Od pondelka do piatku (03. - 07.10.2016) na Vyšnom Skálniku pri rybníku vzniknú pod rukami rezbárov ďalšie drevené sochy, ktoré budú neskôr osadené na náučnom chodníku Po stopách Maginhradu. V piatok 7. októbra o 15:00 hod. vyvrcholí Rezbárske sympózium výstavou zhotovených diel.
Po súťaži vo varení kapustnice, ktorá sa konala 1. októbra v Hnúšti za účasti 16 súťažných družstiev, si milovníci tradičných jedál prídu na svoje aj v Kokave nad Rimavicou, kde sa 8. októbra uskutoční Regionálny gurmánsky deň.
Záver októbra bude už tradične patriť symbolickému ukončeniu pastierskej sezóny pod názvom Slovenské mitrovanie. Okrem ukážok prác na salaši, kultúrneho programu a súťaže vo varení bude súčasťou programu aj slávnostný sprievod ovčiarov z Gemer-Malohontu a Podpoľania. Večerná atmosféra odpočtu salašníckej sezóny umocnená fakľami, signálnymi nástrojmi, gajdami, trombitami, ľudovými hudbami a vinšmi vyvrcholí vyúčtovaním s majiteľmi oviec a tancovačkou, ktorej súčasťou bude aj škola tanca. Počas dňa čakajú na návštevníkov viaceré sprievodné aktivity ako jarmok, výstava v mlyne, drevené atrakcie pre deti a nebude chýbať ani dobré jedlo.
Jedinečné koncerty
Súčasťou 36. ročníka Hudobnej jesene v Rimavskej Sobote je aj koncert bratov Babjakovcov. Operní speváci Martin a Ján vystúpia v Katolíckom kostole sv. Jána Krstiteľa v stredu 5. októbra, kde ich bude na klavíri sprevádzať Daniel Buranovský. Na koncerte odznejú známe skladby z operiet, muzikálové melódie, náboženské i ľudové skladby.
Pop operu, ktorá spája populárnu hudbu a operný spev, si budete môcť vypočuť v jedinečnom podaní zoskupenia La Gioia v sobotu 15. októbra v Kultúrnom dome v Hnúšti. Svojim repertoárom, ktorý tvoria nielen skladby svetovej hudobnej scény, ale najmä pozoruhodné úpravy známych slovenských a českých hitov, sa postarajú o nevšedný hudobný zážitok.
O deň neskôr (16.10.) v Kokave nad Rimavicou sa o to isté pokúsia Kandráčovci s ľudovými piesňami vo svojráznom etno podaní a s nezameniteľným sprievodným slovom.
Módna prehliadka
Tri dni (13. - 15.10.2016) plné módnych trendov, inšpiratívneho umenia a užitočných informácií - to sú Teatro Fashion Days. Najväčším lákadlom bude módna prehliadka, na ktorej vystúpia v netradičných úlohách modelov Zuzka Mikulcová a futbalisti MŠK. Rovnako zaujímavá bude aj kolekcia mladej úspešnej výtvarníčky Henriety Kurčíkovej, ktorej hlavným motívom je čepiec a na móle sa objavia zvučné značky, ktoré nájdete už aj v regionálnych predajniach. Súčasťou programu sú aj vizážistické kurzy, diskusie o móde či tanečná šou.
Výstavy
Výstava Pohľad do minulosti, ktorej vernisáž sa koná 4. októbra v priestoroch Gemersko-malohontského múzea v Rimavskej Sobote, predstaví dejiny krajčírstva v Rimavskej Sobote v období od vzniku krajčírskeho cechu pravdepodobne na prelome 16. a 17. storočia až do polovice 20. storočia. Návštevníci si budú môcť výstavu pozrieť až do 30. novembra 2016.
Z iného, ale rovnako zaujímavé súdka je vernisáž výstavy artefaktov z 31. ročníka letného tábora umenia Letavy, ktorá sa koná v sobotu 8. októbra v Galérii Ganevia v Rimavskej Sobote.
V dňoch 15. a 16. októbra sa v obci Čerenčany uskutoční už 20. ročník oblastnej a 31. ročník miestnej výstavy drobných zvierat, na ktorej si budete môcť pozrieť, ale aj nakúpiť čistokrvné chovné zvieratá ako hydinu, králiky, holuby a iné drobné zvieratá.
Divadelné predstavenia
Do Rimavskej Soboty zavíta aj divadelná komédia Mafiánske historky, a to v utorok 11. októbra. Na javisku Domu kultúry vás zabaví skvelá herecká štvorica: Peter Batthyány, Peter Sklár, Martin Vanek a Igor Adamec.
Pri príležitosti 200. výročia narodenia a 160. výročia úmrtia Ľudovíta Štúra sa uskutoční v Revúcej tematický divadelný festival Slovenské kortyny 2016. Festival začína v sobotu 1. októbra otvorením výstavy Jar Slovenského národa, ktorá je zameraná na život a dielo Ľudovíta Štúra. V stredu 19. októbra pokračuje divadelnou situačnou komédiou Národný cintorín v podaní Slovenského komorného divadla v Martine, pričom významnú zložku predstavenia bude tvoriť autorská hudba Daniela Heribana, Mareka Geišberga a Róberta Mankoveckého. Nasledujúci deň (20.10.) ponúkne festival dramatickú kompozíciu Hlas k rodákom.
Výročie zubačky Tisovec - Pohronská Polhora
Od vzniku ozubnicovej železničnej trate medzi Tisovcom a Pohronskou Polhorou ubehlo už 120 rokov, čo si môžete pripomenúť spolu s organizátormi počas oslavy tohto výročia v sobotu 22. októbra. Parný vlak sa počas tohto dňa vydá na cestu z Pohronskej Polhory, zastaví sa v stanici Zbojská a odtiaľ bude pokračovať až do Tisovca. Tu bude pre návštevníkov pripravený kultúrny program a výstava historických železničných vozidiel, ako aj možnosť navštíviť múzeum ozubnicovej železnice.
V mene organizátorov Vás na všetky podujatia srdečne pozývame.
Ďalšie podujatia pripravované v tomto roku v našom regióne a jeho okolí, ako aj kontakty na organizátorov nájdete v Kalendári podujatí na web stránke turistického sprievodcu regiónom Malohont: www.regionmalohont.sk.
Zmena termínov a programu podujatí vyhradená!
Ing. Miroslava Vargová
manažérka MAS MALOHONT
Do ľudovej školy chodil v rodisku, študoval na gymnáziu v Banskej Bystrici, Rimavskej Sobote a Tisovci, kde roku 1943 zmaturoval. Potom študoval na Evanjelickej bohosloveckej fakulte v Bratislave. Po skončení bol krátko kaplánom v Žiline, v Liptovskej Porúbke a Novom Meste nad Váhom a asistentom na Ev. bohosloveckej fakulte v Bratislave. Potom sa stal redaktorom vydavateľstva Slovenský spisovateľ, kde pracoval až do odchodu na dôchodok v roku 1985. V rokoch pôsobenia vo vydavateľstve Slovenský spisovateľ bol redaktorom viacerých edícií pôvodnej i preloženej poézie. Vydal 9 zbierok poézie, výbery z jeho básnickej tvorby vyšli v knihách Kroky (1961), Z lyriky (1975), Nálady (1979, 1983). Je tiež autorom knihy esejí Zábery (1980). Zostavil antológie a edície pôvodnej i prekladovej poézie. V roku 1995 vyrobila STV Bratislava dokumentárny film o ňom, pod názvom Milan Kraus. 
Základné vzdelanie získal v Revúcej, študoval na Učiteľskej akadémii v Banskej Štiavnici, potom na Pedagogickej fakulte UK v Bratislave. Pôsobil v Revúčke, Kopráši, Muráni, neskôr v Revúcej. Ako učiteľ základnej školy v Revúcej sa podieľal na vzdelávaní a výchove niekoľkých generácií detí, ktoré viedol aj k poznávaniu i ochrane prírody. Dlhé roky bol členom i funkcionárom poľovníckych združení v rodnej obci. Literárne pretvoril zážitky z prírody a potom ich uverejňoval v časopise Poľovníctvo a rybárstvo, v časopise pre mládež Domino i v mestských novinách Revúcke listy. 8 zbierok poľovníckych príbehov, záznamy priateľských stretnutí poľovníkov, rozprávanie zážitkov a opis krás a bohatstva prírody v okolí Mokrej Lúky, Revúcej, Sirku, Muránskej doliny vyšlo knižne s ilustráciami Vincenta Blanára z Revúcej. Niektoré jeho knihy vyšli aj vo forme zvukových kníh v Slovenskej knižnici pre nevidiacich Mateja Hrebendu v Levoči.
V rokoch 1922 – 1927 študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote, maturoval na Učiteľskom ústave v Banskej Bystrici. V rokoch 1929 – 1944 pôsobil ako učiteľ v Hrušove, Ostranoch, Liptovskej Kokave, v Striežovciach. Bol jedným z hlavných organizátorov ilegálneho protifašistického hnutia a ozbrojeného boja na Gemeri. Počas SNP predseda OV KSS a RNV v Hnúšti, neskôr predstaviteľ povstaleckej SNR pri štábe 2. ukrajinského frontu v Rimavskej Sobote. Po oslobodení pracoval vo vysokých politických a štátnych funkciách v oblasti školstva a kultúry ako predseda KNV v Banskej Bystrici, neskôr 1958 – 1968 bol šéfredaktorom Pravdy. V rokoch 1968 – 1975 bol predsedom Slovenskej národnej rady. Bol nositeľ viacerých vyznamenaní a medailí. 
V Jágri absolvoval štúdium filozofie a v Budapešti vyštudoval teológiu. Pôsobil v Sabinove, Prešove, potom na biskupskom úrade v Košiciach, v roku 1834 bol menovaný za kanonika – katedrálneho archidiakona košickej katedrály. Od roku 1850 biskup v Rožňave. Sústreďoval sa na úpravu cirkevných pomerov na biskupstve, utlmil aj maďarizačné snahy v rožňavskej diecéze, kde Slováci v cirkevnej hierarchii zaujímali rovnocenné postavenie. Mecén cirkevného školstva, rožňavské gymnázium rozšíril na 8-triedne, vybudoval ústav pre výchovu dievčat, podporoval chudobných študentov, založil nadáciu na zaistenie platov učiteľov, pracoval na založení nemocnice. Dal obnoviť a pretvoriť interiér rožňavskej katedrály. Jeho telesné pozostatky sú uložené v krypte rožňavskej katedrály. 
Študoval na reálnom gymnáziu v Revúcej. Po absolvovaní diaľkového odborného štúdia pracoval ako banský technik v Drnave, Rožňave a na Ústrednom riaditeľstve baní v Bratislave, ministerstve hutného priemyslu v Prahe a potom v Banských závodoch na Spiši. V roku 1962 sa vrátil na Gemer, kde sa stal vedúcim výstavby závodu SMZ Lubeník. Od roku 1967 býval v Revúcej. Publikoval stovky článkov a prác o Gemeri v odborných publikáciách, časopisoch Obzor Gemera, neskôr Obzor Gemera a Malohontu, v Zore Gemera, v Baníckom slove, Magnezite, v Revúckych listoch. Je autorom a spoluautorom mnohých publikácií, napr. Magnezit Lubeník, Baníctvo v Železníku, Záhadný zvon Quirin v Revúcej a i. V práci Historické knižnice v Gemeri-Malohonte podal náročnú sumarizáciu 70 historických knižníc od 16. storočia do konca roka 1918. Je držiteľom najvyššieho ocenenia mesta Revúca Zlatý Quirin. 
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a Rožňave, medicínu v Budapešti. Pracoval na internej a pľúcnej klinike v Budapešti a pôsobil aj ako učiteľ internej medicíny na tamojšej univerzite. Venoval sa výskumu pľúcnych chorôb súvisiacich s látkovou premenou, najmä problematike liečby diabetikov. Autor odborných článkov, ktoré publikoval v rôznych periodikách. Spoluautor príručky internej medicíny, zostavovateľ ročenky Spolku lekárov verejných nemocníc. Od roku 1894 bol hlavným lekárom Apponyiho polikliniky v Budapešti. V roku 1902 získal jednu z cien Maďarskej akadémie vied za svoju knižnú súťaž. V roku 1924 sa stal hlavným uhorským zdravotným poradcom. 
Študoval na Prvom slovenskom gymnáziu v Revúcej v rokoch 1871 – 1874, potom v Rimavskej Sobote a v Bratislave, od roku 1879 žil a študoval medicínu vo Viedni. Od roku 1894 pôsobil ako lekár v Hodoníne. V rokoch 1878 –1879 bol predseda študentského spolku Zora v Bratislave, v rokoch 1883 – 1885 predseda spolku Tatran vo Viedni. Svoje básne uverejňoval v Slovenskom almanachu, v Almanachu mládeže slovenskej a v Pamätnici Tatrana. Z jeho básní je najvýraznejší cyklus ľúbostnej poézie venovaný snúbenici Oľge Kohútovej. V Slovenských pohľadoch publikoval články o národnej a kultúrnej problematike a tu vyšiel aj jeho preklad Schillerovej Piesne o zvone. V roku 1982 vydal Michal Kocák v Martine monografiu o jeho živote a diele i s jeho literárnymi prácami pod názvom „Samo Kuchta: Dielo“. 
Študoval na gymnáziu v Košiciach a právo v Košiciach, Kluži a Budapešti. Pracoval ako predseda súdu v Rožňave, potom ako predseda súdu v Levoči a sudca v Košiciach. V roku 1911 na celouhorských pretekoch v Arade utvoril uhorský rekord v behu na 100 metrov. Na Olympijských hrách 1912 v Štokholme reprezentoval Slovensko v rámci Uhorska v behu na 100 m, v skoku do diaľky a v štafete 4x100 m, na ktorom štafeta postúpila do semifinále. Bol vedúcim atletického oddielu KAC v Košiciach, ako tréner pôsobil medzi robotníckymi športovcami. Po skončení kariéry pôsobil ako tréner materského košického klubu KAC, v rokoch 1920 – 1921 mu dokonca šéfoval.