Vo večerných hodinách sa so svojim galaprogramom Krížom krážom predstaví SĽUK. Nasledovať budú koncerty skupín Drišľak a Cigánski Diabli, ktoré vystrieda záverečná tanečná zábava pri ľudovej hudbe.
V ten istý deň (6.7.) bude v Lukovištiach prebiehať súťažná výstava a ochutnávka ovocných destilátov. Do 3. ročníka Lukovišťského kališčoka bolo doručených viac ako 270 vzoriek z 30 páleníc z troch štátov (Slovensko, Maďarsko a Rakúsko). Doobeda prebehne vyhodnotenie a ocenenie víťazov, po ktorom bude nasledovať koštovka páleniek a nebude chýbať ani kultúrny program či niečo dobré pod zub.
O týždeň v sobotu 13. júla bude v Ožďanoch rozvoniavať guľáš, ktorý budú pripravovať súťažné družstvá z obce a jej okolia. Súčasťou programu bude aj vystúpenie folklórneho súboru Hrnčiarka, rôzne atrakcie pre deti, lukostreľba, jazda na koni a veľa inej zábavy, o ktorú sa postará aj hudobná skupina Sendrejovci.
Mestské kultúrne stredisko v Revúcej pozýva v rámci festivalu vážnej hudby RAK vo štvrtok 18. júla do Múzea Prvého slovenského gymnázia na Koncert starej hudby. Predstaví sa znamenitý slovenský interpret starej hudby na historických klávesových nástrojoch Peter Guľas a výber zo staršej slovenskej poézie si vypočujete v podaní Juraja Genčanského.
Krásu koní a umenie jazdcov budete môcť obdivovať počas piatku 19. a soboty 20. júla v Muráni na 27. ročníku najväčšieho a najstaršieho ródea v Európe. Ródeo súťaže budú striedať koncerty zvučných mien ako Tublatanka, Adam Ďurica či Polemic.
Počas soboty 20. júla určite navštívte aj rozprávkové Drienčany, chystá sa tu festival remesiel, gastronómie a ľudovej kultúry s názvom Dedina ožíva. Samozrejmosťou budú špeciality starých mám i súčasné kulinárske pochúťky, ktoré rozvoňajú celú dedinu vo dvoroch, ktoré otvoria ľudia z obce a jej okolia. Vaše oči a uši si určite prídu na svoje počas vystúpení rôznych 
folklórnych zoskupení z regiónu a jeho okolia.
V piatok 26. júla príde na rad druhý z koncertov tohtoročného Sobotského Jazztivalu. Na nádvorí Čierny orol v Rimavskej Sobote vystúpi slovenské zoskupenie Alan & Štefan Bartuš Trio a Marco Antonio da Costa z Brazílie, s ktorým Bartušovci spolupracujú v rámci projektu Brasil Jazz Session. Spoločne tvoria pestrú autorskú hudbu príjemných brazílskych rytmov s letným nádychom, obohatenú o európske vplyvy a jazz.
Film
Dlhé letné večery sú ideálne aj na kino pod holým nebom. V piatok 12. júla bude letné kino Rimava v Hnúšti premietať úspešný slovenský triler Trhlina. Od nasledujúceho pondelka 15. do štvrtka 18. júla bude v Rimavskej Sobote hosťovať putovný letný filmový festival Bažant Kinematograf. Počas štyroch večerov budete mať možnosť vychutnať si nasledovné slovenské a české filmové snímky: Dôverný nepriateľ, Teroristka, Ženy v behu a Trabantom tam a zase späť.
Pre najmenších
Na deti a ich rodičov čakajú naozaj rozprávkové prázdniny. Mestské kultúrne stredisko v Rimavskej Sobote pripravilo program, v rámci ktorého sa v nedeľu 7. júla v Mestskej záhrade uskutoční jedinečné interaktívne predstavenie pre deti od pol roka do 3 rokov a ich rodičov s názvom Oživené hračky alebo neboj sa noci v podaní košického Divadla Haliganda. Ďalšia nedeľa (14.7.) v poradí tu bude patriť maďarskému folklórnemu cirkusu Kuttyonfitty. Od pondelka 15. do piatka 19. júla bude nasledovať letný tábor Univerzity BUCH so zaujímavými tvorivými dielňami venovanými recyklácii. Tvoriť sa bude aj v Mestskej galérii na obľúbenej tvorivej dielni s Petrou, a to v sobotu 27. júla. Na druhý deň (28.7.) navštívia nádvorie Čierny orol Fifo a Vierka so svojim prázdninovým hudobno-dramatickým predstavením.
Mesto Revúca vyhlasuje letnú prázdninovú súťaž pre všetky deti a mládež s názvom Poď Rapovať - Revúcke aktívne prázdniny. V období od 1. júla do 24. augusta je potrebné získať 10 pečiatok na rôznych aktivitách v Múzeu Prvého slovenského gymnázia, Mestskom kultúrnom stredisku, Centre voľného času a na ďalších miestach. Všetky deti získajú malý darček a budú zaradené do žrebovania o hlavné ceny, ktorými sú kolobežka, telefón a a encyklopédia. Neváhajte a priveďte svoje deti ku kultúre hravým spôsobom.
Dni obcí
V sobotu 6. júla to bude žiť v obci Jesenské a 20. júla aj v obciach Hrnčiarska Ves a Rimavské Brezovo, naplánované tu majú oslavy Dňa obce. O týždeň neskôr (27. - 28.7.) sa slávnosti presunú do neďalekých Sušian. Program tzv. Sušánskej posviecky budú tvoriť ukážky práce dobrovoľných hasičov, futbalový zápas, vystúpenia folklórnych súborov, tvorivé dielne a rôzne ďalšie atrakcie.
Šport a turistika
Ak patríte k futbalovým nadšencom určite si v sobotu 6. júla nenechajte ujsť podujatie venované 100. výročiu Ožďanského futbalu. Na programe sú 4 zápasy, nebudú chýbať atrakcie pre deti ani večerná zábava pri vatre.
Pokiaľ dávate pred loptou prednosť radšej dvom kolesám, využite možnosť, ktorú ponúka Mestské kultúrne stredisko v Hnúšti. Práve odtiaľ vyrazí cyklobus smerujúci na Muránsku planinu v soboty 6. a 20. júla. Pozdĺž trasy s dĺžkou cca 20 km stretnete obľúbené sysle a kone vo voľnej prírode, navštívite Muránsky hrad, vyhliadku Poludnica či tajomnú jaskyňu.
Cyklistiku vystrieda volejbal, ktorému budú v Kokave nad Rimavicou venované hneď dve podujatia. V sobotu 20. júla sa tu uskutoční Volejbalový turnaj o pohár starostu obce a o týždeň neskôr (27.7.) 4. turnaj v plážovom volejbale s názvom Beach liga Kokava.
Dobrovoľní hasiči si sily zmerajú v sobotu 20. júla v Kružne na 1. ročníku súťaže o putovný pohár obce. Hasičská súťaž o pohár predsedu Mikroregiónu Teplý Vrch pôvodne plánovaná na 29. júna sa prekladá na sobotu 27. júla.
Z turistickej ponuky mesiaca vyberáme:
KST Hnúšťa
13.07. Skorušina - Železná brána - Pereš - Ráztočné (Klimo - 0918 809 833)
KST mesta Rimavská Sobota
27.-28.07. Muráň - chata Studňa (Dóbi - 0948 532 581, Bálint - 0908 903 710)
TO KOS Rimavská dolina
20.07. Výstup na Fabovu hoľu z Polomky (Liptay - 0908 509 272)
Polomka - rozhľadňa - Fabova hoľa - sedlo Burda - Tisovec
V mene organizátorov Vás na všetky podujatia srdečne pozývame.
Ďalšie podujatia pripravované v tomto roku v regióne Gemer-Malohont a jeho okolí, ako aj kontakty na organizátorov nájdete v Kalendári podujatí 2019.
Zmena termínov a programu podujatí vyhradená!
Kristína Chovancová
Zmaturoval na Vyššej hospodárskej škole v Košiciach, pokračoval na Vojenskej akadémii v Hraniciach a na Vysokej vojenskej škole v Bratislave. Plnil vojenské rozkazy v Charkove, v Banskej Bystrici a v Bratislave. V r. 1944 sa stal vedúcim oddelenia na Vojenskom ústredí v Banskej Bystrici a pripravoval zapojenie slovenskej armády do SNP, bol vymenovaný za náčelníka štábu Veliteľstva 1. čs. armády na Slovensku. 
Študoval na gymnáziu v Banskej Bystrici a na Lekárskej fakulte Slovenskej univerzity. Ako lekár pôsobil v Košiciach, potom bol obvodným lekárom na rôznych miestach. Od r. 1965 bol obvodným lekárom v Lenartovciach. Bol činný aj literárne. Poviedky publikoval v periodikách Ľud, Svet, Život, Pravda, Práca, Roháč a v zborníku Zvítanie. Posmrtne mu vyšla zbierka sci-fi poviedok 
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a na ČVUT v Prahe. Do roku 1944 pracoval v Továrni na káble v Bratislave. Zapojil sa do ilegálneho protifašistického hnutia, podieľal sa na prípravách SNP v Tisovci, po jeho vypuknutí člen povstaleckej SNR, zástupca povereníka verejných prác, osvetový dôstojník 1. čs. armády na Slovensku. Po oslobodení pôsobil na Povereníctve priemyslu a obchodu v Košiciach, od r. 1963 bol ministrom priemyslu a stavebníctva. Bol vedúci kancelárie SNR a vedúci odboru Ústavu ekonomiky a organizácie stavebníctva v Bratislave. V Tisovci pomohol pri výstavbe novej budovy základnej školy a pamätníka Dr. Vladimíra Clementisa. Je autorom mnohých štúdií, prejavov a článkov z problematiky obnovy národného hospodárstva, industrializácie, stavebníctva a ekonomiky riadenia.
V rokoch 1826 – 1829 študoval na gymnáziu v Rožňave, potom študoval teológiu v Prešove, v Bratislave a vo Viedni. Pôsobilako farár v Liptovskom Mikuláši. Bol popredný reprezentant slovenského národného hnutia v 19. storočí, vedúca osobnosť generácie štúrovcov. Vyšiel s návrhom vydávať pre slovenský ľud poučné a náučné časopisy. Mal podstatný podiel na Prosbopise liptovského seniorátu o znovuzriadenie Katedry reči a literatúry českoslovanskej na lýceu v Bratislave. Bol najbližším spolupracovníkom Ľ. Štúra a J. M. Hurbana v snahách o organizovanosť slovenského národného hnutia. Podieľal sa na kodifikácii stredoslovenčiny ako celonárodného spisovného jazyka a na založení kultúrno-politického spolku Tatrín. Vydal brožúru Dobruo slovo Slovákom, súcim na slovo, proklamáciu Hlas k národu slovenskému a iné. Jeho hlavné literárne diela vznikli v porevolučných rokoch.
V Ratkovej prežil detstvo a v roku 1957 tu ukončil základné vzdelanie. Po maturite na JSŠ v Moldave nad Bodvou študoval v rokoch 1960 – 1965 ruský jazyk a históriu na Filozofickej fakulte Univerzity P. J. Šafárika v Prešove. Celý život pracoval v v Historickom ústave SAV v Bratislave, bol členom vo vedeckej organizácii Slovensko – maďarská komisia historikov. V práci sa orientoval na výskum obdobia druhej polovice 19. storočia, resp. prelomu 19. a 20. storočia, predovšetkým na politické a kultúrne dejiny Slovenska v uhorskom kontexte v epoche dualizmu. Rovnako ho zaujímali aj cirkevné dejiny slovenských evanjelikov. Jeho výskumná a publikačná činnosť je veľmi bohatá, napísal množstvo odborných a vedeckých článkov a štúdií v rôznych monografiách, zborníkoch, periodikách, venoval sa aj mnohým osobnostiam našich národných dejín.
Od r. 1926 pracoval ako stavbyvedúci na Slovensku, zúčastnil sa na rekonštrukcii mostov a ciest v okolí Brezna, Červenej Skaly, Tisovca a Revúcej, v r. 1949 – 1954 pôsobil v Dobšinej ako úsekový vedúci a hlavný inžinier stavby prečerpávacej vodnej elektrárne – hydrocentrály, potom riaditeľ Trate družby, od r. 1956 Inžinierskych stavieb v Košiciach. Spolupracovník ilegálneho protifašistického odboja v SNP, ako člen útvaru technickej pohotovosti povstaleckej armády viedol výstavbu vojenského letiska Rohozná pri Brezne. V r. 1955 bol vyznamenaný Radom práce.
Po maturite v Rožňave študoval na Filozofickej fakulte Slovenskej univerzity. Pôsobil na Gymnáziu v Revúcej, na Učiteľskej akadémii v Bratislave, na Telovýchovnom ústave Pedagogickej fakulty SU, kde vyučoval športové hry, participoval aj na výučbe korčuľovania a lyžovania a viedol semináre zo športovej psychológie. V r. 1960 sa stal vedúcim Katedry teórie a metodiky hier na ITVŠ UK v Bratislave (neskôr FTVŠ), kde vykonával tiež funkciu prodekana. Bol jedným zo zakladajúcich členov TJ Slávia UK a zakladateľom i trénerom jej volejbalového oddielu, s ktorým získal v r. 1966 prvý titul majstra ČSSR. Publikoval v športových časopisoch a je autor knižných publikácií a vysokoškolských učebníc – 
Do USA odišiel v roku 1909, kde neskoršie študoval teológiu. V júni 1921 bol inštalovaný za farára Slovenskej evanjelickej cirkvi v Akrone a Barbetone v štáte Ohio, neskôr pôsobil v Evanjelickom zväze v Johnstowne a v Michigane. V slovenských cirkevných zboroch zakladal rôzne spolky, skupiny a potom v nich pôsobil v národnom duchu: v nedeľnej škole, v ženskom i mužskom pomocnom spolku. Založil aj detský spevokol, pôsobil v divadelnom klube, v luteránskej lige, založil a dirigoval cirkevný orchester. Bol aktívny aj na poli občianskom, literárnom a politickom, bol plodným publicistom, písal i poéziu. V júni 1970 navštívil Maticu slovenskú v Martine. V evanjelickom kostole v Rejdovej sa konali v dňoch 24. – 26.8.2007 spomienkové slávnosti pri príležitosti jeho 111. výročia narodenia.
Od tohto roku vystupovala v Ľudovej opere a od roku 1915 bola členkou Štátnej opery v Budapešti. Bola poprednou interpretkou operných postáv vo svojom žánri (alt) a interpretkou piesní a oratórií. Často hosťovala v zahraničí na všetkých popredných európskych operných scénach. Ako stúpenkyňa pokrokového hnutia pravidelne vystupovala na kultúrnych podujatiach pre robotníkov. Zaslúžila sa o propagáciu diel B. Bartóka a Z. Kodálya. 
Krátko učila a od päťdesiatych rokov pôsobila v Okresnej knižnici v Rožňave, kde založila odbor regionálnej literatúry a spracovala bibliografiu osobností spätých s Rožňavou, ktorá vyšla i knižne. Od sedemdesiatych rokov pracovala v Štátnom okresnom archíve v Brzotíne. Tu spracovala stredoveké a časť novovekých archiválií o Rožňave, včítane katalógov. Zvýšenú pozornosť venovala remeselníctvu a dejinám lekárstva a lekárnictva, popísala aj históriu vzniku rožňavského dobrovoľného hasičského zboru.
Študoval na polytechnike v Grazi a v Karlsruhe, na Baníckej a lesníckej akadémii v Banskej Štiavnici. Banský a hutnícky odborník, autor početných posudkov pre súkromné banské spoločnosti o využití uhoľných a rudných ložísk. 26 rokov pôsobil ako banský a hutnícky správca v Brzotíne, neskôr v železničiarskej úč. spol. Union vo Zvolene. Písal o ložiskách železnej rudy v okolí Rožňavy, o mangánových rudách v Čučme a Betliari, o oloveno-zinkových ložiskách v Ardove, o výskyte chromitu v Tibe pri Plešivci, spracoval históriu antimónových a železorudných baní pri Rožňave a erárnych baní v Tisovci. Jeho najvýznamnejšim dielom je súpis lokalít s výskytmi železnej rudy, vypracovaný z poverenia Uhorskej prírodovednej spoločnosti (1880). Prispieval do odborných časopisov.
Po štúdiách na gymnáziu v Rimavskej Sobote a Levoči študoval teológiu a právo v Prešove. Po celý život pôsobil v Revúcej: ako profesor na Prvom slovenskom gymnáziu, po jeho zatvorení ako advokát, neskôr profesor a správca na Čs. štátnom reálnom gymnáziu, kde zriadil Spolok pre podporovanie nemajetných študentov, napokon ako verejný notár. Bol členom ústredia Slovenskej národnej strany a pracoval v evanjelickom cirkevnom zbore. Patril k tvorcom národnej koncepcie dejín Slovenska, bol zakladajúci člen Muzeálnej slovenskej spoločnosti a popredný predstaviteľ národného a kultúrneho života v Gemeri. Sústavne sa venoval štúdiu histórie, spracoval monografie významných osobností slovenského národného života, je autorom mnohých historických a miestopisných článkov o Gemeri. Vydal historické práce 
Študoval na gymnáziu a učiteľskom ústave v Revúcej. Pôsobil ako učiteľ v Drienčanoch, Kyjaticiach, Jelšave (tu z jeho triedy vyšla botanička Izabela Textorisová), vo Vyšnej Slanej, naposledy v Tisovci. Pracoval aj ako správca v tlačiarni Karola Salvu v Ružomberku a ako kustód v SNM Martine. Bol významným botanikom, kultúrnym a múzejným pracovníkom a redaktorem, venoval sa aj meteorológii a astronómii, bol zakladateľom organizovanej turistiky v Tisovci, bol aj členom spevokolu Tatran v Liptovskom Mikuláši. Najväčší úspech dosiahol v botanike. Objavil lokality viacerých rastlinných druhov v Tatrách a v okolí Tisovca. Písal odborné botanické články, zhotovil 200 botanických hesiel pre vtedy pripravovaný náučný slovník. Vytvoril vlastný herbár, ktorý daroval Národnému múzeu v Martine (vyše 5000 položiek) a menší herbár daroval meštianskej škole v Tisovci. Na vrchu Tŕstie je umiestnená jeho pamätná tabuľa (1930).