Na nedeľu 5. mája je už naplánovaný Deň valaskej kultúry a sviatok ovčiarsky na Salaši Zbojská. Okrem svätej omše, spovedi valachov a požehnania statku sa tu uskutoční aj miešanie oviec spojené s ich prvým vyháňaním na pašu. Na podujatí sa predstavia ovčiari, pastierske rodiny, trombitáši a rôzne folklórne zoskupenia. Pripravené budú aj animácie pre deti s tematikou valaskej kultúry.
Divadlo
Ak patríte k divadelným nadšencom určite nevynechajte 45. ročník krajskej súťažnej prehliadky neprofesionálneho divadla a divadla mladých - Zochova divadelná Revúca. Počas štvrtku 2. až soboty 4. mája sa môžete tešiť na predstavenia nie len v podaní divadelných súborov z regiónu, ale napríklad aj z Kremnice, Banskej Bystrice, Medzibrodu a ďalších. Súčasťou štvrtkového programu je aj vernisáž autorskej výstavy Kataríny Molnárovej a Evy Grendelovej zvanej Dve výnimočné...
Medzitým vo štvrtok 2. mája do Rimavskej Soboty zavíta košické Divadlo Haliganda s jedinečným interaktívnym predstavením Červík Kubo, určeným pre deti od pol roka do 3 rokov a ich rodičov. Po predstavení bude nasledovať krátky workshop s bábkami a hudobnými nástrojmi zameraný na psychomotoriku detí. Dávame do pozornosti, že kapacita je obmedzená na maximálne 50 detí.
Nie len pre deti bude určená veselá ľudová rozprávka Hlúpy Kubo, s ktorou sa predstaví rimavskosobotské Divadlo Havran v Mestskom kultúrnom stredisku v Hnúšti. Ak ste ešte toto obľúbené predstavenie nevideli, zapíšte si do kalendára piatok 17. mája.
Noc múzeí a galérií
Brány múzeí a galérii po celej Európe ostávajú v sobotu 18. mája otvorené do nočných hodín a nebude tomu inak ani v Gemersko-malohontskom múzeu v Rimavskej Sobote, kde sú pre návštevníkov pripravené prehliadky vo večerných hodinách a bohatý program. Bude otvorený šatník jej veličenstva Sisi, vystúpi folklórny súbor a na amfiteátri hudobná skupina Maduar, okrem iného si budete môcť pochutnať aj na vychýrených Muránskych buchtách.
V predstihu v sobotu 4. mája sa pri tejto príležitosti koná aj Noc v mlyne, ktoré zároveň otvára 9. letnú sezónu v mlyne vo Veľkých Teriakovciach. Tento rok bude o prešibanom kocúrovi v čižmách. Slovenská ľudová rozprávka na motívy diela P. E. Dobšinského bude v podaní hercov Divadla ACTORES z Rožňavy popretkávaná piesňami, prísloviami, porekadlami a ľudovými obyčajmi.
Oslavy víťazstva nad fašizmom
K sviatočnému 8. máju sa v našom regióne chystajú rôzne podujatia. V sobotu 4. mája sa obyvatelia Rimavského Brezova vydajú na turistický pochod po stopách osloboditeľov a podobne strávený deň je na pláne aj v Utekáči, kde sa koná výstup rodičov s deťmi na Pasiečky.
Zapálením vatry a sprievodným programom si pripomenú výročie ukončenia 2. svetovej vojny v sobotu 4. mája vo Veľkých Teriakovciach a v utorok 7. mája v Rimavskej Bani a Rimavskom Brezove. V Hrnčiarskych Zalužanoch tak urobia až v piatok 10. mája a v Hrnčiarskej Vsi v sobotu 11. mája. Ešte pred zapálením vatry oslobodenia sa tu však uskutoční VIII. ročník súťaže vo varení kapusty.
Dni miest
Úvod mesiaca bude okrem iného už tradične patriť aj Dňom mesta Rimavská Sobota. V piatok 3. mája na Hlavnom námestí vystúpia Veselí Starci, Fláre Beás, Old School Brothers a Peter Bič Project. Na pláne je aj tanečný workshop Miroslava „Bruise" Žilku. Zo sprievodných podujatí vyberáme otvorenie výstavy fotografa Borisa Németha v Mestskej galérii o 16:00 hod. Sobota 4. mája bude venovaná deťom, ktoré sa môžu tešiť na zábavnú show s kúzelníkom a animátormi, maľovanie na tvár a ďalšie aktivity. Počas obidvoch dní budú prebiehať aj jarné trhy.
V závere mája Rimavskú Sobotu vystrieda mesto Hnúšťa, ktoré bude sláviť svoje dni od piatku 31. mája do nedele 2. júna. Sobotňajším lákadlom najmä pre rodiny s deťmi bude mestečko Hnúšťankovo s rôznymi úlohami a atrakciami, podvečer sú naplánované koncerty kapiel Hex a Lucie Revival. S dňami mesta sa rozlúči parný vláčik, ktorý odchádza v nedeľu zo železničnej stanice v Hnúšti smerom na Salaš Zbojská.
Z každého rožka troška
Ďalší zo série koncertov 39. ročníka Hudobnej jari sa v Dome kultúry v Rimavskej Sobote odohrá v utorok 7. mája. Účinkovať budú mladí umelci, absolventi miestnej Základnej umeleckej školy.
Na štvrtok 9. mája je v bábkovej sále Mestského domu kultúry v Revúcej naplánovaná beseda s autorom knihy Inventúra - Andym Hrycom.
Počas nasledujúcich troch dní (10.-12.5.) bude v Kokave nad Rimavicou prebiehať zaujímavý fotoworkshop zameraný na krajinkársku fotografiu cez deň aj v noci.
Ešte medzitým, v sobotu 11. mája, budete mať možnosť výhodne nakúpiť, resp. posunúť ďalej vaše oblečenie, hračky, knihy, potreby do domácnosti a iný použitý tovar na Sobotskom blšáku v Rimavskej Sobote.
Štvrtok 23. mája je už v Dome kultúry v Rimavskej Sobote vyhradený pre III. ročník regionálnej multižánrovej konferencie. Medzi 9 inšpiratívnymi osobnosťami z regiónu Gemer-Malohont, ktoré sa na Konfereske predstavia tentokrát, bude napríklad tvorca počítačových hier Ivan Galdík, strihač trailerov Peter Pavlík či hipoterapeutka Zuzana Liptáková Beláková a ďalší.
Na druhý deň, piatok 24. mája, už bude rimavskosobotský Dom kultúry patriť módnej prehliadke s názvom Mušky. Autorky Ivana Jackuliaková a Veronika Mojžišová sa pri tvorbe inšpirovali rozprávkami Pavla Dobšinského. Svojou tvorbou rozprávkových párt, čeleniek a odevov sa pokúsia zastaviť čas, odpútať vás od skutočného sveta a ponoriť do toho rozprávkového.
V nasledovnú sobotu 25. mája ovládne obec Kraskovo festival Z histórie Malohontu. V okolí gotického kostola budú počas dňa prebiehať rôzne predstavenia, medzi ktorými nebudú chýbať šermiari, sokoliari, skupina historického tanca, divadlo ani hudobný koncert. Priamo v kostole sa okrem skupinových prehliadok s odborným výkladom a prednášok chystá aj komorný koncert skupiny Musicantica Slovaca z Nitry. V rámci sprievodných aktivít si pre vás organizátori pripravili lukostreľbu, šerm pre najmenších, dobový jarmok, dve výstavy a historické dobové tábory.
Šport a turistika
K početným akciám naplánovaným na sobotu 4. mája sa radí aj Sobotská motopárty, na ktorej nebude chýbať spanilá jazda mestom. Program bude pokračovať na Drieňku na Teplom Vrchu rôznymi súťažami, vystúpeniami hudobných skupín a voľnou zábavou.
Dve nasledovné soboty sa budú niesť aj v znamení turistiky. V prvú z nich (11.5.) vás pozýva Turistický oddiel Vŕšok Rimavská Baňa na Výstup na Maginhrad spojený s návštevou vodného mlyna vo Veľkých Teriakovciach. O týždeň nato (18.5.) sa už uskutoční VIII. ročník podujatia Jánošík na Vepri. Čakajú vás výstavy fotografií, program heligonkárov, guľáš a aj niečo na pamiatku. Účasť na výstupe je potrebné nahlásiť najneskôr do 10. mája.
Všetci priaznivci plávania, behu a bicyklovania by si nemali nechať ujsť možnosť zúčastniť sa Gemerského triatlonu 2019, ktorý sa koná v sobotu 25. mája v rekreačnej oblasti Kurinec - Zelená voda.
Z turistickej ponuky mesiaca ďalej vyberáme:
KST Hnúšťa
04.05. 49. ročník Výstupu na Ostrú (Király - 0902 375 690)
KST mesta Rimavská Sobota
04.05. Cykloturistika Málinec - Prašivá (Dóbi - 0948 532 581, Szabó - 0905 715 992)
11.05. Muráň - R.S. Diaľkový pochod (Szabó - 0905 715 992, Dóbi - 0948 532 581)
TO KOS Rimavská dolina
04.05. 36. výstup na Hradovú (Kojnok - 0907 366 290)
Tisovec - Hradová - Rejkovo - Tisovec
18.05. Výstup na Voniacu (Liptay - 0908 509 272)
Zbojská - Burda - Siváková - Voniaca
V mene organizátorov Vás na všetky podujatia srdečne pozývame.
Ďalšie podujatia pripravované v tomto roku v regióne Malohont a jeho okolí, ako aj kontakty na organizátorov nájdete v Kalendári podujatí 2019.
Zmena termínov a programu podujatí vyhradená!
Kristína Furmanová

































Študoval na gymnáziu v Brezne, divadelnú vedu a estetiku na Univerzite Komenského v Bratislave, divadelnú réžiu na VŠMU a na moskovskom divadelnom učilišti. Potom bol krátko rozhlasovým hlásateľom. Vlastnou réžiou začínal v divadle vo Zvolene a v Nitre a hosťoval vo všetkých mimobratislavských súboroch. V roku 1966 nastúpil ako režisér do Československej televízie v Bratislave do hlavnej redakcie literárno-dramatického vysielania, kde sa venoval najmä príprave mnohých adaptácií slovenských, ale aj svetových autorov. Patril k tvorcom slávnych a divácky obľúbených „bratislavských pondelkov“. V r. 1998 – 2003 bol vedúci katedry réžie Fakulty dramatických umení Akadémie umení v Banskej Bystrici. Bol členom Federálnej rady pre rozhlasové a federálne vysielanie a členom Rady STV (1992 – 1993). V roku 2006 dostal prémiu Literárneho fondu za celoživotné dielo v oblasti televíznej tvorby. -MM-
Študoval na viedenskej akadémii, špecializoval sa na romanticky poňaté krajinárstvo. V roku 1843 sa usadil v Sibini, kde pôsobil ako učiteľ kreslenia na ev. gymnáziu. Tu si otvoril fotografický ateliér s partnerom Karolom Kollerom a venovali sa najmä etnografickej fotografii. Z jeho práce zostalo približne 200 fotografií, ktoré boli očíslované a majú vysvetlivky v nemčine a rumunčine. Na všetkých je možné vidieť krásu ľudového kroja, ale aj niektoré aspekty tradičného transylvánskeho spoločenského života. Ako vášnivý cestovateľ namaľoval sériu krajiniek Karpát, v rokoch 1840 – 1842 počas jeho ciest navštívil horný Gemer, pobýval v Muráni a vytvoril tu dokumentárne a výtvarne pozoruhodné diela – Železné hámre na Muráni, Zrúcaniny hradu Muráň, veduta Revúcej s okolím, Silická jaskyňa a i. -MM-
Základné vzdelanie, i hudobné, získal v Ratkovej. Pokračoval na Učiteľskom ústave v Banskej Štiavnici, ako učiteľ začínal v Budinej, kde bol aj primášom vo vtedajšej miestnej ľudovej hudbe, neskôr učil v baníckom učilišti v Sirku, v Ratkovskom Bystrom, Ratkovej, v roku 1961 sa usadil s rodinou v Revúcej. Toto putovanie bolo vždy spojené s muzikou a zbieraním ľudových piesní. V roku 1973 bol jedným zo zakladateľov FS Lykovec v Revúcej. Vypomáhal FS Vlachovčan z Vlachova a spolupracoval aj s ľudovou hudbou FS Vepor z Klenovca a FS Kokavan z Kokavy nad Rimavicou. V októbri 1985 stál pri zrode FS Sinec v Hnúšti. Jeho hudobný odkaz zaznamenáva nahrávka hudby a piesní pod názvom Koj v tom Sirku bubnovali. Bol aj výrobcom ľudových hudobných nástrojov – píšťaliek, fujár, ale aj cimbalov. V roku 1998 mu bolo in memoriam udelené najvyššie vyznamenanie mesta Revúca – Zlatý Quirin. K jeho nedožitým 80. narodeninám sa v marci 2008 v Hnúšti, Revúcej a v Klenovci konal na jeho počesť významný slávnostný program pod názvom Život ako pieseň. -MM-
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a na Čs. štátnej pedagogickej akadémii v Bratislave. V rokoch 1933 – 1943 pôsobil ako učiteľ v Tisovci a v Hnúšti, bol pracovník Matice slovenskej, spoluzakladateľ Osvetového ústredia v Bratislave, kde bol vedúcim prednáškového oddelenia a vydával Osvetový zborník. Bol zakladateľom a prvým vedúcim Katedry knihovedy a vedeckých informácií FF UK v Bratislave (1960 – 1981) a prodekanom FF UK pre štúdium popri zamestnaní. Venoval sa dejinám knihovníctva, osvety a vzdelávania dospelých. Z tejto oblasti vydal niekoľko monografií, čo úspešne zavŕšil spoluúčasťou na tvorbe encyklopedických diel Encyklopédia Slovenska (1977 – 1982), Pedagogická encyklopédia Slovenska (1985). Bol aktívny ako divadelný ochotník, režisér, prednášateľ, publicista a propagátor Gemera-Malohontu. Rekonštruoval knižné fondy poškodené vojnou. V Hnúšti je po ňom pomenovaná miestna knižnica. -MM-
Študoval na gymnáziách v Spišskej Novej Vsi a Rožňave, teológiu na evanjelickej teologickej akadémii v Prešove a na viedenskej univerzite. Pôsobil ako farár v Pribyline a v Pešti, kde kráčal v šľapajach svojho predchodcu Jána Kollára, na sklonku života sa stal biskupom banského dištriktu. Pričinil sa o oživenie Slovenského spolku v Budapešti, spoluzakladal časopis Dunaj (1874). Bol dlhoročným členom Zpěvníkovej základiny, obstarával nové vydania a viedol korektúry náboženských kníh a spisov a prispieval do novín a časopisov. Písal poéziu, prózu, humoresky, venoval sa aj dramatike, literárnej kritike i publicistike, v ktorej dominovala národná problematika s národno-výchovným poslaním. Široký výber zo svojej poézie a prózy vydal v troch zväzkoch pod názvom Nevädze. V Ratkovej má v areáli ev. kostola pomník s pamätnou tabuľou. -MM-
Po absolvovaní lýcea v Levoči učil v Revúckej Lehote, v Potoku, Ozdíne, v Turom Poli. Súkromne vyštudoval teológiu a ako kňaz pôsobil v Hornom Tisovníku. Ako skladateľ sa orientoval na hymnické zbory a klavírne kompozície. Zhudobnil asi 600 duchovných piesní a zostavil z nich zbierku. Venoval sa aj publicistickej činnosti a teórii hudby. Napísal knihu Náuka súhlasu, ako praktický návod k poznaniu harmónie v hudbe, ktorá bola prvým slovenským pokusom o učebnicu harmónie s terminológiou v slovenčine. Prispieval do rôznych časopisov, v ktorých komentoval súčasné hudobné udalosti, zaoberal sa otázkami národnej hudby, školstva, sociálneho postavenia učiteľov. Bol recenzentom hudobnín a hudobných udalostí. -MM-
Po absolvovaní Lekárskej fakulty UK v Bratislave pôsobil v nemocnici v Banskej Bystrici, neskôr v Ústave experimentálnej onkológie Slovenskej akadémie vied, kde bol v rokoch 1983 –1991 jeho riaditeľom. Od začiatku svojej vedeckej činnosti sa venoval experimentálnej a klinickej onkológiii a epidemiológii zhubných nádorov. Výsledky svojho výskumu v oblasti získanej rezistencie nádorov voči cytostatikám aplikoval v klinickej praxi, poznatky publikoval v domácich i zahraničných vedeckých časopisoch. Významná bola aj jeho medzinárodná spolupráca pri výskume rakoviny, absolvoval študijné pobyty v USA a v Anglicku. Od roku 1984 bol hlavným redaktorom medzinárodného časopisu o nádoroch Neoplasma. Bol členom viacerých vedeckých organizácií. Publikoval aj populárno-náučné články o rakovine a spolu s Jánom Siráckym napísal knihu O rakovine stručne, užitočne a pravdivo (1996). -MM-
Školské štúdiá absolvoval v Gemeri, Bratislave a v Kežmarku. Vyštudoval právo a v roku 1841 zložil advokátsku skúšku v Pešti. V rokoch 1842 – 1844 bol zástupcom prokurátora a tabulárnym sudcom Gemerskej župy. Od roku 1843 bol vedúcim medeného hámra a pražiarne v Štítniku. Podieľal sa aj na riadení papierenskej spoločnosti v Slavošovciach. Počas revolúcie 1848 – 1849 bol členom hornouhorského mimoriadneho súdu a neskôr kapitánom honvédov. Bol poslanec uhorského snemu vo volebnom okrsku Rožňava. Venoval sa podnikateľskej činnosti, bol podpredsedom Priemyselného spolku v Budapešti. Pracoval v administrácii luteránskeho cirkevného dištriktu Tisa, bol dozorcom štítnickej cirkvi, inšpektorom gemerského dekanátu a dozorcom luteránskej diakonie v Gemeri. Podieľal sa na novelizáciách vodného a banského zákona. -MM-
Do školy chodil v Ožďanoch, od 1843 na ev. lýceum v Levoči, kde bol aktívnym členom Jednoty mládeže slovenskej, zememeračské inžinierstvo študoval v Pešti. Počas štúdií praxoval u krajinského zememerača v katastri Oždian a Husinej. V r. 1856 – 1858 pracoval v Tisovci. Zapájal sa do národno-kultúrnych podujatí, bol zakladajúcim členom Matice slovenskej, členom jej literárneho odboru, patrónom slovenského gymnázia v Revúcej. Bol najvýraznejší predstaviteľ slovenského literárneho romantizmu, oživovateľ ľudových tradícií ako zdroja básnickej tvorby. V svojej básnickej tvorbe čerpal z ľudovej poézie, jej námetov, obraznosti a symboliky. Prekladal zo slovanskej poézie. Najväčší úspech dosiahol básňou Smrť Jánošikova. O ňom vyšli publikácie: Július Bolfík: Ján Botto. Život a dielo (1983), Pavol Vongrej: Ján Botto (1989) a i. -MM-