Okrem pretekov sú na programe septembrových podujatí pripravené pokračujúce oslavy výročia SNP, hasičská súťaž, dni obce, slivkové hody, výstava plodov jesene i kulinárska súťaž v pečení aj jedení toční.udelené ocenenia.
Druhý deň odštartuje športovým dopoludním a vyvrcholí kultúrnym popoludním.
utorok, 02 september 2014 17:10
Podujatím mesiaca september v Malohonte sú cyklistické preteky
Napísal(a) Ing. Miroslava Vargová|
Už zajtra (03.09.2014) pokračujú oslavy 70. výročia Slovenského národného povstania spomienkovým podujatím v Hnúšti pri pamätníku SNP na námestí, kde po 11.00 hod. prebehnú ukážky bojovej výstroje a streľba z historických zbraní. Vo výstavnej miestnosti Domu kultúry bude možné obdivovať diela hnúšťanského rodáka a účastníka SNP Jána Paľa. V sobotu 06.09. sa v Utekáči pri rovnakej príležitosti uskutoční okrem pietnej spomienky pri pomníku padlých aj turistický pochod na Drahovú ku kaplnke, kde čakajú na návštevníkov ukážky bojov v podaní klubu vojenskej histórie, vatra a posedenie pri tónoch heligóniek.
|
V ten istý deň (06.09.) sa v obci Rimavské Zalužany v Lesíku koná už 10. ročník hasičskej súťaže Memoriál Milana Haviernika, ktorý je spojený s kultúrnym programom, veselicou a výstavou fotografií DHZ.
O týždeň neskôr si obec Hrachovo pripomenie 661. výročie prvej písomnej zmienky. Piatok 12. septembra bude patriť slávnostnému zastupiteľstvu, na ktorom budú V sobotu 13.09. sa okrem toho koná aj otvorenie Pamätnej izby Učenej spoločnosti malohontskej v Nižnom Skálniku a stretnutie rodákov na Šoltýske. Trasa cyklistických pretekov Teatro Okolo Malohontu povedie v nedeľu 14.09. viacerými obcami regiónu MAS MALOHONT. Cestní cyklisti, amatérski i licencovaní pretekári si zmerajú sily na 99 km dlhej trati s prevýšením 1 500 m a so 4 horskými prémiami. Štart je na hlavnom námestí v Rimavskej Sobote o 10.30 hod. Atmosféru skutočných cyklistických pretekov so sprievodnými vozidlami a všetkým, čo k tomu patrí, môžete zažiť priamo v obciach, ktorými budú cyklisti postupne prechádzať.4. |
Po úspešnom minulom ročníku sa v sobotu 20. septembra bude pri mlyne vo Veľkých Teriakovciach variť slivkový lekvár. Nebude chýbať ani ochutnávka lekváru, slivkové knedle, pirohy či palacinky a o dobrú náladu pri slivkových dobrotách sa postarajú heligonkári a ľudová hudba z Hriňovej. Na druhý deň bude plodom jesene bude venovaná aj výstava v Nižnom Skálniku pod názvom Čo sa nám urodilo. Poslednú septembrovú sobotu (27.09.) si prídu na svoje hlavne milovníci toční (pozn. zemiakových placiek, báb a pod.), nakoľko v Utekáči na futbalovom ihrisku sa už po štvrtýkrát stretnú 4-členné družstvá, ktoré budú súťažiť v čistení a rajbaní zemiakov, v pečení i jedení toční. Účasť družstiev je možné nahlásiť do 24.09. na obecnom úrade - 047/451 4131. V mene organizátorov Vás na všetky podujatia srdečne pozývame. Ďalšie podujatia pripravované v tomto roku v našom regióne, ako aj kontakty na organizátorov nájdete na web stránke MAS v Kalendári podujatí 2014. |
Zverejnené v
Malohont
Napíšte komentár
Presvedčte sa prosím, že ste vložili všetky požadované informácie označené hviezdičkou (*) . HTML kód nie je povolený.
Do ľudovej školy chodil v rodisku, študoval na gymnáziu v Banskej Bystrici, Rimavskej Sobote a Tisovci, kde roku 1943 zmaturoval. Potom študoval na Evanjelickej bohosloveckej fakulte v Bratislave. Po skončení bol krátko kaplánom v Žiline, v Liptovskej Porúbke a Novom Meste nad Váhom a asistentom na Ev. bohosloveckej fakulte v Bratislave. Potom sa stal redaktorom vydavateľstva Slovenský spisovateľ, kde pracoval až do odchodu na dôchodok v roku 1985. V rokoch pôsobenia vo vydavateľstve Slovenský spisovateľ bol redaktorom viacerých edícií pôvodnej i preloženej poézie. Vydal 9 zbierok poézie, výbery z jeho básnickej tvorby vyšli v knihách Kroky (1961), Z lyriky (1975), Nálady (1979, 1983). Je tiež autorom knihy esejí Zábery (1980). Zostavil antológie a edície pôvodnej i prekladovej poézie. V roku 1995 vyrobila STV Bratislava dokumentárny film o ňom, pod názvom Milan Kraus. 
Základné vzdelanie získal v Revúcej, študoval na Učiteľskej akadémii v Banskej Štiavnici, potom na Pedagogickej fakulte UK v Bratislave. Pôsobil v Revúčke, Kopráši, Muráni, neskôr v Revúcej. Ako učiteľ základnej školy v Revúcej sa podieľal na vzdelávaní a výchove niekoľkých generácií detí, ktoré viedol aj k poznávaniu i ochrane prírody. Dlhé roky bol členom i funkcionárom poľovníckych združení v rodnej obci. Literárne pretvoril zážitky z prírody a potom ich uverejňoval v časopise Poľovníctvo a rybárstvo, v časopise pre mládež Domino i v mestských novinách Revúcke listy. 8 zbierok poľovníckych príbehov, záznamy priateľských stretnutí poľovníkov, rozprávanie zážitkov a opis krás a bohatstva prírody v okolí Mokrej Lúky, Revúcej, Sirku, Muránskej doliny vyšlo knižne s ilustráciami Vincenta Blanára z Revúcej. Niektoré jeho knihy vyšli aj vo forme zvukových kníh v Slovenskej knižnici pre nevidiacich Mateja Hrebendu v Levoči.
V rokoch 1922 – 1927 študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote, maturoval na Učiteľskom ústave v Banskej Bystrici. V rokoch 1929 – 1944 pôsobil ako učiteľ v Hrušove, Ostranoch, Liptovskej Kokave, v Striežovciach. Bol jedným z hlavných organizátorov ilegálneho protifašistického hnutia a ozbrojeného boja na Gemeri. Počas SNP predseda OV KSS a RNV v Hnúšti, neskôr predstaviteľ povstaleckej SNR pri štábe 2. ukrajinského frontu v Rimavskej Sobote. Po oslobodení pracoval vo vysokých politických a štátnych funkciách v oblasti školstva a kultúry ako predseda KNV v Banskej Bystrici, neskôr 1958 – 1968 bol šéfredaktorom Pravdy. V rokoch 1968 – 1975 bol predsedom Slovenskej národnej rady. Bol nositeľ viacerých vyznamenaní a medailí. 
V Jágri absolvoval štúdium filozofie a v Budapešti vyštudoval teológiu. Pôsobil v Sabinove, Prešove, potom na biskupskom úrade v Košiciach, v roku 1834 bol menovaný za kanonika – katedrálneho archidiakona košickej katedrály. Od roku 1850 biskup v Rožňave. Sústreďoval sa na úpravu cirkevných pomerov na biskupstve, utlmil aj maďarizačné snahy v rožňavskej diecéze, kde Slováci v cirkevnej hierarchii zaujímali rovnocenné postavenie. Mecén cirkevného školstva, rožňavské gymnázium rozšíril na 8-triedne, vybudoval ústav pre výchovu dievčat, podporoval chudobných študentov, založil nadáciu na zaistenie platov učiteľov, pracoval na založení nemocnice. Dal obnoviť a pretvoriť interiér rožňavskej katedrály. Jeho telesné pozostatky sú uložené v krypte rožňavskej katedrály. 
Študoval na reálnom gymnáziu v Revúcej. Po absolvovaní diaľkového odborného štúdia pracoval ako banský technik v Drnave, Rožňave a na Ústrednom riaditeľstve baní v Bratislave, ministerstve hutného priemyslu v Prahe a potom v Banských závodoch na Spiši. V roku 1962 sa vrátil na Gemer, kde sa stal vedúcim výstavby závodu SMZ Lubeník. Od roku 1967 býval v Revúcej. Publikoval stovky článkov a prác o Gemeri v odborných publikáciách, časopisoch Obzor Gemera, neskôr Obzor Gemera a Malohontu, v Zore Gemera, v Baníckom slove, Magnezite, v Revúckych listoch. Je autorom a spoluautorom mnohých publikácií, napr. Magnezit Lubeník, Baníctvo v Železníku, Záhadný zvon Quirin v Revúcej a i. V práci Historické knižnice v Gemeri-Malohonte podal náročnú sumarizáciu 70 historických knižníc od 16. storočia do konca roka 1918. Je držiteľom najvyššieho ocenenia mesta Revúca Zlatý Quirin. 
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a Rožňave, medicínu v Budapešti. Pracoval na internej a pľúcnej klinike v Budapešti a pôsobil aj ako učiteľ internej medicíny na tamojšej univerzite. Venoval sa výskumu pľúcnych chorôb súvisiacich s látkovou premenou, najmä problematike liečby diabetikov. Autor odborných článkov, ktoré publikoval v rôznych periodikách. Spoluautor príručky internej medicíny, zostavovateľ ročenky Spolku lekárov verejných nemocníc. Od roku 1894 bol hlavným lekárom Apponyiho polikliniky v Budapešti. V roku 1902 získal jednu z cien Maďarskej akadémie vied za svoju knižnú súťaž. V roku 1924 sa stal hlavným uhorským zdravotným poradcom. 
Študoval na Prvom slovenskom gymnáziu v Revúcej v rokoch 1871 – 1874, potom v Rimavskej Sobote a v Bratislave, od roku 1879 žil a študoval medicínu vo Viedni. Od roku 1894 pôsobil ako lekár v Hodoníne. V rokoch 1878 –1879 bol predseda študentského spolku Zora v Bratislave, v rokoch 1883 – 1885 predseda spolku Tatran vo Viedni. Svoje básne uverejňoval v Slovenskom almanachu, v Almanachu mládeže slovenskej a v Pamätnici Tatrana. Z jeho básní je najvýraznejší cyklus ľúbostnej poézie venovaný snúbenici Oľge Kohútovej. V Slovenských pohľadoch publikoval články o národnej a kultúrnej problematike a tu vyšiel aj jeho preklad Schillerovej Piesne o zvone. V roku 1982 vydal Michal Kocák v Martine monografiu o jeho živote a diele i s jeho literárnymi prácami pod názvom „Samo Kuchta: Dielo“. 
Študoval na gymnáziu v Košiciach a právo v Košiciach, Kluži a Budapešti. Pracoval ako predseda súdu v Rožňave, potom ako predseda súdu v Levoči a sudca v Košiciach. V roku 1911 na celouhorských pretekoch v Arade utvoril uhorský rekord v behu na 100 metrov. Na Olympijských hrách 1912 v Štokholme reprezentoval Slovensko v rámci Uhorska v behu na 100 m, v skoku do diaľky a v štafete 4x100 m, na ktorom štafeta postúpila do semifinále. Bol vedúcim atletického oddielu KAC v Košiciach, ako tréner pôsobil medzi robotníckymi športovcami. Po skončení kariéry pôsobil ako tréner materského košického klubu KAC, v rokoch 1920 – 1921 mu dokonca šéfoval.