Prvý z tradičných sprievodov je naplánovaný na sobotu 8. februára v Nižnom Skálniku. Vinšovanie po obci v maskách vyvrcholí "chasnovačkou" a zábavou v kultúrnom dome. Sprievod v maskách pod názvom Fašiangy sa krátia, už sa nenavrátia sa o týždeň neskôr (15.02.) uskutoční aj v Hrnčiarskych Zalužanoch a o ďalší týždeň (22.02.) v Kokave nad Rimavicou.
Hodovať sa bude aj na dedinských zabíjačkách či fašiangových hodoch, ktoré sa tento rok pripravujú v Rimavských Zalužanoch (25.01.), v Klenovci na Ráztočnom (15.02.) a poslednú fašiangovú sobotu 22. februára aj v Hrnčiarskej Vsi, v Drienčanoch a Rimavskej Bani. Okrem ukážok tradičnej zabíjačky sa môžete tešiť na ochutnávku zabíjačkových špecialít a ľudovú zábavu, o ktorú sa v niektorých obciach postarajú muzikanti, folkloristi a ďalší dobrovoľníci v maskách a kostýmoch.
Definitívnu bodku za tohtoročnými fašiangami dajú v predvečer Popolcovej stredy (25.02.) v Hnúšti. Na programe bude sprievod v maskách a pochovávanie basy.
Divadlá a koncerty
Šnúru koncertov otvára v piatok 10. januára Novoročný koncert v evanjelickom kostole v Rimavskej Sobote, v ktorom účinkujú členovia zboru Slovenskej filharmónie. V programe zaznejú skladby od Verdiho, Mozarta, Cohena aj vianočné koledy. O deň neskôr (11.01.) budú v Dome kultúry v Rimavskej Sobote vystupovať umelci z Maďarska s hudobným sprievodom Harmónia Trió v rámci Novoročného operetného galaprogramu s maďarskými retro hitmi.
Pre najmenších je tu opäť populárna dvojica Smejko a Tanculienka s úplne novým predstavením s najväčšími rozprávkovými a tanečnými hitmi, ktoré sa bude konať 23. januára v Rimavskej Sobote.
Všetkých milovníkov ruskej hudby, jazyka a nátury poteší koncertný program Kalinka 2020 v podaní sólistov donského kozáckeho chóru z Rostova na Done Volnij Don. Koncert prinesie 5. februára do Rimavskej Soboty tradičné piesne donských kozákov, známe ruské melódie, virtuozitu v hre na ruských hudobných nástrojoch (bajan a balalajka) a hosťa, ktorým bude domáca Folklórna skupiny Lieščina.
V pondelok 10. februára prichádza do Rimavskej Soboty aj vynikajúca komédia s pesničkami pod názvom Klimaktérium... a čo? Tešiť sa môžete na babskú jazdu plnú humoru, ktorý je asi tým najlepším a najúčinnejším liekom na starosti dneška. Trefné postrehy zo života, zábava a relax v podobe postáv, ktoré sú také isté, ako ste vy – to sú dôvody, prečo by ste si túto divadelnú inscenáciu nemali nechať ujsť.
O pár dní neskôr (27.02.) prevezme divadelnú štafetu Hnúšťa. Brilantná komédia Milenec v hlavnej úlohe s Martinom Mňahončákom vás vtipným spôsobom prevedie svetom plným nástrah, ktoré čakajú na muža po 22-ročnom manželstve. Hra je plná humorných situácií a dialógov, ale aj pikantných situácií.
Plesy
Počas fašiangov je v plnom prúde aj plesová sezóna, ktorá okrem zábavy, tanca a dobrého jedla ponúkne aj zaujímavé kultúrne bonbóniky. Z tohtoročných plesov pre vás vyberáme:
| 11.01. – Gemerský ples v Revúcej 18.01. – Obecný ples v Ožďanoch 25.01. – Hasičský ples v Rimavskej Bani 25.01. – Rómsky ples v Kokave nad Rimavicou |
 |
 |
 |
 |
| 01.02. – Osvetársky ples v Klenovci 07.02. – Ples priateľov kultúry a športu v Hnúšti 15.02. – Hasičský ples v Rimavskom Brezove 15.02. – Valentínsky ples v Kokave nad Rimavicou 22.02. – Fašiangový ples v Sušanoch. |
 |
  |
Výstavy
V Gemersko-malohontskom múzeu v Rimavskej Sobote prebieha výstava zameraná na vývoj kováčskeho remesla v regióne Gemer-Malohont. Prostredníctvom fotografií, trojrozmerných artefaktov a sprievodných textov vás zoznámi s tradíciou tohto kovospracujúceho remesla, ako jedného z najstarších odvetví ľudskej činnosti.
Výstava Malohont mojimi očami, ktorú si môžete od 8. januára pozrieť v knižnici v Hnúšti, vám predstaví prírodné krásy, kultúrne dedičstvo, ľudí a rôzne momenty zo života v našich obciach prostredníctvom fotografií zo súťaže o najkrajšiu fotografiu regiónu Malohont za rok 2019.
Odložte si, prosím... je názov unikátnej výstavy odevných ramienok zo zbierky Martina Pliešovského, ktorú nájdete až do 12. februára vo výstavnej sieni domu kultúry v Revúcej. Ide o najväčšiu zbierku svojho druhu zapísanú do slovenskej knihy rekordov, ktorú v čase zápisu tvorilo viac ako 700 vešiakov z 25 krajín sveta.
V piatok 17. januára o 16.00 hod. vás Lucia a Kristína Dovalové pozývajú do Galérie Ganevia v Dome kultúry v Rimavskej Sobote na vernisáž výstavy Modrotlač, spojenú s módnou prehliadkou modrotlačovej kolekcie so spoluvystavujúcimi Annou Lehockou a Vanesou Berkyovou. Výstava potrvá do konca februára 2020. Nasledujúci deň sa koná Dielnička modrotlače, kde sa môžete naučiť základy techniky a vyrobiť si modrotlačové drobnosti.
Šport a turistika
Za zážitkami na lyžiach v Banskobystrickom kraji vás túto zimu prepraví 6 skibusov, z toho jeden (Novohrad – Podpoľanie) z maďarského Salgótarjánu cez Fiľakovo, Lučenec, Hriňovú až do lyžiarskeho strediska v našom regióne Skicentrum Kokava-Línia. Druhý z nich vás prevezie z Lučenca, Rimavskej Soboty, Hnúšte, Tisovca, Muráňa, Revúcej či z Prednej Hory do lyžiarskeho strediska SKI Telgárt na Horehroní, kde môžete zažiť nezabudnuteľnú lyžovačku pod Kráľovou hoľou. Skibusy premávajú každú sobotu a nedeľu až do polovice marca 2020.
Z turistickej ponuky počas fašiangového obdobia vyberáme:
KST Turistický oddiel KOS Rimavská dolina
11.01. – Ondrejov pochod vďaky (36. ročník) na trase Rimavská Baňa – Kraskovo a späť (Kojnok – 0907 366 290) – pešia túra spojená so spomienkou na padlých pri pomníku na Kraskovskej pastve a s opekačkou
25.01. – Spomienkový výstup na Hradovú (9. ročník) na trase Tisovec – Hradová (Kojnok – 0907 366 290) – pešia túra spojená so spomienkou na obete vojny
KST mesta Rimavská Sobota
18.01. - Prechod po ceste Márie Séči (36. ročník) na trase Čerenčany – Rozhľadňa Maginhrad – Nižný Skálnik (Borbáš – 0908 377 072) – nenáročná túra, vhodná aj pre rodiny s deťmi
V mene organizátorov Vás na všetky podujatia srdečne pozývame. Ďalšie podujatia pripravované v tomto roku v regióne Gemer-Malohont, ako aj kontakty na organizátorov nájdete v Kalendári podujatí 2020. Zmena termínov a programu podujatí vyhradená!
Mirka Vargová
(Zdroj: MAS MALOHONT)
Do ľudovej školy chodil v rodisku, študoval na gymnáziu v Banskej Bystrici, Rimavskej Sobote a Tisovci, kde roku 1943 zmaturoval. Potom študoval na Evanjelickej bohosloveckej fakulte v Bratislave. Po skončení bol krátko kaplánom v Žiline, v Liptovskej Porúbke a Novom Meste nad Váhom a asistentom na Ev. bohosloveckej fakulte v Bratislave. Potom sa stal redaktorom vydavateľstva Slovenský spisovateľ, kde pracoval až do odchodu na dôchodok v roku 1985. V rokoch pôsobenia vo vydavateľstve Slovenský spisovateľ bol redaktorom viacerých edícií pôvodnej i preloženej poézie. Vydal 9 zbierok poézie, výbery z jeho básnickej tvorby vyšli v knihách Kroky (1961), Z lyriky (1975), Nálady (1979, 1983). Je tiež autorom knihy esejí Zábery (1980). Zostavil antológie a edície pôvodnej i prekladovej poézie. V roku 1995 vyrobila STV Bratislava dokumentárny film o ňom, pod názvom Milan Kraus. 
Základné vzdelanie získal v Revúcej, študoval na Učiteľskej akadémii v Banskej Štiavnici, potom na Pedagogickej fakulte UK v Bratislave. Pôsobil v Revúčke, Kopráši, Muráni, neskôr v Revúcej. Ako učiteľ základnej školy v Revúcej sa podieľal na vzdelávaní a výchove niekoľkých generácií detí, ktoré viedol aj k poznávaniu i ochrane prírody. Dlhé roky bol členom i funkcionárom poľovníckych združení v rodnej obci. Literárne pretvoril zážitky z prírody a potom ich uverejňoval v časopise Poľovníctvo a rybárstvo, v časopise pre mládež Domino i v mestských novinách Revúcke listy. 8 zbierok poľovníckych príbehov, záznamy priateľských stretnutí poľovníkov, rozprávanie zážitkov a opis krás a bohatstva prírody v okolí Mokrej Lúky, Revúcej, Sirku, Muránskej doliny vyšlo knižne s ilustráciami Vincenta Blanára z Revúcej. Niektoré jeho knihy vyšli aj vo forme zvukových kníh v Slovenskej knižnici pre nevidiacich Mateja Hrebendu v Levoči.
V rokoch 1922 – 1927 študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote, maturoval na Učiteľskom ústave v Banskej Bystrici. V rokoch 1929 – 1944 pôsobil ako učiteľ v Hrušove, Ostranoch, Liptovskej Kokave, v Striežovciach. Bol jedným z hlavných organizátorov ilegálneho protifašistického hnutia a ozbrojeného boja na Gemeri. Počas SNP predseda OV KSS a RNV v Hnúšti, neskôr predstaviteľ povstaleckej SNR pri štábe 2. ukrajinského frontu v Rimavskej Sobote. Po oslobodení pracoval vo vysokých politických a štátnych funkciách v oblasti školstva a kultúry ako predseda KNV v Banskej Bystrici, neskôr 1958 – 1968 bol šéfredaktorom Pravdy. V rokoch 1968 – 1975 bol predsedom Slovenskej národnej rady. Bol nositeľ viacerých vyznamenaní a medailí. 
V Jágri absolvoval štúdium filozofie a v Budapešti vyštudoval teológiu. Pôsobil v Sabinove, Prešove, potom na biskupskom úrade v Košiciach, v roku 1834 bol menovaný za kanonika – katedrálneho archidiakona košickej katedrály. Od roku 1850 biskup v Rožňave. Sústreďoval sa na úpravu cirkevných pomerov na biskupstve, utlmil aj maďarizačné snahy v rožňavskej diecéze, kde Slováci v cirkevnej hierarchii zaujímali rovnocenné postavenie. Mecén cirkevného školstva, rožňavské gymnázium rozšíril na 8-triedne, vybudoval ústav pre výchovu dievčat, podporoval chudobných študentov, založil nadáciu na zaistenie platov učiteľov, pracoval na založení nemocnice. Dal obnoviť a pretvoriť interiér rožňavskej katedrály. Jeho telesné pozostatky sú uložené v krypte rožňavskej katedrály. 
Študoval na reálnom gymnáziu v Revúcej. Po absolvovaní diaľkového odborného štúdia pracoval ako banský technik v Drnave, Rožňave a na Ústrednom riaditeľstve baní v Bratislave, ministerstve hutného priemyslu v Prahe a potom v Banských závodoch na Spiši. V roku 1962 sa vrátil na Gemer, kde sa stal vedúcim výstavby závodu SMZ Lubeník. Od roku 1967 býval v Revúcej. Publikoval stovky článkov a prác o Gemeri v odborných publikáciách, časopisoch Obzor Gemera, neskôr Obzor Gemera a Malohontu, v Zore Gemera, v Baníckom slove, Magnezite, v Revúckych listoch. Je autorom a spoluautorom mnohých publikácií, napr. Magnezit Lubeník, Baníctvo v Železníku, Záhadný zvon Quirin v Revúcej a i. V práci Historické knižnice v Gemeri-Malohonte podal náročnú sumarizáciu 70 historických knižníc od 16. storočia do konca roka 1918. Je držiteľom najvyššieho ocenenia mesta Revúca Zlatý Quirin. 
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a Rožňave, medicínu v Budapešti. Pracoval na internej a pľúcnej klinike v Budapešti a pôsobil aj ako učiteľ internej medicíny na tamojšej univerzite. Venoval sa výskumu pľúcnych chorôb súvisiacich s látkovou premenou, najmä problematike liečby diabetikov. Autor odborných článkov, ktoré publikoval v rôznych periodikách. Spoluautor príručky internej medicíny, zostavovateľ ročenky Spolku lekárov verejných nemocníc. Od roku 1894 bol hlavným lekárom Apponyiho polikliniky v Budapešti. V roku 1902 získal jednu z cien Maďarskej akadémie vied za svoju knižnú súťaž. V roku 1924 sa stal hlavným uhorským zdravotným poradcom. 
Študoval na Prvom slovenskom gymnáziu v Revúcej v rokoch 1871 – 1874, potom v Rimavskej Sobote a v Bratislave, od roku 1879 žil a študoval medicínu vo Viedni. Od roku 1894 pôsobil ako lekár v Hodoníne. V rokoch 1878 –1879 bol predseda študentského spolku Zora v Bratislave, v rokoch 1883 – 1885 predseda spolku Tatran vo Viedni. Svoje básne uverejňoval v Slovenskom almanachu, v Almanachu mládeže slovenskej a v Pamätnici Tatrana. Z jeho básní je najvýraznejší cyklus ľúbostnej poézie venovaný snúbenici Oľge Kohútovej. V Slovenských pohľadoch publikoval články o národnej a kultúrnej problematike a tu vyšiel aj jeho preklad Schillerovej Piesne o zvone. V roku 1982 vydal Michal Kocák v Martine monografiu o jeho živote a diele i s jeho literárnymi prácami pod názvom „Samo Kuchta: Dielo“. 
Študoval na gymnáziu v Košiciach a právo v Košiciach, Kluži a Budapešti. Pracoval ako predseda súdu v Rožňave, potom ako predseda súdu v Levoči a sudca v Košiciach. V roku 1911 na celouhorských pretekoch v Arade utvoril uhorský rekord v behu na 100 metrov. Na Olympijských hrách 1912 v Štokholme reprezentoval Slovensko v rámci Uhorska v behu na 100 m, v skoku do diaľky a v štafete 4x100 m, na ktorom štafeta postúpila do semifinále. Bol vedúcim atletického oddielu KAC v Košiciach, ako tréner pôsobil medzi robotníckymi športovcami. Po skončení kariéry pôsobil ako tréner materského košického klubu KAC, v rokoch 1920 – 1921 mu dokonca šéfoval.