doma, nevieme o Gemeri všetko," pozýva tentokrát do Kina Gemer Anežka Kleinová, manažérka kultúry Gemerského osvetového strediska.
Pri príprave knihy Gemer je vesmír - grafikon 165 166 167, ktorá vznikla ako kolektívne dielo Východného pobrežia, autori nazhromaždili množstvo obrazového, textového aj archívneho materiálu, z ktorého sa len malá časť dostala na stránky knihy. Radi by preto ukázali skúseným cestovateľom aj vášnivým domasedom prečo úplne prepadli narkotiku s menom Gemer a možno vás popostrčili, aby ste si tento kus zeme objavili aj sami pre seba. Keď vás bude viac, Gemer prestane byť okrajom krajiny, aj keď leží blízko jeho stredu. Kino bude podobne ako kniha nasledovať línie troch železničných tratí. Tie sa pôvodne rozbiehali z Plešivca do Muráňa (165), Slavošoviec (166) a Dobšinej (167) a sú olemované staršími a výraznými podnikmi a továrňami - závody a Etelka Huta v Nižnej Slanej, Karlova Huta vo Vlachove, továreň na spracovávanie azbestu v Dobšinej, závod Slovenských magnezitových závodov v Kunovej Teplici, papierne v Slavošovciach, magnezitové závody v Jelšave a Slovmag v Lubeníku.
Železnice v gemerskom regióne chátrajú a doposiaľ sa nenašiel nikto, kto by sa o tieto technologické skvosty zaujímal. Organizácia Východné pobrežie síce staré budovy nezachráni, ale možno aj vďaka ich knihe Gemer je vesmír sa im dostane pozornosti, ktorú nevyhnutne potrebujú. Gemer je vesmír alebo Grafikon 165 166 167 je nová publikácia organizácie Východné pobrežie, ktorá sa v Košiciach venuje témam ako aktívne občianstvo a zveľaďovanie verejného priestranstva. Počas svojej existencie vydala organizácia tri knihy a niekoľko máp. Až na menšie projekty svoju činnosť sústreďuje na Košice, no ich najnovší prírastok opustil hranice mesta a vydal sa do neprebádanej a mnohokrát prehliadanej časti južného Slovenska – na Gemer.
„Názov „Gemer je vesmír“ je naším zistením z bádania a z ciest, ktoré sme v tomto regióne absolvovali. Podnázov „Grafikon 165 166 167“ odkazuje na železničnú terminológiu. Celý región je preťatý tromi železničnými traťami. Osobná vlaková doprava už bola z týchto tratí vyradená, ale nákladná zostala a na poludnie z každej konečnej stanice vyráža vlak, aby zozbieral guľatinu z lesov, v ktorých sa ťaží drevo,“ predstavil knihu Mišo Hudák, jeden z autorov knihy.
Ideová línia knihy sleduje jednotlivé železničné trate, pasáže sú zoradené podľa zastávok, ktoré sa nachádzajú v menších mestách, ale mnohokrát aj uprostred ničoho, len kvôli tomu, že tam bol v minulosti nejaký závod alebo huta. Kniha môže poslúžiť aj ako turistický sprievodca. Či už na pešo, bicyklom alebo vlakom, k väčšine objektom popisovaným v knihe sa dá dostať.
„Z nášho pohľadu nám Gemer pripadal ako krajina v krajine. V regióne je veľký ekonomický úpadok, pretože väčšina baní, píl a fabrík stagnuje alebo je mimo prevádzky. Máme pocit, ako keby tam čas plynul úplne inak. Napríklad Košice, ktorým sme sa venovali doteraz, sú veľmi živé a dynamické. Gemer je tiež živý, ale ten čas tam zanechal na veciach úplne inú stopu,“ povedal o svojich dojmoch z cestovania Hudák.
Kniha je kolektívnym dielom. O texty sa postaral Mišo Hudák, Slavo Stankovič mal na starosti obrazovú časť a Danka Bodnárová grafiku. Kolektív absolvoval viac ako 25 ciest, počas ktorých mali možnosť región dôkladne spoznať. „Keď sa niekto sťažuje, že na východnom Slovensku to je ťažké a že tu nemáme prácu, mal by navštíviť Gemer. Ani mestá v okolí Košíc nesúperia s takými existenčnými krízami ako napríklad Revúca či Dobšiná,“ dodal Hudák.
Knihu spája motív vlakov a železnice, ktorá bola kedysi pre región dôležitá, no dnes veľká časť z nej chátra. Autori sa snažili zmapovať minulosť, zaznamenať prítomnosť a navrhnúť budúcnosť niekdajšej pýchy regiónu. Počas svojich ciest si vypočuli množstvo príbehov od domácich. Pýtali sa ich na zážitky a spomienky. Výpovede týchto ľudí sú zaznamenané v knihe. Pri tvorbe publikácie bola dôležitá aj návšteva viacerých archívov, čo bolo mnohokrát ťažké, pretože informácie o výstavbe železníc v niekdajšom Uhorsku sú uchovávané v Budapešti. Informácie z archívu sú ale len akýmsi faktografickým korením knihy. Autorom išlo v prvom rade o vyrozprávanie príbehu a oboznámenie širšej verejnosti s malým vesmírom, za ktorý Gemer považujú.
„Naša organizácia sa často venovala práve industriálnej architektúre. Gemer ponúka veľa unikátnych stavieb technického, železničného a industriálneho charakteru. Myslíme si, že niektoré z nich by mali byť chránené ako technické pamiatky, no nedeje sa to. Tie stavby chátrajú a našou knihou sme na to chceli upozorniť,“ zhodnotil celý projekt autor Hudák.
Na mieste si budete môcť kúpiť knihu Gemer je vesmír za zvýhodnenú cenu.
A. Kleinová
Pracoval na Mineralogickom ústave Prírodovedeckej fakulty UK v Prahe, ale svoju vedecko-výskumnú prácu z oblasti experimentálnej mineralógie a štruktúrno-kryštalografického výskumu orientoval hlavne na Slovensko. V Nižnej Slanej opísal novú lokalitu evansitu, v Rožňave výskyt rutilu a minerály niklu, v Dobšinej výskyt rýdzeho bizmutu. Autor prác o Dobšinskej ľadovej jaskyni. Zasahoval i do dalších geologických odborov, zvlášť do tektonickej geológie a do petrografie. Zúčastnil sa protifašistického odboja, pri zatýkání sa postavil na odpor a zahynul, čo pripomína aj pamätná tabuľa Padli za vlast v budove dekanátu PF UK v Prahe.
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a v Tisovci, kde v roku 1940 maturoval. Na FF UK v Bratislave vyštudoval slovenčinu a nemčinu. Aktívne sa zúčastnil protifašistického odboja v SNP. Na sklonku roka 1944 bol zatknutý a odvlečený do koncentračného tábora v Mauthausene a neskôr do Dachau. Po návrate bol tajomníkom slovenskej sekcie Zväzu čs. spisovateľov, redaktorom týždenníka Kultúrny život, vedúcim scenáristického oddelenia Čs. štátneho filmu, od roku 1955 šéfredaktorom Slovenských pohľadov. V rokoch 1956 – 1974 sa profesionálne venoval literárnej tvorbe. V roku 1974 sa stal predsedom Matice slovenskej a v tejto funkcii zotrval až do roku 1990
Ordinovaný bol v r. 1956 v Bratislave. V rokoch 1968 – 1970 pôsobil ako kaplán v Hnúšti, v rokoch 1982 – 1990 ako správca farnosti v Gemerskej Polome. Za administrátora rožňavskej diecézy bol Jánom Pavlom II. menovaný v r. 1990. Úradu sa ujal 18.2.1990 a na biskupa bol vysvätený 18.3.1990 v Rožňave Jozefom kardinálom Tomkom. V Konferencii biskupov Slovenska niekoľko rokov pracoval v Komisii pre školstvo a kultúru, napokon pracoval v Komisii pre klérus a výchovu povolaní. Je autorom knihy 
Študoval na Akadémii výtvarných umení v Budapešti, absolvoval študijnú cestu do Tirolska a Talianska. 
Pôvodným menom Štefan Bartušek. Študoval na VŠVU v Bratislave a na Karlovej univerzite v Prahe. Od roku 1961 žil a tvoril v Banskej Bystrici. Stál pri vzniku Katedry Výtvarnej tvorby Pedagogickej fakulty v Banskej Bystrici a aj pri zrode Katedry výtvarnej tvorby na Akadémii umení, kde bol prvým dekanom a v Banskej Bystrici založil aj Galériu výtvarného umenia. Namaľoval vyše desaťtisíc obrazov, vytvoril aj veľa drevorezov a leptov a známy je aj ako ilustrátor kníh. Vytváral obrazy skladané a usporiadané do filozofických príbehov, obsahom jeho maľby sú zložité vzťahy človeka a súčasnej civilizácie. Osobitným prínosom do svetového výtvarného umenia sú jeho cykly obrazov 
Študoval na gymnáziu v Ožďanoch, Levoči a Prešove. Po vyštudovaní v Jene učil na gymnáziu v Ožďanoch a v Kežmarku. Od roku 1824 bol farárom v Brezne. Je zakladateľ slovenskej veselohry, významný satirik v období národného obrodenia. V roku 1830 bola v Liptovskom Mikuláši inscenovaná jeho najznámejšia veselohra 
Študoval na Vysokej škole výtvarných umení. Od roku 1957 žil a tvoril v Bratislave. Pracoval v redakcii denníka Pravda ako výtvarný redaktor, bol členom Zväzu slovenských výtvarných umelcov, tvorivej skupiny Život, skupiny Kontinuita a Spolku výtvarníkov Slovenska. V jeho tvorbe dominuje figúra, ale aj krajinomaľba, motívy rodného Klenovca sa vinú jeho celým dielom. Jeho figurálne kompozície s poeticko-surrealistickým nábojom ho zaradili medzi najvýznamnejších slovenských výtvarných umelcov súčasnosti. Jeho diela boli vystavené na desiatkach expozícií doma a v celom rade renomovaných galérií vo svete. Je laureátom prestížnych domácich a zahraničných výtvarných ocenení. V roku 2001 v Slovarte vyšla publikácia 
Po maturite na gymnáziu v Tisovci študoval na Vysokej škole poľnohospodárskeho a lesníckeho inžinierstva v Košiciach. Od roku 1950 pôsobil ako pedagóg na Ústave spoločenských náuk na Lekárskej fakulte UPJŠ, neskôr na VŠT v Košiciach, od roku 1971 bol podpredseda KNV v Košiciach. V roku 1975 prešiel pracovať do SAV v Bratislave, kde pracoval v mnohých riadiacich funkciách. Jeho vedecká a odborná činnosť bola orientovaná prevažne na filozofickú problematiku, ale zasiahla i oblasť sociológie a pedagogiky. Je autorom niekoľkých publikácií a takmer 300 štúdií, odborných i popularizačných článkov. Za vedeckú, odbornú a pedagogickú prácu bol odmenený viacerými medailami a vyznamenaniami.