Vo večerných hodinách sa so svojim galaprogramom Krížom krážom predstaví SĽUK. Nasledovať budú koncerty skupín Drišľak a Cigánski Diabli, ktoré vystrieda záverečná tanečná zábava pri ľudovej hudbe.
V ten istý deň (6.7.) bude v Lukovištiach prebiehať súťažná výstava a ochutnávka ovocných destilátov. Do 3. ročníka Lukovišťského kališčoka bolo doručených viac ako 270 vzoriek z 30 páleníc z troch štátov (Slovensko, Maďarsko a Rakúsko). Doobeda prebehne vyhodnotenie a ocenenie víťazov, po ktorom bude nasledovať koštovka páleniek a nebude chýbať ani kultúrny program či niečo dobré pod zub.
O týždeň v sobotu 13. júla bude v Ožďanoch rozvoniavať guľáš, ktorý budú pripravovať súťažné družstvá z obce a jej okolia. Súčasťou programu bude aj vystúpenie folklórneho súboru Hrnčiarka, rôzne atrakcie pre deti, lukostreľba, jazda na koni a veľa inej zábavy, o ktorú sa postará aj hudobná skupina Sendrejovci.
Mestské kultúrne stredisko v Revúcej pozýva v rámci festivalu vážnej hudby RAK vo štvrtok 18. júla do Múzea Prvého slovenského gymnázia na Koncert starej hudby. Predstaví sa znamenitý slovenský interpret starej hudby na historických klávesových nástrojoch Peter Guľas a výber zo staršej slovenskej poézie si vypočujete v podaní Juraja Genčanského.
Krásu koní a umenie jazdcov budete môcť obdivovať počas piatku 19. a soboty 20. júla v Muráni na 27. ročníku najväčšieho a najstaršieho ródea v Európe. Ródeo súťaže budú striedať koncerty zvučných mien ako Tublatanka, Adam Ďurica či Polemic.
Počas soboty 20. júla určite navštívte aj rozprávkové Drienčany, chystá sa tu festival remesiel, gastronómie a ľudovej kultúry s názvom Dedina ožíva. Samozrejmosťou budú špeciality starých mám i súčasné kulinárske pochúťky, ktoré rozvoňajú celú dedinu vo dvoroch, ktoré otvoria ľudia z obce a jej okolia. Vaše oči a uši si určite prídu na svoje počas vystúpení rôznych 
folklórnych zoskupení z regiónu a jeho okolia.
V piatok 26. júla príde na rad druhý z koncertov tohtoročného Sobotského Jazztivalu. Na nádvorí Čierny orol v Rimavskej Sobote vystúpi slovenské zoskupenie Alan & Štefan Bartuš Trio a Marco Antonio da Costa z Brazílie, s ktorým Bartušovci spolupracujú v rámci projektu Brasil Jazz Session. Spoločne tvoria pestrú autorskú hudbu príjemných brazílskych rytmov s letným nádychom, obohatenú o európske vplyvy a jazz.
Film
Dlhé letné večery sú ideálne aj na kino pod holým nebom. V piatok 12. júla bude letné kino Rimava v Hnúšti premietať úspešný slovenský triler Trhlina. Od nasledujúceho pondelka 15. do štvrtka 18. júla bude v Rimavskej Sobote hosťovať putovný letný filmový festival Bažant Kinematograf. Počas štyroch večerov budete mať možnosť vychutnať si nasledovné slovenské a české filmové snímky: Dôverný nepriateľ, Teroristka, Ženy v behu a Trabantom tam a zase späť.
Pre najmenších
Na deti a ich rodičov čakajú naozaj rozprávkové prázdniny. Mestské kultúrne stredisko v Rimavskej Sobote pripravilo program, v rámci ktorého sa v nedeľu 7. júla v Mestskej záhrade uskutoční jedinečné interaktívne predstavenie pre deti od pol roka do 3 rokov a ich rodičov s názvom Oživené hračky alebo neboj sa noci v podaní košického Divadla Haliganda. Ďalšia nedeľa (14.7.) v poradí tu bude patriť maďarskému folklórnemu cirkusu Kuttyonfitty. Od pondelka 15. do piatka 19. júla bude nasledovať letný tábor Univerzity BUCH so zaujímavými tvorivými dielňami venovanými recyklácii. Tvoriť sa bude aj v Mestskej galérii na obľúbenej tvorivej dielni s Petrou, a to v sobotu 27. júla. Na druhý deň (28.7.) navštívia nádvorie Čierny orol Fifo a Vierka so svojim prázdninovým hudobno-dramatickým predstavením.
Mesto Revúca vyhlasuje letnú prázdninovú súťaž pre všetky deti a mládež s názvom Poď Rapovať - Revúcke aktívne prázdniny. V období od 1. júla do 24. augusta je potrebné získať 10 pečiatok na rôznych aktivitách v Múzeu Prvého slovenského gymnázia, Mestskom kultúrnom stredisku, Centre voľného času a na ďalších miestach. Všetky deti získajú malý darček a budú zaradené do žrebovania o hlavné ceny, ktorými sú kolobežka, telefón a a encyklopédia. Neváhajte a priveďte svoje deti ku kultúre hravým spôsobom.
Dni obcí
V sobotu 6. júla to bude žiť v obci Jesenské a 20. júla aj v obciach Hrnčiarska Ves a Rimavské Brezovo, naplánované tu majú oslavy Dňa obce. O týždeň neskôr (27. - 28.7.) sa slávnosti presunú do neďalekých Sušian. Program tzv. Sušánskej posviecky budú tvoriť ukážky práce dobrovoľných hasičov, futbalový zápas, vystúpenia folklórnych súborov, tvorivé dielne a rôzne ďalšie atrakcie.
Šport a turistika
Ak patríte k futbalovým nadšencom určite si v sobotu 6. júla nenechajte ujsť podujatie venované 100. výročiu Ožďanského futbalu. Na programe sú 4 zápasy, nebudú chýbať atrakcie pre deti ani večerná zábava pri vatre.
Pokiaľ dávate pred loptou prednosť radšej dvom kolesám, využite možnosť, ktorú ponúka Mestské kultúrne stredisko v Hnúšti. Práve odtiaľ vyrazí cyklobus smerujúci na Muránsku planinu v soboty 6. a 20. júla. Pozdĺž trasy s dĺžkou cca 20 km stretnete obľúbené sysle a kone vo voľnej prírode, navštívite Muránsky hrad, vyhliadku Poludnica či tajomnú jaskyňu.
Cyklistiku vystrieda volejbal, ktorému budú v Kokave nad Rimavicou venované hneď dve podujatia. V sobotu 20. júla sa tu uskutoční Volejbalový turnaj o pohár starostu obce a o týždeň neskôr (27.7.) 4. turnaj v plážovom volejbale s názvom Beach liga Kokava.
Dobrovoľní hasiči si sily zmerajú v sobotu 20. júla v Kružne na 1. ročníku súťaže o putovný pohár obce. Hasičská súťaž o pohár predsedu Mikroregiónu Teplý Vrch pôvodne plánovaná na 29. júna sa prekladá na sobotu 27. júla.
Z turistickej ponuky mesiaca vyberáme:
KST Hnúšťa
13.07. Skorušina - Železná brána - Pereš - Ráztočné (Klimo - 0918 809 833)
KST mesta Rimavská Sobota
27.-28.07. Muráň - chata Studňa (Dóbi - 0948 532 581, Bálint - 0908 903 710)
TO KOS Rimavská dolina
20.07. Výstup na Fabovu hoľu z Polomky (Liptay - 0908 509 272)
Polomka - rozhľadňa - Fabova hoľa - sedlo Burda - Tisovec
V mene organizátorov Vás na všetky podujatia srdečne pozývame.
Ďalšie podujatia pripravované v tomto roku v regióne Gemer-Malohont a jeho okolí, ako aj kontakty na organizátorov nájdete v Kalendári podujatí 2019.
Zmena termínov a programu podujatí vyhradená!
Kristína Chovancová
Najskôr sa učil u svojho otca za zámočníka, potom ale 
Gymnázium navštevoval v Rožňave, maturoval v Tisovci, potom začal študovať na Právnickej fakulte Slovenskej univerzity v Bratislave. Prvé básne uverejňoval v časopisoch (Nový rod, Elán) a v stredoškolských almanachoch. V lete 1944 sa zapojil do SNP a odišiel s povstalcami do hôr. Pracoval ako redaktor povstaleckého časopisu Naše správy v Revúcej, kde pod menom Ján Rok publikoval okrem rôznych článkov a správ i svoje revolučné básne. Bol najplodnejším povstaleckým básnikom. Posmrtne vyšla jeho básnická zbierka Ohlas (1946) a v spoločná kniha Kvet z našej krvi (1959). V rukopise zanechal zbierku Vízie týchto dní a veršovanú drámu Cigánka, prekladal nemeckú a francúzsku poéziu. Životopisnú novelu o ňom vydal v r. 1990 Dušan Mikolaj pod názvom Stanem sa 
Stredoškolské štúdiá dokončila v Martine a v rokoch 1944 – 1949 študovala francúzštinu na Filozofickej fakulte v Bratislave s niekoľkomesačným pobytom na parížskej Sorbonne. Počas vysokoškolských rokov sa stala šéfredaktorkou vysokoškolského časopisu Borba. Po štúdiách pracovala ako redaktorka v denníku Pravda, v časopisoch Móda, Kultúrny život, Predvoj a Nové slovo, no bola najmä dlhoročnou (1971 – 1987) šéfredaktorkou týždenníka Slovenka. Bola členkou aj funkcionárkou viacerých kultúrnych, najmä ženských hnutí – Živena, Femina. Písala fejtóny, cestopisné reportáže, črty, ale aj poviedky, novely a romány, ako novinárka napísala množstvo článkov, reportáží a rozhovorov. Počas svojho života vydala viac ako jednu desiatku kníh. V r. 2006 vyšla zbierka krátkych próz 
Študoval na Evanjelickej bohosloveckej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave a na Karlovej univerzite v Prahe.
Študoval v Lukovištiach, rokoch 1887 – 1892 na gymnáziu v Rimavskej Sobote, neskôr v Sibiu a v Brašove (Rumunsko). Potom pracoval vo voštinárni na Teplom Vrchu. V roku 1905 ukončil štúdium chemického inžinierstva v Prahe, kde sa aktívne zapájal do činnosti študentského spolku Detvan, ktorého bol aj funkcionárom. Po roku 1918 navštevoval aj prednášky na Filozofickej a Právnickej fakulte UK v Bratislave, začal pracovať v administratívnych službách a stal sa poslancom a neskôr i senátorom za agrárnu stranu. Okrem toho sa venoval aj vedeckej práci v oblasti chémie. Žil v Bratislave, od roku 1943 v Piešťanoch. Je zakladateľskou osobnosťou modernej slovenskej lyriky, vedúcim predstaviteľom slovenskej moderny a slovenského i európskeho symbolizmu. Básne i krátku prózu uverejňoval časopisecky. Vydal knihy básní Nox et solitudo (1909), Verše (1912) a Moje piesne (1952). Venoval sa aj dejinám rodnej obce a jej blízkeho okolia, v Zborníku Muzeálnej slovenskej spoločnosti vydal štúdiu Pôvod dedín Kraskova a Lukovíšť (1937). 
Študoval na gymnáziu v Ožďanoch (1802 – 1805), Levoči a Prešove. Po vyštudovaní na univerzite v Jene učil na gymnáziu v Ožďanoch (1817 – 1818) a v Kežmarku. Od roku 1824 bol farárom v Brezne. V roku 1830 bola v Liptovskom Mikuláši inscenovaná jeho najznámejšia veselohra Kocúrkovo, na ktorú nadviazali ďalšie veselohry Všetko je naopak, Trasorítka, Trinásta hodina, Starúš Plesnivec. Jeho veselohry tvorili základ repertoáru slovenského ochotníckeho divadla. V nemčine vydal román Bendeguz, s podtitulom Donkichotiáda podľa najnovšej módy. Autor anonymne vydaných politických brožúr, v ktorých podáva satirický rozbor uhorských pomerov. Z náučných spisov sú známe 3 knižočky o poisťujúcom ústave, napísal aj štúdiu Dejiny generálnych synod oboch evanjelických vyznaní v Uhorsku od roku 1791. Ako ľudovýchovný pracovník propagoval sporiteľníctvo. 
Študoval právo na univerzitách v Budapešti a Ženeve, absolvoval študijnú cestu do USA. Bol poslancom uhorského snemu za Rožňavu a členom Národného zhromaždenia. Patril aj medzi priekopníkov nových druhov športov, napr. konského póla, jachtingu, golfu, lyžovania a iných. Bol dlhoročným predsedom rôznych telovýchovných spolkov, Uhorského a neskôr Medzinárodného olympijského výboru a i. Na svojich majetkoch choval plnokrvné kone, udomácnil v Uhorsku jazdecké pólo. Bol vášnivým poľovníkom, cestovateľom a zberateľom umenia, zúčastňoval sa veľkých poľovačiek a tieto organizoval aj v Betliari. Rozšíril betliarsku zvernicu, založenú v roku 1885, a doplnil ju o jeleniu, danieliu a muflóniu zver a paovce hrivnaté. V roku 1911 podnikol expedíciu do Sudánu a trofeje z tejto cesty sú súčasťou expozície kaštieľa, napr. reparované krokodíly, či hlava slona. S otcom Emanuelom zabezpečil v rokoch 1881 – 1886 prestavbu kaštieľa v Betliari na poľovnícko-reprezentačný zámok a v roku 1905 nechal kaštieľ zrekonštruovať a zmodernizovať. Tadične sa v areáli kaštieľa Betliar koná Poľovnícky deň Gejzu I. Andrássyho, 6. júna 2026 sa konal už jeho jeho 9. ročník. 
Ľudovú školu vychodil v Jelšave. Po jej ukončení sa pri svojom otcovi vyučil obuvníckemu remeslu a po otcovej smrti prevzal obuvnícku živnosť. Bol pokladníkom a predsedom Slovenského dobrovoľného hasičského zboru v Jelšave a taktiež podpredsedom okresného Slovenského ovocinárskeho spolku v Revúcej, kde sa zaslúžil najmä o vysadenie ovocných stromov popri poľných cestách. V r. 1938 – 1945 bol starostom v Jelšave. Venoval sa chovu včiel, v roku 1923 založil Krajinský včelársky spolok v Jelšave, v roku 1946 založil včelnicu na Hrádku pri Jelšave. Včeláriť začal v košoch a neskôr vyvinul nadstavcový úľ na rámikovú mieru, uplatňoval vzdušné zimovanie pomocou machu, zimné napájanie v úli, napájanie včiel po prvom prelete slanou vodou, zimovanie bez peľu a pod. Odborné články publikoval v časopise Včelár. V roku 1973 dostal za osvetovú prácu ocenenie II. stupeň – Strieborná včela. 
S rodičmi sa ako 9-ročný vysťahoval do USA a žil v Pittsburgu. V r. 1901 ho vzali ho na štátne konzervatórium v New Yorku. Tu prežil deväť, pre neho veľmi vzácnych rokov, po ktorých nasledovalo množstvo koncertov na krajanských spolkových podujatiach i v zahraničí, v Londýne, Paríži, Amsterdame, Berlíne, Prahe. V roku 1917 dobrovoľne vstúpil do americkej armády a odišiel s ňou do Európy. Stal sa členom, neskôr dirigentom 100-členného vojenského orchestra. Po vojne ostal v Nemecku a usadil sa v Koblenzi. Živil sa vyučovaním hudby, koncertovaním po celej Európe, komponoval. Bol aktívnym americkým krajanským spolkovým pracovníkom a udržiaval čulé styky so slovenskými i českými politickými a kultúrnymi predstaviteľmi pred i po vzniku ČSR, tiež s hudobníkmi a rodákmi. Viackrát navštívil Slovensko, v rodnom Betliari bol naposledy v r. 1934. Na priečelí Obecného úradu v Betliari je umiestnená pamätná tabuľa.