Na nedeľu 5. mája je už naplánovaný Deň valaskej kultúry a sviatok ovčiarsky na Salaši Zbojská. Okrem svätej omše, spovedi valachov a požehnania statku sa tu uskutoční aj miešanie oviec spojené s ich prvým vyháňaním na pašu. Na podujatí sa predstavia ovčiari, pastierske rodiny, trombitáši a rôzne folklórne zoskupenia. Pripravené budú aj animácie pre deti s tematikou valaskej kultúry.
Divadlo
Ak patríte k divadelným nadšencom určite nevynechajte 45. ročník krajskej súťažnej prehliadky neprofesionálneho divadla a divadla mladých - Zochova divadelná Revúca. Počas štvrtku 2. až soboty 4. mája sa môžete tešiť na predstavenia nie len v podaní divadelných súborov z regiónu, ale napríklad aj z Kremnice, Banskej Bystrice, Medzibrodu a ďalších. Súčasťou štvrtkového programu je aj vernisáž autorskej výstavy Kataríny Molnárovej a Evy Grendelovej zvanej Dve výnimočné...
Medzitým vo štvrtok 2. mája do Rimavskej Soboty zavíta košické Divadlo Haliganda s jedinečným interaktívnym predstavením Červík Kubo, určeným pre deti od pol roka do 3 rokov a ich rodičov. Po predstavení bude nasledovať krátky workshop s bábkami a hudobnými nástrojmi zameraný na psychomotoriku detí. Dávame do pozornosti, že kapacita je obmedzená na maximálne 50 detí.
Nie len pre deti bude určená veselá ľudová rozprávka Hlúpy Kubo, s ktorou sa predstaví rimavskosobotské Divadlo Havran v Mestskom kultúrnom stredisku v Hnúšti. Ak ste ešte toto obľúbené predstavenie nevideli, zapíšte si do kalendára piatok 17. mája.
Noc múzeí a galérií
Brány múzeí a galérii po celej Európe ostávajú v sobotu 18. mája otvorené do nočných hodín a nebude tomu inak ani v Gemersko-malohontskom múzeu v Rimavskej Sobote, kde sú pre návštevníkov pripravené prehliadky vo večerných hodinách a bohatý program. Bude otvorený šatník jej veličenstva Sisi, vystúpi folklórny súbor a na amfiteátri hudobná skupina Maduar, okrem iného si budete môcť pochutnať aj na vychýrených Muránskych buchtách.
V predstihu v sobotu 4. mája sa pri tejto príležitosti koná aj Noc v mlyne, ktoré zároveň otvára 9. letnú sezónu v mlyne vo Veľkých Teriakovciach. Tento rok bude o prešibanom kocúrovi v čižmách. Slovenská ľudová rozprávka na motívy diela P. E. Dobšinského bude v podaní hercov Divadla ACTORES z Rožňavy popretkávaná piesňami, prísloviami, porekadlami a ľudovými obyčajmi.
Oslavy víťazstva nad fašizmom
K sviatočnému 8. máju sa v našom regióne chystajú rôzne podujatia. V sobotu 4. mája sa obyvatelia Rimavského Brezova vydajú na turistický pochod po stopách osloboditeľov a podobne strávený deň je na pláne aj v Utekáči, kde sa koná výstup rodičov s deťmi na Pasiečky.
Zapálením vatry a sprievodným programom si pripomenú výročie ukončenia 2. svetovej vojny v sobotu 4. mája vo Veľkých Teriakovciach a v utorok 7. mája v Rimavskej Bani a Rimavskom Brezove. V Hrnčiarskych Zalužanoch tak urobia až v piatok 10. mája a v Hrnčiarskej Vsi v sobotu 11. mája. Ešte pred zapálením vatry oslobodenia sa tu však uskutoční VIII. ročník súťaže vo varení kapusty.
Dni miest
Úvod mesiaca bude okrem iného už tradične patriť aj Dňom mesta Rimavská Sobota. V piatok 3. mája na Hlavnom námestí vystúpia Veselí Starci, Fláre Beás, Old School Brothers a Peter Bič Project. Na pláne je aj tanečný workshop Miroslava „Bruise" Žilku. Zo sprievodných podujatí vyberáme otvorenie výstavy fotografa Borisa Németha v Mestskej galérii o 16:00 hod. Sobota 4. mája bude venovaná deťom, ktoré sa môžu tešiť na zábavnú show s kúzelníkom a animátormi, maľovanie na tvár a ďalšie aktivity. Počas obidvoch dní budú prebiehať aj jarné trhy.
V závere mája Rimavskú Sobotu vystrieda mesto Hnúšťa, ktoré bude sláviť svoje dni od piatku 31. mája do nedele 2. júna. Sobotňajším lákadlom najmä pre rodiny s deťmi bude mestečko Hnúšťankovo s rôznymi úlohami a atrakciami, podvečer sú naplánované koncerty kapiel Hex a Lucie Revival. S dňami mesta sa rozlúči parný vláčik, ktorý odchádza v nedeľu zo železničnej stanice v Hnúšti smerom na Salaš Zbojská.
Z každého rožka troška
Ďalší zo série koncertov 39. ročníka Hudobnej jari sa v Dome kultúry v Rimavskej Sobote odohrá v utorok 7. mája. Účinkovať budú mladí umelci, absolventi miestnej Základnej umeleckej školy.
Na štvrtok 9. mája je v bábkovej sále Mestského domu kultúry v Revúcej naplánovaná beseda s autorom knihy Inventúra - Andym Hrycom.
Počas nasledujúcich troch dní (10.-12.5.) bude v Kokave nad Rimavicou prebiehať zaujímavý fotoworkshop zameraný na krajinkársku fotografiu cez deň aj v noci.
Ešte medzitým, v sobotu 11. mája, budete mať možnosť výhodne nakúpiť, resp. posunúť ďalej vaše oblečenie, hračky, knihy, potreby do domácnosti a iný použitý tovar na Sobotskom blšáku v Rimavskej Sobote.
Štvrtok 23. mája je už v Dome kultúry v Rimavskej Sobote vyhradený pre III. ročník regionálnej multižánrovej konferencie. Medzi 9 inšpiratívnymi osobnosťami z regiónu Gemer-Malohont, ktoré sa na Konfereske predstavia tentokrát, bude napríklad tvorca počítačových hier Ivan Galdík, strihač trailerov Peter Pavlík či hipoterapeutka Zuzana Liptáková Beláková a ďalší.
Na druhý deň, piatok 24. mája, už bude rimavskosobotský Dom kultúry patriť módnej prehliadke s názvom Mušky. Autorky Ivana Jackuliaková a Veronika Mojžišová sa pri tvorbe inšpirovali rozprávkami Pavla Dobšinského. Svojou tvorbou rozprávkových párt, čeleniek a odevov sa pokúsia zastaviť čas, odpútať vás od skutočného sveta a ponoriť do toho rozprávkového.
V nasledovnú sobotu 25. mája ovládne obec Kraskovo festival Z histórie Malohontu. V okolí gotického kostola budú počas dňa prebiehať rôzne predstavenia, medzi ktorými nebudú chýbať šermiari, sokoliari, skupina historického tanca, divadlo ani hudobný koncert. Priamo v kostole sa okrem skupinových prehliadok s odborným výkladom a prednášok chystá aj komorný koncert skupiny Musicantica Slovaca z Nitry. V rámci sprievodných aktivít si pre vás organizátori pripravili lukostreľbu, šerm pre najmenších, dobový jarmok, dve výstavy a historické dobové tábory.
Šport a turistika
K početným akciám naplánovaným na sobotu 4. mája sa radí aj Sobotská motopárty, na ktorej nebude chýbať spanilá jazda mestom. Program bude pokračovať na Drieňku na Teplom Vrchu rôznymi súťažami, vystúpeniami hudobných skupín a voľnou zábavou.
Dve nasledovné soboty sa budú niesť aj v znamení turistiky. V prvú z nich (11.5.) vás pozýva Turistický oddiel Vŕšok Rimavská Baňa na Výstup na Maginhrad spojený s návštevou vodného mlyna vo Veľkých Teriakovciach. O týždeň nato (18.5.) sa už uskutoční VIII. ročník podujatia Jánošík na Vepri. Čakajú vás výstavy fotografií, program heligonkárov, guľáš a aj niečo na pamiatku. Účasť na výstupe je potrebné nahlásiť najneskôr do 10. mája.
Všetci priaznivci plávania, behu a bicyklovania by si nemali nechať ujsť možnosť zúčastniť sa Gemerského triatlonu 2019, ktorý sa koná v sobotu 25. mája v rekreačnej oblasti Kurinec - Zelená voda.
Z turistickej ponuky mesiaca ďalej vyberáme:
KST Hnúšťa
04.05. 49. ročník Výstupu na Ostrú (Király - 0902 375 690)
KST mesta Rimavská Sobota
04.05. Cykloturistika Málinec - Prašivá (Dóbi - 0948 532 581, Szabó - 0905 715 992)
11.05. Muráň - R.S. Diaľkový pochod (Szabó - 0905 715 992, Dóbi - 0948 532 581)
TO KOS Rimavská dolina
04.05. 36. výstup na Hradovú (Kojnok - 0907 366 290)
Tisovec - Hradová - Rejkovo - Tisovec
18.05. Výstup na Voniacu (Liptay - 0908 509 272)
Zbojská - Burda - Siváková - Voniaca
V mene organizátorov Vás na všetky podujatia srdečne pozývame.
Ďalšie podujatia pripravované v tomto roku v regióne Malohont a jeho okolí, ako aj kontakty na organizátorov nájdete v Kalendári podujatí 2019.
Zmena termínov a programu podujatí vyhradená!
Kristína Furmanová
Zmaturoval na Vyššej hospodárskej škole v Košiciach, pokračoval na Vojenskej akadémii v Hraniciach a na Vysokej vojenskej škole v Bratislave. Plnil vojenské rozkazy v Charkove, v Banskej Bystrici a v Bratislave. V r. 1944 sa stal vedúcim oddelenia na Vojenskom ústredí v Banskej Bystrici a pripravoval zapojenie slovenskej armády do SNP, bol vymenovaný za náčelníka štábu Veliteľstva 1. čs. armády na Slovensku. 
Študoval na gymnáziu v Banskej Bystrici a na Lekárskej fakulte Slovenskej univerzity. Ako lekár pôsobil v Košiciach, potom bol obvodným lekárom na rôznych miestach. Od r. 1965 bol obvodným lekárom v Lenartovciach. Bol činný aj literárne. Poviedky publikoval v periodikách Ľud, Svet, Život, Pravda, Práca, Roháč a v zborníku Zvítanie. Posmrtne mu vyšla zbierka sci-fi poviedok 
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a na ČVUT v Prahe. Do roku 1944 pracoval v Továrni na káble v Bratislave. Zapojil sa do ilegálneho protifašistického hnutia, podieľal sa na prípravách SNP v Tisovci, po jeho vypuknutí člen povstaleckej SNR, zástupca povereníka verejných prác, osvetový dôstojník 1. čs. armády na Slovensku. Po oslobodení pôsobil na Povereníctve priemyslu a obchodu v Košiciach, od r. 1963 bol ministrom priemyslu a stavebníctva. Bol vedúci kancelárie SNR a vedúci odboru Ústavu ekonomiky a organizácie stavebníctva v Bratislave. V Tisovci pomohol pri výstavbe novej budovy základnej školy a pamätníka Dr. Vladimíra Clementisa. Je autorom mnohých štúdií, prejavov a článkov z problematiky obnovy národného hospodárstva, industrializácie, stavebníctva a ekonomiky riadenia.
V rokoch 1826 – 1829 študoval na gymnáziu v Rožňave, potom študoval teológiu v Prešove, v Bratislave a vo Viedni. Pôsobilako farár v Liptovskom Mikuláši. Bol popredný reprezentant slovenského národného hnutia v 19. storočí, vedúca osobnosť generácie štúrovcov. Vyšiel s návrhom vydávať pre slovenský ľud poučné a náučné časopisy. Mal podstatný podiel na Prosbopise liptovského seniorátu o znovuzriadenie Katedry reči a literatúry českoslovanskej na lýceu v Bratislave. Bol najbližším spolupracovníkom Ľ. Štúra a J. M. Hurbana v snahách o organizovanosť slovenského národného hnutia. Podieľal sa na kodifikácii stredoslovenčiny ako celonárodného spisovného jazyka a na založení kultúrno-politického spolku Tatrín. Vydal brožúru Dobruo slovo Slovákom, súcim na slovo, proklamáciu Hlas k národu slovenskému a iné. Jeho hlavné literárne diela vznikli v porevolučných rokoch.
V Ratkovej prežil detstvo a v roku 1957 tu ukončil základné vzdelanie. Po maturite na JSŠ v Moldave nad Bodvou študoval v rokoch 1960 – 1965 ruský jazyk a históriu na Filozofickej fakulte Univerzity P. J. Šafárika v Prešove. Celý život pracoval v v Historickom ústave SAV v Bratislave, bol členom vo vedeckej organizácii Slovensko – maďarská komisia historikov. V práci sa orientoval na výskum obdobia druhej polovice 19. storočia, resp. prelomu 19. a 20. storočia, predovšetkým na politické a kultúrne dejiny Slovenska v uhorskom kontexte v epoche dualizmu. Rovnako ho zaujímali aj cirkevné dejiny slovenských evanjelikov. Jeho výskumná a publikačná činnosť je veľmi bohatá, napísal množstvo odborných a vedeckých článkov a štúdií v rôznych monografiách, zborníkoch, periodikách, venoval sa aj mnohým osobnostiam našich národných dejín.
Od r. 1926 pracoval ako stavbyvedúci na Slovensku, zúčastnil sa na rekonštrukcii mostov a ciest v okolí Brezna, Červenej Skaly, Tisovca a Revúcej, v r. 1949 – 1954 pôsobil v Dobšinej ako úsekový vedúci a hlavný inžinier stavby prečerpávacej vodnej elektrárne – hydrocentrály, potom riaditeľ Trate družby, od r. 1956 Inžinierskych stavieb v Košiciach. Spolupracovník ilegálneho protifašistického odboja v SNP, ako člen útvaru technickej pohotovosti povstaleckej armády viedol výstavbu vojenského letiska Rohozná pri Brezne. V r. 1955 bol vyznamenaný Radom práce.
Po maturite v Rožňave študoval na Filozofickej fakulte Slovenskej univerzity. Pôsobil na Gymnáziu v Revúcej, na Učiteľskej akadémii v Bratislave, na Telovýchovnom ústave Pedagogickej fakulty SU, kde vyučoval športové hry, participoval aj na výučbe korčuľovania a lyžovania a viedol semináre zo športovej psychológie. V r. 1960 sa stal vedúcim Katedry teórie a metodiky hier na ITVŠ UK v Bratislave (neskôr FTVŠ), kde vykonával tiež funkciu prodekana. Bol jedným zo zakladajúcich členov TJ Slávia UK a zakladateľom i trénerom jej volejbalového oddielu, s ktorým získal v r. 1966 prvý titul majstra ČSSR. Publikoval v športových časopisoch a je autor knižných publikácií a vysokoškolských učebníc – 
Do USA odišiel v roku 1909, kde neskoršie študoval teológiu. V júni 1921 bol inštalovaný za farára Slovenskej evanjelickej cirkvi v Akrone a Barbetone v štáte Ohio, neskôr pôsobil v Evanjelickom zväze v Johnstowne a v Michigane. V slovenských cirkevných zboroch zakladal rôzne spolky, skupiny a potom v nich pôsobil v národnom duchu: v nedeľnej škole, v ženskom i mužskom pomocnom spolku. Založil aj detský spevokol, pôsobil v divadelnom klube, v luteránskej lige, založil a dirigoval cirkevný orchester. Bol aktívny aj na poli občianskom, literárnom a politickom, bol plodným publicistom, písal i poéziu. V júni 1970 navštívil Maticu slovenskú v Martine. V evanjelickom kostole v Rejdovej sa konali v dňoch 24. – 26.8.2007 spomienkové slávnosti pri príležitosti jeho 111. výročia narodenia.
Od tohto roku vystupovala v Ľudovej opere a od roku 1915 bola členkou Štátnej opery v Budapešti. Bola poprednou interpretkou operných postáv vo svojom žánri (alt) a interpretkou piesní a oratórií. Často hosťovala v zahraničí na všetkých popredných európskych operných scénach. Ako stúpenkyňa pokrokového hnutia pravidelne vystupovala na kultúrnych podujatiach pre robotníkov. Zaslúžila sa o propagáciu diel B. Bartóka a Z. Kodálya. 
Krátko učila a od päťdesiatych rokov pôsobila v Okresnej knižnici v Rožňave, kde založila odbor regionálnej literatúry a spracovala bibliografiu osobností spätých s Rožňavou, ktorá vyšla i knižne. Od sedemdesiatych rokov pracovala v Štátnom okresnom archíve v Brzotíne. Tu spracovala stredoveké a časť novovekých archiválií o Rožňave, včítane katalógov. Zvýšenú pozornosť venovala remeselníctvu a dejinám lekárstva a lekárnictva, popísala aj históriu vzniku rožňavského dobrovoľného hasičského zboru.
Študoval na polytechnike v Grazi a v Karlsruhe, na Baníckej a lesníckej akadémii v Banskej Štiavnici. Banský a hutnícky odborník, autor početných posudkov pre súkromné banské spoločnosti o využití uhoľných a rudných ložísk. 26 rokov pôsobil ako banský a hutnícky správca v Brzotíne, neskôr v železničiarskej úč. spol. Union vo Zvolene. Písal o ložiskách železnej rudy v okolí Rožňavy, o mangánových rudách v Čučme a Betliari, o oloveno-zinkových ložiskách v Ardove, o výskyte chromitu v Tibe pri Plešivci, spracoval históriu antimónových a železorudných baní pri Rožňave a erárnych baní v Tisovci. Jeho najvýznamnejšim dielom je súpis lokalít s výskytmi železnej rudy, vypracovaný z poverenia Uhorskej prírodovednej spoločnosti (1880). Prispieval do odborných časopisov.
Po štúdiách na gymnáziu v Rimavskej Sobote a Levoči študoval teológiu a právo v Prešove. Po celý život pôsobil v Revúcej: ako profesor na Prvom slovenskom gymnáziu, po jeho zatvorení ako advokát, neskôr profesor a správca na Čs. štátnom reálnom gymnáziu, kde zriadil Spolok pre podporovanie nemajetných študentov, napokon ako verejný notár. Bol členom ústredia Slovenskej národnej strany a pracoval v evanjelickom cirkevnom zbore. Patril k tvorcom národnej koncepcie dejín Slovenska, bol zakladajúci člen Muzeálnej slovenskej spoločnosti a popredný predstaviteľ národného a kultúrneho života v Gemeri. Sústavne sa venoval štúdiu histórie, spracoval monografie významných osobností slovenského národného života, je autorom mnohých historických a miestopisných článkov o Gemeri. Vydal historické práce 
Študoval na gymnáziu a učiteľskom ústave v Revúcej. Pôsobil ako učiteľ v Drienčanoch, Kyjaticiach, Jelšave (tu z jeho triedy vyšla botanička Izabela Textorisová), vo Vyšnej Slanej, naposledy v Tisovci. Pracoval aj ako správca v tlačiarni Karola Salvu v Ružomberku a ako kustód v SNM Martine. Bol významným botanikom, kultúrnym a múzejným pracovníkom a redaktorem, venoval sa aj meteorológii a astronómii, bol zakladateľom organizovanej turistiky v Tisovci, bol aj členom spevokolu Tatran v Liptovskom Mikuláši. Najväčší úspech dosiahol v botanike. Objavil lokality viacerých rastlinných druhov v Tatrách a v okolí Tisovca. Písal odborné botanické články, zhotovil 200 botanických hesiel pre vtedy pripravovaný náučný slovník. Vytvoril vlastný herbár, ktorý daroval Národnému múzeu v Martine (vyše 5000 položiek) a menší herbár daroval meštianskej škole v Tisovci. Na vrchu Tŕstie je umiestnená jeho pamätná tabuľa (1930).