2018 v budove Prvého slovenského gymnázia v Revúcej.
Nasledujúci víkend bude patriť rozlúčke so zimou. Vo Veľkých Teriakovciach ukončia vládu bohyne tohto ročného obdobia - Moreny, ktorá bude hodená do Rimavy v sobotu 17. marca. Symbolické podujatie bude spojené so súťažou o najkrajšiu Morenu a veľkonočným jarmokom. Hoj, Marienka hoj, ďe ťa tanesiemo..., tak si budú spievať občania Striežoviec na Smrtnú nedeľu (18.3.). Slamenú bábu Marienku vynesú z dediny, horiacu hodia do potoka a zima tak vraj z dediny odíde. Tradičné zvykoslovie doplní vystúpenie Detského folklórneho súboru Hájik z Rimavskej Soboty.
Na športového ducha nezanevrú ani týždeň pred Veľkou nocou nadšenci stolného tenisu. V poradí 8. ročník Veľkonočného turnaja dospelých z obcí Mikroregiónu SINEC-KOKAVSKO sa odohrá v sobotu 24. marca v Klenovci.
Vŕbu pred obecným úradom v Hrachove zasypú už tradične na Kvetnú nedeľu (25.3.) stovky veľkonočných vajíčok. Odmenené bude každé dieťa, ktoré k výzdobe prispeje viac ako piatimi ozdobenými vajíčkami.
V nasledovnom týždni, priamo počas veľkonočných sviatkov (28.3.-3.4.), si budete môcť pozrieť veľkonočné ozdoby v Klenovci. Za priaznivého počasia budú zdobiť stromčeky na námestí Karola Salvu.
Divadlo
Pri príležitosti 90. výročia otvorenia Obecnej Radnice pozýva obec Rimavská Baňa v sobotu 3. marca na divadelné predstavenie Halúzka moja v podaní hercov Divadla Štefana Kvietika z Veľkého Krtíša. Dobrý deň, prišla som bojovať o Vášho muža, alebo A čo ja láska? Tak znie názov komédie, s ktorou zvučné herecké mená ako Martin Mňahončák či Marta Sládečková zavítajú v nedeľu 4. marca do Domu kultúry v Hnúšti. V Kokave nad Rimavicou zas zahrajú Zákon žien, na motívy Ženského zákonu od J. G. Tajovského, herci Divadla Jonáša Záborského z Prešova, a to v sobotu 10. marca.
Hudobné a tanečné predstavenia
Sólisti donského kozáckeho chóru Volnij Don prídu počas svojej siedmej návštevy Slovenska s novým programom aj do Rimavskej Soboty. Tradičné nástroje, ako sú balalajka či bajan, známe ruské melódie a neopakovateľné hlasy rozozvučia Dom kultúry už v piatok 9. marca.
Známe pesničky zo Spievankova si vaši najmenší môžu zaspievať spolu so Spievankou a Zahrajkom už 16. marca na ich koncerte v Mestskom dome kultúry v Revúcej.
8. ročník Hudobnej jari v Rimavskej Sobote otvorí v utorok 20. marca v divadelnej sále Domu kultúry koncert s názvom Vítanie jari. Predstaví sa vynikajúci slovenský husľový virtuóz Peter Michalica, jeho žiak Hiroaki Goto z Japonska, sopranistka Michaela Popik Kušteková a klaviristka Viera Bartošová.
Čerešničkou na torte bude veľkolepý hudobno-tanečný program Slovenského ľudového umeleckého kolektívu (SĽUK) - Genezis. Príbeh o stvorení sveta a o prvých ľuďoch, ktorý vznikol na vybrané motívy z Prvej knihy Mojžišovej, sa odohrá v divadelnej sále Domu kultúry v Rimavskej Sobote 24. marca (sobota). Podmanivá hudba, skvelé choreografie, kreatívne animácie a strhujúce interpretačné výkony tanečného súboru budú dopĺňané vtipnými divadelnými výstupmi i slovnými komentármi hercov Františka Kovára, Petry Molnárovej a Reného Štúra.
Rôzne
Piatok 9. marca bude okrem iného patriť aj 60. výročiu úmrtia významného rodáka z Lukovíšť - Ivana Kraska. V jeho rodnej obci sa v tento deň uskutoční pietny akt na cintoríne, literárno-hudobná kompozícia v evanjelickom kostole a priateľské posedenie v kultúrnom dome.
Pestrú ponuku podujatí si pre vás pripravilo aj Gemersko-malohontské osvetové stredisko v Rimavskej Sobote. O tom, že bude naozaj z čoho vyberať, svedčí samotný plagát s programom na celý mesiac. Naplánované sú rôzne podujatia z oblastí divadla, umeleckého slova, filmu, videa, či folklóru. Nebudú chýbať ani výstavy, tvorivé dielne a iné kultúrno-spoločenské podujatia.
Zaujímavé výstavy
Autorská výstava Viktórie Bajovej - “Krajinou - nekrajinou“, ktorá je dostupná od 16. februára v Galérii GANEVIA, v priestoroch Domu kultúry v Rimavskej Sobote, potrvá ešte do 20. marca.
V Múzeu Prvého slovenského gymnázia v Revúcej bola 23. februára otvorená výstava s názvom Šup ho s kožuchom cez plecia s Hraškou! Prezentácia 8 mesačného výskumu spracovávania kože a kožušinových výrobkov v Muránskej Zdychave bude v múzeu trvať do 30. marca.
Od 1. februára prebieha výstava fotografií z minuloročnej súťaže MALOHONT mojimi očami v Knižnici prof. Štefana Pasiara v Hnúšti. Zábery s nášho regiónu môžete vidieť počas otváracích hodín knižnice až do 30. apríla.
Mestská galéria v Rimavskej Sobote pozýva v piatok 2. marca na vernisáž výstavy Focus. Diela autorky Patrície Koyšovej budú verejnosti prístupné v ľubovoľný pracovný deň do konca apríla.
Turistika
Sériu turistických akcií v tomto mesiaci odštartujú členovia KST Hnúšťa. Už 3. marca (sobota) sa chystajú na turistický prechod z Hrachova do Rimavskej Bane. Nenáročná trasa s dĺžkou cca 15 km bude viesť cez Holubín a Lehotu nad Rimavicou. Zraz je plánovaný o 7:20 hod. na železničnej stanici v Hnúšti. O tri týždne nato, v sobotu 24. marca, organizuje KST Hnúšťa Jarný výstup na Vepor. Bližšie informácie k turistickej akcii u predsedu Ľ. Klima na tel. č. 0918 809 833.
KST mesta Rimavská Sobota má v kalendári podujatí na tento mesiac naplánovaný Splav Rimavy (10.3.) a Zahájenie 100 jarných kilometrov (17.3.). Viac informácií nájdete na www.kst-rs.webnode.cz.
Spoznajme okolie Tisovca - s týmto cieľom sa v piatok 30. marca vydajú na trasu Hnúšťa - Ostrá - sedlo Babiná - Klenovská a Tisovská Poľana - Suché doly - Tisovec členovia Turistického oddielu KOS Rimavská dolina. Podrobnosti k akcii poskytne C. Huňa na tel. č. 0903 539 932.
V mene organizátorov Vás na všetky podujatia srdečne pozývame.
Ďalšie podujatia pripravované v tomto roku v regióne Malohont a jeho okolí, ako aj kontakty na organizátorov nájdete v Kalendári podujatí 2018.
Zmena termínov a programu podujatí vyhradená!
Kristína Furmanová

































Pracoval ako redaktor vo vydavateľstve Osveta v Martine a vydavateľstve Mladé letá a Slovenský spisovateľ v Bratislave. Napísal mnohé detské rozprávky, povesti, dobrodružno-historické romány, ale aj psychologické diela pre dospelých, televízne a rozhlasové scenáre. Rodnému kraju venoval nejednu svoju prácu, k Muráňu sa viaže televízny scenár Pieseň o Muráni (1974), povesť Tomáš a lúpežní rytieri, životným osudom P. Dobšinského je venovaná kniha Zlatá podkova, zlaté pero, zlatý vlas (1997) a Rozprávkar a rozprávnica (2006). .- MM-
Základné vzdelanie nadobudol v Tisovci. V rokoch 1853 – 1855 študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote, potom v Levoči a v Těšíne, teológiu a filozofiu vo Viedni, kde pracoval v študentskom spolku Tatran. V rokoch 1866 – 1871 pôsobil ako riadny profesor na Prvom slovenskom gymnáziu v Revúcej, kde vyučoval slovenčinu, nemčinu, latinčinu a gréčtinu, zároveň na Učiteľskom semenisku (ústave) vyučoval kreslenie. V Revúcej sa venoval ľudovýchovnej a osvetovej činnosti, pomáhal zakladať a rozvíjať ochotnícke divadlo. Jeho zásluhou v tomto období vzniklo aj divadelnícke hnutie v rodnom Tisovci, kde vybudoval aj javisko. Popri pedagogickej práci sa venoval aj literárnej tvorbe. Debutoval veršami Hlasy z cudziny, potom vyšla zbierky Spomienky a Zvuky gemerské. Rôznymi článkami prispieval tiež do viacerých časopisov a novín. - MM-
Študoval na Baníckej a lesníckej akadémii v Banskej Štiavnici. V roku 1884 pracoval ako praktikant na riaditeľstve Rimamuránsko-salgótarjánskej spoločnosti v Ózde. Od r. 1887 bol banským úradníkom, v rokoch 1879 – 1900 vedúcim banského závodu v Železníku, kde sa v podstatnej miere zaslúžil o dobudovanie ťažobného závodu výstavbou povrchových zariadení, o sprístupnenie ložísk úvodnými banskými dielami a i. V r. 1900 – 1905 bol banským správcom v Rožňave, od 1905 tajomníkom banského riaditeľstva v Ózde. V r. 1897 na zasadnutí Gemersko-borsodskej pobočky Krajinskej uhorskej baníckej a hutníckej spoločnosti predložil návrh na vybudovanie baníckeho múzea v Rožňave a v r. 1902 s A. Müllerom vypracovali projekt interiérov múzea. Bol členom Krajinskej maďarskej baníckej a hutníckej spoločnosti. Zúčastnil sa na vydaní baníckej a hutníckej monografie Gemerskej a Borsodskej župy (1907), na ktorej spracoval časť o baníctve, o. i. aj z národopisného hľadiska..- MM-
Prvé gymnaziálne triedy absolvoval v Gemeri, študoval na Evanjelickom lýceu v Levoči, člen družiny štúrovcov na Evanjelickom lýceu v Bratislave, filozofiu a históriu študoval na univerzite v Halle. Profesor a riaditeľ Evanjelického gymnázia v Modre, redaktor Orla. Pôsobil vo Vindšachte, Modre, Těšíne a Martine. Vrcholným jeho dielom je Reštavrácia – historické svedectvo o politických kortešačkách a živote slovenského zemianstva. Dej jeho povesti Knieža liptovské je umiestnený do Liptova, Gemera a Spiša, do miest, ktoré Kalinčiak dôverne poznal. Napísal viacero
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote, teológiu v Prešove a v Lipsku. 30 rokov pôsobil v Rimavskej Píle (dnes časť Tisovca). Potom žil v Banskej Bystrici, kde pomáhal manželke Terézii Vansovej pri redigovaní časopisu Slovenská žena. Bol vynikajúci kazateľ, autor kázní, príležitostných rečí a úvah, presadil sa najmä romantickými a historickými poviedkami. Bol aj ochotníckym hercom slovenského divadla v Tisovci. V roku 1893 inicioval vznik Píľansko-hačavského potravného a úverového družstva, zaoberal sa včelárstvom a pomológiou. O tejto problematike publikoval aj články. - MM-
Študoval v Kolíne a na gymnáziu v Prahe. Pôsobil ako daňový úradník a ako prednosta Berného úradu v Revúcej, krátko v Rimavskej Sobote a inde. Patril medzi významných faunistikov Slovenska. Zbieral chrobáky v okolí Revúcej, najmä na Muránskej a Silickej planine. Svoje zberateľské cesty podnikal aj do zahraničia. Zhromaždil zbierku s vyše 15 tisíc exemplármi, ktorá je uložená v Slovenskom národnom múzeu v Bratislave. Bol členom Československej entomologickej spoločnosti a Slovenskej entomologickej spoločnosti SAV. - MM-
Študoval na gymnáziu v Rožňave a v Dobšinej, na lýceu v Kežmarku a na univerzite v Jene. Pôsobil ako riaditeľ gymnázia v Novom Sade a od r. 1833 ako profesor v Prahe. Kliesnil cestu novým názorom na literatúru a presadzoval jej aktívny vzťah k životu, k ľudovej kultúre. Položil vedecké základy slavistiky a bol predstaviteľom úzkych vzťahov medzi Čechmi a Slovákmi. Zaslúžil sa o rozvoj vedeckého bádania, školskej reformy a budovanie slavistických katedier. Intenzívne sa venoval štúdiu prameňov a pamiatok slovanských literatúr, výsledky štúdia publikoval v dielach Dejiny slovanskej reči a literatúry podľa všetkých nárečí, Slovanské starožitnosti, Slovanský národopis a mnohé ďalšie. Jeho meno nesie univerzita v Košiciach.- MM-
V r. 1861 – 1864 študoval v Rožňave, právo vo Viedni a Budapešti. Trvalým poľom jeho verejného účinkovania sa stala politika. Na cirkevných i svetských fórach bojoval proti zatvoreniu slovenského gymnázia v Revúcej. Inicioval vznik Slovenskej národnej rady, ako najvyššieho zastupiteľského orgánu slovenského národa, ktorá sa oficiálne konštituovala 30. októbra 1918 na pamätnom deklaračnom zhromaždení v Martine a stal sa jej predsedom. V roku 1919 sa stal spolupredsedom Matice slovenskej a čestným predsedom Slovenskej národnej a roľníckej strany. Okrem národnostných politických otázok vo svojich článkoch venoval pozornosť aj hospodárskym a sociálnym problémom. - MM-
Po vyučení pracoval ako baník a elektrikár v Lubeníku. V r. 1955 sa presťahoval z Rožňavy do Šivetíc, kde sa až do vysokého veku realizoval ako umelecký keramikár. Vyrábal rôzne upomienkové predmety (reliéfy s motívom jaskýň, hrnčeky a pod.) pre Správu slovenských jaskýň, ktoré sa potom predávali pred jaskyňami ako suveníry. Zakladateľ a duša gemersko-licineckej jaskyniarskej skupiny (OS SSS Gemer-Licince). Ako prvý 18.7.1964 vnikol do útrob Krásnohorskej jaskyne v Slovenskom krase. Bol spoluobjaviteľ Novej Brzotínskej jaskyne na Plešiveckej planine (1954), Gemerskoteplickej jaskyne (1959) na planine Koniar. Patril k prvým prieskumníkom jaskyne Homoľa na Muránskej planine v Spišskogemerskom krase, Kamenianskom krase (jaskynná subsústava Jánová-Čurgov), v oblasti Striebornej lúky v najzápadnejšom cípe Koniarskej planiny a iné. Na jar 2018 mu Slovenská speleologická spoločnosť udelila čestné členstvo. - MM-