Na nedeľu 5. mája je už naplánovaný Deň valaskej kultúry a sviatok ovčiarsky na Salaši Zbojská. Okrem svätej omše, spovedi valachov a požehnania statku sa tu uskutoční aj miešanie oviec spojené s ich prvým vyháňaním na pašu. Na podujatí sa predstavia ovčiari, pastierske rodiny, trombitáši a rôzne folklórne zoskupenia. Pripravené budú aj animácie pre deti s tematikou valaskej kultúry.
Divadlo
Ak patríte k divadelným nadšencom určite nevynechajte 45. ročník krajskej súťažnej prehliadky neprofesionálneho divadla a divadla mladých - Zochova divadelná Revúca. Počas štvrtku 2. až soboty 4. mája sa môžete tešiť na predstavenia nie len v podaní divadelných súborov z regiónu, ale napríklad aj z Kremnice, Banskej Bystrice, Medzibrodu a ďalších. Súčasťou štvrtkového programu je aj vernisáž autorskej výstavy Kataríny Molnárovej a Evy Grendelovej zvanej Dve výnimočné...
Medzitým vo štvrtok 2. mája do Rimavskej Soboty zavíta košické Divadlo Haliganda s jedinečným interaktívnym predstavením Červík Kubo, určeným pre deti od pol roka do 3 rokov a ich rodičov. Po predstavení bude nasledovať krátky workshop s bábkami a hudobnými nástrojmi zameraný na psychomotoriku detí. Dávame do pozornosti, že kapacita je obmedzená na maximálne 50 detí.
Nie len pre deti bude určená veselá ľudová rozprávka Hlúpy Kubo, s ktorou sa predstaví rimavskosobotské Divadlo Havran v Mestskom kultúrnom stredisku v Hnúšti. Ak ste ešte toto obľúbené predstavenie nevideli, zapíšte si do kalendára piatok 17. mája.
Noc múzeí a galérií
Brány múzeí a galérii po celej Európe ostávajú v sobotu 18. mája otvorené do nočných hodín a nebude tomu inak ani v Gemersko-malohontskom múzeu v Rimavskej Sobote, kde sú pre návštevníkov pripravené prehliadky vo večerných hodinách a bohatý program. Bude otvorený šatník jej veličenstva Sisi, vystúpi folklórny súbor a na amfiteátri hudobná skupina Maduar, okrem iného si budete môcť pochutnať aj na vychýrených Muránskych buchtách.
V predstihu v sobotu 4. mája sa pri tejto príležitosti koná aj Noc v mlyne, ktoré zároveň otvára 9. letnú sezónu v mlyne vo Veľkých Teriakovciach. Tento rok bude o prešibanom kocúrovi v čižmách. Slovenská ľudová rozprávka na motívy diela P. E. Dobšinského bude v podaní hercov Divadla ACTORES z Rožňavy popretkávaná piesňami, prísloviami, porekadlami a ľudovými obyčajmi.
Oslavy víťazstva nad fašizmom
K sviatočnému 8. máju sa v našom regióne chystajú rôzne podujatia. V sobotu 4. mája sa obyvatelia Rimavského Brezova vydajú na turistický pochod po stopách osloboditeľov a podobne strávený deň je na pláne aj v Utekáči, kde sa koná výstup rodičov s deťmi na Pasiečky.
Zapálením vatry a sprievodným programom si pripomenú výročie ukončenia 2. svetovej vojny v sobotu 4. mája vo Veľkých Teriakovciach a v utorok 7. mája v Rimavskej Bani a Rimavskom Brezove. V Hrnčiarskych Zalužanoch tak urobia až v piatok 10. mája a v Hrnčiarskej Vsi v sobotu 11. mája. Ešte pred zapálením vatry oslobodenia sa tu však uskutoční VIII. ročník súťaže vo varení kapusty.
Dni miest
Úvod mesiaca bude okrem iného už tradične patriť aj Dňom mesta Rimavská Sobota. V piatok 3. mája na Hlavnom námestí vystúpia Veselí Starci, Fláre Beás, Old School Brothers a Peter Bič Project. Na pláne je aj tanečný workshop Miroslava „Bruise" Žilku. Zo sprievodných podujatí vyberáme otvorenie výstavy fotografa Borisa Németha v Mestskej galérii o 16:00 hod. Sobota 4. mája bude venovaná deťom, ktoré sa môžu tešiť na zábavnú show s kúzelníkom a animátormi, maľovanie na tvár a ďalšie aktivity. Počas obidvoch dní budú prebiehať aj jarné trhy.
V závere mája Rimavskú Sobotu vystrieda mesto Hnúšťa, ktoré bude sláviť svoje dni od piatku 31. mája do nedele 2. júna. Sobotňajším lákadlom najmä pre rodiny s deťmi bude mestečko Hnúšťankovo s rôznymi úlohami a atrakciami, podvečer sú naplánované koncerty kapiel Hex a Lucie Revival. S dňami mesta sa rozlúči parný vláčik, ktorý odchádza v nedeľu zo železničnej stanice v Hnúšti smerom na Salaš Zbojská.
Z každého rožka troška
Ďalší zo série koncertov 39. ročníka Hudobnej jari sa v Dome kultúry v Rimavskej Sobote odohrá v utorok 7. mája. Účinkovať budú mladí umelci, absolventi miestnej Základnej umeleckej školy.
Na štvrtok 9. mája je v bábkovej sále Mestského domu kultúry v Revúcej naplánovaná beseda s autorom knihy Inventúra - Andym Hrycom.
Počas nasledujúcich troch dní (10.-12.5.) bude v Kokave nad Rimavicou prebiehať zaujímavý fotoworkshop zameraný na krajinkársku fotografiu cez deň aj v noci.
Ešte medzitým, v sobotu 11. mája, budete mať možnosť výhodne nakúpiť, resp. posunúť ďalej vaše oblečenie, hračky, knihy, potreby do domácnosti a iný použitý tovar na Sobotskom blšáku v Rimavskej Sobote.
Štvrtok 23. mája je už v Dome kultúry v Rimavskej Sobote vyhradený pre III. ročník regionálnej multižánrovej konferencie. Medzi 9 inšpiratívnymi osobnosťami z regiónu Gemer-Malohont, ktoré sa na Konfereske predstavia tentokrát, bude napríklad tvorca počítačových hier Ivan Galdík, strihač trailerov Peter Pavlík či hipoterapeutka Zuzana Liptáková Beláková a ďalší.
Na druhý deň, piatok 24. mája, už bude rimavskosobotský Dom kultúry patriť módnej prehliadke s názvom Mušky. Autorky Ivana Jackuliaková a Veronika Mojžišová sa pri tvorbe inšpirovali rozprávkami Pavla Dobšinského. Svojou tvorbou rozprávkových párt, čeleniek a odevov sa pokúsia zastaviť čas, odpútať vás od skutočného sveta a ponoriť do toho rozprávkového.
V nasledovnú sobotu 25. mája ovládne obec Kraskovo festival Z histórie Malohontu. V okolí gotického kostola budú počas dňa prebiehať rôzne predstavenia, medzi ktorými nebudú chýbať šermiari, sokoliari, skupina historického tanca, divadlo ani hudobný koncert. Priamo v kostole sa okrem skupinových prehliadok s odborným výkladom a prednášok chystá aj komorný koncert skupiny Musicantica Slovaca z Nitry. V rámci sprievodných aktivít si pre vás organizátori pripravili lukostreľbu, šerm pre najmenších, dobový jarmok, dve výstavy a historické dobové tábory.
Šport a turistika
K početným akciám naplánovaným na sobotu 4. mája sa radí aj Sobotská motopárty, na ktorej nebude chýbať spanilá jazda mestom. Program bude pokračovať na Drieňku na Teplom Vrchu rôznymi súťažami, vystúpeniami hudobných skupín a voľnou zábavou.
Dve nasledovné soboty sa budú niesť aj v znamení turistiky. V prvú z nich (11.5.) vás pozýva Turistický oddiel Vŕšok Rimavská Baňa na Výstup na Maginhrad spojený s návštevou vodného mlyna vo Veľkých Teriakovciach. O týždeň nato (18.5.) sa už uskutoční VIII. ročník podujatia Jánošík na Vepri. Čakajú vás výstavy fotografií, program heligonkárov, guľáš a aj niečo na pamiatku. Účasť na výstupe je potrebné nahlásiť najneskôr do 10. mája.
Všetci priaznivci plávania, behu a bicyklovania by si nemali nechať ujsť možnosť zúčastniť sa Gemerského triatlonu 2019, ktorý sa koná v sobotu 25. mája v rekreačnej oblasti Kurinec - Zelená voda.
Z turistickej ponuky mesiaca ďalej vyberáme:
KST Hnúšťa
04.05. 49. ročník Výstupu na Ostrú (Király - 0902 375 690)
KST mesta Rimavská Sobota
04.05. Cykloturistika Málinec - Prašivá (Dóbi - 0948 532 581, Szabó - 0905 715 992)
11.05. Muráň - R.S. Diaľkový pochod (Szabó - 0905 715 992, Dóbi - 0948 532 581)
TO KOS Rimavská dolina
04.05. 36. výstup na Hradovú (Kojnok - 0907 366 290)
Tisovec - Hradová - Rejkovo - Tisovec
18.05. Výstup na Voniacu (Liptay - 0908 509 272)
Zbojská - Burda - Siváková - Voniaca
V mene organizátorov Vás na všetky podujatia srdečne pozývame.
Ďalšie podujatia pripravované v tomto roku v regióne Malohont a jeho okolí, ako aj kontakty na organizátorov nájdete v Kalendári podujatí 2019.
Zmena termínov a programu podujatí vyhradená!
Kristína Furmanová
Najskôr sa učil u svojho otca za zámočníka, potom ale 
Gymnázium navštevoval v Rožňave, maturoval v Tisovci, potom začal študovať na Právnickej fakulte Slovenskej univerzity v Bratislave. Prvé básne uverejňoval v časopisoch (Nový rod, Elán) a v stredoškolských almanachoch. V lete 1944 sa zapojil do SNP a odišiel s povstalcami do hôr. Pracoval ako redaktor povstaleckého časopisu Naše správy v Revúcej, kde pod menom Ján Rok publikoval okrem rôznych článkov a správ i svoje revolučné básne. Bol najplodnejším povstaleckým básnikom. Posmrtne vyšla jeho básnická zbierka Ohlas (1946) a v spoločná kniha Kvet z našej krvi (1959). V rukopise zanechal zbierku Vízie týchto dní a veršovanú drámu Cigánka, prekladal nemeckú a francúzsku poéziu. Životopisnú novelu o ňom vydal v r. 1990 Dušan Mikolaj pod názvom Stanem sa 
Stredoškolské štúdiá dokončila v Martine a v rokoch 1944 – 1949 študovala francúzštinu na Filozofickej fakulte v Bratislave s niekoľkomesačným pobytom na parížskej Sorbonne. Počas vysokoškolských rokov sa stala šéfredaktorkou vysokoškolského časopisu Borba. Po štúdiách pracovala ako redaktorka v denníku Pravda, v časopisoch Móda, Kultúrny život, Predvoj a Nové slovo, no bola najmä dlhoročnou (1971 – 1987) šéfredaktorkou týždenníka Slovenka. Bola členkou aj funkcionárkou viacerých kultúrnych, najmä ženských hnutí – Živena, Femina. Písala fejtóny, cestopisné reportáže, črty, ale aj poviedky, novely a romány, ako novinárka napísala množstvo článkov, reportáží a rozhovorov. Počas svojho života vydala viac ako jednu desiatku kníh. V r. 2006 vyšla zbierka krátkych próz 
Študoval na Evanjelickej bohosloveckej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave a na Karlovej univerzite v Prahe.
Študoval v Lukovištiach, rokoch 1887 – 1892 na gymnáziu v Rimavskej Sobote, neskôr v Sibiu a v Brašove (Rumunsko). Potom pracoval vo voštinárni na Teplom Vrchu. V roku 1905 ukončil štúdium chemického inžinierstva v Prahe, kde sa aktívne zapájal do činnosti študentského spolku Detvan, ktorého bol aj funkcionárom. Po roku 1918 navštevoval aj prednášky na Filozofickej a Právnickej fakulte UK v Bratislave, začal pracovať v administratívnych službách a stal sa poslancom a neskôr i senátorom za agrárnu stranu. Okrem toho sa venoval aj vedeckej práci v oblasti chémie. Žil v Bratislave, od roku 1943 v Piešťanoch. Je zakladateľskou osobnosťou modernej slovenskej lyriky, vedúcim predstaviteľom slovenskej moderny a slovenského i európskeho symbolizmu. Básne i krátku prózu uverejňoval časopisecky. Vydal knihy básní Nox et solitudo (1909), Verše (1912) a Moje piesne (1952). Venoval sa aj dejinám rodnej obce a jej blízkeho okolia, v Zborníku Muzeálnej slovenskej spoločnosti vydal štúdiu Pôvod dedín Kraskova a Lukovíšť (1937). 
Študoval na gymnáziu v Ožďanoch (1802 – 1805), Levoči a Prešove. Po vyštudovaní na univerzite v Jene učil na gymnáziu v Ožďanoch (1817 – 1818) a v Kežmarku. Od roku 1824 bol farárom v Brezne. V roku 1830 bola v Liptovskom Mikuláši inscenovaná jeho najznámejšia veselohra Kocúrkovo, na ktorú nadviazali ďalšie veselohry Všetko je naopak, Trasorítka, Trinásta hodina, Starúš Plesnivec. Jeho veselohry tvorili základ repertoáru slovenského ochotníckeho divadla. V nemčine vydal román Bendeguz, s podtitulom Donkichotiáda podľa najnovšej módy. Autor anonymne vydaných politických brožúr, v ktorých podáva satirický rozbor uhorských pomerov. Z náučných spisov sú známe 3 knižočky o poisťujúcom ústave, napísal aj štúdiu Dejiny generálnych synod oboch evanjelických vyznaní v Uhorsku od roku 1791. Ako ľudovýchovný pracovník propagoval sporiteľníctvo. 
Študoval právo na univerzitách v Budapešti a Ženeve, absolvoval študijnú cestu do USA. Bol poslancom uhorského snemu za Rožňavu a členom Národného zhromaždenia. Patril aj medzi priekopníkov nových druhov športov, napr. konského póla, jachtingu, golfu, lyžovania a iných. Bol dlhoročným predsedom rôznych telovýchovných spolkov, Uhorského a neskôr Medzinárodného olympijského výboru a i. Na svojich majetkoch choval plnokrvné kone, udomácnil v Uhorsku jazdecké pólo. Bol vášnivým poľovníkom, cestovateľom a zberateľom umenia, zúčastňoval sa veľkých poľovačiek a tieto organizoval aj v Betliari. Rozšíril betliarsku zvernicu, založenú v roku 1885, a doplnil ju o jeleniu, danieliu a muflóniu zver a paovce hrivnaté. V roku 1911 podnikol expedíciu do Sudánu a trofeje z tejto cesty sú súčasťou expozície kaštieľa, napr. reparované krokodíly, či hlava slona. S otcom Emanuelom zabezpečil v rokoch 1881 – 1886 prestavbu kaštieľa v Betliari na poľovnícko-reprezentačný zámok a v roku 1905 nechal kaštieľ zrekonštruovať a zmodernizovať. Tadične sa v areáli kaštieľa Betliar koná Poľovnícky deň Gejzu I. Andrássyho, 6. júna 2026 sa konal už jeho jeho 9. ročník. 
Ľudovú školu vychodil v Jelšave. Po jej ukončení sa pri svojom otcovi vyučil obuvníckemu remeslu a po otcovej smrti prevzal obuvnícku živnosť. Bol pokladníkom a predsedom Slovenského dobrovoľného hasičského zboru v Jelšave a taktiež podpredsedom okresného Slovenského ovocinárskeho spolku v Revúcej, kde sa zaslúžil najmä o vysadenie ovocných stromov popri poľných cestách. V r. 1938 – 1945 bol starostom v Jelšave. Venoval sa chovu včiel, v roku 1923 založil Krajinský včelársky spolok v Jelšave, v roku 1946 založil včelnicu na Hrádku pri Jelšave. Včeláriť začal v košoch a neskôr vyvinul nadstavcový úľ na rámikovú mieru, uplatňoval vzdušné zimovanie pomocou machu, zimné napájanie v úli, napájanie včiel po prvom prelete slanou vodou, zimovanie bez peľu a pod. Odborné články publikoval v časopise Včelár. V roku 1973 dostal za osvetovú prácu ocenenie II. stupeň – Strieborná včela. 
S rodičmi sa ako 9-ročný vysťahoval do USA a žil v Pittsburgu. V r. 1901 ho vzali ho na štátne konzervatórium v New Yorku. Tu prežil deväť, pre neho veľmi vzácnych rokov, po ktorých nasledovalo množstvo koncertov na krajanských spolkových podujatiach i v zahraničí, v Londýne, Paríži, Amsterdame, Berlíne, Prahe. V roku 1917 dobrovoľne vstúpil do americkej armády a odišiel s ňou do Európy. Stal sa členom, neskôr dirigentom 100-členného vojenského orchestra. Po vojne ostal v Nemecku a usadil sa v Koblenzi. Živil sa vyučovaním hudby, koncertovaním po celej Európe, komponoval. Bol aktívnym americkým krajanským spolkovým pracovníkom a udržiaval čulé styky so slovenskými i českými politickými a kultúrnymi predstaviteľmi pred i po vzniku ČSR, tiež s hudobníkmi a rodákmi. Viackrát navštívil Slovensko, v rodnom Betliari bol naposledy v r. 1934. Na priečelí Obecného úradu v Betliari je umiestnená pamätná tabuľa.