Vo večerných hodinách sa so svojim galaprogramom Krížom krážom predstaví SĽUK. Nasledovať budú koncerty skupín Drišľak a Cigánski Diabli, ktoré vystrieda záverečná tanečná zábava pri ľudovej hudbe.
V ten istý deň (6.7.) bude v Lukovištiach prebiehať súťažná výstava a ochutnávka ovocných destilátov. Do 3. ročníka Lukovišťského kališčoka bolo doručených viac ako 270 vzoriek z 30 páleníc z troch štátov (Slovensko, Maďarsko a Rakúsko). Doobeda prebehne vyhodnotenie a ocenenie víťazov, po ktorom bude nasledovať koštovka páleniek a nebude chýbať ani kultúrny program či niečo dobré pod zub.
O týždeň v sobotu 13. júla bude v Ožďanoch rozvoniavať guľáš, ktorý budú pripravovať súťažné družstvá z obce a jej okolia. Súčasťou programu bude aj vystúpenie folklórneho súboru Hrnčiarka, rôzne atrakcie pre deti, lukostreľba, jazda na koni a veľa inej zábavy, o ktorú sa postará aj hudobná skupina Sendrejovci.
Mestské kultúrne stredisko v Revúcej pozýva v rámci festivalu vážnej hudby RAK vo štvrtok 18. júla do Múzea Prvého slovenského gymnázia na Koncert starej hudby. Predstaví sa znamenitý slovenský interpret starej hudby na historických klávesových nástrojoch Peter Guľas a výber zo staršej slovenskej poézie si vypočujete v podaní Juraja Genčanského.
Krásu koní a umenie jazdcov budete môcť obdivovať počas piatku 19. a soboty 20. júla v Muráni na 27. ročníku najväčšieho a najstaršieho ródea v Európe. Ródeo súťaže budú striedať koncerty zvučných mien ako Tublatanka, Adam Ďurica či Polemic.
Počas soboty 20. júla určite navštívte aj rozprávkové Drienčany, chystá sa tu festival remesiel, gastronómie a ľudovej kultúry s názvom Dedina ožíva. Samozrejmosťou budú špeciality starých mám i súčasné kulinárske pochúťky, ktoré rozvoňajú celú dedinu vo dvoroch, ktoré otvoria ľudia z obce a jej okolia. Vaše oči a uši si určite prídu na svoje počas vystúpení rôznych
folklórnych zoskupení z regiónu a jeho okolia.
V piatok 26. júla príde na rad druhý z koncertov tohtoročného Sobotského Jazztivalu. Na nádvorí Čierny orol v Rimavskej Sobote vystúpi slovenské zoskupenie Alan & Štefan Bartuš Trio a Marco Antonio da Costa z Brazílie, s ktorým Bartušovci spolupracujú v rámci projektu Brasil Jazz Session. Spoločne tvoria pestrú autorskú hudbu príjemných brazílskych rytmov s letným nádychom, obohatenú o európske vplyvy a jazz.
Film
Dlhé letné večery sú ideálne aj na kino pod holým nebom. V piatok 12. júla bude letné kino Rimava v Hnúšti premietať úspešný slovenský triler Trhlina. Od nasledujúceho pondelka 15. do štvrtka 18. júla bude v Rimavskej Sobote hosťovať putovný letný filmový festival Bažant Kinematograf. Počas štyroch večerov budete mať možnosť vychutnať si nasledovné slovenské a české filmové snímky: Dôverný nepriateľ, Teroristka, Ženy v behu a Trabantom tam a zase späť.
Pre najmenších
Na deti a ich rodičov čakajú naozaj rozprávkové prázdniny. Mestské kultúrne stredisko v Rimavskej Sobote pripravilo program, v rámci ktorého sa v nedeľu 7. júla v Mestskej záhrade uskutoční jedinečné interaktívne predstavenie pre deti od pol roka do 3 rokov a ich rodičov s názvom Oživené hračky alebo neboj sa noci v podaní košického Divadla Haliganda. Ďalšia nedeľa (14.7.) v poradí tu bude patriť maďarskému folklórnemu cirkusu Kuttyonfitty. Od pondelka 15. do piatka 19. júla bude nasledovať letný tábor Univerzity BUCH so zaujímavými tvorivými dielňami venovanými recyklácii. Tvoriť sa bude aj v Mestskej galérii na obľúbenej tvorivej dielni s Petrou, a to v sobotu 27. júla. Na druhý deň (28.7.) navštívia nádvorie Čierny orol Fifo a Vierka so svojim prázdninovým hudobno-dramatickým predstavením.
Mesto Revúca vyhlasuje letnú prázdninovú súťaž pre všetky deti a mládež s názvom Poď Rapovať - Revúcke aktívne prázdniny. V období od 1. júla do 24. augusta je potrebné získať 10 pečiatok na rôznych aktivitách v Múzeu Prvého slovenského gymnázia, Mestskom kultúrnom stredisku, Centre voľného času a na ďalších miestach. Všetky deti získajú malý darček a budú zaradené do žrebovania o hlavné ceny, ktorými sú kolobežka, telefón a a encyklopédia. Neváhajte a priveďte svoje deti ku kultúre hravým spôsobom.
Dni obcí
V sobotu 6. júla to bude žiť v obci Jesenské a 20. júla aj v obciach Hrnčiarska Ves a Rimavské Brezovo, naplánované tu majú oslavy Dňa obce. O týždeň neskôr (27. - 28.7.) sa slávnosti presunú do neďalekých Sušian. Program tzv. Sušánskej posviecky budú tvoriť ukážky práce dobrovoľných hasičov, futbalový zápas, vystúpenia folklórnych súborov, tvorivé dielne a rôzne ďalšie atrakcie.
Šport a turistika
Ak patríte k futbalovým nadšencom určite si v sobotu 6. júla nenechajte ujsť podujatie venované 100. výročiu Ožďanského futbalu. Na programe sú 4 zápasy, nebudú chýbať atrakcie pre deti ani večerná zábava pri vatre.
Pokiaľ dávate pred loptou prednosť radšej dvom kolesám, využite možnosť, ktorú ponúka Mestské kultúrne stredisko v Hnúšti. Práve odtiaľ vyrazí cyklobus smerujúci na Muránsku planinu v soboty 6. a 20. júla. Pozdĺž trasy s dĺžkou cca 20 km stretnete obľúbené sysle a kone vo voľnej prírode, navštívite Muránsky hrad, vyhliadku Poludnica či tajomnú jaskyňu.
Cyklistiku vystrieda volejbal, ktorému budú v Kokave nad Rimavicou venované hneď dve podujatia. V sobotu 20. júla sa tu uskutoční Volejbalový turnaj o pohár starostu obce a o týždeň neskôr (27.7.) 4. turnaj v plážovom volejbale s názvom Beach liga Kokava.
Dobrovoľní hasiči si sily zmerajú v sobotu 20. júla v Kružne na 1. ročníku súťaže o putovný pohár obce. Hasičská súťaž o pohár predsedu Mikroregiónu Teplý Vrch pôvodne plánovaná na 29. júna sa prekladá na sobotu 27. júla.
Z turistickej ponuky mesiaca vyberáme:
KST Hnúšťa
13.07. Skorušina - Železná brána - Pereš - Ráztočné (Klimo - 0918 809 833)
KST mesta Rimavská Sobota
27.-28.07. Muráň - chata Studňa (Dóbi - 0948 532 581, Bálint - 0908 903 710)
TO KOS Rimavská dolina
20.07. Výstup na Fabovu hoľu z Polomky (Liptay - 0908 509 272)
Polomka - rozhľadňa - Fabova hoľa - sedlo Burda - Tisovec
V mene organizátorov Vás na všetky podujatia srdečne pozývame.
Ďalšie podujatia pripravované v tomto roku v regióne Gemer-Malohont a jeho okolí, ako aj kontakty na organizátorov nájdete v Kalendári podujatí 2019.
Zmena termínov a programu podujatí vyhradená!
Kristína Chovancová

































Študoval na gymnáziu v Brezne, divadelnú vedu a estetiku na Univerzite Komenského v Bratislave, divadelnú réžiu na VŠMU a na moskovskom divadelnom učilišti. Potom bol krátko rozhlasovým hlásateľom. Vlastnou réžiou začínal v divadle vo Zvolene a v Nitre a hosťoval vo všetkých mimobratislavských súboroch. V roku 1966 nastúpil ako režisér do Československej televízie v Bratislave do hlavnej redakcie literárno-dramatického vysielania, kde sa venoval najmä príprave mnohých adaptácií slovenských, ale aj svetových autorov. Patril k tvorcom slávnych a divácky obľúbených „bratislavských pondelkov“. V r. 1998 – 2003 bol vedúci katedry réžie Fakulty dramatických umení Akadémie umení v Banskej Bystrici. Bol členom Federálnej rady pre rozhlasové a federálne vysielanie a členom Rady STV (1992 – 1993). V roku 2006 dostal prémiu Literárneho fondu za celoživotné dielo v oblasti televíznej tvorby. -MM-
Študoval na viedenskej akadémii, špecializoval sa na romanticky poňaté krajinárstvo. V roku 1843 sa usadil v Sibini, kde pôsobil ako učiteľ kreslenia na ev. gymnáziu. Tu si otvoril fotografický ateliér s partnerom Karolom Kollerom a venovali sa najmä etnografickej fotografii. Z jeho práce zostalo približne 200 fotografií, ktoré boli očíslované a majú vysvetlivky v nemčine a rumunčine. Na všetkých je možné vidieť krásu ľudového kroja, ale aj niektoré aspekty tradičného transylvánskeho spoločenského života. Ako vášnivý cestovateľ namaľoval sériu krajiniek Karpát, v rokoch 1840 – 1842 počas jeho ciest navštívil horný Gemer, pobýval v Muráni a vytvoril tu dokumentárne a výtvarne pozoruhodné diela – Železné hámre na Muráni, Zrúcaniny hradu Muráň, veduta Revúcej s okolím, Silická jaskyňa a i. -MM-
Základné vzdelanie, i hudobné, získal v Ratkovej. Pokračoval na Učiteľskom ústave v Banskej Štiavnici, ako učiteľ začínal v Budinej, kde bol aj primášom vo vtedajšej miestnej ľudovej hudbe, neskôr učil v baníckom učilišti v Sirku, v Ratkovskom Bystrom, Ratkovej, v roku 1961 sa usadil s rodinou v Revúcej. Toto putovanie bolo vždy spojené s muzikou a zbieraním ľudových piesní. V roku 1973 bol jedným zo zakladateľov FS Lykovec v Revúcej. Vypomáhal FS Vlachovčan z Vlachova a spolupracoval aj s ľudovou hudbou FS Vepor z Klenovca a FS Kokavan z Kokavy nad Rimavicou. V októbri 1985 stál pri zrode FS Sinec v Hnúšti. Jeho hudobný odkaz zaznamenáva nahrávka hudby a piesní pod názvom Koj v tom Sirku bubnovali. Bol aj výrobcom ľudových hudobných nástrojov – píšťaliek, fujár, ale aj cimbalov. V roku 1998 mu bolo in memoriam udelené najvyššie vyznamenanie mesta Revúca – Zlatý Quirin. K jeho nedožitým 80. narodeninám sa v marci 2008 v Hnúšti, Revúcej a v Klenovci konal na jeho počesť významný slávnostný program pod názvom Život ako pieseň. -MM-
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a na Čs. štátnej pedagogickej akadémii v Bratislave. V rokoch 1933 – 1943 pôsobil ako učiteľ v Tisovci a v Hnúšti, bol pracovník Matice slovenskej, spoluzakladateľ Osvetového ústredia v Bratislave, kde bol vedúcim prednáškového oddelenia a vydával Osvetový zborník. Bol zakladateľom a prvým vedúcim Katedry knihovedy a vedeckých informácií FF UK v Bratislave (1960 – 1981) a prodekanom FF UK pre štúdium popri zamestnaní. Venoval sa dejinám knihovníctva, osvety a vzdelávania dospelých. Z tejto oblasti vydal niekoľko monografií, čo úspešne zavŕšil spoluúčasťou na tvorbe encyklopedických diel Encyklopédia Slovenska (1977 – 1982), Pedagogická encyklopédia Slovenska (1985). Bol aktívny ako divadelný ochotník, režisér, prednášateľ, publicista a propagátor Gemera-Malohontu. Rekonštruoval knižné fondy poškodené vojnou. V Hnúšti je po ňom pomenovaná miestna knižnica. -MM-
Študoval na gymnáziách v Spišskej Novej Vsi a Rožňave, teológiu na evanjelickej teologickej akadémii v Prešove a na viedenskej univerzite. Pôsobil ako farár v Pribyline a v Pešti, kde kráčal v šľapajach svojho predchodcu Jána Kollára, na sklonku života sa stal biskupom banského dištriktu. Pričinil sa o oživenie Slovenského spolku v Budapešti, spoluzakladal časopis Dunaj (1874). Bol dlhoročným členom Zpěvníkovej základiny, obstarával nové vydania a viedol korektúry náboženských kníh a spisov a prispieval do novín a časopisov. Písal poéziu, prózu, humoresky, venoval sa aj dramatike, literárnej kritike i publicistike, v ktorej dominovala národná problematika s národno-výchovným poslaním. Široký výber zo svojej poézie a prózy vydal v troch zväzkoch pod názvom Nevädze. V Ratkovej má v areáli ev. kostola pomník s pamätnou tabuľou. -MM-
Po absolvovaní lýcea v Levoči učil v Revúckej Lehote, v Potoku, Ozdíne, v Turom Poli. Súkromne vyštudoval teológiu a ako kňaz pôsobil v Hornom Tisovníku. Ako skladateľ sa orientoval na hymnické zbory a klavírne kompozície. Zhudobnil asi 600 duchovných piesní a zostavil z nich zbierku. Venoval sa aj publicistickej činnosti a teórii hudby. Napísal knihu Náuka súhlasu, ako praktický návod k poznaniu harmónie v hudbe, ktorá bola prvým slovenským pokusom o učebnicu harmónie s terminológiou v slovenčine. Prispieval do rôznych časopisov, v ktorých komentoval súčasné hudobné udalosti, zaoberal sa otázkami národnej hudby, školstva, sociálneho postavenia učiteľov. Bol recenzentom hudobnín a hudobných udalostí. -MM-
Po absolvovaní Lekárskej fakulty UK v Bratislave pôsobil v nemocnici v Banskej Bystrici, neskôr v Ústave experimentálnej onkológie Slovenskej akadémie vied, kde bol v rokoch 1983 –1991 jeho riaditeľom. Od začiatku svojej vedeckej činnosti sa venoval experimentálnej a klinickej onkológiii a epidemiológii zhubných nádorov. Výsledky svojho výskumu v oblasti získanej rezistencie nádorov voči cytostatikám aplikoval v klinickej praxi, poznatky publikoval v domácich i zahraničných vedeckých časopisoch. Významná bola aj jeho medzinárodná spolupráca pri výskume rakoviny, absolvoval študijné pobyty v USA a v Anglicku. Od roku 1984 bol hlavným redaktorom medzinárodného časopisu o nádoroch Neoplasma. Bol členom viacerých vedeckých organizácií. Publikoval aj populárno-náučné články o rakovine a spolu s Jánom Siráckym napísal knihu O rakovine stručne, užitočne a pravdivo (1996). -MM-
Školské štúdiá absolvoval v Gemeri, Bratislave a v Kežmarku. Vyštudoval právo a v roku 1841 zložil advokátsku skúšku v Pešti. V rokoch 1842 – 1844 bol zástupcom prokurátora a tabulárnym sudcom Gemerskej župy. Od roku 1843 bol vedúcim medeného hámra a pražiarne v Štítniku. Podieľal sa aj na riadení papierenskej spoločnosti v Slavošovciach. Počas revolúcie 1848 – 1849 bol členom hornouhorského mimoriadneho súdu a neskôr kapitánom honvédov. Bol poslanec uhorského snemu vo volebnom okrsku Rožňava. Venoval sa podnikateľskej činnosti, bol podpredsedom Priemyselného spolku v Budapešti. Pracoval v administrácii luteránskeho cirkevného dištriktu Tisa, bol dozorcom štítnickej cirkvi, inšpektorom gemerského dekanátu a dozorcom luteránskej diakonie v Gemeri. Podieľal sa na novelizáciách vodného a banského zákona. -MM-
Do školy chodil v Ožďanoch, od 1843 na ev. lýceum v Levoči, kde bol aktívnym členom Jednoty mládeže slovenskej, zememeračské inžinierstvo študoval v Pešti. Počas štúdií praxoval u krajinského zememerača v katastri Oždian a Husinej. V r. 1856 – 1858 pracoval v Tisovci. Zapájal sa do národno-kultúrnych podujatí, bol zakladajúcim členom Matice slovenskej, členom jej literárneho odboru, patrónom slovenského gymnázia v Revúcej. Bol najvýraznejší predstaviteľ slovenského literárneho romantizmu, oživovateľ ľudových tradícií ako zdroja básnickej tvorby. V svojej básnickej tvorbe čerpal z ľudovej poézie, jej námetov, obraznosti a symboliky. Prekladal zo slovanskej poézie. Najväčší úspech dosiahol básňou Smrť Jánošikova. O ňom vyšli publikácie: Július Bolfík: Ján Botto. Život a dielo (1983), Pavol Vongrej: Ján Botto (1989) a i. -MM-