Oddelenie regionálneho rozvoja Mestského úradu v Revúcej zaslalo túto publikáciu do súťaže pod názvom: „Najkrajšie knihy a propagačné materiály o Slovensku“. Cieľom súťaže je zvyšovanie estetickej úrovne kníh i propagačných materiálov o Slovensku, jeho regiónoch a mestách, aby boli rovnocenné úrovni propagačných produktov vychádzajúcich v členských štátoch Európskej únie. Odborná porota zložená z výtvarníkov, fotografov, tlačiarov, grafikov a iných odborníkov hodnotí vizuálnu úroveň materiálov, so zreteľom na ich kvalitu, grafické riešenie, polygrafickú úroveň, ako i použitý materiál.
Publikácia Mesta Revúca sa v 11. ročníku tejto celoštátnej súťaže umiestnila na peknom 3. mieste
v kategórii Knihy – Knihy o mestách – obrazové publikácie.
Dňa 10. apríla 2018 prevzala primátorka mesta Eva Cireňová z rúk predsedu poroty súťaže R. Hradeckého prestížny diplom na vernisáži výstavy najkrajších kalendárov, kníh a propagačných materiálov Slovenska ocenených v súťaži, ktorú každoročne organizuje Klub fotopublicistov Slovenského syndikátu novinárov v spolupráci so Štátnou vedeckou knižnicou v Banskej Bystrici. Za naše mesto a región sme neboli jediní, ocenenie
v súťaži, a to 2. miesto, získalo i Múzeum Prvého slovenského gymnázia so svojím propagačným materiálom v kategórii B9a Propagačné materiály – mestá (Sprievodcovia), ďalšie ocenenie v súťaži „Najkrajší kalendár Slovenska 2018“ získala aj obec Muráň v kategórii A6 Obce, a to 1. miesto s kalendárom Obec Muráň: Národný park Muránska planina, ktorého autorom fotografií je tiež Maroš Detko.
V rámci Slovenska bude kniha spoločne so všetkými nominovanými knihami a propagačnými materiálmi vystavená v mestách: Banská Bystrica, Levice, Piešťany, Rožňava, Spišská Nová Ves, Stará Ľubovňa, Svit, Tisovec, Trebišov, Veľký Krtíš a Zvolen. 
Zároveň bude naša publikácia prezentovaná aj na dvoch medzinárodných výstavách „Svet knihy“ v Prahe, ktorá sa uskutoční v máji 2018 a vo Frankfurte nad Mohanom (v októbri 2018) v reprezentačnom národnom stánku Slovenskej republiky. Po skončení výstav ostanú knihy v knižniciach zastupiteľských úradov v danej krajine.
Aj touto cestou by sme sa chceli poďakovať najmä autorovi fotografií Marošovi Detkovi a všetkým, ktorí stáli pri zrode tejto výpravnej publikácie a prispeli tak k nášmu dosiahnutému úspechu. Kniha je dostupná v Turistickom informačnom centre v Revúcej za cenu 10 € za 1 kus.
Text: MsÚ Revúca
Foto: MsÚ Revúca (z vernisáže), Maroš Detko (diplom)
Pracoval na Mineralogickom ústave Prírodovedeckej fakulty UK v Prahe, ale svoju vedecko-výskumnú prácu z oblasti experimentálnej mineralógie a štruktúrno-kryštalografického výskumu orientoval hlavne na Slovensko. V Nižnej Slanej opísal novú lokalitu evansitu, v Rožňave výskyt rutilu a minerály niklu, v Dobšinej výskyt rýdzeho bizmutu. Autor prác o Dobšinskej ľadovej jaskyni. Zasahoval i do dalších geologických odborov, zvlášť do tektonickej geológie a do petrografie. Zúčastnil sa protifašistického odboja, pri zatýkání sa postavil na odpor a zahynul, čo pripomína aj pamätná tabuľa Padli za vlast v budove dekanátu PF UK v Prahe.
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a v Tisovci, kde v roku 1940 maturoval. Na FF UK v Bratislave vyštudoval slovenčinu a nemčinu. Aktívne sa zúčastnil protifašistického odboja v SNP. Na sklonku roka 1944 bol zatknutý a odvlečený do koncentračného tábora v Mauthausene a neskôr do Dachau. Po návrate bol tajomníkom slovenskej sekcie Zväzu čs. spisovateľov, redaktorom týždenníka Kultúrny život, vedúcim scenáristického oddelenia Čs. štátneho filmu, od roku 1955 šéfredaktorom Slovenských pohľadov. V rokoch 1956 – 1974 sa profesionálne venoval literárnej tvorbe. V roku 1974 sa stal predsedom Matice slovenskej a v tejto funkcii zotrval až do roku 1990
Ordinovaný bol v r. 1956 v Bratislave. V rokoch 1968 – 1970 pôsobil ako kaplán v Hnúšti, v rokoch 1982 – 1990 ako správca farnosti v Gemerskej Polome. Za administrátora rožňavskej diecézy bol Jánom Pavlom II. menovaný v r. 1990. Úradu sa ujal 18.2.1990 a na biskupa bol vysvätený 18.3.1990 v Rožňave Jozefom kardinálom Tomkom. V Konferencii biskupov Slovenska niekoľko rokov pracoval v Komisii pre školstvo a kultúru, napokon pracoval v Komisii pre klérus a výchovu povolaní. Je autorom knihy 
Študoval na Akadémii výtvarných umení v Budapešti, absolvoval študijnú cestu do Tirolska a Talianska. 
Pôvodným menom Štefan Bartušek. Študoval na VŠVU v Bratislave a na Karlovej univerzite v Prahe. Od roku 1961 žil a tvoril v Banskej Bystrici. Stál pri vzniku Katedry Výtvarnej tvorby Pedagogickej fakulty v Banskej Bystrici a aj pri zrode Katedry výtvarnej tvorby na Akadémii umení, kde bol prvým dekanom a v Banskej Bystrici založil aj Galériu výtvarného umenia. Namaľoval vyše desaťtisíc obrazov, vytvoril aj veľa drevorezov a leptov a známy je aj ako ilustrátor kníh. Vytváral obrazy skladané a usporiadané do filozofických príbehov, obsahom jeho maľby sú zložité vzťahy človeka a súčasnej civilizácie. Osobitným prínosom do svetového výtvarného umenia sú jeho cykly obrazov 
Študoval na gymnáziu v Ožďanoch, Levoči a Prešove. Po vyštudovaní v Jene učil na gymnáziu v Ožďanoch a v Kežmarku. Od roku 1824 bol farárom v Brezne. Je zakladateľ slovenskej veselohry, významný satirik v období národného obrodenia. V roku 1830 bola v Liptovskom Mikuláši inscenovaná jeho najznámejšia veselohra 
Študoval na Vysokej škole výtvarných umení. Od roku 1957 žil a tvoril v Bratislave. Pracoval v redakcii denníka Pravda ako výtvarný redaktor, bol členom Zväzu slovenských výtvarných umelcov, tvorivej skupiny Život, skupiny Kontinuita a Spolku výtvarníkov Slovenska. V jeho tvorbe dominuje figúra, ale aj krajinomaľba, motívy rodného Klenovca sa vinú jeho celým dielom. Jeho figurálne kompozície s poeticko-surrealistickým nábojom ho zaradili medzi najvýznamnejších slovenských výtvarných umelcov súčasnosti. Jeho diela boli vystavené na desiatkach expozícií doma a v celom rade renomovaných galérií vo svete. Je laureátom prestížnych domácich a zahraničných výtvarných ocenení. V roku 2001 v Slovarte vyšla publikácia 
Po maturite na gymnáziu v Tisovci študoval na Vysokej škole poľnohospodárskeho a lesníckeho inžinierstva v Košiciach. Od roku 1950 pôsobil ako pedagóg na Ústave spoločenských náuk na Lekárskej fakulte UPJŠ, neskôr na VŠT v Košiciach, od roku 1971 bol podpredseda KNV v Košiciach. V roku 1975 prešiel pracovať do SAV v Bratislave, kde pracoval v mnohých riadiacich funkciách. Jeho vedecká a odborná činnosť bola orientovaná prevažne na filozofickú problematiku, ale zasiahla i oblasť sociológie a pedagogiky. Je autorom niekoľkých publikácií a takmer 300 štúdií, odborných i popularizačných článkov. Za vedeckú, odbornú a pedagogickú prácu bol odmenený viacerými medailami a vyznamenaniami.