Pani Ružena Svoreňová, známa publicistka z Muráňa vo svojom príspevku o novej knihe P. Hlodáka v novembrovom vydaní Muránskych novín stručne priblížila zameranie a obsah knihy SVEDECTVO ČASU. Tak sme sa dozvedeli, že spomínaná kniha má viac ako 250 strán a sedem kapitol s pozoruhodnými prílohami: HISTÓRIA, HOSPODÁRSTVO, ŠKOLSTVO, KULTÚRA, CIRKEV, OSTATNÉ SPOLOČENSKÉ AKTIVITY, PAMIATKY.
Pri jej prvom hodnotení neváhala záujemcom pripomenúť, že nové historické dielo o obci Muráň určite zaujme nielen dospelých čitateľov, ale je využiteľné aj ako školská pomôcka na hodinách dejepisu, či iných spoločenskovedných predmetov v rámci tém z oblasti regionálnej výchovy. Dielo je dokonale prehľadné, poučné, dovolím si tvrdiť, že porovnateľné so školskou učebnicou.
Možno z čistej zvedavosti sa svojich rodákov pani Svoreňová pýta: Vedeli ste, že napr. v roku 1900 bolo v Muráni 184 domov a 1186 obyvateľov, tak z uvedeného vyplýva, že v každom dome žilo priemerne 6 ľudí a mužov vždy bolo o pár desiatok menej ako žien? A domy si občania Muráňa stavali zo skál a tehál (43), zo skál a váľkov (37), z váľkov a hliny (3), ale najviac z dreva – až 101. Všetky strechy v Muráni boli vtedy pokryté iba šindľami, v meste Revúca to bolo rovnaké, ale napr. v Kameňanoch už hojne používali škridle a plech atď. V niektorých obciach vraj aj slamu a trstinu, napr. v Muránskej Zdychave.
V knihe sú mnohé nové, neznáme údaje, udalosti i príbehy, životné osudy ľudí, fotografie, ale niektoré aj také, ktoré domáci už poznajú napr. z Muránskych novín, a tak „navždy sa zachová v pamäti...“ muránska slávna história. Niekoľkými fotografiami z publikácie, ktoré sú dielom Ing. M. Detka, osviežil tento článok Peter Poboček z Revúcej.
Pre rodákov, aj záujemcov o históriu mimo obce Muráň, je zaujímavá aj ďalšia informácia, že Ing. PAVOL HLODÁK (1960) doteraz napísal 14 kníh, z toho 8 venoval rodnej obci, v čom ho podporoval aj jeho jediný o 12 rokov starší brat, tohtoročný sedemdesiatnik JANKO HLODÁK (1948). Obom bratom blahoželáme k úspechu i k životnému jubileu a my, Muránčania, veríme, tvrdí pani Svoreňová, že Paľkovo odkrývanie našej obecnej histórie, studničiek poznania, bude aj naďalej pokračovať. Prvá kniha z uvedeného cyklu má názov HRAD MURÁŇ. CESTA DEJINAMI.
Poznámka MG: Je chvályhodné, že Banskobystrický samosprávny kraj poskytol Múzeu Muráň finančnú dotáciu na rok 2018 vo výške 1 400,- € na vydanie knihy Ing. Pavla Hlodáka Obec Muráň - svedectvo času.
MG od
Zdroj: Muránske noviny, november 2018
Fotoreprodukcia knihy: P. Poboček
Pracoval na Mineralogickom ústave Prírodovedeckej fakulty UK v Prahe, ale svoju vedecko-výskumnú prácu z oblasti experimentálnej mineralógie a štruktúrno-kryštalografického výskumu orientoval hlavne na Slovensko. V Nižnej Slanej opísal novú lokalitu evansitu, v Rožňave výskyt rutilu a minerály niklu, v Dobšinej výskyt rýdzeho bizmutu. Autor prác o Dobšinskej ľadovej jaskyni. Zasahoval i do dalších geologických odborov, zvlášť do tektonickej geológie a do petrografie. Zúčastnil sa protifašistického odboja, pri zatýkání sa postavil na odpor a zahynul, čo pripomína aj pamätná tabuľa Padli za vlast v budove dekanátu PF UK v Prahe.
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a v Tisovci, kde v roku 1940 maturoval. Na FF UK v Bratislave vyštudoval slovenčinu a nemčinu. Aktívne sa zúčastnil protifašistického odboja v SNP. Na sklonku roka 1944 bol zatknutý a odvlečený do koncentračného tábora v Mauthausene a neskôr do Dachau. Po návrate bol tajomníkom slovenskej sekcie Zväzu čs. spisovateľov, redaktorom týždenníka Kultúrny život, vedúcim scenáristického oddelenia Čs. štátneho filmu, od roku 1955 šéfredaktorom Slovenských pohľadov. V rokoch 1956 – 1974 sa profesionálne venoval literárnej tvorbe. V roku 1974 sa stal predsedom Matice slovenskej a v tejto funkcii zotrval až do roku 1990
Ordinovaný bol v r. 1956 v Bratislave. V rokoch 1968 – 1970 pôsobil ako kaplán v Hnúšti, v rokoch 1982 – 1990 ako správca farnosti v Gemerskej Polome. Za administrátora rožňavskej diecézy bol Jánom Pavlom II. menovaný v r. 1990. Úradu sa ujal 18.2.1990 a na biskupa bol vysvätený 18.3.1990 v Rožňave Jozefom kardinálom Tomkom. V Konferencii biskupov Slovenska niekoľko rokov pracoval v Komisii pre školstvo a kultúru, napokon pracoval v Komisii pre klérus a výchovu povolaní. Je autorom knihy 
Študoval na Akadémii výtvarných umení v Budapešti, absolvoval študijnú cestu do Tirolska a Talianska. 
Pôvodným menom Štefan Bartušek. Študoval na VŠVU v Bratislave a na Karlovej univerzite v Prahe. Od roku 1961 žil a tvoril v Banskej Bystrici. Stál pri vzniku Katedry Výtvarnej tvorby Pedagogickej fakulty v Banskej Bystrici a aj pri zrode Katedry výtvarnej tvorby na Akadémii umení, kde bol prvým dekanom a v Banskej Bystrici založil aj Galériu výtvarného umenia. Namaľoval vyše desaťtisíc obrazov, vytvoril aj veľa drevorezov a leptov a známy je aj ako ilustrátor kníh. Vytváral obrazy skladané a usporiadané do filozofických príbehov, obsahom jeho maľby sú zložité vzťahy človeka a súčasnej civilizácie. Osobitným prínosom do svetového výtvarného umenia sú jeho cykly obrazov 
Študoval na gymnáziu v Ožďanoch, Levoči a Prešove. Po vyštudovaní v Jene učil na gymnáziu v Ožďanoch a v Kežmarku. Od roku 1824 bol farárom v Brezne. Je zakladateľ slovenskej veselohry, významný satirik v období národného obrodenia. V roku 1830 bola v Liptovskom Mikuláši inscenovaná jeho najznámejšia veselohra 
Študoval na Vysokej škole výtvarných umení. Od roku 1957 žil a tvoril v Bratislave. Pracoval v redakcii denníka Pravda ako výtvarný redaktor, bol členom Zväzu slovenských výtvarných umelcov, tvorivej skupiny Život, skupiny Kontinuita a Spolku výtvarníkov Slovenska. V jeho tvorbe dominuje figúra, ale aj krajinomaľba, motívy rodného Klenovca sa vinú jeho celým dielom. Jeho figurálne kompozície s poeticko-surrealistickým nábojom ho zaradili medzi najvýznamnejších slovenských výtvarných umelcov súčasnosti. Jeho diela boli vystavené na desiatkach expozícií doma a v celom rade renomovaných galérií vo svete. Je laureátom prestížnych domácich a zahraničných výtvarných ocenení. V roku 2001 v Slovarte vyšla publikácia 
Po maturite na gymnáziu v Tisovci študoval na Vysokej škole poľnohospodárskeho a lesníckeho inžinierstva v Košiciach. Od roku 1950 pôsobil ako pedagóg na Ústave spoločenských náuk na Lekárskej fakulte UPJŠ, neskôr na VŠT v Košiciach, od roku 1971 bol podpredseda KNV v Košiciach. V roku 1975 prešiel pracovať do SAV v Bratislave, kde pracoval v mnohých riadiacich funkciách. Jeho vedecká a odborná činnosť bola orientovaná prevažne na filozofickú problematiku, ale zasiahla i oblasť sociológie a pedagogiky. Je autorom niekoľkých publikácií a takmer 300 štúdií, odborných i popularizačných článkov. Za vedeckú, odbornú a pedagogickú prácu bol odmenený viacerými medailami a vyznamenaniami.