doma, nevieme o Gemeri všetko," pozýva tentokrát do Kina Gemer Anežka Kleinová, manažérka kultúry Gemerského osvetového strediska.
Pri príprave knihy Gemer je vesmír - grafikon 165 166 167, ktorá vznikla ako kolektívne dielo Východného pobrežia, autori nazhromaždili množstvo obrazového, textového aj archívneho materiálu, z ktorého sa len malá časť dostala na stránky knihy. Radi by preto ukázali skúseným cestovateľom aj vášnivým domasedom prečo úplne prepadli narkotiku s menom Gemer a možno vás popostrčili, aby ste si tento kus zeme objavili aj sami pre seba. Keď vás bude viac, Gemer prestane byť okrajom krajiny, aj keď leží blízko jeho stredu. Kino bude podobne ako kniha nasledovať línie troch železničných tratí. Tie sa pôvodne rozbiehali z Plešivca do Muráňa (165), Slavošoviec (166) a Dobšinej (167) a sú olemované staršími a výraznými podnikmi a továrňami - závody a Etelka Huta v Nižnej Slanej, Karlova Huta vo Vlachove, továreň na spracovávanie azbestu v Dobšinej, závod Slovenských magnezitových závodov v Kunovej Teplici, papierne v Slavošovciach, magnezitové závody v Jelšave a Slovmag v Lubeníku.
Železnice v gemerskom regióne chátrajú a doposiaľ sa nenašiel nikto, kto by sa o tieto technologické skvosty zaujímal. Organizácia Východné pobrežie síce staré budovy nezachráni, ale možno aj vďaka ich knihe Gemer je vesmír sa im dostane pozornosti, ktorú nevyhnutne potrebujú. Gemer je vesmír alebo Grafikon 165 166 167 je nová publikácia organizácie Východné pobrežie, ktorá sa v Košiciach venuje témam ako aktívne občianstvo a zveľaďovanie verejného priestranstva. Počas svojej existencie vydala organizácia tri knihy a niekoľko máp. Až na menšie projekty svoju činnosť sústreďuje na Košice, no ich najnovší prírastok opustil hranice mesta a vydal sa do neprebádanej a mnohokrát prehliadanej časti južného Slovenska – na Gemer.
„Názov „Gemer je vesmír“ je naším zistením z bádania a z ciest, ktoré sme v tomto regióne absolvovali. Podnázov „Grafikon 165 166 167“ odkazuje na železničnú terminológiu. Celý región je preťatý tromi železničnými traťami. Osobná vlaková doprava už bola z týchto tratí vyradená, ale nákladná zostala a na poludnie z každej konečnej stanice vyráža vlak, aby zozbieral guľatinu z lesov, v ktorých sa ťaží drevo,“ predstavil knihu Mišo Hudák, jeden z autorov knihy.
Ideová línia knihy sleduje jednotlivé železničné trate, pasáže sú zoradené podľa zastávok, ktoré sa nachádzajú v menších mestách, ale mnohokrát aj uprostred ničoho, len kvôli tomu, že tam bol v minulosti nejaký závod alebo huta. Kniha môže poslúžiť aj ako turistický sprievodca. Či už na pešo, bicyklom alebo vlakom, k väčšine objektom popisovaným v knihe sa dá dostať.
„Z nášho pohľadu nám Gemer pripadal ako krajina v krajine. V regióne je veľký ekonomický úpadok, pretože väčšina baní, píl a fabrík stagnuje alebo je mimo prevádzky. Máme pocit, ako keby tam čas plynul úplne inak. Napríklad Košice, ktorým sme sa venovali doteraz, sú veľmi živé a dynamické. Gemer je tiež živý, ale ten čas tam zanechal na veciach úplne inú stopu,“ povedal o svojich dojmoch z cestovania Hudák.
Kniha je kolektívnym dielom. O texty sa postaral Mišo Hudák, Slavo Stankovič mal na starosti obrazovú časť a Danka Bodnárová grafiku. Kolektív absolvoval viac ako 25 ciest, počas ktorých mali možnosť región dôkladne spoznať. „Keď sa niekto sťažuje, že na východnom Slovensku to je ťažké a že tu nemáme prácu, mal by navštíviť Gemer. Ani mestá v okolí Košíc nesúperia s takými existenčnými krízami ako napríklad Revúca či Dobšiná,“ dodal Hudák.
Knihu spája motív vlakov a železnice, ktorá bola kedysi pre región dôležitá, no dnes veľká časť z nej chátra. Autori sa snažili zmapovať minulosť, zaznamenať prítomnosť a navrhnúť budúcnosť niekdajšej pýchy regiónu. Počas svojich ciest si vypočuli množstvo príbehov od domácich. Pýtali sa ich na zážitky a spomienky. Výpovede týchto ľudí sú zaznamenané v knihe. Pri tvorbe publikácie bola dôležitá aj návšteva viacerých archívov, čo bolo mnohokrát ťažké, pretože informácie o výstavbe železníc v niekdajšom Uhorsku sú uchovávané v Budapešti. Informácie z archívu sú ale len akýmsi faktografickým korením knihy. Autorom išlo v prvom rade o vyrozprávanie príbehu a oboznámenie širšej verejnosti s malým vesmírom, za ktorý Gemer považujú.
„Naša organizácia sa často venovala práve industriálnej architektúre. Gemer ponúka veľa unikátnych stavieb technického, železničného a industriálneho charakteru. Myslíme si, že niektoré z nich by mali byť chránené ako technické pamiatky, no nedeje sa to. Tie stavby chátrajú a našou knihou sme na to chceli upozorniť,“ zhodnotil celý projekt autor Hudák.
Na mieste si budete môcť kúpiť knihu Gemer je vesmír za zvýhodnenú cenu.
A. Kleinová

































Ľudovú školu vychodil v Tisovci, gymnázium v Revúcej. Právo študoval v Budapešti. Potom hospodáril na svojom majetku v Tisovci a vykonával tu advokátsku prax. Ako advokát obraňoval slovenských národovcov. V roku 1918 patril k signatárom martinskej Deklarácie slovenského národa. V rokoch 1919 – 1922 bol gemersko-malohontským županom, v rokoch 1922 – 1925 senátorom Národného zhromaždenia. V Tisovci založil hasičský spolok, slovenský spevokol, organizoval večierky, koncerty, divadelné predstavenia a opery, viedol čitateľský spolok, šachový klub. Bol režisérom a dramaturgom ochotníckeho divadla. Zbieral a harmonizoval slovenské ľudové piesne, prispieval svojimi článkami do rôznych periodík. V roku 1881 vydal prvý slovenský Hasičský cvičebník. Aktivity vyvíjal aj ako činovník evanjelickej cirkvi. - MM-
V rokoch 1863 – 1870 študoval na gymnáziu v Revúcej, kde sa zapájal do literárneho a národného života, tu začal aj svoju literárnu činnosť a bol prispievateľom do rukopisného časopisu Svit. V rokoch 1870 – 1874 študoval teológiu na univerzite vo Viedni, Erlangene a Lipsku. Pôsobil na rôznych miestach, bol evanjelickým kaplánom, učiteľom, vojenským kňazom, v r. 1890 sa usadil v Krakove. Publikoval básne v časopisoch, almanachoch a kalendároch, najsústavnejšie v Slovenských pohľadoch, neskôr v Dennici. V roku 1880 mu vyšla zbierka Piesne Ondreja Bellu, v r. 1923 v Martine zbierka Výber z básní. Opieral sa o rytmus, melódiu a výrazové bohatstvo ľudových piesní, o čom svedčia jeho ponášky, ľúbostné verše, popevky, dumy, krakovianky a básne s prírodnými a vlasteneckými motívmi. Prekladal literatúru z viacerých jazykov.. - MM-
Študoval na lesníckom učilišti, potom na polytechnike vo Viedni. Následne bol lesný taxátor na Ukrajine, správca lesného majetku Greinberg v Rakúsku. V rokoch 1828 – 1874 bol riaditeľ koburgovských lesných majetkov v Jelšave, spravoval 69 tisíc ha lesa. Zaoberal sa najmä hospodárskou úpravou lesov, zriadil viaceré lesné úrady, usmerňoval ťažobné postupy, zakladal lesné škôlky, zlepšil techniku ťažby a zvozu dreva a pod. V r. 1852 – 1857 podpredseda Uhorského lesníckeho spolku. Autor rastových (výnosových) tabuliek pre oblasť Karpát a tzv. Greinerovho výškomeru na meranie stromov. Odmeral výšky viacerých tatranských štítov a niektorých vrchov na Horehroní (v r. 1837 ako prvý označil Gerlachovský štít za najvyšší vrch Vysokých Tatier). Hlavné dielo: Príspevky k poznaniu a zlepšeniu lesníctva v Uhorsku a lesníctva vo všeobecnosti (1839). V budove Lesov OV SR OZ Revúca bola v r. 2006 otvorená Pamätná miestnosť Ľ. Greinera. - MM-
Po maturite na gymnáziu v Rožňave študoval matematiku a fyziku na univerzite v Kluži, na Karlovej univerzite v Prahe, zúčastnil sa mnohých zahraničných študijných pobytov. Má veľké zásluhy na rozvoji a vysokej úrovni matematiky u nás. Vedeckú činnosť zameral predovšetkým na diferenciálne rovnice. Má významnú zásluhu na vzniku a rozvoji technických a prírodovedných vysokých škôl na Slovensku. Je spolutvorcom slovenského matematického názvoslovia a autorom značného počtu vedeckých prác, publikácií a vysokoškolských učebníc. V r. 1962 mu bola udelená in memoriam zlatá medaila J. A. Komenského. V jeho rodnom dome sa nachádza pamätná izba a tabuľa s bustou od sochára J. Kostku (1971). V r. 1981 bola odhalená plaketa na budove Matematického pavilónu UK v Bratislave. Je po ňom pomenované gymnázium v Bratislave a Základná škola v Rožňave. - MM-
V rokoch 1835 – 1837 študoval na evanjelickom gymnáziu v Gemeri, potom na lýceách v Kežmarku, Levoči, Bratislave. V marci roku 1848 aktívne veršami i so zbraňou v ruke spolu s príbelským učiteľom Jánom Rotaridesom burcoval poddaný ľud do povstania proti feudálom a bol väznený v Šahách. Pracoval na rôznych miestach v štátnych službách, naposledy v Zlatých Moravciach ako prísediaci na súde. Patrí medzi najvýznamnejších básnikov slovenského romantizmu, je považovaný za najrevolučnejšieho básnika svojej generácie. Básne uverejňoval časopisecky vo viacerých časopisoch. Z jeho bohatej tvorby spomeňme Duma bratislavská, Zakliata panna vo Váhu a divný Janko, Jarná pieseň, K Slovenom, Tri vŕšky. Venoval sa aj prekladom poézie. - MM-
Rané roky života trávil v hájovniach v Stožkách na Muránskej planine, maturoval na gymnáziu v Brezne, študoval na Vysokej škole výtvarných umení v Bratislave. Od roku 1961 pracoval 10 rokov ako pedagóg na Katedre výtvarnej výchovy Pedagogickej fakulty v Banskej Bystrici, od roku 1971 ako slobodný umelec v Banskej Štiavnici, neskôr opäť pôsobil na Fakulte výtvarných umení Akadémie umení v Banskej Bystrici. Člen Umeleckej besedy slovenskej. Zameriaval sa na maliarsku, grafickú (drevorezy, lepty) a ilustrátorskú tvorbu, zúčastňoval sa výstav doma i v zahraničí. Za viac ako päťdesiat rokov maliarskej aktivity vytvoril úžasné množstvo diel. Okrem grafík a ilustrácií je to viac ako desaťtisíc malieb. Celú jeho tvorbu umelecká kritika vysoko hodnotí, najmä súbor malieb Šamanské piesne a tance, medzi najznámejšie jeho práce sa radí aj Škola bláznovstiev. Jeho obrazy sa nachádzajú na všetkých kontinentoch. - MM-
Študoval na obchodnej akadémii v Rožňave. Pôsobil ako učiteľ v Rožňave a ako riaditeľ školy v Bôrke. Skúmateľ Slovenského krasu, spoluobjaviteľ viacerých jaskýň a priepastí v Bôrčanskej, Silickej a Plešivskej planine. Systematická práca viedla 21.11.1951 k objavu Gombaseckej jaskyne, ktorej sa stal správcom. Bol zakladajúcim členom Rožňavskej skupiny jaskyniarov v roku 1948 (dnes Speleo Rožňava) a bol jej hybnou silou v prieskume, kde pracoval aj ako streľmajster. Má neobyčajnú zásluhu na objave Krásnohorskej jaskyne a do konca svojho života sa zúčastňovsl na prieskume vyvieračky Hučiaca v Kunovej Teplici. Autor odborných článkov v slovenskej tlači, najmä v časopise Krásy Slovenska. Brčková sieň v Gombaseckej jaskyni nesie jeho meno. V roku 1973 mu bolo in memoriam udelené najvyššie ocenenie speleologického kongresu 1973 za objav Gombaseckej jaskyne. - MM-
Študoval na VŠT v Bratislave. Do Tisovca prišiel v roku 1951, kde bol pedagógom a v r. 1954 – 1970 riaditeľom tamojšej hutníckej priemyslovky, potom pracoval v ZŤS v Tisovci. V r. 1951 bol zakladateľ Oblastnej jaskyniarskej skupiny č. 6 v Tisovci, ktorú viedol 41 rokov. Táto skupina objavila najväčšie jaskyne na Muránskej planine a v Tisovskom krase. Súbežne s prieskumom krasu a jaskýň prebiehala aj dokumentačná činnosť, pod jeho vedením sa vyhotovovali Katastre krasových javov, neskôr Identifikačné karty jaskýň, fotodokumentácia a mapová dokumentácia. V rámci propagácie a ochrany krasu uskutočňoval prednášky a exkurzie pre miestne školy, záujmové krúžky a verejnosť. Významná je tiež jeho publikačná činnosť v odborných časopisoch a periodikách, ako aj v iných médiách (rozhlas, televízia). Bol aj autorom kníh s tematikou ochrany prírody a jaskyniarstva – Rimavskou a Muránskou dolinou – Gemerské a Veporské rudohorie (1956) a Za svetlom karbidky (1969). - MM-
Venovala sa osvetovej práci, zdôrazňovala potrebu vzdelávania slovenských žien, propagovala slovenskú tlač a spisbu, bojovala proti alkoholizmu, podporovala slovenské vzdelávacie ústavy. Vydala sa za Tisovčana advokáta Juraja Daxnera (1811 – 1880), ktorý spravoval daxnerovský majetok v Tisovci a spoločne sa venovali hospodáreniu na rodinnom statku v Tisovci. Mali dvoch synov Samuela (1856), budúceho významného advokáta a politika, a Jána (1860). Patrónka gymnázia v Revúcej, poočas celých 12 rokov jeho existencie pravidelne z ich kúrie odchádzali vozy naplnené potravinami pre alumneum. V časopisoch Dennica, Slovenský domový kalendár, Slovenské listy, Obzor, Priateľ dietok publikovala mravoučné poviedky a osvetové články. Jej články, týkajúce sa vedenia domácnosti a chodu kuchyne pravidelne zaraďovala Terézia Vansová do Dennice. V literárnej tvorbe ju ovplyvnila najmä Božena Němcová, s ktorou udržiavala písomné i osobné styky. - MM-