Prvý z tradičných sprievodov je naplánovaný na sobotu 8. februára v Nižnom Skálniku. Vinšovanie po obci v maskách vyvrcholí "chasnovačkou" a zábavou v kultúrnom dome. Sprievod v maskách pod názvom Fašiangy sa krátia, už sa nenavrátia sa o týždeň neskôr (15.02.) uskutoční aj v Hrnčiarskych Zalužanoch a o ďalší týždeň (22.02.) v Kokave nad Rimavicou.
Hodovať sa bude aj na dedinských zabíjačkách či fašiangových hodoch, ktoré sa tento rok pripravujú v Rimavských Zalužanoch (25.01.), v Klenovci na Ráztočnom (15.02.) a poslednú fašiangovú sobotu 22. februára aj v Hrnčiarskej Vsi, v Drienčanoch a Rimavskej Bani. Okrem ukážok tradičnej zabíjačky sa môžete tešiť na ochutnávku zabíjačkových špecialít a ľudovú zábavu, o ktorú sa v niektorých obciach postarajú muzikanti, folkloristi a ďalší dobrovoľníci v maskách a kostýmoch.
Definitívnu bodku za tohtoročnými fašiangami dajú v predvečer Popolcovej stredy (25.02.) v Hnúšti. Na programe bude sprievod v maskách a pochovávanie basy.
Divadlá a koncerty
Šnúru koncertov otvára v piatok 10. januára Novoročný koncert v evanjelickom kostole v Rimavskej Sobote, v ktorom účinkujú členovia zboru Slovenskej filharmónie. V programe zaznejú skladby od Verdiho, Mozarta, Cohena aj vianočné koledy. O deň neskôr (11.01.) budú v Dome kultúry v Rimavskej Sobote vystupovať umelci z Maďarska s hudobným sprievodom Harmónia Trió v rámci Novoročného operetného galaprogramu s maďarskými retro hitmi.
Pre najmenších je tu opäť populárna dvojica Smejko a Tanculienka s úplne novým predstavením s najväčšími rozprávkovými a tanečnými hitmi, ktoré sa bude konať 23. januára v Rimavskej Sobote.
Všetkých milovníkov ruskej hudby, jazyka a nátury poteší koncertný program Kalinka 2020 v podaní sólistov donského kozáckeho chóru z Rostova na Done Volnij Don. Koncert prinesie 5. februára do Rimavskej Soboty tradičné piesne donských kozákov, známe ruské melódie, virtuozitu v hre na ruských hudobných nástrojoch (bajan a balalajka) a hosťa, ktorým bude domáca Folklórna skupiny Lieščina.
V pondelok 10. februára prichádza do Rimavskej Soboty aj vynikajúca komédia s pesničkami pod názvom Klimaktérium... a čo? Tešiť sa môžete na babskú jazdu plnú humoru, ktorý je asi tým najlepším a najúčinnejším liekom na starosti dneška. Trefné postrehy zo života, zábava a relax v podobe postáv, ktoré sú také isté, ako ste vy – to sú dôvody, prečo by ste si túto divadelnú inscenáciu nemali nechať ujsť.
O pár dní neskôr (27.02.) prevezme divadelnú štafetu Hnúšťa. Brilantná komédia Milenec v hlavnej úlohe s Martinom Mňahončákom vás vtipným spôsobom prevedie svetom plným nástrah, ktoré čakajú na muža po 22-ročnom manželstve. Hra je plná humorných situácií a dialógov, ale aj pikantných situácií.
Plesy
Počas fašiangov je v plnom prúde aj plesová sezóna, ktorá okrem zábavy, tanca a dobrého jedla ponúkne aj zaujímavé kultúrne bonbóniky. Z tohtoročných plesov pre vás vyberáme:
| 11.01. – Gemerský ples v Revúcej 18.01. – Obecný ples v Ožďanoch 25.01. – Hasičský ples v Rimavskej Bani 25.01. – Rómsky ples v Kokave nad Rimavicou |
 |
 |
 |
 |
| 01.02. – Osvetársky ples v Klenovci 07.02. – Ples priateľov kultúry a športu v Hnúšti 15.02. – Hasičský ples v Rimavskom Brezove 15.02. – Valentínsky ples v Kokave nad Rimavicou 22.02. – Fašiangový ples v Sušanoch. |
 |
  |
Výstavy
V Gemersko-malohontskom múzeu v Rimavskej Sobote prebieha výstava zameraná na vývoj kováčskeho remesla v regióne Gemer-Malohont. Prostredníctvom fotografií, trojrozmerných artefaktov a sprievodných textov vás zoznámi s tradíciou tohto kovospracujúceho remesla, ako jedného z najstarších odvetví ľudskej činnosti.
Výstava Malohont mojimi očami, ktorú si môžete od 8. januára pozrieť v knižnici v Hnúšti, vám predstaví prírodné krásy, kultúrne dedičstvo, ľudí a rôzne momenty zo života v našich obciach prostredníctvom fotografií zo súťaže o najkrajšiu fotografiu regiónu Malohont za rok 2019.
Odložte si, prosím... je názov unikátnej výstavy odevných ramienok zo zbierky Martina Pliešovského, ktorú nájdete až do 12. februára vo výstavnej sieni domu kultúry v Revúcej. Ide o najväčšiu zbierku svojho druhu zapísanú do slovenskej knihy rekordov, ktorú v čase zápisu tvorilo viac ako 700 vešiakov z 25 krajín sveta.
V piatok 17. januára o 16.00 hod. vás Lucia a Kristína Dovalové pozývajú do Galérie Ganevia v Dome kultúry v Rimavskej Sobote na vernisáž výstavy Modrotlač, spojenú s módnou prehliadkou modrotlačovej kolekcie so spoluvystavujúcimi Annou Lehockou a Vanesou Berkyovou. Výstava potrvá do konca februára 2020. Nasledujúci deň sa koná Dielnička modrotlače, kde sa môžete naučiť základy techniky a vyrobiť si modrotlačové drobnosti.
Šport a turistika
Za zážitkami na lyžiach v Banskobystrickom kraji vás túto zimu prepraví 6 skibusov, z toho jeden (Novohrad – Podpoľanie) z maďarského Salgótarjánu cez Fiľakovo, Lučenec, Hriňovú až do lyžiarskeho strediska v našom regióne Skicentrum Kokava-Línia. Druhý z nich vás prevezie z Lučenca, Rimavskej Soboty, Hnúšte, Tisovca, Muráňa, Revúcej či z Prednej Hory do lyžiarskeho strediska SKI Telgárt na Horehroní, kde môžete zažiť nezabudnuteľnú lyžovačku pod Kráľovou hoľou. Skibusy premávajú každú sobotu a nedeľu až do polovice marca 2020.
Z turistickej ponuky počas fašiangového obdobia vyberáme:
KST Turistický oddiel KOS Rimavská dolina
11.01. – Ondrejov pochod vďaky (36. ročník) na trase Rimavská Baňa – Kraskovo a späť (Kojnok – 0907 366 290) – pešia túra spojená so spomienkou na padlých pri pomníku na Kraskovskej pastve a s opekačkou
25.01. – Spomienkový výstup na Hradovú (9. ročník) na trase Tisovec – Hradová (Kojnok – 0907 366 290) – pešia túra spojená so spomienkou na obete vojny
KST mesta Rimavská Sobota
18.01. - Prechod po ceste Márie Séči (36. ročník) na trase Čerenčany – Rozhľadňa Maginhrad – Nižný Skálnik (Borbáš – 0908 377 072) – nenáročná túra, vhodná aj pre rodiny s deťmi
V mene organizátorov Vás na všetky podujatia srdečne pozývame. Ďalšie podujatia pripravované v tomto roku v regióne Gemer-Malohont, ako aj kontakty na organizátorov nájdete v Kalendári podujatí 2020. Zmena termínov a programu podujatí vyhradená!
Mirka Vargová
(Zdroj: MAS MALOHONT)
Najskôr sa učil u svojho otca za zámočníka, potom ale 
Gymnázium navštevoval v Rožňave, maturoval v Tisovci, potom začal študovať na Právnickej fakulte Slovenskej univerzity v Bratislave. Prvé básne uverejňoval v časopisoch (Nový rod, Elán) a v stredoškolských almanachoch. V lete 1944 sa zapojil do SNP a odišiel s povstalcami do hôr. Pracoval ako redaktor povstaleckého časopisu Naše správy v Revúcej, kde pod menom Ján Rok publikoval okrem rôznych článkov a správ i svoje revolučné básne. Bol najplodnejším povstaleckým básnikom. Posmrtne vyšla jeho básnická zbierka Ohlas (1946) a v spoločná kniha Kvet z našej krvi (1959). V rukopise zanechal zbierku Vízie týchto dní a veršovanú drámu Cigánka, prekladal nemeckú a francúzsku poéziu. Životopisnú novelu o ňom vydal v r. 1990 Dušan Mikolaj pod názvom Stanem sa 
Stredoškolské štúdiá dokončila v Martine a v rokoch 1944 – 1949 študovala francúzštinu na Filozofickej fakulte v Bratislave s niekoľkomesačným pobytom na parížskej Sorbonne. Počas vysokoškolských rokov sa stala šéfredaktorkou vysokoškolského časopisu Borba. Po štúdiách pracovala ako redaktorka v denníku Pravda, v časopisoch Móda, Kultúrny život, Predvoj a Nové slovo, no bola najmä dlhoročnou (1971 – 1987) šéfredaktorkou týždenníka Slovenka. Bola členkou aj funkcionárkou viacerých kultúrnych, najmä ženských hnutí – Živena, Femina. Písala fejtóny, cestopisné reportáže, črty, ale aj poviedky, novely a romány, ako novinárka napísala množstvo článkov, reportáží a rozhovorov. Počas svojho života vydala viac ako jednu desiatku kníh. V r. 2006 vyšla zbierka krátkych próz 
Študoval na Evanjelickej bohosloveckej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave a na Karlovej univerzite v Prahe.
Študoval v Lukovištiach, rokoch 1887 – 1892 na gymnáziu v Rimavskej Sobote, neskôr v Sibiu a v Brašove (Rumunsko). Potom pracoval vo voštinárni na Teplom Vrchu. V roku 1905 ukončil štúdium chemického inžinierstva v Prahe, kde sa aktívne zapájal do činnosti študentského spolku Detvan, ktorého bol aj funkcionárom. Po roku 1918 navštevoval aj prednášky na Filozofickej a Právnickej fakulte UK v Bratislave, začal pracovať v administratívnych službách a stal sa poslancom a neskôr i senátorom za agrárnu stranu. Okrem toho sa venoval aj vedeckej práci v oblasti chémie. Žil v Bratislave, od roku 1943 v Piešťanoch. Je zakladateľskou osobnosťou modernej slovenskej lyriky, vedúcim predstaviteľom slovenskej moderny a slovenského i európskeho symbolizmu. Básne i krátku prózu uverejňoval časopisecky. Vydal knihy básní Nox et solitudo (1909), Verše (1912) a Moje piesne (1952). Venoval sa aj dejinám rodnej obce a jej blízkeho okolia, v Zborníku Muzeálnej slovenskej spoločnosti vydal štúdiu Pôvod dedín Kraskova a Lukovíšť (1937). 
Študoval na gymnáziu v Ožďanoch (1802 – 1805), Levoči a Prešove. Po vyštudovaní na univerzite v Jene učil na gymnáziu v Ožďanoch (1817 – 1818) a v Kežmarku. Od roku 1824 bol farárom v Brezne. V roku 1830 bola v Liptovskom Mikuláši inscenovaná jeho najznámejšia veselohra Kocúrkovo, na ktorú nadviazali ďalšie veselohry Všetko je naopak, Trasorítka, Trinásta hodina, Starúš Plesnivec. Jeho veselohry tvorili základ repertoáru slovenského ochotníckeho divadla. V nemčine vydal román Bendeguz, s podtitulom Donkichotiáda podľa najnovšej módy. Autor anonymne vydaných politických brožúr, v ktorých podáva satirický rozbor uhorských pomerov. Z náučných spisov sú známe 3 knižočky o poisťujúcom ústave, napísal aj štúdiu Dejiny generálnych synod oboch evanjelických vyznaní v Uhorsku od roku 1791. Ako ľudovýchovný pracovník propagoval sporiteľníctvo. 
Študoval právo na univerzitách v Budapešti a Ženeve, absolvoval študijnú cestu do USA. Bol poslancom uhorského snemu za Rožňavu a členom Národného zhromaždenia. Patril aj medzi priekopníkov nových druhov športov, napr. konského póla, jachtingu, golfu, lyžovania a iných. Bol dlhoročným predsedom rôznych telovýchovných spolkov, Uhorského a neskôr Medzinárodného olympijského výboru a i. Na svojich majetkoch choval plnokrvné kone, udomácnil v Uhorsku jazdecké pólo. Bol vášnivým poľovníkom, cestovateľom a zberateľom umenia, zúčastňoval sa veľkých poľovačiek a tieto organizoval aj v Betliari. Rozšíril betliarsku zvernicu, založenú v roku 1885, a doplnil ju o jeleniu, danieliu a muflóniu zver a paovce hrivnaté. V roku 1911 podnikol expedíciu do Sudánu a trofeje z tejto cesty sú súčasťou expozície kaštieľa, napr. reparované krokodíly, či hlava slona. S otcom Emanuelom zabezpečil v rokoch 1881 – 1886 prestavbu kaštieľa v Betliari na poľovnícko-reprezentačný zámok a v roku 1905 nechal kaštieľ zrekonštruovať a zmodernizovať. Tadične sa v areáli kaštieľa Betliar koná Poľovnícky deň Gejzu I. Andrássyho, 6. júna 2026 sa konal už jeho jeho 9. ročník. 
Ľudovú školu vychodil v Jelšave. Po jej ukončení sa pri svojom otcovi vyučil obuvníckemu remeslu a po otcovej smrti prevzal obuvnícku živnosť. Bol pokladníkom a predsedom Slovenského dobrovoľného hasičského zboru v Jelšave a taktiež podpredsedom okresného Slovenského ovocinárskeho spolku v Revúcej, kde sa zaslúžil najmä o vysadenie ovocných stromov popri poľných cestách. V r. 1938 – 1945 bol starostom v Jelšave. Venoval sa chovu včiel, v roku 1923 založil Krajinský včelársky spolok v Jelšave, v roku 1946 založil včelnicu na Hrádku pri Jelšave. Včeláriť začal v košoch a neskôr vyvinul nadstavcový úľ na rámikovú mieru, uplatňoval vzdušné zimovanie pomocou machu, zimné napájanie v úli, napájanie včiel po prvom prelete slanou vodou, zimovanie bez peľu a pod. Odborné články publikoval v časopise Včelár. V roku 1973 dostal za osvetovú prácu ocenenie II. stupeň – Strieborná včela. 
S rodičmi sa ako 9-ročný vysťahoval do USA a žil v Pittsburgu. V r. 1901 ho vzali ho na štátne konzervatórium v New Yorku. Tu prežil deväť, pre neho veľmi vzácnych rokov, po ktorých nasledovalo množstvo koncertov na krajanských spolkových podujatiach i v zahraničí, v Londýne, Paríži, Amsterdame, Berlíne, Prahe. V roku 1917 dobrovoľne vstúpil do americkej armády a odišiel s ňou do Európy. Stal sa členom, neskôr dirigentom 100-členného vojenského orchestra. Po vojne ostal v Nemecku a usadil sa v Koblenzi. Živil sa vyučovaním hudby, koncertovaním po celej Európe, komponoval. Bol aktívnym americkým krajanským spolkovým pracovníkom a udržiaval čulé styky so slovenskými i českými politickými a kultúrnymi predstaviteľmi pred i po vzniku ČSR, tiež s hudobníkmi a rodákmi. Viackrát navštívil Slovensko, v rodnom Betliari bol naposledy v r. 1934. Na priečelí Obecného úradu v Betliari je umiestnená pamätná tabuľa.