Jej súčasťou budú aj jedlá typické pre obdobie predveľkonočného pôstu v našom regióne. Členovia občianskeho združenia Šanca pre Dražice pre vás chystajú pôstnu polievku z fazuľových strukov, mrkvové a špenátové fašírky, jarný pohánkový šalát a ďalšie dobroty. Okrem ochutnávania budete mať počas celého podujatia aj možnosť zapojiť sa do prípravy jednotlivých jedál.
Na druhý deň, sobotu 6. apríla, je už naplánované vítanie jari vo Veľkých Teriakovciach pod názvom Morena, Morena do Rimavy hodená. Nebudú chýbať vystúpenia folklórnych súborov, súťaž o najkrajšiu Morenu ani remeselnícky veľkonočný jarmok.
V podobnom duchu sa bude niesť aj nedeľa 7. apríla v Striežovciach. „Hoj, Marienka hoj, ďe ťa tanesiemo, taló na Držkóce...,“ bude sa ozývať dedinou na tradičnom podujatí
Vynášanie zimy - Marienky.
Program Veľkej noci v Gemersko-malohontskom múzeu v Rimavskej Sobote bude pozostávať z prednášok o jarnom a veľkonočnom zvykosloví (09.04.) a tradičnom farbení vajíčok spolu s ukážkou (10.-11.04.).
Počas štvrtka 11., piatka 12. a pondelka 15. apríla budú v Mestskom múzeu v Jelšave prebiehať tvorivé dielne s veľkonočnými nápadmi, tematická výstava a ochutnávka tradičných dobrôt ako Veľkonočné prekvapenie pre žiakov MŠ a I. stupňa ZŠ. Na akciu je potrebné sa vopred prihlásiť.
Od stredy 17. apríla budú za priaznivého počasia stromčeky na námestí Karola Salvu v Klenovci zdobiť veľkonočné ozdoby. Výtvory šikovných rúk detí tu budete môcť obdivovať do nasledujúcej stredy 24. apríla.
Koncerty pre malých aj veľkých
Sériu aprílových hudobných vystúpení odštartujú v piatok 5. apríla rovno dva koncerty. V podkroví Knižnice Mateja Hrebendu v Rimavskej Sobote sa v rámci cyklu komorných koncertov Hudba v kruhu predstaví džezové trio Szabó, Turcerová, Maceček. V Evanjelickom a. v. kostole v Revúcej sa zatiaľ odohrá prvý jarný organový koncert, na ktorom bude diela starých majstrov hrať dr hab. Bogusław Raba z Poľska. Po koncerte bude nasledovať prezentácia na tému Historické organy ako ich nepoznáme a stretnutie s autormi v Múzeu Prvého slovenského gymnázia.
V sobotu 6. apríla budete mať možnosť vychutnať si koncert dokonalej kópie legendárnych The Beatles - do Domu kultúry v Kokave nad Rimavicou zavíta skupina The Beatles Revival z českého Kladna.
Všetci milovníci šansónu, francúzštiny a vynikajúcej hudby si prídu na svoje vo štvrtok 11. apríla na koncerte Chantal Poullain-Polívkovej, ktorá vystúpi v rimavskosobotskom Dome kultúry v sprievode jazzovo ladenej kapely Štěpán Markovič Trio.
Na druhý deň, v piatok 12. apríla, tu koncerty pre dospelých vystrieda Miro Jaroš a jeho úplne nová šou, zložená z nových skladieb aj overených hitov - Ťuki Tour 3. Objavte s vašimi deťmi svet strašidiel, ktorých sa netreba báť, vyberte sa spolu s Mirom do vesmíru preskúmať všetky planéty, alebo sa vráťte do čias dinosaurov a zistite, ako to s nimi celé vlastne bolo. Po koncerte bude nasledovať autogramiáda a fotenie so spevákom a kohútikom Ťukim. Každé dieťa si domov odnesie darček v podobe plyšáka Ťukiho.
Na rad príde aj v poradí druhý koncert 39. ročníka Hudobnej jari. V rámci zoskupenia Trio Impression sa v utorok 23. apríla v Dome kultúry v Rimavskej Sobote predstavia Aneta Lednická na husliach, Monika Rahlová na klavíri a Ágnes Kolozsi na priečnej flaute.
Posledná aprílová nedeľa (28.04.) bude v Hnúšti od 16:00 hod. patriť Smejkovi a Tanculienke a ich predstaveniu HIP, HIP, HURÁ! Okrem iného sa dozviete aj to ako sa skamarátili, či Tanculienka pobozká žabu v rozprávke Žabí princ aj či Smejko premôže veľkú špinu Fúľu Bakanú. Nebude chýbať ani autogramiáda a obľúbené spoločné fotenie.
Divadlo a film
V sobotu 6. apríla je na pláne postupová regionálna divadelná prehliadka Lojkov Tisovec, na ktorej sa predstavia divadelné súbory z Rimavskej Soboty, Hnúšte, Tisovca a Revúcej.
Stredajší večer 10. apríla je už v Revúcej vyhradený pre Odchody vlakov - druhú sériu úspešnej, vynaliezavej a invenčnej komédie pre dvoch hercov z pera legendárneho autora Petra Zelenku na motívy hry Michaela Frayna v podaní manželov Adely a Viktora Vinczeovcov.
V sobotu 13. apríla sa do Hnúšti vráti obľúbený medzinárodný festival cestovateľských filmov Expedičná kamera. Na programe sú filmy: Matsés (Česká republika), Stupmed (USA), Tupendeo (Švajčiarsko), Kroky na hrane (Slovenská republika), Waiau - Toa Odyssey (Nový Zéland) a Divided (Veľká Británia).
V znamení filmu sa bude niesť aj ďalšia sobota v mesiaci (20.04.). Tentokrát však pôjde o pokračovanie filmového kvízu v Rimavskej Sobote. Ak vás bavia filmy, tak neváhajte, pripravené sú otázky z každého rožka troška - každý si príde na svoje.
Folklór a tradície
V piatok 12. apríla zaplnia Dom kultúry v Hnúšti mladé talenty. Uskutoční sa tu regionálna súťažná prehliadka pod názvom Zlatá strunka. Súťažiť sa bude v choreografiách ľudového tanca detských folklórnych súborov a v detskom sólovom speve ľudových piesní. Súčasťou podujatia bude aj výstava veľkonočných ozdôb a tvorivá dielňa pre deti.
Posledné aprílové dni budú už tradične patriť stavaniu májov. Symboly na jar sa obnovujúcej prírody vyrastú v sobotu 27. apríla v Kokave nad Rimavicou a v utorok 30. apríla v Hnúšti, Hrnčiarskych Zalužanoch, Klenovci, Rimavskej Bani, Rimavskom Brezove a Sušanoch.
Šport a turistika
Do stredy 3. apríla máte možnosť prihlásiť sa na IX. ročník Veľkonočného turnaja dospelých v stolnom tenise, ktorý sa uskutoční v sobotu 6. apríla v Športovej hale v Klenovci.
Do pozornosti dávame aj Turisticko-historickú vychádzku na Rákošský hrad, naplánovanú na ten istý deň. Účasť na podujatí je potrebné nahlásiť vopred, a to najneskôr do štvrtka 4. apríla.
O týždeň neskôr (13.04.) je už naplánovaný mini futbalový turnaj s názvom Panter Cup v Mestskej športovej hale v Hnúšti.
Ďalšia sobota v poradí (20.04.) tu už bude patriť Majstrovstvám Slovenska v Bikini a Body Fitness a kulturistike juniorov. Predpredaj vstupeniek prebieha vo firme TOTAL SPORT COM na Hlavnej ulici č. 42 v Hnúšti. Cena vstupeniek v predpredaji je 8 € a na mieste v deň konania podujatia 10 €.
Nielen pre nadšencov terénnych vozidiel je určené podujatie Offroad Tisovec, ktoré začína vo štvrtok 25. a potrvá až do nedele 28. apríla. Jubilejný 15. ročník so sebou prinesie okrem iného aj koncert skupiny Poison Candy a prednášku Offroad a my.
Ak ste ešte nezahájili svojich 100 jarných kilometrov alebo ich už v nohách poctivo zbierate, tak určite využite aj nasledovnú pozvánku. V sobotu 27. apríla sa obce Lehota nad Rimavicou, Rimavská Baňa, Rimavské Brezovo a Rimavské Zalužany vydajú novou trasou na spoločný Výstup na Sinec.
Z TURISTICKEJ PONUKY MESIACA ĎALEJ VYBERÁME:
KST Hnúšťa
20.04. Ratkovská Suchá - Lipovec - Potok - Rovné - Hnúšťa (Ondrejová - 0902 692 447)
KST mesta Rimavská Sobota
04.04. Kurinecký okruh (Hlozeková - 0904 881 287, Kureková - 0902 037 258)
27.04. Okruh Predná hora - hrad Muráň (Štefánek - 0911 207 185, Borbáš - 0908 377 072)
TO KOS Rimavská dolina
13.04. Prielom Muráňa a Muránky (Kojnok - 0907 366 290, Kojnoková - 0903 052 600)
Obec Kokava nad Rimavicou
13.04. Turistický pochod na Vepor (Krotáková - 0903 559 014)
20.04. Turistický pochod Poľana - vodopád Bystrô (Krotáková - 0903 559 014)
 |
 |
 |
 |
 |
V mene organizátorov Vás na všetky podujatia srdečne pozývame.
Ďalšie podujatia pripravované v tomto roku v regióne Malohont a jeho okolí, ako aj kontakty na organizátorov nájdete v Kalendári podujatí 2019.
Zmena termínov a programu podujatí vyhradená!
Kristína Furmanová
Najskôr sa učil u svojho otca za zámočníka, potom ale 
Gymnázium navštevoval v Rožňave, maturoval v Tisovci, potom začal študovať na Právnickej fakulte Slovenskej univerzity v Bratislave. Prvé básne uverejňoval v časopisoch (Nový rod, Elán) a v stredoškolských almanachoch. V lete 1944 sa zapojil do SNP a odišiel s povstalcami do hôr. Pracoval ako redaktor povstaleckého časopisu Naše správy v Revúcej, kde pod menom Ján Rok publikoval okrem rôznych článkov a správ i svoje revolučné básne. Bol najplodnejším povstaleckým básnikom. Posmrtne vyšla jeho básnická zbierka Ohlas (1946) a v spoločná kniha Kvet z našej krvi (1959). V rukopise zanechal zbierku Vízie týchto dní a veršovanú drámu Cigánka, prekladal nemeckú a francúzsku poéziu. Životopisnú novelu o ňom vydal v r. 1990 Dušan Mikolaj pod názvom Stanem sa 
Stredoškolské štúdiá dokončila v Martine a v rokoch 1944 – 1949 študovala francúzštinu na Filozofickej fakulte v Bratislave s niekoľkomesačným pobytom na parížskej Sorbonne. Počas vysokoškolských rokov sa stala šéfredaktorkou vysokoškolského časopisu Borba. Po štúdiách pracovala ako redaktorka v denníku Pravda, v časopisoch Móda, Kultúrny život, Predvoj a Nové slovo, no bola najmä dlhoročnou (1971 – 1987) šéfredaktorkou týždenníka Slovenka. Bola členkou aj funkcionárkou viacerých kultúrnych, najmä ženských hnutí – Živena, Femina. Písala fejtóny, cestopisné reportáže, črty, ale aj poviedky, novely a romány, ako novinárka napísala množstvo článkov, reportáží a rozhovorov. Počas svojho života vydala viac ako jednu desiatku kníh. V r. 2006 vyšla zbierka krátkych próz 
Študoval na Evanjelickej bohosloveckej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave a na Karlovej univerzite v Prahe.
Študoval v Lukovištiach, rokoch 1887 – 1892 na gymnáziu v Rimavskej Sobote, neskôr v Sibiu a v Brašove (Rumunsko). Potom pracoval vo voštinárni na Teplom Vrchu. V roku 1905 ukončil štúdium chemického inžinierstva v Prahe, kde sa aktívne zapájal do činnosti študentského spolku Detvan, ktorého bol aj funkcionárom. Po roku 1918 navštevoval aj prednášky na Filozofickej a Právnickej fakulte UK v Bratislave, začal pracovať v administratívnych službách a stal sa poslancom a neskôr i senátorom za agrárnu stranu. Okrem toho sa venoval aj vedeckej práci v oblasti chémie. Žil v Bratislave, od roku 1943 v Piešťanoch. Je zakladateľskou osobnosťou modernej slovenskej lyriky, vedúcim predstaviteľom slovenskej moderny a slovenského i európskeho symbolizmu. Básne i krátku prózu uverejňoval časopisecky. Vydal knihy básní Nox et solitudo (1909), Verše (1912) a Moje piesne (1952). Venoval sa aj dejinám rodnej obce a jej blízkeho okolia, v Zborníku Muzeálnej slovenskej spoločnosti vydal štúdiu Pôvod dedín Kraskova a Lukovíšť (1937). 
Študoval na gymnáziu v Ožďanoch (1802 – 1805), Levoči a Prešove. Po vyštudovaní na univerzite v Jene učil na gymnáziu v Ožďanoch (1817 – 1818) a v Kežmarku. Od roku 1824 bol farárom v Brezne. V roku 1830 bola v Liptovskom Mikuláši inscenovaná jeho najznámejšia veselohra Kocúrkovo, na ktorú nadviazali ďalšie veselohry Všetko je naopak, Trasorítka, Trinásta hodina, Starúš Plesnivec. Jeho veselohry tvorili základ repertoáru slovenského ochotníckeho divadla. V nemčine vydal román Bendeguz, s podtitulom Donkichotiáda podľa najnovšej módy. Autor anonymne vydaných politických brožúr, v ktorých podáva satirický rozbor uhorských pomerov. Z náučných spisov sú známe 3 knižočky o poisťujúcom ústave, napísal aj štúdiu Dejiny generálnych synod oboch evanjelických vyznaní v Uhorsku od roku 1791. Ako ľudovýchovný pracovník propagoval sporiteľníctvo. 
Študoval právo na univerzitách v Budapešti a Ženeve, absolvoval študijnú cestu do USA. Bol poslancom uhorského snemu za Rožňavu a členom Národného zhromaždenia. Patril aj medzi priekopníkov nových druhov športov, napr. konského póla, jachtingu, golfu, lyžovania a iných. Bol dlhoročným predsedom rôznych telovýchovných spolkov, Uhorského a neskôr Medzinárodného olympijského výboru a i. Na svojich majetkoch choval plnokrvné kone, udomácnil v Uhorsku jazdecké pólo. Bol vášnivým poľovníkom, cestovateľom a zberateľom umenia, zúčastňoval sa veľkých poľovačiek a tieto organizoval aj v Betliari. Rozšíril betliarsku zvernicu, založenú v roku 1885, a doplnil ju o jeleniu, danieliu a muflóniu zver a paovce hrivnaté. V roku 1911 podnikol expedíciu do Sudánu a trofeje z tejto cesty sú súčasťou expozície kaštieľa, napr. reparované krokodíly, či hlava slona. S otcom Emanuelom zabezpečil v rokoch 1881 – 1886 prestavbu kaštieľa v Betliari na poľovnícko-reprezentačný zámok a v roku 1905 nechal kaštieľ zrekonštruovať a zmodernizovať. Tadične sa v areáli kaštieľa Betliar koná Poľovnícky deň Gejzu I. Andrássyho, 6. júna 2026 sa konal už jeho jeho 9. ročník. 
Ľudovú školu vychodil v Jelšave. Po jej ukončení sa pri svojom otcovi vyučil obuvníckemu remeslu a po otcovej smrti prevzal obuvnícku živnosť. Bol pokladníkom a predsedom Slovenského dobrovoľného hasičského zboru v Jelšave a taktiež podpredsedom okresného Slovenského ovocinárskeho spolku v Revúcej, kde sa zaslúžil najmä o vysadenie ovocných stromov popri poľných cestách. V r. 1938 – 1945 bol starostom v Jelšave. Venoval sa chovu včiel, v roku 1923 založil Krajinský včelársky spolok v Jelšave, v roku 1946 založil včelnicu na Hrádku pri Jelšave. Včeláriť začal v košoch a neskôr vyvinul nadstavcový úľ na rámikovú mieru, uplatňoval vzdušné zimovanie pomocou machu, zimné napájanie v úli, napájanie včiel po prvom prelete slanou vodou, zimovanie bez peľu a pod. Odborné články publikoval v časopise Včelár. V roku 1973 dostal za osvetovú prácu ocenenie II. stupeň – Strieborná včela. 
S rodičmi sa ako 9-ročný vysťahoval do USA a žil v Pittsburgu. V r. 1901 ho vzali ho na štátne konzervatórium v New Yorku. Tu prežil deväť, pre neho veľmi vzácnych rokov, po ktorých nasledovalo množstvo koncertov na krajanských spolkových podujatiach i v zahraničí, v Londýne, Paríži, Amsterdame, Berlíne, Prahe. V roku 1917 dobrovoľne vstúpil do americkej armády a odišiel s ňou do Európy. Stal sa členom, neskôr dirigentom 100-členného vojenského orchestra. Po vojne ostal v Nemecku a usadil sa v Koblenzi. Živil sa vyučovaním hudby, koncertovaním po celej Európe, komponoval. Bol aktívnym americkým krajanským spolkovým pracovníkom a udržiaval čulé styky so slovenskými i českými politickými a kultúrnymi predstaviteľmi pred i po vzniku ČSR, tiež s hudobníkmi a rodákmi. Viackrát navštívil Slovensko, v rodnom Betliari bol naposledy v r. 1934. Na priečelí Obecného úradu v Betliari je umiestnená pamätná tabuľa.