udelené ocenenia.
Druhý deň odštartuje športovým dopoludním a vyvrcholí kultúrnym popoludním.
|
Už zajtra (03.09.2014) pokračujú oslavy 70. výročia Slovenského národného povstania spomienkovým podujatím v Hnúšti pri pamätníku SNP na námestí, kde po 11.00 hod. prebehnú ukážky bojovej výstroje a streľba z historických zbraní. Vo výstavnej miestnosti Domu kultúry bude možné obdivovať diela hnúšťanského rodáka a účastníka SNP Jána Paľa. V sobotu 06.09. sa v Utekáči pri rovnakej príležitosti uskutoční okrem pietnej spomienky pri pomníku padlých aj turistický pochod na Drahovú ku kaplnke, kde čakajú na návštevníkov ukážky bojov v podaní klubu vojenskej histórie, vatra a posedenie pri tónoch heligóniek.
|
V ten istý deň (06.09.) sa v obci Rimavské Zalužany v Lesíku koná už 10. ročník hasičskej súťaže Memoriál Milana Haviernika, ktorý je spojený s kultúrnym programom, veselicou a výstavou fotografií DHZ.
O týždeň neskôr si obec Hrachovo pripomenie 661. výročie prvej písomnej zmienky. Piatok 12. septembra bude patriť slávnostnému zastupiteľstvu, na ktorom budú udelené ocenenia.
Druhý deň odštartuje športovým dopoludním a vyvrcholí kultúrnym popoludním. V sobotu 13.09. sa okrem toho koná aj otvorenie Pamätnej izby Učenej spoločnosti malohontskej v Nižnom Skálniku a stretnutie rodákov na Šoltýske. Trasa cyklistických pretekov Teatro Okolo Malohontu povedie v nedeľu 14.09. viacerými obcami regiónu MAS MALOHONT. Cestní cyklisti, amatérski i licencovaní pretekári si zmerajú sily na 99 km dlhej trati s prevýšením 1 500 m a so 4 horskými prémiami. Štart je na hlavnom námestí v Rimavskej Sobote o 10.30 hod. Atmosféru skutočných cyklistických pretekov so sprievodnými vozidlami a všetkým, čo k tomu patrí, môžete zažiť priamo v obciach, ktorými budú cyklisti postupne prechádzať.4. |
Po úspešnom minulom ročníku sa v sobotu 20. septembra bude pri mlyne vo Veľkých Teriakovciach variť slivkový lekvár. Nebude chýbať ani ochutnávka lekváru, slivkové knedle, pirohy či palacinky a o dobrú náladu pri slivkových dobrotách sa postarajú heligonkári a ľudová hudba z Hriňovej. Na druhý deň bude plodom jesene bude venovaná aj výstava v Nižnom Skálniku pod názvom Čo sa nám urodilo. Poslednú septembrovú sobotu (27.09.) si prídu na svoje hlavne milovníci toční (pozn. zemiakových placiek, báb a pod.), nakoľko v Utekáči na futbalovom ihrisku sa už po štvrtýkrát stretnú 4-členné družstvá, ktoré budú súťažiť v čistení a rajbaní zemiakov, v pečení i jedení toční. Účasť družstiev je možné nahlásiť do 24.09. na obecnom úrade - 047/451 4131. V mene organizátorov Vás na všetky podujatia srdečne pozývame. Ďalšie podujatia pripravované v tomto roku v našom regióne, ako aj kontakty na organizátorov nájdete na web stránke MAS v Kalendári podujatí 2014. |
V NOVEMBRI 2026
SI PRIPOMÍNAME
Základné vzdelanie získala v Revúcej vo Vychovávacom dievčenskom ústave, ktorý založil jej otec. Za krajčírku sa učila v Banskej Bystrici, absolvovala krajčírske kurzy vo Viedni a v Prahe. V r. 1876 – 1884 žila v Tisovci, kde viedla krajčírske kurzy. V r. 1889 – 1899 majiteľka krajčírskej dielne v Revúcej. Potom žila v chorvátskom Iloku, naposledy vo Zvolene. Krajčírske kurzy dopĺňala vlasteneckou výchovou, zbierala ľudové kroje a výšivky, bola ochotnícka herečka, činná aj v Slovenskom spevokole v Martine. Aktivistka slovenského národného a ženského hnutia, autorka autobiografických čŕt, cestopisných článkov a beletristických úvah, ktoré uverejňovala v rôznych slovenských časopisoch. V roku 1979 vydalo Vydavateľstvo Osveta v Martine autobiografickú publikáciu: Ormisová M. – Ormis JánVladimír: Marína Ormisová spomína. - MM-
Občianskym povolaním bol bankový úradník, pracoval ako prokurista Tatry banky, filiálky v Rimavskej Sobote, potom v Tatra banke v Hnúšti. V roku 1931 bol pri založení Kultúrneho a divadelného spolku Rimavan v Rimavskej Sobote, ktorý viedol a usporiadal niekoľko divadelných závodov, účinkoval v Slovenskom spevokole a ďalších ochotníckych súboroch. S krúžkom Rimavan vystupoval v košickom Rádiožurnále a zapojil sa aj do súťaže rozhlasových hier. V roku 1938 mesto sa stalo súčasťou Maďarska, a tak pokračoval vo svojej divadelnej práci v Hnúšti. Ako dlhoročný predseda MO Matice slovenskej v Hnúšti vyvíjal všestrannú kultúrnu činnosť. Aktívne sa zúčastnil na rozvoji hnúšťanskej turistiky. - MM-
Do školy chodila v Dobšinej, diplom sólovej speváčky získala v roku 1911 na Hudobnej akadémii v Budapešti. Od tohto roku vystupovala v Ľudovej opere a od roku 1915 bola členkou Národnej opery v Budapešti. Popredná interpretka mnohých operných postáv vo svojom žánri (alt). Často hosťovala aj v zahraničí na všetkých významných európskych operných scénach. Ako stúpenkyňa pokrokového hnutia pravidelne vystupovala na kultúrnych podujatiach pre robotníkov. Bola vynikajúcou koncertnou speváčkou piesní a oratórií. V júni 2016 slávnostne odhalili pred budovou Mestského múzea v Jelšave plastiku, ktorá má pripomínať slávnu rodáčku mesta. V Jelšave sa do dnešných čias zachoval aj rodný dom umelkyne a na jelšavskom cintoríne sú pochovaní jej rodičia a súrodenci. 11. novembra 2016 pri príležitosti výročia jej narodenia si ju pripomenuli v Jelšave podujatím Spomienka na Basilides. - MM-
Zvolene. V rokoch 1849 – 1860 prednášal na evanjelickej teologickej fakulte Univerzity vo Viedni, bol superintendant v Banskej Bystrici, od 1863 v Martine, kde bol zároveň i farárom a úradujúcim prvým podpredsedom Matice slovenskej. Výrazne prispel i k založeniu slovenského gymnázia v Martine. Písal poéziu, prózu, eseje, venoval sa náboženskej spisbe, pedagogicko-náučným otázkam i prekladateľskej činnosti, autor hymnickej piesne Kto za pravdu horí. Prispieval do mnohých časopisov, založil a redigoval časopis Hronka. - MM-
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a Rožňave, medicínu v Budapešti. Pracoval na internej a pľúcnej klinike v Budapešti a pôsobil aj ako učiteľ internej medicíny na tamojšej univerzite. Venoval sa výskumu pľúcnych chorôb súvisiach s látkovou premenou, najmä problematike liečby diabetikov. Autor odborných článkov, ktoré publikoval v rôznych periodikách. Spoluautor príručky internej medicíny, zostavovateľ ročenky Spolku lekárov verejných nemocníc. Od roku 1894 bol hlavným lekárom Apponyiho polikliniky v Budapešti. V roku 1924 sa stal hlavným uhorským zdravotným poradcom. - MM-
Študoval na evanjelickom patronátnom gymnáziu v Revúcej, potom kupecký učeň v Ružomberku, neskôr opäť gymnaziálny študent v Revúcej. Pôsobil ako učiteľ na evanjelickej ľud. škole v Ponikách, v Banskej Hodruši a v Cerove a ako pokladník filiálky Zvolenskej ľudovej banky v Banskej Bystrici. Agilný národný, ľudovýchovný a osvetový pracovník. V učiteľskej praxi realizoval výchovu v národnom duchu, organizoval ochotnícke divadlo, zriadil cirkevnú školskú knižnicu i verejnú knižnicu v Cerove, založil tu potravný spolok a mliekáreň. V miestach pôsobísk podporoval hospodársky pokrok, bol uznávaný ovocinár a včelár. Literárne a