Vo večerných hodinách sa so svojim galaprogramom Krížom krážom predstaví SĽUK. Nasledovať budú koncerty skupín Drišľak a Cigánski Diabli, ktoré vystrieda záverečná tanečná zábava pri ľudovej hudbe.
V ten istý deň (6.7.) bude v Lukovištiach prebiehať súťažná výstava a ochutnávka ovocných destilátov. Do 3. ročníka Lukovišťského kališčoka bolo doručených viac ako 270 vzoriek z 30 páleníc z troch štátov (Slovensko, Maďarsko a Rakúsko). Doobeda prebehne vyhodnotenie a ocenenie víťazov, po ktorom bude nasledovať koštovka páleniek a nebude chýbať ani kultúrny program či niečo dobré pod zub.
O týždeň v sobotu 13. júla bude v Ožďanoch rozvoniavať guľáš, ktorý budú pripravovať súťažné družstvá z obce a jej okolia. Súčasťou programu bude aj vystúpenie folklórneho súboru Hrnčiarka, rôzne atrakcie pre deti, lukostreľba, jazda na koni a veľa inej zábavy, o ktorú sa postará aj hudobná skupina Sendrejovci.
Mestské kultúrne stredisko v Revúcej pozýva v rámci festivalu vážnej hudby RAK vo štvrtok 18. júla do Múzea Prvého slovenského gymnázia na Koncert starej hudby. Predstaví sa znamenitý slovenský interpret starej hudby na historických klávesových nástrojoch Peter Guľas a výber zo staršej slovenskej poézie si vypočujete v podaní Juraja Genčanského.
Krásu koní a umenie jazdcov budete môcť obdivovať počas piatku 19. a soboty 20. júla v Muráni na 27. ročníku najväčšieho a najstaršieho ródea v Európe. Ródeo súťaže budú striedať koncerty zvučných mien ako Tublatanka, Adam Ďurica či Polemic.
Počas soboty 20. júla určite navštívte aj rozprávkové Drienčany, chystá sa tu festival remesiel, gastronómie a ľudovej kultúry s názvom Dedina ožíva. Samozrejmosťou budú špeciality starých mám i súčasné kulinárske pochúťky, ktoré rozvoňajú celú dedinu vo dvoroch, ktoré otvoria ľudia z obce a jej okolia. Vaše oči a uši si určite prídu na svoje počas vystúpení rôznych 
folklórnych zoskupení z regiónu a jeho okolia.
V piatok 26. júla príde na rad druhý z koncertov tohtoročného Sobotského Jazztivalu. Na nádvorí Čierny orol v Rimavskej Sobote vystúpi slovenské zoskupenie Alan & Štefan Bartuš Trio a Marco Antonio da Costa z Brazílie, s ktorým Bartušovci spolupracujú v rámci projektu Brasil Jazz Session. Spoločne tvoria pestrú autorskú hudbu príjemných brazílskych rytmov s letným nádychom, obohatenú o európske vplyvy a jazz.
Film
Dlhé letné večery sú ideálne aj na kino pod holým nebom. V piatok 12. júla bude letné kino Rimava v Hnúšti premietať úspešný slovenský triler Trhlina. Od nasledujúceho pondelka 15. do štvrtka 18. júla bude v Rimavskej Sobote hosťovať putovný letný filmový festival Bažant Kinematograf. Počas štyroch večerov budete mať možnosť vychutnať si nasledovné slovenské a české filmové snímky: Dôverný nepriateľ, Teroristka, Ženy v behu a Trabantom tam a zase späť.
Pre najmenších
Na deti a ich rodičov čakajú naozaj rozprávkové prázdniny. Mestské kultúrne stredisko v Rimavskej Sobote pripravilo program, v rámci ktorého sa v nedeľu 7. júla v Mestskej záhrade uskutoční jedinečné interaktívne predstavenie pre deti od pol roka do 3 rokov a ich rodičov s názvom Oživené hračky alebo neboj sa noci v podaní košického Divadla Haliganda. Ďalšia nedeľa (14.7.) v poradí tu bude patriť maďarskému folklórnemu cirkusu Kuttyonfitty. Od pondelka 15. do piatka 19. júla bude nasledovať letný tábor Univerzity BUCH so zaujímavými tvorivými dielňami venovanými recyklácii. Tvoriť sa bude aj v Mestskej galérii na obľúbenej tvorivej dielni s Petrou, a to v sobotu 27. júla. Na druhý deň (28.7.) navštívia nádvorie Čierny orol Fifo a Vierka so svojim prázdninovým hudobno-dramatickým predstavením.
Mesto Revúca vyhlasuje letnú prázdninovú súťaž pre všetky deti a mládež s názvom Poď Rapovať - Revúcke aktívne prázdniny. V období od 1. júla do 24. augusta je potrebné získať 10 pečiatok na rôznych aktivitách v Múzeu Prvého slovenského gymnázia, Mestskom kultúrnom stredisku, Centre voľného času a na ďalších miestach. Všetky deti získajú malý darček a budú zaradené do žrebovania o hlavné ceny, ktorými sú kolobežka, telefón a a encyklopédia. Neváhajte a priveďte svoje deti ku kultúre hravým spôsobom.
Dni obcí
V sobotu 6. júla to bude žiť v obci Jesenské a 20. júla aj v obciach Hrnčiarska Ves a Rimavské Brezovo, naplánované tu majú oslavy Dňa obce. O týždeň neskôr (27. - 28.7.) sa slávnosti presunú do neďalekých Sušian. Program tzv. Sušánskej posviecky budú tvoriť ukážky práce dobrovoľných hasičov, futbalový zápas, vystúpenia folklórnych súborov, tvorivé dielne a rôzne ďalšie atrakcie.
Šport a turistika
Ak patríte k futbalovým nadšencom určite si v sobotu 6. júla nenechajte ujsť podujatie venované 100. výročiu Ožďanského futbalu. Na programe sú 4 zápasy, nebudú chýbať atrakcie pre deti ani večerná zábava pri vatre.
Pokiaľ dávate pred loptou prednosť radšej dvom kolesám, využite možnosť, ktorú ponúka Mestské kultúrne stredisko v Hnúšti. Práve odtiaľ vyrazí cyklobus smerujúci na Muránsku planinu v soboty 6. a 20. júla. Pozdĺž trasy s dĺžkou cca 20 km stretnete obľúbené sysle a kone vo voľnej prírode, navštívite Muránsky hrad, vyhliadku Poludnica či tajomnú jaskyňu.
Cyklistiku vystrieda volejbal, ktorému budú v Kokave nad Rimavicou venované hneď dve podujatia. V sobotu 20. júla sa tu uskutoční Volejbalový turnaj o pohár starostu obce a o týždeň neskôr (27.7.) 4. turnaj v plážovom volejbale s názvom Beach liga Kokava.
Dobrovoľní hasiči si sily zmerajú v sobotu 20. júla v Kružne na 1. ročníku súťaže o putovný pohár obce. Hasičská súťaž o pohár predsedu Mikroregiónu Teplý Vrch pôvodne plánovaná na 29. júna sa prekladá na sobotu 27. júla.
Z turistickej ponuky mesiaca vyberáme:
KST Hnúšťa
13.07. Skorušina - Železná brána - Pereš - Ráztočné (Klimo - 0918 809 833)
KST mesta Rimavská Sobota
27.-28.07. Muráň - chata Studňa (Dóbi - 0948 532 581, Bálint - 0908 903 710)
TO KOS Rimavská dolina
20.07. Výstup na Fabovu hoľu z Polomky (Liptay - 0908 509 272)
Polomka - rozhľadňa - Fabova hoľa - sedlo Burda - Tisovec
V mene organizátorov Vás na všetky podujatia srdečne pozývame.
Ďalšie podujatia pripravované v tomto roku v regióne Gemer-Malohont a jeho okolí, ako aj kontakty na organizátorov nájdete v Kalendári podujatí 2019.
Zmena termínov a programu podujatí vyhradená!
Kristína Chovancová
Do ľudovej školy chodil v rodisku, študoval na gymnáziu v Banskej Bystrici, Rimavskej Sobote a Tisovci, kde roku 1943 zmaturoval. Potom študoval na Evanjelickej bohosloveckej fakulte v Bratislave. Po skončení bol krátko kaplánom v Žiline, v Liptovskej Porúbke a Novom Meste nad Váhom a asistentom na Ev. bohosloveckej fakulte v Bratislave. Potom sa stal redaktorom vydavateľstva Slovenský spisovateľ, kde pracoval až do odchodu na dôchodok v roku 1985. V rokoch pôsobenia vo vydavateľstve Slovenský spisovateľ bol redaktorom viacerých edícií pôvodnej i preloženej poézie. Vydal 9 zbierok poézie, výbery z jeho básnickej tvorby vyšli v knihách Kroky (1961), Z lyriky (1975), Nálady (1979, 1983). Je tiež autorom knihy esejí Zábery (1980). Zostavil antológie a edície pôvodnej i prekladovej poézie. V roku 1995 vyrobila STV Bratislava dokumentárny film o ňom, pod názvom Milan Kraus. 
Základné vzdelanie získal v Revúcej, študoval na Učiteľskej akadémii v Banskej Štiavnici, potom na Pedagogickej fakulte UK v Bratislave. Pôsobil v Revúčke, Kopráši, Muráni, neskôr v Revúcej. Ako učiteľ základnej školy v Revúcej sa podieľal na vzdelávaní a výchove niekoľkých generácií detí, ktoré viedol aj k poznávaniu i ochrane prírody. Dlhé roky bol členom i funkcionárom poľovníckych združení v rodnej obci. Literárne pretvoril zážitky z prírody a potom ich uverejňoval v časopise Poľovníctvo a rybárstvo, v časopise pre mládež Domino i v mestských novinách Revúcke listy. 8 zbierok poľovníckych príbehov, záznamy priateľských stretnutí poľovníkov, rozprávanie zážitkov a opis krás a bohatstva prírody v okolí Mokrej Lúky, Revúcej, Sirku, Muránskej doliny vyšlo knižne s ilustráciami Vincenta Blanára z Revúcej. Niektoré jeho knihy vyšli aj vo forme zvukových kníh v Slovenskej knižnici pre nevidiacich Mateja Hrebendu v Levoči.
V rokoch 1922 – 1927 študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote, maturoval na Učiteľskom ústave v Banskej Bystrici. V rokoch 1929 – 1944 pôsobil ako učiteľ v Hrušove, Ostranoch, Liptovskej Kokave, v Striežovciach. Bol jedným z hlavných organizátorov ilegálneho protifašistického hnutia a ozbrojeného boja na Gemeri. Počas SNP predseda OV KSS a RNV v Hnúšti, neskôr predstaviteľ povstaleckej SNR pri štábe 2. ukrajinského frontu v Rimavskej Sobote. Po oslobodení pracoval vo vysokých politických a štátnych funkciách v oblasti školstva a kultúry ako predseda KNV v Banskej Bystrici, neskôr 1958 – 1968 bol šéfredaktorom Pravdy. V rokoch 1968 – 1975 bol predsedom Slovenskej národnej rady. Bol nositeľ viacerých vyznamenaní a medailí. 
V Jágri absolvoval štúdium filozofie a v Budapešti vyštudoval teológiu. Pôsobil v Sabinove, Prešove, potom na biskupskom úrade v Košiciach, v roku 1834 bol menovaný za kanonika – katedrálneho archidiakona košickej katedrály. Od roku 1850 biskup v Rožňave. Sústreďoval sa na úpravu cirkevných pomerov na biskupstve, utlmil aj maďarizačné snahy v rožňavskej diecéze, kde Slováci v cirkevnej hierarchii zaujímali rovnocenné postavenie. Mecén cirkevného školstva, rožňavské gymnázium rozšíril na 8-triedne, vybudoval ústav pre výchovu dievčat, podporoval chudobných študentov, založil nadáciu na zaistenie platov učiteľov, pracoval na založení nemocnice. Dal obnoviť a pretvoriť interiér rožňavskej katedrály. Jeho telesné pozostatky sú uložené v krypte rožňavskej katedrály. 
Študoval na reálnom gymnáziu v Revúcej. Po absolvovaní diaľkového odborného štúdia pracoval ako banský technik v Drnave, Rožňave a na Ústrednom riaditeľstve baní v Bratislave, ministerstve hutného priemyslu v Prahe a potom v Banských závodoch na Spiši. V roku 1962 sa vrátil na Gemer, kde sa stal vedúcim výstavby závodu SMZ Lubeník. Od roku 1967 býval v Revúcej. Publikoval stovky článkov a prác o Gemeri v odborných publikáciách, časopisoch Obzor Gemera, neskôr Obzor Gemera a Malohontu, v Zore Gemera, v Baníckom slove, Magnezite, v Revúckych listoch. Je autorom a spoluautorom mnohých publikácií, napr. Magnezit Lubeník, Baníctvo v Železníku, Záhadný zvon Quirin v Revúcej a i. V práci Historické knižnice v Gemeri-Malohonte podal náročnú sumarizáciu 70 historických knižníc od 16. storočia do konca roka 1918. Je držiteľom najvyššieho ocenenia mesta Revúca Zlatý Quirin. 
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a Rožňave, medicínu v Budapešti. Pracoval na internej a pľúcnej klinike v Budapešti a pôsobil aj ako učiteľ internej medicíny na tamojšej univerzite. Venoval sa výskumu pľúcnych chorôb súvisiacich s látkovou premenou, najmä problematike liečby diabetikov. Autor odborných článkov, ktoré publikoval v rôznych periodikách. Spoluautor príručky internej medicíny, zostavovateľ ročenky Spolku lekárov verejných nemocníc. Od roku 1894 bol hlavným lekárom Apponyiho polikliniky v Budapešti. V roku 1902 získal jednu z cien Maďarskej akadémie vied za svoju knižnú súťaž. V roku 1924 sa stal hlavným uhorským zdravotným poradcom. 
Študoval na Prvom slovenskom gymnáziu v Revúcej v rokoch 1871 – 1874, potom v Rimavskej Sobote a v Bratislave, od roku 1879 žil a študoval medicínu vo Viedni. Od roku 1894 pôsobil ako lekár v Hodoníne. V rokoch 1878 –1879 bol predseda študentského spolku Zora v Bratislave, v rokoch 1883 – 1885 predseda spolku Tatran vo Viedni. Svoje básne uverejňoval v Slovenskom almanachu, v Almanachu mládeže slovenskej a v Pamätnici Tatrana. Z jeho básní je najvýraznejší cyklus ľúbostnej poézie venovaný snúbenici Oľge Kohútovej. V Slovenských pohľadoch publikoval články o národnej a kultúrnej problematike a tu vyšiel aj jeho preklad Schillerovej Piesne o zvone. V roku 1982 vydal Michal Kocák v Martine monografiu o jeho živote a diele i s jeho literárnymi prácami pod názvom „Samo Kuchta: Dielo“. 
Študoval na gymnáziu v Košiciach a právo v Košiciach, Kluži a Budapešti. Pracoval ako predseda súdu v Rožňave, potom ako predseda súdu v Levoči a sudca v Košiciach. V roku 1911 na celouhorských pretekoch v Arade utvoril uhorský rekord v behu na 100 metrov. Na Olympijských hrách 1912 v Štokholme reprezentoval Slovensko v rámci Uhorska v behu na 100 m, v skoku do diaľky a v štafete 4x100 m, na ktorom štafeta postúpila do semifinále. Bol vedúcim atletického oddielu KAC v Košiciach, ako tréner pôsobil medzi robotníckymi športovcami. Po skončení kariéry pôsobil ako tréner materského košického klubu KAC, v rokoch 1920 – 1921 mu dokonca šéfoval.