Na nedeľu 5. mája je už naplánovaný Deň valaskej kultúry a sviatok ovčiarsky na Salaši Zbojská. Okrem svätej omše, spovedi valachov a požehnania statku sa tu uskutoční aj miešanie oviec spojené s ich prvým vyháňaním na pašu. Na podujatí sa predstavia ovčiari, pastierske rodiny, trombitáši a rôzne folklórne zoskupenia. Pripravené budú aj animácie pre deti s tematikou valaskej kultúry.
Divadlo
Ak patríte k divadelným nadšencom určite nevynechajte 45. ročník krajskej súťažnej prehliadky neprofesionálneho divadla a divadla mladých - Zochova divadelná Revúca. Počas štvrtku 2. až soboty 4. mája sa môžete tešiť na predstavenia nie len v podaní divadelných súborov z regiónu, ale napríklad aj z Kremnice, Banskej Bystrice, Medzibrodu a ďalších. Súčasťou štvrtkového programu je aj vernisáž autorskej výstavy Kataríny Molnárovej a Evy Grendelovej zvanej Dve výnimočné...
Medzitým vo štvrtok 2. mája do Rimavskej Soboty zavíta košické Divadlo Haliganda s jedinečným interaktívnym predstavením Červík Kubo, určeným pre deti od pol roka do 3 rokov a ich rodičov. Po predstavení bude nasledovať krátky workshop s bábkami a hudobnými nástrojmi zameraný na psychomotoriku detí. Dávame do pozornosti, že kapacita je obmedzená na maximálne 50 detí.
Nie len pre deti bude určená veselá ľudová rozprávka Hlúpy Kubo, s ktorou sa predstaví rimavskosobotské Divadlo Havran v Mestskom kultúrnom stredisku v Hnúšti. Ak ste ešte toto obľúbené predstavenie nevideli, zapíšte si do kalendára piatok 17. mája.
Noc múzeí a galérií
Brány múzeí a galérii po celej Európe ostávajú v sobotu 18. mája otvorené do nočných hodín a nebude tomu inak ani v Gemersko-malohontskom múzeu v Rimavskej Sobote, kde sú pre návštevníkov pripravené prehliadky vo večerných hodinách a bohatý program. Bude otvorený šatník jej veličenstva Sisi, vystúpi folklórny súbor a na amfiteátri hudobná skupina Maduar, okrem iného si budete môcť pochutnať aj na vychýrených Muránskych buchtách.
V predstihu v sobotu 4. mája sa pri tejto príležitosti koná aj Noc v mlyne, ktoré zároveň otvára 9. letnú sezónu v mlyne vo Veľkých Teriakovciach. Tento rok bude o prešibanom kocúrovi v čižmách. Slovenská ľudová rozprávka na motívy diela P. E. Dobšinského bude v podaní hercov Divadla ACTORES z Rožňavy popretkávaná piesňami, prísloviami, porekadlami a ľudovými obyčajmi.
Oslavy víťazstva nad fašizmom
K sviatočnému 8. máju sa v našom regióne chystajú rôzne podujatia. V sobotu 4. mája sa obyvatelia Rimavského Brezova vydajú na turistický pochod po stopách osloboditeľov a podobne strávený deň je na pláne aj v Utekáči, kde sa koná výstup rodičov s deťmi na Pasiečky.
Zapálením vatry a sprievodným programom si pripomenú výročie ukončenia 2. svetovej vojny v sobotu 4. mája vo Veľkých Teriakovciach a v utorok 7. mája v Rimavskej Bani a Rimavskom Brezove. V Hrnčiarskych Zalužanoch tak urobia až v piatok 10. mája a v Hrnčiarskej Vsi v sobotu 11. mája. Ešte pred zapálením vatry oslobodenia sa tu však uskutoční VIII. ročník súťaže vo varení kapusty.
Dni miest
Úvod mesiaca bude okrem iného už tradične patriť aj Dňom mesta Rimavská Sobota. V piatok 3. mája na Hlavnom námestí vystúpia Veselí Starci, Fláre Beás, Old School Brothers a Peter Bič Project. Na pláne je aj tanečný workshop Miroslava „Bruise" Žilku. Zo sprievodných podujatí vyberáme otvorenie výstavy fotografa Borisa Németha v Mestskej galérii o 16:00 hod. Sobota 4. mája bude venovaná deťom, ktoré sa môžu tešiť na zábavnú show s kúzelníkom a animátormi, maľovanie na tvár a ďalšie aktivity. Počas obidvoch dní budú prebiehať aj jarné trhy.
V závere mája Rimavskú Sobotu vystrieda mesto Hnúšťa, ktoré bude sláviť svoje dni od piatku 31. mája do nedele 2. júna. Sobotňajším lákadlom najmä pre rodiny s deťmi bude mestečko Hnúšťankovo s rôznymi úlohami a atrakciami, podvečer sú naplánované koncerty kapiel Hex a Lucie Revival. S dňami mesta sa rozlúči parný vláčik, ktorý odchádza v nedeľu zo železničnej stanice v Hnúšti smerom na Salaš Zbojská.
Z každého rožka troška
Ďalší zo série koncertov 39. ročníka Hudobnej jari sa v Dome kultúry v Rimavskej Sobote odohrá v utorok 7. mája. Účinkovať budú mladí umelci, absolventi miestnej Základnej umeleckej školy.
Na štvrtok 9. mája je v bábkovej sále Mestského domu kultúry v Revúcej naplánovaná beseda s autorom knihy Inventúra - Andym Hrycom.
Počas nasledujúcich troch dní (10.-12.5.) bude v Kokave nad Rimavicou prebiehať zaujímavý fotoworkshop zameraný na krajinkársku fotografiu cez deň aj v noci.
Ešte medzitým, v sobotu 11. mája, budete mať možnosť výhodne nakúpiť, resp. posunúť ďalej vaše oblečenie, hračky, knihy, potreby do domácnosti a iný použitý tovar na Sobotskom blšáku v Rimavskej Sobote.
Štvrtok 23. mája je už v Dome kultúry v Rimavskej Sobote vyhradený pre III. ročník regionálnej multižánrovej konferencie. Medzi 9 inšpiratívnymi osobnosťami z regiónu Gemer-Malohont, ktoré sa na Konfereske predstavia tentokrát, bude napríklad tvorca počítačových hier Ivan Galdík, strihač trailerov Peter Pavlík či hipoterapeutka Zuzana Liptáková Beláková a ďalší.
Na druhý deň, piatok 24. mája, už bude rimavskosobotský Dom kultúry patriť módnej prehliadke s názvom Mušky. Autorky Ivana Jackuliaková a Veronika Mojžišová sa pri tvorbe inšpirovali rozprávkami Pavla Dobšinského. Svojou tvorbou rozprávkových párt, čeleniek a odevov sa pokúsia zastaviť čas, odpútať vás od skutočného sveta a ponoriť do toho rozprávkového.
V nasledovnú sobotu 25. mája ovládne obec Kraskovo festival Z histórie Malohontu. V okolí gotického kostola budú počas dňa prebiehať rôzne predstavenia, medzi ktorými nebudú chýbať šermiari, sokoliari, skupina historického tanca, divadlo ani hudobný koncert. Priamo v kostole sa okrem skupinových prehliadok s odborným výkladom a prednášok chystá aj komorný koncert skupiny Musicantica Slovaca z Nitry. V rámci sprievodných aktivít si pre vás organizátori pripravili lukostreľbu, šerm pre najmenších, dobový jarmok, dve výstavy a historické dobové tábory.
Šport a turistika
K početným akciám naplánovaným na sobotu 4. mája sa radí aj Sobotská motopárty, na ktorej nebude chýbať spanilá jazda mestom. Program bude pokračovať na Drieňku na Teplom Vrchu rôznymi súťažami, vystúpeniami hudobných skupín a voľnou zábavou.
Dve nasledovné soboty sa budú niesť aj v znamení turistiky. V prvú z nich (11.5.) vás pozýva Turistický oddiel Vŕšok Rimavská Baňa na Výstup na Maginhrad spojený s návštevou vodného mlyna vo Veľkých Teriakovciach. O týždeň nato (18.5.) sa už uskutoční VIII. ročník podujatia Jánošík na Vepri. Čakajú vás výstavy fotografií, program heligonkárov, guľáš a aj niečo na pamiatku. Účasť na výstupe je potrebné nahlásiť najneskôr do 10. mája.
Všetci priaznivci plávania, behu a bicyklovania by si nemali nechať ujsť možnosť zúčastniť sa Gemerského triatlonu 2019, ktorý sa koná v sobotu 25. mája v rekreačnej oblasti Kurinec - Zelená voda.
Z turistickej ponuky mesiaca ďalej vyberáme:
KST Hnúšťa
04.05. 49. ročník Výstupu na Ostrú (Király - 0902 375 690)
KST mesta Rimavská Sobota
04.05. Cykloturistika Málinec - Prašivá (Dóbi - 0948 532 581, Szabó - 0905 715 992)
11.05. Muráň - R.S. Diaľkový pochod (Szabó - 0905 715 992, Dóbi - 0948 532 581)
TO KOS Rimavská dolina
04.05. 36. výstup na Hradovú (Kojnok - 0907 366 290)
Tisovec - Hradová - Rejkovo - Tisovec
18.05. Výstup na Voniacu (Liptay - 0908 509 272)
Zbojská - Burda - Siváková - Voniaca
V mene organizátorov Vás na všetky podujatia srdečne pozývame.
Ďalšie podujatia pripravované v tomto roku v regióne Malohont a jeho okolí, ako aj kontakty na organizátorov nájdete v Kalendári podujatí 2019.
Zmena termínov a programu podujatí vyhradená!
Kristína Furmanová
Do ľudovej školy chodil v rodisku, študoval na gymnáziu v Banskej Bystrici, Rimavskej Sobote a Tisovci, kde roku 1943 zmaturoval. Potom študoval na Evanjelickej bohosloveckej fakulte v Bratislave. Po skončení bol krátko kaplánom v Žiline, v Liptovskej Porúbke a Novom Meste nad Váhom a asistentom na Ev. bohosloveckej fakulte v Bratislave. Potom sa stal redaktorom vydavateľstva Slovenský spisovateľ, kde pracoval až do odchodu na dôchodok v roku 1985. V rokoch pôsobenia vo vydavateľstve Slovenský spisovateľ bol redaktorom viacerých edícií pôvodnej i preloženej poézie. Vydal 9 zbierok poézie, výbery z jeho básnickej tvorby vyšli v knihách Kroky (1961), Z lyriky (1975), Nálady (1979, 1983). Je tiež autorom knihy esejí Zábery (1980). Zostavil antológie a edície pôvodnej i prekladovej poézie. V roku 1995 vyrobila STV Bratislava dokumentárny film o ňom, pod názvom Milan Kraus. 
Základné vzdelanie získal v Revúcej, študoval na Učiteľskej akadémii v Banskej Štiavnici, potom na Pedagogickej fakulte UK v Bratislave. Pôsobil v Revúčke, Kopráši, Muráni, neskôr v Revúcej. Ako učiteľ základnej školy v Revúcej sa podieľal na vzdelávaní a výchove niekoľkých generácií detí, ktoré viedol aj k poznávaniu i ochrane prírody. Dlhé roky bol členom i funkcionárom poľovníckych združení v rodnej obci. Literárne pretvoril zážitky z prírody a potom ich uverejňoval v časopise Poľovníctvo a rybárstvo, v časopise pre mládež Domino i v mestských novinách Revúcke listy. 8 zbierok poľovníckych príbehov, záznamy priateľských stretnutí poľovníkov, rozprávanie zážitkov a opis krás a bohatstva prírody v okolí Mokrej Lúky, Revúcej, Sirku, Muránskej doliny vyšlo knižne s ilustráciami Vincenta Blanára z Revúcej. Niektoré jeho knihy vyšli aj vo forme zvukových kníh v Slovenskej knižnici pre nevidiacich Mateja Hrebendu v Levoči.
V rokoch 1922 – 1927 študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote, maturoval na Učiteľskom ústave v Banskej Bystrici. V rokoch 1929 – 1944 pôsobil ako učiteľ v Hrušove, Ostranoch, Liptovskej Kokave, v Striežovciach. Bol jedným z hlavných organizátorov ilegálneho protifašistického hnutia a ozbrojeného boja na Gemeri. Počas SNP predseda OV KSS a RNV v Hnúšti, neskôr predstaviteľ povstaleckej SNR pri štábe 2. ukrajinského frontu v Rimavskej Sobote. Po oslobodení pracoval vo vysokých politických a štátnych funkciách v oblasti školstva a kultúry ako predseda KNV v Banskej Bystrici, neskôr 1958 – 1968 bol šéfredaktorom Pravdy. V rokoch 1968 – 1975 bol predsedom Slovenskej národnej rady. Bol nositeľ viacerých vyznamenaní a medailí. 
V Jágri absolvoval štúdium filozofie a v Budapešti vyštudoval teológiu. Pôsobil v Sabinove, Prešove, potom na biskupskom úrade v Košiciach, v roku 1834 bol menovaný za kanonika – katedrálneho archidiakona košickej katedrály. Od roku 1850 biskup v Rožňave. Sústreďoval sa na úpravu cirkevných pomerov na biskupstve, utlmil aj maďarizačné snahy v rožňavskej diecéze, kde Slováci v cirkevnej hierarchii zaujímali rovnocenné postavenie. Mecén cirkevného školstva, rožňavské gymnázium rozšíril na 8-triedne, vybudoval ústav pre výchovu dievčat, podporoval chudobných študentov, založil nadáciu na zaistenie platov učiteľov, pracoval na založení nemocnice. Dal obnoviť a pretvoriť interiér rožňavskej katedrály. Jeho telesné pozostatky sú uložené v krypte rožňavskej katedrály. 
Študoval na reálnom gymnáziu v Revúcej. Po absolvovaní diaľkového odborného štúdia pracoval ako banský technik v Drnave, Rožňave a na Ústrednom riaditeľstve baní v Bratislave, ministerstve hutného priemyslu v Prahe a potom v Banských závodoch na Spiši. V roku 1962 sa vrátil na Gemer, kde sa stal vedúcim výstavby závodu SMZ Lubeník. Od roku 1967 býval v Revúcej. Publikoval stovky článkov a prác o Gemeri v odborných publikáciách, časopisoch Obzor Gemera, neskôr Obzor Gemera a Malohontu, v Zore Gemera, v Baníckom slove, Magnezite, v Revúckych listoch. Je autorom a spoluautorom mnohých publikácií, napr. Magnezit Lubeník, Baníctvo v Železníku, Záhadný zvon Quirin v Revúcej a i. V práci Historické knižnice v Gemeri-Malohonte podal náročnú sumarizáciu 70 historických knižníc od 16. storočia do konca roka 1918. Je držiteľom najvyššieho ocenenia mesta Revúca Zlatý Quirin. 
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a Rožňave, medicínu v Budapešti. Pracoval na internej a pľúcnej klinike v Budapešti a pôsobil aj ako učiteľ internej medicíny na tamojšej univerzite. Venoval sa výskumu pľúcnych chorôb súvisiacich s látkovou premenou, najmä problematike liečby diabetikov. Autor odborných článkov, ktoré publikoval v rôznych periodikách. Spoluautor príručky internej medicíny, zostavovateľ ročenky Spolku lekárov verejných nemocníc. Od roku 1894 bol hlavným lekárom Apponyiho polikliniky v Budapešti. V roku 1902 získal jednu z cien Maďarskej akadémie vied za svoju knižnú súťaž. V roku 1924 sa stal hlavným uhorským zdravotným poradcom. 
Študoval na Prvom slovenskom gymnáziu v Revúcej v rokoch 1871 – 1874, potom v Rimavskej Sobote a v Bratislave, od roku 1879 žil a študoval medicínu vo Viedni. Od roku 1894 pôsobil ako lekár v Hodoníne. V rokoch 1878 –1879 bol predseda študentského spolku Zora v Bratislave, v rokoch 1883 – 1885 predseda spolku Tatran vo Viedni. Svoje básne uverejňoval v Slovenskom almanachu, v Almanachu mládeže slovenskej a v Pamätnici Tatrana. Z jeho básní je najvýraznejší cyklus ľúbostnej poézie venovaný snúbenici Oľge Kohútovej. V Slovenských pohľadoch publikoval články o národnej a kultúrnej problematike a tu vyšiel aj jeho preklad Schillerovej Piesne o zvone. V roku 1982 vydal Michal Kocák v Martine monografiu o jeho živote a diele i s jeho literárnymi prácami pod názvom „Samo Kuchta: Dielo“. 
Študoval na gymnáziu v Košiciach a právo v Košiciach, Kluži a Budapešti. Pracoval ako predseda súdu v Rožňave, potom ako predseda súdu v Levoči a sudca v Košiciach. V roku 1911 na celouhorských pretekoch v Arade utvoril uhorský rekord v behu na 100 metrov. Na Olympijských hrách 1912 v Štokholme reprezentoval Slovensko v rámci Uhorska v behu na 100 m, v skoku do diaľky a v štafete 4x100 m, na ktorom štafeta postúpila do semifinále. Bol vedúcim atletického oddielu KAC v Košiciach, ako tréner pôsobil medzi robotníckymi športovcami. Po skončení kariéry pôsobil ako tréner materského košického klubu KAC, v rokoch 1920 – 1921 mu dokonca šéfoval.