Prvý z tradičných sprievodov je naplánovaný na sobotu 8. februára v Nižnom Skálniku. Vinšovanie po obci v maskách vyvrcholí "chasnovačkou" a zábavou v kultúrnom dome. Sprievod v maskách pod názvom Fašiangy sa krátia, už sa nenavrátia sa o týždeň neskôr (15.02.) uskutoční aj v Hrnčiarskych Zalužanoch a o ďalší týždeň (22.02.) v Kokave nad Rimavicou.
Hodovať sa bude aj na dedinských zabíjačkách či fašiangových hodoch, ktoré sa tento rok pripravujú v Rimavských Zalužanoch (25.01.), v Klenovci na Ráztočnom (15.02.) a poslednú fašiangovú sobotu 22. februára aj v Hrnčiarskej Vsi, v Drienčanoch a Rimavskej Bani. Okrem ukážok tradičnej zabíjačky sa môžete tešiť na ochutnávku zabíjačkových špecialít a ľudovú zábavu, o ktorú sa v niektorých obciach postarajú muzikanti, folkloristi a ďalší dobrovoľníci v maskách a kostýmoch.
Definitívnu bodku za tohtoročnými fašiangami dajú v predvečer Popolcovej stredy (25.02.) v Hnúšti. Na programe bude sprievod v maskách a pochovávanie basy.
Divadlá a koncerty
Šnúru koncertov otvára v piatok 10. januára Novoročný koncert v evanjelickom kostole v Rimavskej Sobote, v ktorom účinkujú členovia zboru Slovenskej filharmónie. V programe zaznejú skladby od Verdiho, Mozarta, Cohena aj vianočné koledy. O deň neskôr (11.01.) budú v Dome kultúry v Rimavskej Sobote vystupovať umelci z Maďarska s hudobným sprievodom Harmónia Trió v rámci Novoročného operetného galaprogramu s maďarskými retro hitmi.
Pre najmenších je tu opäť populárna dvojica Smejko a Tanculienka s úplne novým predstavením s najväčšími rozprávkovými a tanečnými hitmi, ktoré sa bude konať 23. januára v Rimavskej Sobote.
Všetkých milovníkov ruskej hudby, jazyka a nátury poteší koncertný program Kalinka 2020 v podaní sólistov donského kozáckeho chóru z Rostova na Done Volnij Don. Koncert prinesie 5. februára do Rimavskej Soboty tradičné piesne donských kozákov, známe ruské melódie, virtuozitu v hre na ruských hudobných nástrojoch (bajan a balalajka) a hosťa, ktorým bude domáca Folklórna skupiny Lieščina.
V pondelok 10. februára prichádza do Rimavskej Soboty aj vynikajúca komédia s pesničkami pod názvom Klimaktérium... a čo? Tešiť sa môžete na babskú jazdu plnú humoru, ktorý je asi tým najlepším a najúčinnejším liekom na starosti dneška. Trefné postrehy zo života, zábava a relax v podobe postáv, ktoré sú také isté, ako ste vy – to sú dôvody, prečo by ste si túto divadelnú inscenáciu nemali nechať ujsť.
O pár dní neskôr (27.02.) prevezme divadelnú štafetu Hnúšťa. Brilantná komédia Milenec v hlavnej úlohe s Martinom Mňahončákom vás vtipným spôsobom prevedie svetom plným nástrah, ktoré čakajú na muža po 22-ročnom manželstve. Hra je plná humorných situácií a dialógov, ale aj pikantných situácií.
Plesy
Počas fašiangov je v plnom prúde aj plesová sezóna, ktorá okrem zábavy, tanca a dobrého jedla ponúkne aj zaujímavé kultúrne bonbóniky. Z tohtoročných plesov pre vás vyberáme:
| 11.01. – Gemerský ples v Revúcej 18.01. – Obecný ples v Ožďanoch 25.01. – Hasičský ples v Rimavskej Bani 25.01. – Rómsky ples v Kokave nad Rimavicou |
 |
 |
 |
 |
| 01.02. – Osvetársky ples v Klenovci 07.02. – Ples priateľov kultúry a športu v Hnúšti 15.02. – Hasičský ples v Rimavskom Brezove 15.02. – Valentínsky ples v Kokave nad Rimavicou 22.02. – Fašiangový ples v Sušanoch. |
 |
  |
Výstavy
V Gemersko-malohontskom múzeu v Rimavskej Sobote prebieha výstava zameraná na vývoj kováčskeho remesla v regióne Gemer-Malohont. Prostredníctvom fotografií, trojrozmerných artefaktov a sprievodných textov vás zoznámi s tradíciou tohto kovospracujúceho remesla, ako jedného z najstarších odvetví ľudskej činnosti.
Výstava Malohont mojimi očami, ktorú si môžete od 8. januára pozrieť v knižnici v Hnúšti, vám predstaví prírodné krásy, kultúrne dedičstvo, ľudí a rôzne momenty zo života v našich obciach prostredníctvom fotografií zo súťaže o najkrajšiu fotografiu regiónu Malohont za rok 2019.
Odložte si, prosím... je názov unikátnej výstavy odevných ramienok zo zbierky Martina Pliešovského, ktorú nájdete až do 12. februára vo výstavnej sieni domu kultúry v Revúcej. Ide o najväčšiu zbierku svojho druhu zapísanú do slovenskej knihy rekordov, ktorú v čase zápisu tvorilo viac ako 700 vešiakov z 25 krajín sveta.
V piatok 17. januára o 16.00 hod. vás Lucia a Kristína Dovalové pozývajú do Galérie Ganevia v Dome kultúry v Rimavskej Sobote na vernisáž výstavy Modrotlač, spojenú s módnou prehliadkou modrotlačovej kolekcie so spoluvystavujúcimi Annou Lehockou a Vanesou Berkyovou. Výstava potrvá do konca februára 2020. Nasledujúci deň sa koná Dielnička modrotlače, kde sa môžete naučiť základy techniky a vyrobiť si modrotlačové drobnosti.
Šport a turistika
Za zážitkami na lyžiach v Banskobystrickom kraji vás túto zimu prepraví 6 skibusov, z toho jeden (Novohrad – Podpoľanie) z maďarského Salgótarjánu cez Fiľakovo, Lučenec, Hriňovú až do lyžiarskeho strediska v našom regióne Skicentrum Kokava-Línia. Druhý z nich vás prevezie z Lučenca, Rimavskej Soboty, Hnúšte, Tisovca, Muráňa, Revúcej či z Prednej Hory do lyžiarskeho strediska SKI Telgárt na Horehroní, kde môžete zažiť nezabudnuteľnú lyžovačku pod Kráľovou hoľou. Skibusy premávajú každú sobotu a nedeľu až do polovice marca 2020.
Z turistickej ponuky počas fašiangového obdobia vyberáme:
KST Turistický oddiel KOS Rimavská dolina
11.01. – Ondrejov pochod vďaky (36. ročník) na trase Rimavská Baňa – Kraskovo a späť (Kojnok – 0907 366 290) – pešia túra spojená so spomienkou na padlých pri pomníku na Kraskovskej pastve a s opekačkou
25.01. – Spomienkový výstup na Hradovú (9. ročník) na trase Tisovec – Hradová (Kojnok – 0907 366 290) – pešia túra spojená so spomienkou na obete vojny
KST mesta Rimavská Sobota
18.01. - Prechod po ceste Márie Séči (36. ročník) na trase Čerenčany – Rozhľadňa Maginhrad – Nižný Skálnik (Borbáš – 0908 377 072) – nenáročná túra, vhodná aj pre rodiny s deťmi
V mene organizátorov Vás na všetky podujatia srdečne pozývame. Ďalšie podujatia pripravované v tomto roku v regióne Gemer-Malohont, ako aj kontakty na organizátorov nájdete v Kalendári podujatí 2020. Zmena termínov a programu podujatí vyhradená!
Mirka Vargová
(Zdroj: MAS MALOHONT)
Zmaturoval na Vyššej hospodárskej škole v Košiciach, pokračoval na Vojenskej akadémii v Hraniciach a na Vysokej vojenskej škole v Bratislave. Plnil vojenské rozkazy v Charkove, v Banskej Bystrici a v Bratislave. V r. 1944 sa stal vedúcim oddelenia na Vojenskom ústredí v Banskej Bystrici a pripravoval zapojenie slovenskej armády do SNP, bol vymenovaný za náčelníka štábu Veliteľstva 1. čs. armády na Slovensku. 
Študoval na gymnáziu v Banskej Bystrici a na Lekárskej fakulte Slovenskej univerzity. Ako lekár pôsobil v Košiciach, potom bol obvodným lekárom na rôznych miestach. Od r. 1965 bol obvodným lekárom v Lenartovciach. Bol činný aj literárne. Poviedky publikoval v periodikách Ľud, Svet, Život, Pravda, Práca, Roháč a v zborníku Zvítanie. Posmrtne mu vyšla zbierka sci-fi poviedok 
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a na ČVUT v Prahe. Do roku 1944 pracoval v Továrni na káble v Bratislave. Zapojil sa do ilegálneho protifašistického hnutia, podieľal sa na prípravách SNP v Tisovci, po jeho vypuknutí člen povstaleckej SNR, zástupca povereníka verejných prác, osvetový dôstojník 1. čs. armády na Slovensku. Po oslobodení pôsobil na Povereníctve priemyslu a obchodu v Košiciach, od r. 1963 bol ministrom priemyslu a stavebníctva. Bol vedúci kancelárie SNR a vedúci odboru Ústavu ekonomiky a organizácie stavebníctva v Bratislave. V Tisovci pomohol pri výstavbe novej budovy základnej školy a pamätníka Dr. Vladimíra Clementisa. Je autorom mnohých štúdií, prejavov a článkov z problematiky obnovy národného hospodárstva, industrializácie, stavebníctva a ekonomiky riadenia.
V rokoch 1826 – 1829 študoval na gymnáziu v Rožňave, potom študoval teológiu v Prešove, v Bratislave a vo Viedni. Pôsobilako farár v Liptovskom Mikuláši. Bol popredný reprezentant slovenského národného hnutia v 19. storočí, vedúca osobnosť generácie štúrovcov. Vyšiel s návrhom vydávať pre slovenský ľud poučné a náučné časopisy. Mal podstatný podiel na Prosbopise liptovského seniorátu o znovuzriadenie Katedry reči a literatúry českoslovanskej na lýceu v Bratislave. Bol najbližším spolupracovníkom Ľ. Štúra a J. M. Hurbana v snahách o organizovanosť slovenského národného hnutia. Podieľal sa na kodifikácii stredoslovenčiny ako celonárodného spisovného jazyka a na založení kultúrno-politického spolku Tatrín. Vydal brožúru Dobruo slovo Slovákom, súcim na slovo, proklamáciu Hlas k národu slovenskému a iné. Jeho hlavné literárne diela vznikli v porevolučných rokoch.
V Ratkovej prežil detstvo a v roku 1957 tu ukončil základné vzdelanie. Po maturite na JSŠ v Moldave nad Bodvou študoval v rokoch 1960 – 1965 ruský jazyk a históriu na Filozofickej fakulte Univerzity P. J. Šafárika v Prešove. Celý život pracoval v v Historickom ústave SAV v Bratislave, bol členom vo vedeckej organizácii Slovensko – maďarská komisia historikov. V práci sa orientoval na výskum obdobia druhej polovice 19. storočia, resp. prelomu 19. a 20. storočia, predovšetkým na politické a kultúrne dejiny Slovenska v uhorskom kontexte v epoche dualizmu. Rovnako ho zaujímali aj cirkevné dejiny slovenských evanjelikov. Jeho výskumná a publikačná činnosť je veľmi bohatá, napísal množstvo odborných a vedeckých článkov a štúdií v rôznych monografiách, zborníkoch, periodikách, venoval sa aj mnohým osobnostiam našich národných dejín.
Od r. 1926 pracoval ako stavbyvedúci na Slovensku, zúčastnil sa na rekonštrukcii mostov a ciest v okolí Brezna, Červenej Skaly, Tisovca a Revúcej, v r. 1949 – 1954 pôsobil v Dobšinej ako úsekový vedúci a hlavný inžinier stavby prečerpávacej vodnej elektrárne – hydrocentrály, potom riaditeľ Trate družby, od r. 1956 Inžinierskych stavieb v Košiciach. Spolupracovník ilegálneho protifašistického odboja v SNP, ako člen útvaru technickej pohotovosti povstaleckej armády viedol výstavbu vojenského letiska Rohozná pri Brezne. V r. 1955 bol vyznamenaný Radom práce.
Po maturite v Rožňave študoval na Filozofickej fakulte Slovenskej univerzity. Pôsobil na Gymnáziu v Revúcej, na Učiteľskej akadémii v Bratislave, na Telovýchovnom ústave Pedagogickej fakulty SU, kde vyučoval športové hry, participoval aj na výučbe korčuľovania a lyžovania a viedol semináre zo športovej psychológie. V r. 1960 sa stal vedúcim Katedry teórie a metodiky hier na ITVŠ UK v Bratislave (neskôr FTVŠ), kde vykonával tiež funkciu prodekana. Bol jedným zo zakladajúcich členov TJ Slávia UK a zakladateľom i trénerom jej volejbalového oddielu, s ktorým získal v r. 1966 prvý titul majstra ČSSR. Publikoval v športových časopisoch a je autor knižných publikácií a vysokoškolských učebníc – 
Do USA odišiel v roku 1909, kde neskoršie študoval teológiu. V júni 1921 bol inštalovaný za farára Slovenskej evanjelickej cirkvi v Akrone a Barbetone v štáte Ohio, neskôr pôsobil v Evanjelickom zväze v Johnstowne a v Michigane. V slovenských cirkevných zboroch zakladal rôzne spolky, skupiny a potom v nich pôsobil v národnom duchu: v nedeľnej škole, v ženskom i mužskom pomocnom spolku. Založil aj detský spevokol, pôsobil v divadelnom klube, v luteránskej lige, založil a dirigoval cirkevný orchester. Bol aktívny aj na poli občianskom, literárnom a politickom, bol plodným publicistom, písal i poéziu. V júni 1970 navštívil Maticu slovenskú v Martine. V evanjelickom kostole v Rejdovej sa konali v dňoch 24. – 26.8.2007 spomienkové slávnosti pri príležitosti jeho 111. výročia narodenia.
Od tohto roku vystupovala v Ľudovej opere a od roku 1915 bola členkou Štátnej opery v Budapešti. Bola poprednou interpretkou operných postáv vo svojom žánri (alt) a interpretkou piesní a oratórií. Často hosťovala v zahraničí na všetkých popredných európskych operných scénach. Ako stúpenkyňa pokrokového hnutia pravidelne vystupovala na kultúrnych podujatiach pre robotníkov. Zaslúžila sa o propagáciu diel B. Bartóka a Z. Kodálya. 
Krátko učila a od päťdesiatych rokov pôsobila v Okresnej knižnici v Rožňave, kde založila odbor regionálnej literatúry a spracovala bibliografiu osobností spätých s Rožňavou, ktorá vyšla i knižne. Od sedemdesiatych rokov pracovala v Štátnom okresnom archíve v Brzotíne. Tu spracovala stredoveké a časť novovekých archiválií o Rožňave, včítane katalógov. Zvýšenú pozornosť venovala remeselníctvu a dejinám lekárstva a lekárnictva, popísala aj históriu vzniku rožňavského dobrovoľného hasičského zboru.
Študoval na polytechnike v Grazi a v Karlsruhe, na Baníckej a lesníckej akadémii v Banskej Štiavnici. Banský a hutnícky odborník, autor početných posudkov pre súkromné banské spoločnosti o využití uhoľných a rudných ložísk. 26 rokov pôsobil ako banský a hutnícky správca v Brzotíne, neskôr v železničiarskej úč. spol. Union vo Zvolene. Písal o ložiskách železnej rudy v okolí Rožňavy, o mangánových rudách v Čučme a Betliari, o oloveno-zinkových ložiskách v Ardove, o výskyte chromitu v Tibe pri Plešivci, spracoval históriu antimónových a železorudných baní pri Rožňave a erárnych baní v Tisovci. Jeho najvýznamnejšim dielom je súpis lokalít s výskytmi železnej rudy, vypracovaný z poverenia Uhorskej prírodovednej spoločnosti (1880). Prispieval do odborných časopisov.
Po štúdiách na gymnáziu v Rimavskej Sobote a Levoči študoval teológiu a právo v Prešove. Po celý život pôsobil v Revúcej: ako profesor na Prvom slovenskom gymnáziu, po jeho zatvorení ako advokát, neskôr profesor a správca na Čs. štátnom reálnom gymnáziu, kde zriadil Spolok pre podporovanie nemajetných študentov, napokon ako verejný notár. Bol členom ústredia Slovenskej národnej strany a pracoval v evanjelickom cirkevnom zbore. Patril k tvorcom národnej koncepcie dejín Slovenska, bol zakladajúci člen Muzeálnej slovenskej spoločnosti a popredný predstaviteľ národného a kultúrneho života v Gemeri. Sústavne sa venoval štúdiu histórie, spracoval monografie významných osobností slovenského národného života, je autorom mnohých historických a miestopisných článkov o Gemeri. Vydal historické práce 
Študoval na gymnáziu a učiteľskom ústave v Revúcej. Pôsobil ako učiteľ v Drienčanoch, Kyjaticiach, Jelšave (tu z jeho triedy vyšla botanička Izabela Textorisová), vo Vyšnej Slanej, naposledy v Tisovci. Pracoval aj ako správca v tlačiarni Karola Salvu v Ružomberku a ako kustód v SNM Martine. Bol významným botanikom, kultúrnym a múzejným pracovníkom a redaktorem, venoval sa aj meteorológii a astronómii, bol zakladateľom organizovanej turistiky v Tisovci, bol aj členom spevokolu Tatran v Liptovskom Mikuláši. Najväčší úspech dosiahol v botanike. Objavil lokality viacerých rastlinných druhov v Tatrách a v okolí Tisovca. Písal odborné botanické články, zhotovil 200 botanických hesiel pre vtedy pripravovaný náučný slovník. Vytvoril vlastný herbár, ktorý daroval Národnému múzeu v Martine (vyše 5000 položiek) a menší herbár daroval meštianskej škole v Tisovci. Na vrchu Tŕstie je umiestnená jeho pamätná tabuľa (1930).