Od pondelka do piatku (03. - 07.10.2016) na Vyšnom Skálniku pri rybníku vzniknú pod rukami rezbárov ďalšie drevené sochy, ktoré budú neskôr osadené na náučnom chodníku Po stopách Maginhradu. V piatok 7. októbra o 15:00 hod. vyvrcholí Rezbárske sympózium výstavou zhotovených diel.
Po súťaži vo varení kapustnice, ktorá sa konala 1. októbra v Hnúšti za účasti 16 súťažných družstiev, si milovníci tradičných jedál prídu na svoje aj v Kokave nad Rimavicou, kde sa 8. októbra uskutoční Regionálny gurmánsky deň.
Záver októbra bude už tradične patriť symbolickému ukončeniu pastierskej sezóny pod názvom Slovenské mitrovanie. Okrem ukážok prác na salaši, kultúrneho programu a súťaže vo varení bude súčasťou programu aj slávnostný sprievod ovčiarov z Gemer-Malohontu a Podpoľania. Večerná atmosféra odpočtu salašníckej sezóny umocnená fakľami, signálnymi nástrojmi, gajdami, trombitami, ľudovými hudbami a vinšmi vyvrcholí vyúčtovaním s majiteľmi oviec a tancovačkou, ktorej súčasťou bude aj škola tanca. Počas dňa čakajú na návštevníkov viaceré sprievodné aktivity ako jarmok, výstava v mlyne, drevené atrakcie pre deti a nebude chýbať ani dobré jedlo.
Jedinečné koncerty
Súčasťou 36. ročníka Hudobnej jesene v Rimavskej Sobote je aj koncert bratov Babjakovcov. Operní speváci Martin a Ján vystúpia v Katolíckom kostole sv. Jána Krstiteľa v stredu 5. októbra, kde ich bude na klavíri sprevádzať Daniel Buranovský. Na koncerte odznejú známe skladby z operiet, muzikálové melódie, náboženské i ľudové skladby.
Pop operu, ktorá spája populárnu hudbu a operný spev, si budete môcť vypočuť v jedinečnom podaní zoskupenia La Gioia v sobotu 15. októbra v Kultúrnom dome v Hnúšti. Svojim repertoárom, ktorý tvoria nielen skladby svetovej hudobnej scény, ale najmä pozoruhodné úpravy známych slovenských a českých hitov, sa postarajú o nevšedný hudobný zážitok.
O deň neskôr (16.10.) v Kokave nad Rimavicou sa o to isté pokúsia Kandráčovci s ľudovými piesňami vo svojráznom etno podaní a s nezameniteľným sprievodným slovom.
Módna prehliadka
Tri dni (13. - 15.10.2016) plné módnych trendov, inšpiratívneho umenia a užitočných informácií - to sú Teatro Fashion Days. Najväčším lákadlom bude módna prehliadka, na ktorej vystúpia v netradičných úlohách modelov Zuzka Mikulcová a futbalisti MŠK. Rovnako zaujímavá bude aj kolekcia mladej úspešnej výtvarníčky Henriety Kurčíkovej, ktorej hlavným motívom je čepiec a na móle sa objavia zvučné značky, ktoré nájdete už aj v regionálnych predajniach. Súčasťou programu sú aj vizážistické kurzy, diskusie o móde či tanečná šou.
Výstavy
Výstava Pohľad do minulosti, ktorej vernisáž sa koná 4. októbra v priestoroch Gemersko-malohontského múzea v Rimavskej Sobote, predstaví dejiny krajčírstva v Rimavskej Sobote v období od vzniku krajčírskeho cechu pravdepodobne na prelome 16. a 17. storočia až do polovice 20. storočia. Návštevníci si budú môcť výstavu pozrieť až do 30. novembra 2016.
Z iného, ale rovnako zaujímavé súdka je vernisáž výstavy artefaktov z 31. ročníka letného tábora umenia Letavy, ktorá sa koná v sobotu 8. októbra v Galérii Ganevia v Rimavskej Sobote.
V dňoch 15. a 16. októbra sa v obci Čerenčany uskutoční už 20. ročník oblastnej a 31. ročník miestnej výstavy drobných zvierat, na ktorej si budete môcť pozrieť, ale aj nakúpiť čistokrvné chovné zvieratá ako hydinu, králiky, holuby a iné drobné zvieratá.
Divadelné predstavenia
Do Rimavskej Soboty zavíta aj divadelná komédia Mafiánske historky, a to v utorok 11. októbra. Na javisku Domu kultúry vás zabaví skvelá herecká štvorica: Peter Batthyány, Peter Sklár, Martin Vanek a Igor Adamec.
Pri príležitosti 200. výročia narodenia a 160. výročia úmrtia Ľudovíta Štúra sa uskutoční v Revúcej tematický divadelný festival Slovenské kortyny 2016. Festival začína v sobotu 1. októbra otvorením výstavy Jar Slovenského národa, ktorá je zameraná na život a dielo Ľudovíta Štúra. V stredu 19. októbra pokračuje divadelnou situačnou komédiou Národný cintorín v podaní Slovenského komorného divadla v Martine, pričom významnú zložku predstavenia bude tvoriť autorská hudba Daniela Heribana, Mareka Geišberga a Róberta Mankoveckého. Nasledujúci deň (20.10.) ponúkne festival dramatickú kompozíciu Hlas k rodákom.
Výročie zubačky Tisovec - Pohronská Polhora
Od vzniku ozubnicovej železničnej trate medzi Tisovcom a Pohronskou Polhorou ubehlo už 120 rokov, čo si môžete pripomenúť spolu s organizátormi počas oslavy tohto výročia v sobotu 22. októbra. Parný vlak sa počas tohto dňa vydá na cestu z Pohronskej Polhory, zastaví sa v stanici Zbojská a odtiaľ bude pokračovať až do Tisovca. Tu bude pre návštevníkov pripravený kultúrny program a výstava historických železničných vozidiel, ako aj možnosť navštíviť múzeum ozubnicovej železnice.
V mene organizátorov Vás na všetky podujatia srdečne pozývame.
Ďalšie podujatia pripravované v tomto roku v našom regióne a jeho okolí, ako aj kontakty na organizátorov nájdete v Kalendári podujatí na web stránke turistického sprievodcu regiónom Malohont: www.regionmalohont.sk.
Zmena termínov a programu podujatí vyhradená!
Ing. Miroslava Vargová
manažérka MAS MALOHONT

































Pracoval ako redaktor vo vydavateľstve Osveta v Martine a vydavateľstve Mladé letá a Slovenský spisovateľ v Bratislave. Napísal mnohé detské rozprávky, povesti, dobrodružno-historické romány, ale aj psychologické diela pre dospelých, televízne a rozhlasové scenáre. Rodnému kraju venoval nejednu svoju prácu, k Muráňu sa viaže televízny scenár Pieseň o Muráni (1974), povesť Tomáš a lúpežní rytieri, životným osudom P. Dobšinského je venovaná kniha Zlatá podkova, zlaté pero, zlatý vlas (1997) a Rozprávkar a rozprávnica (2006). .- MM-
Základné vzdelanie nadobudol v Tisovci. V rokoch 1853 – 1855 študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote, potom v Levoči a v Těšíne, teológiu a filozofiu vo Viedni, kde pracoval v študentskom spolku Tatran. V rokoch 1866 – 1871 pôsobil ako riadny profesor na Prvom slovenskom gymnáziu v Revúcej, kde vyučoval slovenčinu, nemčinu, latinčinu a gréčtinu, zároveň na Učiteľskom semenisku (ústave) vyučoval kreslenie. V Revúcej sa venoval ľudovýchovnej a osvetovej činnosti, pomáhal zakladať a rozvíjať ochotnícke divadlo. Jeho zásluhou v tomto období vzniklo aj divadelnícke hnutie v rodnom Tisovci, kde vybudoval aj javisko. Popri pedagogickej práci sa venoval aj literárnej tvorbe. Debutoval veršami Hlasy z cudziny, potom vyšla zbierky Spomienky a Zvuky gemerské. Rôznymi článkami prispieval tiež do viacerých časopisov a novín. - MM-
Študoval na Baníckej a lesníckej akadémii v Banskej Štiavnici. V roku 1884 pracoval ako praktikant na riaditeľstve Rimamuránsko-salgótarjánskej spoločnosti v Ózde. Od r. 1887 bol banským úradníkom, v rokoch 1879 – 1900 vedúcim banského závodu v Železníku, kde sa v podstatnej miere zaslúžil o dobudovanie ťažobného závodu výstavbou povrchových zariadení, o sprístupnenie ložísk úvodnými banskými dielami a i. V r. 1900 – 1905 bol banským správcom v Rožňave, od 1905 tajomníkom banského riaditeľstva v Ózde. V r. 1897 na zasadnutí Gemersko-borsodskej pobočky Krajinskej uhorskej baníckej a hutníckej spoločnosti predložil návrh na vybudovanie baníckeho múzea v Rožňave a v r. 1902 s A. Müllerom vypracovali projekt interiérov múzea. Bol členom Krajinskej maďarskej baníckej a hutníckej spoločnosti. Zúčastnil sa na vydaní baníckej a hutníckej monografie Gemerskej a Borsodskej župy (1907), na ktorej spracoval časť o baníctve, o. i. aj z národopisného hľadiska..- MM-
Prvé gymnaziálne triedy absolvoval v Gemeri, študoval na Evanjelickom lýceu v Levoči, člen družiny štúrovcov na Evanjelickom lýceu v Bratislave, filozofiu a históriu študoval na univerzite v Halle. Profesor a riaditeľ Evanjelického gymnázia v Modre, redaktor Orla. Pôsobil vo Vindšachte, Modre, Těšíne a Martine. Vrcholným jeho dielom je Reštavrácia – historické svedectvo o politických kortešačkách a živote slovenského zemianstva. Dej jeho povesti Knieža liptovské je umiestnený do Liptova, Gemera a Spiša, do miest, ktoré Kalinčiak dôverne poznal. Napísal viacero
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote, teológiu v Prešove a v Lipsku. 30 rokov pôsobil v Rimavskej Píle (dnes časť Tisovca). Potom žil v Banskej Bystrici, kde pomáhal manželke Terézii Vansovej pri redigovaní časopisu Slovenská žena. Bol vynikajúci kazateľ, autor kázní, príležitostných rečí a úvah, presadil sa najmä romantickými a historickými poviedkami. Bol aj ochotníckym hercom slovenského divadla v Tisovci. V roku 1893 inicioval vznik Píľansko-hačavského potravného a úverového družstva, zaoberal sa včelárstvom a pomológiou. O tejto problematike publikoval aj články. - MM-
Študoval v Kolíne a na gymnáziu v Prahe. Pôsobil ako daňový úradník a ako prednosta Berného úradu v Revúcej, krátko v Rimavskej Sobote a inde. Patril medzi významných faunistikov Slovenska. Zbieral chrobáky v okolí Revúcej, najmä na Muránskej a Silickej planine. Svoje zberateľské cesty podnikal aj do zahraničia. Zhromaždil zbierku s vyše 15 tisíc exemplármi, ktorá je uložená v Slovenskom národnom múzeu v Bratislave. Bol členom Československej entomologickej spoločnosti a Slovenskej entomologickej spoločnosti SAV. - MM-
Študoval na gymnáziu v Rožňave a v Dobšinej, na lýceu v Kežmarku a na univerzite v Jene. Pôsobil ako riaditeľ gymnázia v Novom Sade a od r. 1833 ako profesor v Prahe. Kliesnil cestu novým názorom na literatúru a presadzoval jej aktívny vzťah k životu, k ľudovej kultúre. Položil vedecké základy slavistiky a bol predstaviteľom úzkych vzťahov medzi Čechmi a Slovákmi. Zaslúžil sa o rozvoj vedeckého bádania, školskej reformy a budovanie slavistických katedier. Intenzívne sa venoval štúdiu prameňov a pamiatok slovanských literatúr, výsledky štúdia publikoval v dielach Dejiny slovanskej reči a literatúry podľa všetkých nárečí, Slovanské starožitnosti, Slovanský národopis a mnohé ďalšie. Jeho meno nesie univerzita v Košiciach.- MM-
V r. 1861 – 1864 študoval v Rožňave, právo vo Viedni a Budapešti. Trvalým poľom jeho verejného účinkovania sa stala politika. Na cirkevných i svetských fórach bojoval proti zatvoreniu slovenského gymnázia v Revúcej. Inicioval vznik Slovenskej národnej rady, ako najvyššieho zastupiteľského orgánu slovenského národa, ktorá sa oficiálne konštituovala 30. októbra 1918 na pamätnom deklaračnom zhromaždení v Martine a stal sa jej predsedom. V roku 1919 sa stal spolupredsedom Matice slovenskej a čestným predsedom Slovenskej národnej a roľníckej strany. Okrem národnostných politických otázok vo svojich článkoch venoval pozornosť aj hospodárskym a sociálnym problémom. - MM-
Po vyučení pracoval ako baník a elektrikár v Lubeníku. V r. 1955 sa presťahoval z Rožňavy do Šivetíc, kde sa až do vysokého veku realizoval ako umelecký keramikár. Vyrábal rôzne upomienkové predmety (reliéfy s motívom jaskýň, hrnčeky a pod.) pre Správu slovenských jaskýň, ktoré sa potom predávali pred jaskyňami ako suveníry. Zakladateľ a duša gemersko-licineckej jaskyniarskej skupiny (OS SSS Gemer-Licince). Ako prvý 18.7.1964 vnikol do útrob Krásnohorskej jaskyne v Slovenskom krase. Bol spoluobjaviteľ Novej Brzotínskej jaskyne na Plešiveckej planine (1954), Gemerskoteplickej jaskyne (1959) na planine Koniar. Patril k prvým prieskumníkom jaskyne Homoľa na Muránskej planine v Spišskogemerskom krase, Kamenianskom krase (jaskynná subsústava Jánová-Čurgov), v oblasti Striebornej lúky v najzápadnejšom cípe Koniarskej planiny a iné. Na jar 2018 mu Slovenská speleologická spoločnosť udelila čestné členstvo. - MM-