Od pondelka do piatku (03. - 07.10.2016) na Vyšnom Skálniku pri rybníku vzniknú pod rukami rezbárov ďalšie drevené sochy, ktoré budú neskôr osadené na náučnom chodníku Po stopách Maginhradu. V piatok 7. októbra o 15:00 hod. vyvrcholí Rezbárske sympózium výstavou zhotovených diel.
Po súťaži vo varení kapustnice, ktorá sa konala 1. októbra v Hnúšti za účasti 16 súťažných družstiev, si milovníci tradičných jedál prídu na svoje aj v Kokave nad Rimavicou, kde sa 8. októbra uskutoční Regionálny gurmánsky deň.
Záver októbra bude už tradične patriť symbolickému ukončeniu pastierskej sezóny pod názvom Slovenské mitrovanie. Okrem ukážok prác na salaši, kultúrneho programu a súťaže vo varení bude súčasťou programu aj slávnostný sprievod ovčiarov z Gemer-Malohontu a Podpoľania. Večerná atmosféra odpočtu salašníckej sezóny umocnená fakľami, signálnymi nástrojmi, gajdami, trombitami, ľudovými hudbami a vinšmi vyvrcholí vyúčtovaním s majiteľmi oviec a tancovačkou, ktorej súčasťou bude aj škola tanca. Počas dňa čakajú na návštevníkov viaceré sprievodné aktivity ako jarmok, výstava v mlyne, drevené atrakcie pre deti a nebude chýbať ani dobré jedlo.
Jedinečné koncerty
Súčasťou 36. ročníka Hudobnej jesene v Rimavskej Sobote je aj koncert bratov Babjakovcov. Operní speváci Martin a Ján vystúpia v Katolíckom kostole sv. Jána Krstiteľa v stredu 5. októbra, kde ich bude na klavíri sprevádzať Daniel Buranovský. Na koncerte odznejú známe skladby z operiet, muzikálové melódie, náboženské i ľudové skladby.
Pop operu, ktorá spája populárnu hudbu a operný spev, si budete môcť vypočuť v jedinečnom podaní zoskupenia La Gioia v sobotu 15. októbra v Kultúrnom dome v Hnúšti. Svojim repertoárom, ktorý tvoria nielen skladby svetovej hudobnej scény, ale najmä pozoruhodné úpravy známych slovenských a českých hitov, sa postarajú o nevšedný hudobný zážitok.
O deň neskôr (16.10.) v Kokave nad Rimavicou sa o to isté pokúsia Kandráčovci s ľudovými piesňami vo svojráznom etno podaní a s nezameniteľným sprievodným slovom.
Módna prehliadka
Tri dni (13. - 15.10.2016) plné módnych trendov, inšpiratívneho umenia a užitočných informácií - to sú Teatro Fashion Days. Najväčším lákadlom bude módna prehliadka, na ktorej vystúpia v netradičných úlohách modelov Zuzka Mikulcová a futbalisti MŠK. Rovnako zaujímavá bude aj kolekcia mladej úspešnej výtvarníčky Henriety Kurčíkovej, ktorej hlavným motívom je čepiec a na móle sa objavia zvučné značky, ktoré nájdete už aj v regionálnych predajniach. Súčasťou programu sú aj vizážistické kurzy, diskusie o móde či tanečná šou.
Výstavy
Výstava Pohľad do minulosti, ktorej vernisáž sa koná 4. októbra v priestoroch Gemersko-malohontského múzea v Rimavskej Sobote, predstaví dejiny krajčírstva v Rimavskej Sobote v období od vzniku krajčírskeho cechu pravdepodobne na prelome 16. a 17. storočia až do polovice 20. storočia. Návštevníci si budú môcť výstavu pozrieť až do 30. novembra 2016.
Z iného, ale rovnako zaujímavé súdka je vernisáž výstavy artefaktov z 31. ročníka letného tábora umenia Letavy, ktorá sa koná v sobotu 8. októbra v Galérii Ganevia v Rimavskej Sobote.
V dňoch 15. a 16. októbra sa v obci Čerenčany uskutoční už 20. ročník oblastnej a 31. ročník miestnej výstavy drobných zvierat, na ktorej si budete môcť pozrieť, ale aj nakúpiť čistokrvné chovné zvieratá ako hydinu, králiky, holuby a iné drobné zvieratá.
Divadelné predstavenia
Do Rimavskej Soboty zavíta aj divadelná komédia Mafiánske historky, a to v utorok 11. októbra. Na javisku Domu kultúry vás zabaví skvelá herecká štvorica: Peter Batthyány, Peter Sklár, Martin Vanek a Igor Adamec.
Pri príležitosti 200. výročia narodenia a 160. výročia úmrtia Ľudovíta Štúra sa uskutoční v Revúcej tematický divadelný festival Slovenské kortyny 2016. Festival začína v sobotu 1. októbra otvorením výstavy Jar Slovenského národa, ktorá je zameraná na život a dielo Ľudovíta Štúra. V stredu 19. októbra pokračuje divadelnou situačnou komédiou Národný cintorín v podaní Slovenského komorného divadla v Martine, pričom významnú zložku predstavenia bude tvoriť autorská hudba Daniela Heribana, Mareka Geišberga a Róberta Mankoveckého. Nasledujúci deň (20.10.) ponúkne festival dramatickú kompozíciu Hlas k rodákom.
Výročie zubačky Tisovec - Pohronská Polhora
Od vzniku ozubnicovej železničnej trate medzi Tisovcom a Pohronskou Polhorou ubehlo už 120 rokov, čo si môžete pripomenúť spolu s organizátormi počas oslavy tohto výročia v sobotu 22. októbra. Parný vlak sa počas tohto dňa vydá na cestu z Pohronskej Polhory, zastaví sa v stanici Zbojská a odtiaľ bude pokračovať až do Tisovca. Tu bude pre návštevníkov pripravený kultúrny program a výstava historických železničných vozidiel, ako aj možnosť navštíviť múzeum ozubnicovej železnice.
V mene organizátorov Vás na všetky podujatia srdečne pozývame.
Ďalšie podujatia pripravované v tomto roku v našom regióne a jeho okolí, ako aj kontakty na organizátorov nájdete v Kalendári podujatí na web stránke turistického sprievodcu regiónom Malohont: www.regionmalohont.sk.
Zmena termínov a programu podujatí vyhradená!
Ing. Miroslava Vargová
manažérka MAS MALOHONT
Zmaturoval na Vyššej hospodárskej škole v Košiciach, pokračoval na Vojenskej akadémii v Hraniciach a na Vysokej vojenskej škole v Bratislave. Plnil vojenské rozkazy v Charkove, v Banskej Bystrici a v Bratislave. V r. 1944 sa stal vedúcim oddelenia na Vojenskom ústredí v Banskej Bystrici a pripravoval zapojenie slovenskej armády do SNP, bol vymenovaný za náčelníka štábu Veliteľstva 1. čs. armády na Slovensku. 
Študoval na gymnáziu v Banskej Bystrici a na Lekárskej fakulte Slovenskej univerzity. Ako lekár pôsobil v Košiciach, potom bol obvodným lekárom na rôznych miestach. Od r. 1965 bol obvodným lekárom v Lenartovciach. Bol činný aj literárne. Poviedky publikoval v periodikách Ľud, Svet, Život, Pravda, Práca, Roháč a v zborníku Zvítanie. Posmrtne mu vyšla zbierka sci-fi poviedok 
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a na ČVUT v Prahe. Do roku 1944 pracoval v Továrni na káble v Bratislave. Zapojil sa do ilegálneho protifašistického hnutia, podieľal sa na prípravách SNP v Tisovci, po jeho vypuknutí člen povstaleckej SNR, zástupca povereníka verejných prác, osvetový dôstojník 1. čs. armády na Slovensku. Po oslobodení pôsobil na Povereníctve priemyslu a obchodu v Košiciach, od r. 1963 bol ministrom priemyslu a stavebníctva. Bol vedúci kancelárie SNR a vedúci odboru Ústavu ekonomiky a organizácie stavebníctva v Bratislave. V Tisovci pomohol pri výstavbe novej budovy základnej školy a pamätníka Dr. Vladimíra Clementisa. Je autorom mnohých štúdií, prejavov a článkov z problematiky obnovy národného hospodárstva, industrializácie, stavebníctva a ekonomiky riadenia.
V rokoch 1826 – 1829 študoval na gymnáziu v Rožňave, potom študoval teológiu v Prešove, v Bratislave a vo Viedni. Pôsobilako farár v Liptovskom Mikuláši. Bol popredný reprezentant slovenského národného hnutia v 19. storočí, vedúca osobnosť generácie štúrovcov. Vyšiel s návrhom vydávať pre slovenský ľud poučné a náučné časopisy. Mal podstatný podiel na Prosbopise liptovského seniorátu o znovuzriadenie Katedry reči a literatúry českoslovanskej na lýceu v Bratislave. Bol najbližším spolupracovníkom Ľ. Štúra a J. M. Hurbana v snahách o organizovanosť slovenského národného hnutia. Podieľal sa na kodifikácii stredoslovenčiny ako celonárodného spisovného jazyka a na založení kultúrno-politického spolku Tatrín. Vydal brožúru Dobruo slovo Slovákom, súcim na slovo, proklamáciu Hlas k národu slovenskému a iné. Jeho hlavné literárne diela vznikli v porevolučných rokoch.
V Ratkovej prežil detstvo a v roku 1957 tu ukončil základné vzdelanie. Po maturite na JSŠ v Moldave nad Bodvou študoval v rokoch 1960 – 1965 ruský jazyk a históriu na Filozofickej fakulte Univerzity P. J. Šafárika v Prešove. Celý život pracoval v v Historickom ústave SAV v Bratislave, bol členom vo vedeckej organizácii Slovensko – maďarská komisia historikov. V práci sa orientoval na výskum obdobia druhej polovice 19. storočia, resp. prelomu 19. a 20. storočia, predovšetkým na politické a kultúrne dejiny Slovenska v uhorskom kontexte v epoche dualizmu. Rovnako ho zaujímali aj cirkevné dejiny slovenských evanjelikov. Jeho výskumná a publikačná činnosť je veľmi bohatá, napísal množstvo odborných a vedeckých článkov a štúdií v rôznych monografiách, zborníkoch, periodikách, venoval sa aj mnohým osobnostiam našich národných dejín.
Od r. 1926 pracoval ako stavbyvedúci na Slovensku, zúčastnil sa na rekonštrukcii mostov a ciest v okolí Brezna, Červenej Skaly, Tisovca a Revúcej, v r. 1949 – 1954 pôsobil v Dobšinej ako úsekový vedúci a hlavný inžinier stavby prečerpávacej vodnej elektrárne – hydrocentrály, potom riaditeľ Trate družby, od r. 1956 Inžinierskych stavieb v Košiciach. Spolupracovník ilegálneho protifašistického odboja v SNP, ako člen útvaru technickej pohotovosti povstaleckej armády viedol výstavbu vojenského letiska Rohozná pri Brezne. V r. 1955 bol vyznamenaný Radom práce.
Po maturite v Rožňave študoval na Filozofickej fakulte Slovenskej univerzity. Pôsobil na Gymnáziu v Revúcej, na Učiteľskej akadémii v Bratislave, na Telovýchovnom ústave Pedagogickej fakulty SU, kde vyučoval športové hry, participoval aj na výučbe korčuľovania a lyžovania a viedol semináre zo športovej psychológie. V r. 1960 sa stal vedúcim Katedry teórie a metodiky hier na ITVŠ UK v Bratislave (neskôr FTVŠ), kde vykonával tiež funkciu prodekana. Bol jedným zo zakladajúcich členov TJ Slávia UK a zakladateľom i trénerom jej volejbalového oddielu, s ktorým získal v r. 1966 prvý titul majstra ČSSR. Publikoval v športových časopisoch a je autor knižných publikácií a vysokoškolských učebníc – 
Do USA odišiel v roku 1909, kde neskoršie študoval teológiu. V júni 1921 bol inštalovaný za farára Slovenskej evanjelickej cirkvi v Akrone a Barbetone v štáte Ohio, neskôr pôsobil v Evanjelickom zväze v Johnstowne a v Michigane. V slovenských cirkevných zboroch zakladal rôzne spolky, skupiny a potom v nich pôsobil v národnom duchu: v nedeľnej škole, v ženskom i mužskom pomocnom spolku. Založil aj detský spevokol, pôsobil v divadelnom klube, v luteránskej lige, založil a dirigoval cirkevný orchester. Bol aktívny aj na poli občianskom, literárnom a politickom, bol plodným publicistom, písal i poéziu. V júni 1970 navštívil Maticu slovenskú v Martine. V evanjelickom kostole v Rejdovej sa konali v dňoch 24. – 26.8.2007 spomienkové slávnosti pri príležitosti jeho 111. výročia narodenia.
Od tohto roku vystupovala v Ľudovej opere a od roku 1915 bola členkou Štátnej opery v Budapešti. Bola poprednou interpretkou operných postáv vo svojom žánri (alt) a interpretkou piesní a oratórií. Často hosťovala v zahraničí na všetkých popredných európskych operných scénach. Ako stúpenkyňa pokrokového hnutia pravidelne vystupovala na kultúrnych podujatiach pre robotníkov. Zaslúžila sa o propagáciu diel B. Bartóka a Z. Kodálya. 
Krátko učila a od päťdesiatych rokov pôsobila v Okresnej knižnici v Rožňave, kde založila odbor regionálnej literatúry a spracovala bibliografiu osobností spätých s Rožňavou, ktorá vyšla i knižne. Od sedemdesiatych rokov pracovala v Štátnom okresnom archíve v Brzotíne. Tu spracovala stredoveké a časť novovekých archiválií o Rožňave, včítane katalógov. Zvýšenú pozornosť venovala remeselníctvu a dejinám lekárstva a lekárnictva, popísala aj históriu vzniku rožňavského dobrovoľného hasičského zboru.
Študoval na polytechnike v Grazi a v Karlsruhe, na Baníckej a lesníckej akadémii v Banskej Štiavnici. Banský a hutnícky odborník, autor početných posudkov pre súkromné banské spoločnosti o využití uhoľných a rudných ložísk. 26 rokov pôsobil ako banský a hutnícky správca v Brzotíne, neskôr v železničiarskej úč. spol. Union vo Zvolene. Písal o ložiskách železnej rudy v okolí Rožňavy, o mangánových rudách v Čučme a Betliari, o oloveno-zinkových ložiskách v Ardove, o výskyte chromitu v Tibe pri Plešivci, spracoval históriu antimónových a železorudných baní pri Rožňave a erárnych baní v Tisovci. Jeho najvýznamnejšim dielom je súpis lokalít s výskytmi železnej rudy, vypracovaný z poverenia Uhorskej prírodovednej spoločnosti (1880). Prispieval do odborných časopisov.
Po štúdiách na gymnáziu v Rimavskej Sobote a Levoči študoval teológiu a právo v Prešove. Po celý život pôsobil v Revúcej: ako profesor na Prvom slovenskom gymnáziu, po jeho zatvorení ako advokát, neskôr profesor a správca na Čs. štátnom reálnom gymnáziu, kde zriadil Spolok pre podporovanie nemajetných študentov, napokon ako verejný notár. Bol členom ústredia Slovenskej národnej strany a pracoval v evanjelickom cirkevnom zbore. Patril k tvorcom národnej koncepcie dejín Slovenska, bol zakladajúci člen Muzeálnej slovenskej spoločnosti a popredný predstaviteľ národného a kultúrneho života v Gemeri. Sústavne sa venoval štúdiu histórie, spracoval monografie významných osobností slovenského národného života, je autorom mnohých historických a miestopisných článkov o Gemeri. Vydal historické práce 
Študoval na gymnáziu a učiteľskom ústave v Revúcej. Pôsobil ako učiteľ v Drienčanoch, Kyjaticiach, Jelšave (tu z jeho triedy vyšla botanička Izabela Textorisová), vo Vyšnej Slanej, naposledy v Tisovci. Pracoval aj ako správca v tlačiarni Karola Salvu v Ružomberku a ako kustód v SNM Martine. Bol významným botanikom, kultúrnym a múzejným pracovníkom a redaktorem, venoval sa aj meteorológii a astronómii, bol zakladateľom organizovanej turistiky v Tisovci, bol aj členom spevokolu Tatran v Liptovskom Mikuláši. Najväčší úspech dosiahol v botanike. Objavil lokality viacerých rastlinných druhov v Tatrách a v okolí Tisovca. Písal odborné botanické články, zhotovil 200 botanických hesiel pre vtedy pripravovaný náučný slovník. Vytvoril vlastný herbár, ktorý daroval Národnému múzeu v Martine (vyše 5000 položiek) a menší herbár daroval meštianskej škole v Tisovci. Na vrchu Tŕstie je umiestnená jeho pamätná tabuľa (1930).