Remeselníci z regiónu a jeho okolia sa prezentovali svojimi výrobkami, rozprávaním a ukážkou prác. Vidieť ako vzniká guba z ovčej vlny, bačovský riad a pletený košík, vyskúšať si tkanie koberca či plieskanie bičom či ochutnať med priamo od včelára, medovinu alebo trdelník - to všetko umožnil návštevníkom remeselný jarmok, ktorý bol súčasťou podujatia.
Atmosféru dňa spríjemňovali spevom, hudbou i tancom folklórne súbory a spevácke skupiny na pódiu pri pastierni i pomedzi návštevníkov. Pre deti bol pripravený drevený kolotoč a ďalšie drevené atrakcie, zaujali ich však aj živé ovečky a kozy. V mlyne prebiehala výstava Ovčiarskeho múzea Liptovský Hrádok pod názvom Ovčiari - Valasi, remeslo a kultúra.
Hlavný scénický program vyskladali tancom a hudbou pastierskej valaskej kultúry folklórne kolektívy a sólisti z regiónov Gemer-Malohont, Podpoľanie, Horehronie, Horné Považie a Ponitrie.
Tohtoročnou novinkou a vyvrcholením mitrovania bol fakľový sprievod bačov a valachov. Tí sa kedysi na svätého Demetera alebo Mitra (26. októbra) vracali zo salašov do dedín vo sviatočných šatách a v kostole obetovali syr a oštiepky. Potom nasledovalo vyúčtovanie sa s majiteľmi oviec a spoločná hostina. Podobne tomu bolo aj teraz vo Veľkých Teriakovciach, kde bačovia a valasi podali majiteľovi oviec odpočet, koľko oviec odchovali, koľko zarezali, koľko mlieka nadojili, syra vyrobili a vlny nastrihali. Gazda im na záver poďakoval a pozval ich na zábavu a posedenie pri ľudovej hudbe.
Hlavnými organizátormi podujatia boli Miestna akčná skupina MALOHONT, Gemersko-malohontské osvetové stredisko v Rimavskej Sobote a Salaš pod Maginhradom Veľké Teriakovce. Odborným garantom podujatia bola Katedra životného prostredia Fakulty prírodných vied UMB Banská Bystrica.
Realizáciu podujatia finančne podporil Banskobystrický samosprávny kraj a Ministerstvo kultúry SR.
Pri príprave a realizácii podujatia nám pomáhali desiatky dobrovoľníkov z rôznych obcí nášho regiónu, ktorí pravidelne obetujú svoj čas a ochotu v prospech spoločných aktivít, ktorými sa snažíme o zachovávanie tradícií a šírenie dobrého mena regiónu. Aj vďaka nim je naša miestne akčná skupina naozaj akčná.
Ing. Miroslava Vargová
Foto: Peter Poboček
[cincopa AIBA8Ddga1QG]


































Občianskym povolaním bol bankový úradník, pracoval ako prokurista Tatry banky, filiálky v Rimavskej Sobote, potom v Tatra banke v Hnúšti. V roku 1931 bol pri založení Kultúrneho a divadelného spolku Rimavan v Rimavskej Sobote, ktorý viedol a usporiadal niekoľko divadelných závodov, účinkoval v Slovenskom spevokole a ďalších ochotníckych súboroch. S krúžkom Rimavan vystupoval v košickom Rádiožurnále a zapojil sa aj do súťaže rozhlasových hier. V roku 1938 mesto sa stalo súčasťou Maďarska, a tak pokračoval vo svojej divadelnej práci v Hnúšti. Ako dlhoročný predseda MO Matice slovenskej v Hnúšti vyvíjal všestrannú kultúrnu činnosť. Aktívne sa zúčastnil na rozvoji hnúšťanskej turistiky. - MM-
Do školy chodila v Dobšinej, diplom sólovej speváčky získala v roku 1911 na Hudobnej akadémii v Budapešti. Od tohto roku vystupovala v Ľudovej opere a od roku 1915 bola členkou Národnej opery v Budapešti. Popredná interpretka mnohých operných postáv vo svojom žánri (alt). Často hosťovala aj v zahraničí na všetkých významných európskych operných scénach. Ako stúpenkyňa pokrokového hnutia pravidelne vystupovala na kultúrnych podujatiach pre robotníkov. Bola vynikajúcou koncertnou speváčkou piesní a oratórií. V júni 2016 slávnostne odhalili pred budovou Mestského múzea v Jelšave plastiku, ktorá má pripomínať slávnu rodáčku mesta. V Jelšave sa do dnešných čias zachoval aj rodný dom umelkyne a na jelšavskom cintoríne sú pochovaní jej rodičia a súrodenci. 11. novembra 2016 pri príležitosti výročia jej narodenia si ju pripomenuli v Jelšave podujatím Spomienka na Basilides. - MM-
Zvolene. V rokoch 1849 – 1860 prednášal na evanjelickej teologickej fakulte Univerzity vo Viedni, bol superintendant v Banskej Bystrici, od 1863 v Martine, kde bol zároveň i farárom a úradujúcim prvým podpredsedom Matice slovenskej. Výrazne prispel i k založeniu slovenského gymnázia v Martine. Písal poéziu, prózu, eseje, venoval sa náboženskej spisbe, pedagogicko-náučným otázkam i prekladateľskej činnosti, autor hymnickej piesne Kto za pravdu horí. Prispieval do mnohých časopisov, založil a redigoval časopis Hronka. - MM-
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a Rožňave, medicínu v Budapešti. Pracoval na internej a pľúcnej klinike v Budapešti a pôsobil aj ako učiteľ internej medicíny na tamojšej univerzite. Venoval sa výskumu pľúcnych chorôb súvisiach s látkovou premenou, najmä problematike liečby diabetikov. Autor odborných článkov, ktoré publikoval v rôznych periodikách. Spoluautor príručky internej medicíny, zostavovateľ ročenky Spolku lekárov verejných nemocníc. Od roku 1894 bol hlavným lekárom Apponyiho polikliniky v Budapešti. V roku 1924 sa stal hlavným uhorským zdravotným poradcom. - MM-
Študoval na evanjelickom patronátnom gymnáziu v Revúcej, potom kupecký učeň v Ružomberku, neskôr opäť gymnaziálny študent v Revúcej. Pôsobil ako učiteľ na evanjelickej ľud. škole v Ponikách, v Banskej Hodruši a v Cerove a ako pokladník filiálky Zvolenskej ľudovej banky v Banskej Bystrici. Agilný národný, ľudovýchovný a osvetový pracovník. V učiteľskej praxi realizoval výchovu v národnom duchu, organizoval ochotnícke divadlo, zriadil cirkevnú školskú knižnicu i verejnú knižnicu v Cerove, založil tu potravný spolok a mliekáreň. V miestach pôsobísk podporoval hospodársky pokrok, bol uznávaný ovocinár a včelár. Literárne a