Okrem kosenia, hrabania a pletia, boli z prírodných materiálov vybudované ďalšie schodíky v kopci od Nižného Skálnika pre uľahčenie výstupu aj zostupu z Maginhradu po zelenej turistickej trase.
Súčasťou projektu bol aj archeologický výskum, ktorý prebiehal pod vedením archeológa Gemersko-malohontského múzea v Rimavskej Sobote PhDr. Alexandra Botoša na mieste jedinej kruhovitej prepadliny, ktorá bola identifikovaná v centrálnej časti pravdepodobného hradného areálu. „Cieľom výskumu bolo overiť jej funkciu, pričom sme predpokladali odkrytie zaniknutého objektu z obdobia stredoveku,“ priblížil vedúci výskumu PhDr. Alexander Botoš.
Archeologický výskum trval celkovo 5 dní a bol vykonaný prostredníctvom troch zisťovacích sond, ktoré boli hĺbené ručne za pomoci piatich pracovníkov obce Nižný Skálnik. „V jednej z nich boli sporadicky zistené keramické fragmenty z tela nádob zdobené obežnými ryhami, ktoré môžeme zaradiť do obdobia vrcholného stredoveku (13. - 14. storočie). V tejto sonde bol zistený aj nález kovaného železného klinca,“ uviedol Alexander Botoš a dodal, že archeologickým výskumom bol odkrytý objekt vysekaný do andezitového podložia, ktorého interpretácia je neznáma. Predpokladá sa, že objekt bol pôvodne vyhĺbený za účelom následnej výstavby murovaného objektu, ku ktorej z neznámych príčin nedošlo. Na základe nálezu železného klinca v interiéri tohto objektu sa zároveň predpokladá, že objekt pochádza z obdobia stredoveku.
Po ukončení archeologického výskumu boli archeologické sondy zahrnuté a terén bol uvedený do pôvodného stavu.
„V rámci projektu bol neďaleko rozhľadne Maginhrad postavený prístrešok s posedením a upravené ohnisko, ku ktorému pribudli lavičky, čím vzniklo zázemie určené pre oddych a občerstvenie návštevníkov. Na to bude nadväzovať ďalšia brigáda dobrovoľníkov a pracovníkov obcí, ktorí sa postarajú o natretie prístrešku a lavičiek. Okrem toho budú pokračovať aj v zlepšení dostupnosti rozhľadne,“ uzavrela Elena Kubaliaková, koordinátorka projektu.
Projekt realizuje Nižný Skálnik v spolupráci s Miestnou akčnou skupinou MALOHONT a s podporou Nadácie Slovenskej sporiteľne v rámci grantového programu Obce bližšie k vám.
Ing. Miroslava Vargová


































Občianskym povolaním bol bankový úradník, pracoval ako prokurista Tatry banky, filiálky v Rimavskej Sobote, potom v Tatra banke v Hnúšti. V roku 1931 bol pri založení Kultúrneho a divadelného spolku Rimavan v Rimavskej Sobote, ktorý viedol a usporiadal niekoľko divadelných závodov, účinkoval v Slovenskom spevokole a ďalších ochotníckych súboroch. S krúžkom Rimavan vystupoval v košickom Rádiožurnále a zapojil sa aj do súťaže rozhlasových hier. V roku 1938 mesto sa stalo súčasťou Maďarska, a tak pokračoval vo svojej divadelnej práci v Hnúšti. Ako dlhoročný predseda MO Matice slovenskej v Hnúšti vyvíjal všestrannú kultúrnu činnosť. Aktívne sa zúčastnil na rozvoji hnúšťanskej turistiky. - MM-
Do školy chodila v Dobšinej, diplom sólovej speváčky získala v roku 1911 na Hudobnej akadémii v Budapešti. Od tohto roku vystupovala v Ľudovej opere a od roku 1915 bola členkou Národnej opery v Budapešti. Popredná interpretka mnohých operných postáv vo svojom žánri (alt). Často hosťovala aj v zahraničí na všetkých významných európskych operných scénach. Ako stúpenkyňa pokrokového hnutia pravidelne vystupovala na kultúrnych podujatiach pre robotníkov. Bola vynikajúcou koncertnou speváčkou piesní a oratórií. V júni 2016 slávnostne odhalili pred budovou Mestského múzea v Jelšave plastiku, ktorá má pripomínať slávnu rodáčku mesta. V Jelšave sa do dnešných čias zachoval aj rodný dom umelkyne a na jelšavskom cintoríne sú pochovaní jej rodičia a súrodenci. 11. novembra 2016 pri príležitosti výročia jej narodenia si ju pripomenuli v Jelšave podujatím Spomienka na Basilides. - MM-
Zvolene. V rokoch 1849 – 1860 prednášal na evanjelickej teologickej fakulte Univerzity vo Viedni, bol superintendant v Banskej Bystrici, od 1863 v Martine, kde bol zároveň i farárom a úradujúcim prvým podpredsedom Matice slovenskej. Výrazne prispel i k založeniu slovenského gymnázia v Martine. Písal poéziu, prózu, eseje, venoval sa náboženskej spisbe, pedagogicko-náučným otázkam i prekladateľskej činnosti, autor hymnickej piesne Kto za pravdu horí. Prispieval do mnohých časopisov, založil a redigoval časopis Hronka. - MM-
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a Rožňave, medicínu v Budapešti. Pracoval na internej a pľúcnej klinike v Budapešti a pôsobil aj ako učiteľ internej medicíny na tamojšej univerzite. Venoval sa výskumu pľúcnych chorôb súvisiach s látkovou premenou, najmä problematike liečby diabetikov. Autor odborných článkov, ktoré publikoval v rôznych periodikách. Spoluautor príručky internej medicíny, zostavovateľ ročenky Spolku lekárov verejných nemocníc. Od roku 1894 bol hlavným lekárom Apponyiho polikliniky v Budapešti. V roku 1924 sa stal hlavným uhorským zdravotným poradcom. - MM-
Študoval na evanjelickom patronátnom gymnáziu v Revúcej, potom kupecký učeň v Ružomberku, neskôr opäť gymnaziálny študent v Revúcej. Pôsobil ako učiteľ na evanjelickej ľud. škole v Ponikách, v Banskej Hodruši a v Cerove a ako pokladník filiálky Zvolenskej ľudovej banky v Banskej Bystrici. Agilný národný, ľudovýchovný a osvetový pracovník. V učiteľskej praxi realizoval výchovu v národnom duchu, organizoval ochotnícke divadlo, zriadil cirkevnú školskú knižnicu i verejnú knižnicu v Cerove, založil tu potravný spolok a mliekáreň. V miestach pôsobísk podporoval hospodársky pokrok, bol uznávaný ovocinár a včelár. Literárne a