doma, nevieme o Gemeri všetko," pozýva tentokrát do Kina Gemer Anežka Kleinová, manažérka kultúry Gemerského osvetového strediska.
Pri príprave knihy Gemer je vesmír - grafikon 165 166 167, ktorá vznikla ako kolektívne dielo Východného pobrežia, autori nazhromaždili množstvo obrazového, textového aj archívneho materiálu, z ktorého sa len malá časť dostala na stránky knihy. Radi by preto ukázali skúseným cestovateľom aj vášnivým domasedom prečo úplne prepadli narkotiku s menom Gemer a možno vás popostrčili, aby ste si tento kus zeme objavili aj sami pre seba. Keď vás bude viac, Gemer prestane byť okrajom krajiny, aj keď leží blízko jeho stredu. Kino bude podobne ako kniha nasledovať línie troch železničných tratí. Tie sa pôvodne rozbiehali z Plešivca do Muráňa (165), Slavošoviec (166) a Dobšinej (167) a sú olemované staršími a výraznými podnikmi a továrňami - závody a Etelka Huta v Nižnej Slanej, Karlova Huta vo Vlachove, továreň na spracovávanie azbestu v Dobšinej, závod Slovenských magnezitových závodov v Kunovej Teplici, papierne v Slavošovciach, magnezitové závody v Jelšave a Slovmag v Lubeníku.
Železnice v gemerskom regióne chátrajú a doposiaľ sa nenašiel nikto, kto by sa o tieto technologické skvosty zaujímal. Organizácia Východné pobrežie síce staré budovy nezachráni, ale možno aj vďaka ich knihe Gemer je vesmír sa im dostane pozornosti, ktorú nevyhnutne potrebujú. Gemer je vesmír alebo Grafikon 165 166 167 je nová publikácia organizácie Východné pobrežie, ktorá sa v Košiciach venuje témam ako aktívne občianstvo a zveľaďovanie verejného priestranstva. Počas svojej existencie vydala organizácia tri knihy a niekoľko máp. Až na menšie projekty svoju činnosť sústreďuje na Košice, no ich najnovší prírastok opustil hranice mesta a vydal sa do neprebádanej a mnohokrát prehliadanej časti južného Slovenska – na Gemer.
„Názov „Gemer je vesmír“ je naším zistením z bádania a z ciest, ktoré sme v tomto regióne absolvovali. Podnázov „Grafikon 165 166 167“ odkazuje na železničnú terminológiu. Celý región je preťatý tromi železničnými traťami. Osobná vlaková doprava už bola z týchto tratí vyradená, ale nákladná zostala a na poludnie z každej konečnej stanice vyráža vlak, aby zozbieral guľatinu z lesov, v ktorých sa ťaží drevo,“ predstavil knihu Mišo Hudák, jeden z autorov knihy.
Ideová línia knihy sleduje jednotlivé železničné trate, pasáže sú zoradené podľa zastávok, ktoré sa nachádzajú v menších mestách, ale mnohokrát aj uprostred ničoho, len kvôli tomu, že tam bol v minulosti nejaký závod alebo huta. Kniha môže poslúžiť aj ako turistický sprievodca. Či už na pešo, bicyklom alebo vlakom, k väčšine objektom popisovaným v knihe sa dá dostať.
„Z nášho pohľadu nám Gemer pripadal ako krajina v krajine. V regióne je veľký ekonomický úpadok, pretože väčšina baní, píl a fabrík stagnuje alebo je mimo prevádzky. Máme pocit, ako keby tam čas plynul úplne inak. Napríklad Košice, ktorým sme sa venovali doteraz, sú veľmi živé a dynamické. Gemer je tiež živý, ale ten čas tam zanechal na veciach úplne inú stopu,“ povedal o svojich dojmoch z cestovania Hudák.
Kniha je kolektívnym dielom. O texty sa postaral Mišo Hudák, Slavo Stankovič mal na starosti obrazovú časť a Danka Bodnárová grafiku. Kolektív absolvoval viac ako 25 ciest, počas ktorých mali možnosť región dôkladne spoznať. „Keď sa niekto sťažuje, že na východnom Slovensku to je ťažké a že tu nemáme prácu, mal by navštíviť Gemer. Ani mestá v okolí Košíc nesúperia s takými existenčnými krízami ako napríklad Revúca či Dobšiná,“ dodal Hudák.
Knihu spája motív vlakov a železnice, ktorá bola kedysi pre región dôležitá, no dnes veľká časť z nej chátra. Autori sa snažili zmapovať minulosť, zaznamenať prítomnosť a navrhnúť budúcnosť niekdajšej pýchy regiónu. Počas svojich ciest si vypočuli množstvo príbehov od domácich. Pýtali sa ich na zážitky a spomienky. Výpovede týchto ľudí sú zaznamenané v knihe. Pri tvorbe publikácie bola dôležitá aj návšteva viacerých archívov, čo bolo mnohokrát ťažké, pretože informácie o výstavbe železníc v niekdajšom Uhorsku sú uchovávané v Budapešti. Informácie z archívu sú ale len akýmsi faktografickým korením knihy. Autorom išlo v prvom rade o vyrozprávanie príbehu a oboznámenie širšej verejnosti s malým vesmírom, za ktorý Gemer považujú.
„Naša organizácia sa často venovala práve industriálnej architektúre. Gemer ponúka veľa unikátnych stavieb technického, železničného a industriálneho charakteru. Myslíme si, že niektoré z nich by mali byť chránené ako technické pamiatky, no nedeje sa to. Tie stavby chátrajú a našou knihou sme na to chceli upozorniť,“ zhodnotil celý projekt autor Hudák.
Na mieste si budete môcť kúpiť knihu Gemer je vesmír za zvýhodnenú cenu.
A. Kleinová
Zmaturoval na Vyššej hospodárskej škole v Košiciach, pokračoval na Vojenskej akadémii v Hraniciach a na Vysokej vojenskej škole v Bratislave. Plnil vojenské rozkazy v Charkove, v Banskej Bystrici a v Bratislave. V r. 1944 sa stal vedúcim oddelenia na Vojenskom ústredí v Banskej Bystrici a pripravoval zapojenie slovenskej armády do SNP, bol vymenovaný za náčelníka štábu Veliteľstva 1. čs. armády na Slovensku. 
Študoval na gymnáziu v Banskej Bystrici a na Lekárskej fakulte Slovenskej univerzity. Ako lekár pôsobil v Košiciach, potom bol obvodným lekárom na rôznych miestach. Od r. 1965 bol obvodným lekárom v Lenartovciach. Bol činný aj literárne. Poviedky publikoval v periodikách Ľud, Svet, Život, Pravda, Práca, Roháč a v zborníku Zvítanie. Posmrtne mu vyšla zbierka sci-fi poviedok 
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a na ČVUT v Prahe. Do roku 1944 pracoval v Továrni na káble v Bratislave. Zapojil sa do ilegálneho protifašistického hnutia, podieľal sa na prípravách SNP v Tisovci, po jeho vypuknutí člen povstaleckej SNR, zástupca povereníka verejných prác, osvetový dôstojník 1. čs. armády na Slovensku. Po oslobodení pôsobil na Povereníctve priemyslu a obchodu v Košiciach, od r. 1963 bol ministrom priemyslu a stavebníctva. Bol vedúci kancelárie SNR a vedúci odboru Ústavu ekonomiky a organizácie stavebníctva v Bratislave. V Tisovci pomohol pri výstavbe novej budovy základnej školy a pamätníka Dr. Vladimíra Clementisa. Je autorom mnohých štúdií, prejavov a článkov z problematiky obnovy národného hospodárstva, industrializácie, stavebníctva a ekonomiky riadenia.
V rokoch 1826 – 1829 študoval na gymnáziu v Rožňave, potom študoval teológiu v Prešove, v Bratislave a vo Viedni. Pôsobilako farár v Liptovskom Mikuláši. Bol popredný reprezentant slovenského národného hnutia v 19. storočí, vedúca osobnosť generácie štúrovcov. Vyšiel s návrhom vydávať pre slovenský ľud poučné a náučné časopisy. Mal podstatný podiel na Prosbopise liptovského seniorátu o znovuzriadenie Katedry reči a literatúry českoslovanskej na lýceu v Bratislave. Bol najbližším spolupracovníkom Ľ. Štúra a J. M. Hurbana v snahách o organizovanosť slovenského národného hnutia. Podieľal sa na kodifikácii stredoslovenčiny ako celonárodného spisovného jazyka a na založení kultúrno-politického spolku Tatrín. Vydal brožúru Dobruo slovo Slovákom, súcim na slovo, proklamáciu Hlas k národu slovenskému a iné. Jeho hlavné literárne diela vznikli v porevolučných rokoch.
V Ratkovej prežil detstvo a v roku 1957 tu ukončil základné vzdelanie. Po maturite na JSŠ v Moldave nad Bodvou študoval v rokoch 1960 – 1965 ruský jazyk a históriu na Filozofickej fakulte Univerzity P. J. Šafárika v Prešove. Celý život pracoval v v Historickom ústave SAV v Bratislave, bol členom vo vedeckej organizácii Slovensko – maďarská komisia historikov. V práci sa orientoval na výskum obdobia druhej polovice 19. storočia, resp. prelomu 19. a 20. storočia, predovšetkým na politické a kultúrne dejiny Slovenska v uhorskom kontexte v epoche dualizmu. Rovnako ho zaujímali aj cirkevné dejiny slovenských evanjelikov. Jeho výskumná a publikačná činnosť je veľmi bohatá, napísal množstvo odborných a vedeckých článkov a štúdií v rôznych monografiách, zborníkoch, periodikách, venoval sa aj mnohým osobnostiam našich národných dejín.
Od r. 1926 pracoval ako stavbyvedúci na Slovensku, zúčastnil sa na rekonštrukcii mostov a ciest v okolí Brezna, Červenej Skaly, Tisovca a Revúcej, v r. 1949 – 1954 pôsobil v Dobšinej ako úsekový vedúci a hlavný inžinier stavby prečerpávacej vodnej elektrárne – hydrocentrály, potom riaditeľ Trate družby, od r. 1956 Inžinierskych stavieb v Košiciach. Spolupracovník ilegálneho protifašistického odboja v SNP, ako člen útvaru technickej pohotovosti povstaleckej armády viedol výstavbu vojenského letiska Rohozná pri Brezne. V r. 1955 bol vyznamenaný Radom práce.
Po maturite v Rožňave študoval na Filozofickej fakulte Slovenskej univerzity. Pôsobil na Gymnáziu v Revúcej, na Učiteľskej akadémii v Bratislave, na Telovýchovnom ústave Pedagogickej fakulty SU, kde vyučoval športové hry, participoval aj na výučbe korčuľovania a lyžovania a viedol semináre zo športovej psychológie. V r. 1960 sa stal vedúcim Katedry teórie a metodiky hier na ITVŠ UK v Bratislave (neskôr FTVŠ), kde vykonával tiež funkciu prodekana. Bol jedným zo zakladajúcich členov TJ Slávia UK a zakladateľom i trénerom jej volejbalového oddielu, s ktorým získal v r. 1966 prvý titul majstra ČSSR. Publikoval v športových časopisoch a je autor knižných publikácií a vysokoškolských učebníc – 
Do USA odišiel v roku 1909, kde neskoršie študoval teológiu. V júni 1921 bol inštalovaný za farára Slovenskej evanjelickej cirkvi v Akrone a Barbetone v štáte Ohio, neskôr pôsobil v Evanjelickom zväze v Johnstowne a v Michigane. V slovenských cirkevných zboroch zakladal rôzne spolky, skupiny a potom v nich pôsobil v národnom duchu: v nedeľnej škole, v ženskom i mužskom pomocnom spolku. Založil aj detský spevokol, pôsobil v divadelnom klube, v luteránskej lige, založil a dirigoval cirkevný orchester. Bol aktívny aj na poli občianskom, literárnom a politickom, bol plodným publicistom, písal i poéziu. V júni 1970 navštívil Maticu slovenskú v Martine. V evanjelickom kostole v Rejdovej sa konali v dňoch 24. – 26.8.2007 spomienkové slávnosti pri príležitosti jeho 111. výročia narodenia.
Od tohto roku vystupovala v Ľudovej opere a od roku 1915 bola členkou Štátnej opery v Budapešti. Bola poprednou interpretkou operných postáv vo svojom žánri (alt) a interpretkou piesní a oratórií. Často hosťovala v zahraničí na všetkých popredných európskych operných scénach. Ako stúpenkyňa pokrokového hnutia pravidelne vystupovala na kultúrnych podujatiach pre robotníkov. Zaslúžila sa o propagáciu diel B. Bartóka a Z. Kodálya. 
Krátko učila a od päťdesiatych rokov pôsobila v Okresnej knižnici v Rožňave, kde založila odbor regionálnej literatúry a spracovala bibliografiu osobností spätých s Rožňavou, ktorá vyšla i knižne. Od sedemdesiatych rokov pracovala v Štátnom okresnom archíve v Brzotíne. Tu spracovala stredoveké a časť novovekých archiválií o Rožňave, včítane katalógov. Zvýšenú pozornosť venovala remeselníctvu a dejinám lekárstva a lekárnictva, popísala aj históriu vzniku rožňavského dobrovoľného hasičského zboru.
Študoval na polytechnike v Grazi a v Karlsruhe, na Baníckej a lesníckej akadémii v Banskej Štiavnici. Banský a hutnícky odborník, autor početných posudkov pre súkromné banské spoločnosti o využití uhoľných a rudných ložísk. 26 rokov pôsobil ako banský a hutnícky správca v Brzotíne, neskôr v železničiarskej úč. spol. Union vo Zvolene. Písal o ložiskách železnej rudy v okolí Rožňavy, o mangánových rudách v Čučme a Betliari, o oloveno-zinkových ložiskách v Ardove, o výskyte chromitu v Tibe pri Plešivci, spracoval históriu antimónových a železorudných baní pri Rožňave a erárnych baní v Tisovci. Jeho najvýznamnejšim dielom je súpis lokalít s výskytmi železnej rudy, vypracovaný z poverenia Uhorskej prírodovednej spoločnosti (1880). Prispieval do odborných časopisov.
Po štúdiách na gymnáziu v Rimavskej Sobote a Levoči študoval teológiu a právo v Prešove. Po celý život pôsobil v Revúcej: ako profesor na Prvom slovenskom gymnáziu, po jeho zatvorení ako advokát, neskôr profesor a správca na Čs. štátnom reálnom gymnáziu, kde zriadil Spolok pre podporovanie nemajetných študentov, napokon ako verejný notár. Bol členom ústredia Slovenskej národnej strany a pracoval v evanjelickom cirkevnom zbore. Patril k tvorcom národnej koncepcie dejín Slovenska, bol zakladajúci člen Muzeálnej slovenskej spoločnosti a popredný predstaviteľ národného a kultúrneho života v Gemeri. Sústavne sa venoval štúdiu histórie, spracoval monografie významných osobností slovenského národného života, je autorom mnohých historických a miestopisných článkov o Gemeri. Vydal historické práce 
Študoval na gymnáziu a učiteľskom ústave v Revúcej. Pôsobil ako učiteľ v Drienčanoch, Kyjaticiach, Jelšave (tu z jeho triedy vyšla botanička Izabela Textorisová), vo Vyšnej Slanej, naposledy v Tisovci. Pracoval aj ako správca v tlačiarni Karola Salvu v Ružomberku a ako kustód v SNM Martine. Bol významným botanikom, kultúrnym a múzejným pracovníkom a redaktorem, venoval sa aj meteorológii a astronómii, bol zakladateľom organizovanej turistiky v Tisovci, bol aj členom spevokolu Tatran v Liptovskom Mikuláši. Najväčší úspech dosiahol v botanike. Objavil lokality viacerých rastlinných druhov v Tatrách a v okolí Tisovca. Písal odborné botanické články, zhotovil 200 botanických hesiel pre vtedy pripravovaný náučný slovník. Vytvoril vlastný herbár, ktorý daroval Národnému múzeu v Martine (vyše 5000 položiek) a menší herbár daroval meštianskej škole v Tisovci. Na vrchu Tŕstie je umiestnená jeho pamätná tabuľa (1930).