2018 v budove Prvého slovenského gymnázia v Revúcej.
Nasledujúci víkend bude patriť rozlúčke so zimou. Vo Veľkých Teriakovciach ukončia vládu bohyne tohto ročného obdobia - Moreny, ktorá bude hodená do Rimavy v sobotu 17. marca. Symbolické podujatie bude spojené so súťažou o najkrajšiu Morenu a veľkonočným jarmokom. Hoj, Marienka hoj, ďe ťa tanesiemo..., tak si budú spievať občania Striežoviec na Smrtnú nedeľu (18.3.). Slamenú bábu Marienku vynesú z dediny, horiacu hodia do potoka a zima tak vraj z dediny odíde. Tradičné zvykoslovie doplní vystúpenie Detského folklórneho súboru Hájik z Rimavskej Soboty.
Na športového ducha nezanevrú ani týždeň pred Veľkou nocou nadšenci stolného tenisu. V poradí 8. ročník Veľkonočného turnaja dospelých z obcí Mikroregiónu SINEC-KOKAVSKO sa odohrá v sobotu 24. marca v Klenovci.
Vŕbu pred obecným úradom v Hrachove zasypú už tradične na Kvetnú nedeľu (25.3.) stovky veľkonočných vajíčok. Odmenené bude každé dieťa, ktoré k výzdobe prispeje viac ako piatimi ozdobenými vajíčkami.
V nasledovnom týždni, priamo počas veľkonočných sviatkov (28.3.-3.4.), si budete môcť pozrieť veľkonočné ozdoby v Klenovci. Za priaznivého počasia budú zdobiť stromčeky na námestí Karola Salvu.
Divadlo
Pri príležitosti 90. výročia otvorenia Obecnej Radnice pozýva obec Rimavská Baňa v sobotu 3. marca na divadelné predstavenie Halúzka moja v podaní hercov Divadla Štefana Kvietika z Veľkého Krtíša. Dobrý deň, prišla som bojovať o Vášho muža, alebo A čo ja láska? Tak znie názov komédie, s ktorou zvučné herecké mená ako Martin Mňahončák či Marta Sládečková zavítajú v nedeľu 4. marca do Domu kultúry v Hnúšti. V Kokave nad Rimavicou zas zahrajú Zákon žien, na motívy Ženského zákonu od J. G. Tajovského, herci Divadla Jonáša Záborského z Prešova, a to v sobotu 10. marca.
Hudobné a tanečné predstavenia
Sólisti donského kozáckeho chóru Volnij Don prídu počas svojej siedmej návštevy Slovenska s novým programom aj do Rimavskej Soboty. Tradičné nástroje, ako sú balalajka či bajan, známe ruské melódie a neopakovateľné hlasy rozozvučia Dom kultúry už v piatok 9. marca.
Známe pesničky zo Spievankova si vaši najmenší môžu zaspievať spolu so Spievankou a Zahrajkom už 16. marca na ich koncerte v Mestskom dome kultúry v Revúcej.
8. ročník Hudobnej jari v Rimavskej Sobote otvorí v utorok 20. marca v divadelnej sále Domu kultúry koncert s názvom Vítanie jari. Predstaví sa vynikajúci slovenský husľový virtuóz Peter Michalica, jeho žiak Hiroaki Goto z Japonska, sopranistka Michaela Popik Kušteková a klaviristka Viera Bartošová.
Čerešničkou na torte bude veľkolepý hudobno-tanečný program Slovenského ľudového umeleckého kolektívu (SĽUK) - Genezis. Príbeh o stvorení sveta a o prvých ľuďoch, ktorý vznikol na vybrané motívy z Prvej knihy Mojžišovej, sa odohrá v divadelnej sále Domu kultúry v Rimavskej Sobote 24. marca (sobota). Podmanivá hudba, skvelé choreografie, kreatívne animácie a strhujúce interpretačné výkony tanečného súboru budú dopĺňané vtipnými divadelnými výstupmi i slovnými komentármi hercov Františka Kovára, Petry Molnárovej a Reného Štúra.
Rôzne
Piatok 9. marca bude okrem iného patriť aj 60. výročiu úmrtia významného rodáka z Lukovíšť - Ivana Kraska. V jeho rodnej obci sa v tento deň uskutoční pietny akt na cintoríne, literárno-hudobná kompozícia v evanjelickom kostole a priateľské posedenie v kultúrnom dome.
Pestrú ponuku podujatí si pre vás pripravilo aj Gemersko-malohontské osvetové stredisko v Rimavskej Sobote. O tom, že bude naozaj z čoho vyberať, svedčí samotný plagát s programom na celý mesiac. Naplánované sú rôzne podujatia z oblastí divadla, umeleckého slova, filmu, videa, či folklóru. Nebudú chýbať ani výstavy, tvorivé dielne a iné kultúrno-spoločenské podujatia.
Zaujímavé výstavy
Autorská výstava Viktórie Bajovej - “Krajinou - nekrajinou“, ktorá je dostupná od 16. februára v Galérii GANEVIA, v priestoroch Domu kultúry v Rimavskej Sobote, potrvá ešte do 20. marca.
V Múzeu Prvého slovenského gymnázia v Revúcej bola 23. februára otvorená výstava s názvom Šup ho s kožuchom cez plecia s Hraškou! Prezentácia 8 mesačného výskumu spracovávania kože a kožušinových výrobkov v Muránskej Zdychave bude v múzeu trvať do 30. marca.
Od 1. februára prebieha výstava fotografií z minuloročnej súťaže MALOHONT mojimi očami v Knižnici prof. Štefana Pasiara v Hnúšti. Zábery s nášho regiónu môžete vidieť počas otváracích hodín knižnice až do 30. apríla.
Mestská galéria v Rimavskej Sobote pozýva v piatok 2. marca na vernisáž výstavy Focus. Diela autorky Patrície Koyšovej budú verejnosti prístupné v ľubovoľný pracovný deň do konca apríla.
Turistika
Sériu turistických akcií v tomto mesiaci odštartujú členovia KST Hnúšťa. Už 3. marca (sobota) sa chystajú na turistický prechod z Hrachova do Rimavskej Bane. Nenáročná trasa s dĺžkou cca 15 km bude viesť cez Holubín a Lehotu nad Rimavicou. Zraz je plánovaný o 7:20 hod. na železničnej stanici v Hnúšti. O tri týždne nato, v sobotu 24. marca, organizuje KST Hnúšťa Jarný výstup na Vepor. Bližšie informácie k turistickej akcii u predsedu Ľ. Klima na tel. č. 0918 809 833.
KST mesta Rimavská Sobota má v kalendári podujatí na tento mesiac naplánovaný Splav Rimavy (10.3.) a Zahájenie 100 jarných kilometrov (17.3.). Viac informácií nájdete na www.kst-rs.webnode.cz.
Spoznajme okolie Tisovca - s týmto cieľom sa v piatok 30. marca vydajú na trasu Hnúšťa - Ostrá - sedlo Babiná - Klenovská a Tisovská Poľana - Suché doly - Tisovec členovia Turistického oddielu KOS Rimavská dolina. Podrobnosti k akcii poskytne C. Huňa na tel. č. 0903 539 932.
V mene organizátorov Vás na všetky podujatia srdečne pozývame.
Ďalšie podujatia pripravované v tomto roku v regióne Malohont a jeho okolí, ako aj kontakty na organizátorov nájdete v Kalendári podujatí 2018.
Zmena termínov a programu podujatí vyhradená!
Kristína Furmanová
Do ľudovej školy chodil v rodisku, študoval na gymnáziu v Banskej Bystrici, Rimavskej Sobote a Tisovci, kde roku 1943 zmaturoval. Potom študoval na Evanjelickej bohosloveckej fakulte v Bratislave. Po skončení bol krátko kaplánom v Žiline, v Liptovskej Porúbke a Novom Meste nad Váhom a asistentom na Ev. bohosloveckej fakulte v Bratislave. Potom sa stal redaktorom vydavateľstva Slovenský spisovateľ, kde pracoval až do odchodu na dôchodok v roku 1985. V rokoch pôsobenia vo vydavateľstve Slovenský spisovateľ bol redaktorom viacerých edícií pôvodnej i preloženej poézie. Vydal 9 zbierok poézie, výbery z jeho básnickej tvorby vyšli v knihách Kroky (1961), Z lyriky (1975), Nálady (1979, 1983). Je tiež autorom knihy esejí Zábery (1980). Zostavil antológie a edície pôvodnej i prekladovej poézie. V roku 1995 vyrobila STV Bratislava dokumentárny film o ňom, pod názvom Milan Kraus. 
Základné vzdelanie získal v Revúcej, študoval na Učiteľskej akadémii v Banskej Štiavnici, potom na Pedagogickej fakulte UK v Bratislave. Pôsobil v Revúčke, Kopráši, Muráni, neskôr v Revúcej. Ako učiteľ základnej školy v Revúcej sa podieľal na vzdelávaní a výchove niekoľkých generácií detí, ktoré viedol aj k poznávaniu i ochrane prírody. Dlhé roky bol členom i funkcionárom poľovníckych združení v rodnej obci. Literárne pretvoril zážitky z prírody a potom ich uverejňoval v časopise Poľovníctvo a rybárstvo, v časopise pre mládež Domino i v mestských novinách Revúcke listy. 8 zbierok poľovníckych príbehov, záznamy priateľských stretnutí poľovníkov, rozprávanie zážitkov a opis krás a bohatstva prírody v okolí Mokrej Lúky, Revúcej, Sirku, Muránskej doliny vyšlo knižne s ilustráciami Vincenta Blanára z Revúcej. Niektoré jeho knihy vyšli aj vo forme zvukových kníh v Slovenskej knižnici pre nevidiacich Mateja Hrebendu v Levoči.
V rokoch 1922 – 1927 študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote, maturoval na Učiteľskom ústave v Banskej Bystrici. V rokoch 1929 – 1944 pôsobil ako učiteľ v Hrušove, Ostranoch, Liptovskej Kokave, v Striežovciach. Bol jedným z hlavných organizátorov ilegálneho protifašistického hnutia a ozbrojeného boja na Gemeri. Počas SNP predseda OV KSS a RNV v Hnúšti, neskôr predstaviteľ povstaleckej SNR pri štábe 2. ukrajinského frontu v Rimavskej Sobote. Po oslobodení pracoval vo vysokých politických a štátnych funkciách v oblasti školstva a kultúry ako predseda KNV v Banskej Bystrici, neskôr 1958 – 1968 bol šéfredaktorom Pravdy. V rokoch 1968 – 1975 bol predsedom Slovenskej národnej rady. Bol nositeľ viacerých vyznamenaní a medailí. 
V Jágri absolvoval štúdium filozofie a v Budapešti vyštudoval teológiu. Pôsobil v Sabinove, Prešove, potom na biskupskom úrade v Košiciach, v roku 1834 bol menovaný za kanonika – katedrálneho archidiakona košickej katedrály. Od roku 1850 biskup v Rožňave. Sústreďoval sa na úpravu cirkevných pomerov na biskupstve, utlmil aj maďarizačné snahy v rožňavskej diecéze, kde Slováci v cirkevnej hierarchii zaujímali rovnocenné postavenie. Mecén cirkevného školstva, rožňavské gymnázium rozšíril na 8-triedne, vybudoval ústav pre výchovu dievčat, podporoval chudobných študentov, založil nadáciu na zaistenie platov učiteľov, pracoval na založení nemocnice. Dal obnoviť a pretvoriť interiér rožňavskej katedrály. Jeho telesné pozostatky sú uložené v krypte rožňavskej katedrály. 
Študoval na reálnom gymnáziu v Revúcej. Po absolvovaní diaľkového odborného štúdia pracoval ako banský technik v Drnave, Rožňave a na Ústrednom riaditeľstve baní v Bratislave, ministerstve hutného priemyslu v Prahe a potom v Banských závodoch na Spiši. V roku 1962 sa vrátil na Gemer, kde sa stal vedúcim výstavby závodu SMZ Lubeník. Od roku 1967 býval v Revúcej. Publikoval stovky článkov a prác o Gemeri v odborných publikáciách, časopisoch Obzor Gemera, neskôr Obzor Gemera a Malohontu, v Zore Gemera, v Baníckom slove, Magnezite, v Revúckych listoch. Je autorom a spoluautorom mnohých publikácií, napr. Magnezit Lubeník, Baníctvo v Železníku, Záhadný zvon Quirin v Revúcej a i. V práci Historické knižnice v Gemeri-Malohonte podal náročnú sumarizáciu 70 historických knižníc od 16. storočia do konca roka 1918. Je držiteľom najvyššieho ocenenia mesta Revúca Zlatý Quirin. 
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a Rožňave, medicínu v Budapešti. Pracoval na internej a pľúcnej klinike v Budapešti a pôsobil aj ako učiteľ internej medicíny na tamojšej univerzite. Venoval sa výskumu pľúcnych chorôb súvisiacich s látkovou premenou, najmä problematike liečby diabetikov. Autor odborných článkov, ktoré publikoval v rôznych periodikách. Spoluautor príručky internej medicíny, zostavovateľ ročenky Spolku lekárov verejných nemocníc. Od roku 1894 bol hlavným lekárom Apponyiho polikliniky v Budapešti. V roku 1902 získal jednu z cien Maďarskej akadémie vied za svoju knižnú súťaž. V roku 1924 sa stal hlavným uhorským zdravotným poradcom. 
Študoval na Prvom slovenskom gymnáziu v Revúcej v rokoch 1871 – 1874, potom v Rimavskej Sobote a v Bratislave, od roku 1879 žil a študoval medicínu vo Viedni. Od roku 1894 pôsobil ako lekár v Hodoníne. V rokoch 1878 –1879 bol predseda študentského spolku Zora v Bratislave, v rokoch 1883 – 1885 predseda spolku Tatran vo Viedni. Svoje básne uverejňoval v Slovenskom almanachu, v Almanachu mládeže slovenskej a v Pamätnici Tatrana. Z jeho básní je najvýraznejší cyklus ľúbostnej poézie venovaný snúbenici Oľge Kohútovej. V Slovenských pohľadoch publikoval články o národnej a kultúrnej problematike a tu vyšiel aj jeho preklad Schillerovej Piesne o zvone. V roku 1982 vydal Michal Kocák v Martine monografiu o jeho živote a diele i s jeho literárnymi prácami pod názvom „Samo Kuchta: Dielo“. 
Študoval na gymnáziu v Košiciach a právo v Košiciach, Kluži a Budapešti. Pracoval ako predseda súdu v Rožňave, potom ako predseda súdu v Levoči a sudca v Košiciach. V roku 1911 na celouhorských pretekoch v Arade utvoril uhorský rekord v behu na 100 metrov. Na Olympijských hrách 1912 v Štokholme reprezentoval Slovensko v rámci Uhorska v behu na 100 m, v skoku do diaľky a v štafete 4x100 m, na ktorom štafeta postúpila do semifinále. Bol vedúcim atletického oddielu KAC v Košiciach, ako tréner pôsobil medzi robotníckymi športovcami. Po skončení kariéry pôsobil ako tréner materského košického klubu KAC, v rokoch 1920 – 1921 mu dokonca šéfoval.