2018 v budove Prvého slovenského gymnázia v Revúcej.
Nasledujúci víkend bude patriť rozlúčke so zimou. Vo Veľkých Teriakovciach ukončia vládu bohyne tohto ročného obdobia - Moreny, ktorá bude hodená do Rimavy v sobotu 17. marca. Symbolické podujatie bude spojené so súťažou o najkrajšiu Morenu a veľkonočným jarmokom. Hoj, Marienka hoj, ďe ťa tanesiemo..., tak si budú spievať občania Striežoviec na Smrtnú nedeľu (18.3.). Slamenú bábu Marienku vynesú z dediny, horiacu hodia do potoka a zima tak vraj z dediny odíde. Tradičné zvykoslovie doplní vystúpenie Detského folklórneho súboru Hájik z Rimavskej Soboty.
Na športového ducha nezanevrú ani týždeň pred Veľkou nocou nadšenci stolného tenisu. V poradí 8. ročník Veľkonočného turnaja dospelých z obcí Mikroregiónu SINEC-KOKAVSKO sa odohrá v sobotu 24. marca v Klenovci.
Vŕbu pred obecným úradom v Hrachove zasypú už tradične na Kvetnú nedeľu (25.3.) stovky veľkonočných vajíčok. Odmenené bude každé dieťa, ktoré k výzdobe prispeje viac ako piatimi ozdobenými vajíčkami.
V nasledovnom týždni, priamo počas veľkonočných sviatkov (28.3.-3.4.), si budete môcť pozrieť veľkonočné ozdoby v Klenovci. Za priaznivého počasia budú zdobiť stromčeky na námestí Karola Salvu.
Divadlo
Pri príležitosti 90. výročia otvorenia Obecnej Radnice pozýva obec Rimavská Baňa v sobotu 3. marca na divadelné predstavenie Halúzka moja v podaní hercov Divadla Štefana Kvietika z Veľkého Krtíša. Dobrý deň, prišla som bojovať o Vášho muža, alebo A čo ja láska? Tak znie názov komédie, s ktorou zvučné herecké mená ako Martin Mňahončák či Marta Sládečková zavítajú v nedeľu 4. marca do Domu kultúry v Hnúšti. V Kokave nad Rimavicou zas zahrajú Zákon žien, na motívy Ženského zákonu od J. G. Tajovského, herci Divadla Jonáša Záborského z Prešova, a to v sobotu 10. marca.
Hudobné a tanečné predstavenia
Sólisti donského kozáckeho chóru Volnij Don prídu počas svojej siedmej návštevy Slovenska s novým programom aj do Rimavskej Soboty. Tradičné nástroje, ako sú balalajka či bajan, známe ruské melódie a neopakovateľné hlasy rozozvučia Dom kultúry už v piatok 9. marca.
Známe pesničky zo Spievankova si vaši najmenší môžu zaspievať spolu so Spievankou a Zahrajkom už 16. marca na ich koncerte v Mestskom dome kultúry v Revúcej.
8. ročník Hudobnej jari v Rimavskej Sobote otvorí v utorok 20. marca v divadelnej sále Domu kultúry koncert s názvom Vítanie jari. Predstaví sa vynikajúci slovenský husľový virtuóz Peter Michalica, jeho žiak Hiroaki Goto z Japonska, sopranistka Michaela Popik Kušteková a klaviristka Viera Bartošová.
Čerešničkou na torte bude veľkolepý hudobno-tanečný program Slovenského ľudového umeleckého kolektívu (SĽUK) - Genezis. Príbeh o stvorení sveta a o prvých ľuďoch, ktorý vznikol na vybrané motívy z Prvej knihy Mojžišovej, sa odohrá v divadelnej sále Domu kultúry v Rimavskej Sobote 24. marca (sobota). Podmanivá hudba, skvelé choreografie, kreatívne animácie a strhujúce interpretačné výkony tanečného súboru budú dopĺňané vtipnými divadelnými výstupmi i slovnými komentármi hercov Františka Kovára, Petry Molnárovej a Reného Štúra.
Rôzne
Piatok 9. marca bude okrem iného patriť aj 60. výročiu úmrtia významného rodáka z Lukovíšť - Ivana Kraska. V jeho rodnej obci sa v tento deň uskutoční pietny akt na cintoríne, literárno-hudobná kompozícia v evanjelickom kostole a priateľské posedenie v kultúrnom dome.
Pestrú ponuku podujatí si pre vás pripravilo aj Gemersko-malohontské osvetové stredisko v Rimavskej Sobote. O tom, že bude naozaj z čoho vyberať, svedčí samotný plagát s programom na celý mesiac. Naplánované sú rôzne podujatia z oblastí divadla, umeleckého slova, filmu, videa, či folklóru. Nebudú chýbať ani výstavy, tvorivé dielne a iné kultúrno-spoločenské podujatia.
Zaujímavé výstavy
Autorská výstava Viktórie Bajovej - “Krajinou - nekrajinou“, ktorá je dostupná od 16. februára v Galérii GANEVIA, v priestoroch Domu kultúry v Rimavskej Sobote, potrvá ešte do 20. marca.
V Múzeu Prvého slovenského gymnázia v Revúcej bola 23. februára otvorená výstava s názvom Šup ho s kožuchom cez plecia s Hraškou! Prezentácia 8 mesačného výskumu spracovávania kože a kožušinových výrobkov v Muránskej Zdychave bude v múzeu trvať do 30. marca.
Od 1. februára prebieha výstava fotografií z minuloročnej súťaže MALOHONT mojimi očami v Knižnici prof. Štefana Pasiara v Hnúšti. Zábery s nášho regiónu môžete vidieť počas otváracích hodín knižnice až do 30. apríla.
Mestská galéria v Rimavskej Sobote pozýva v piatok 2. marca na vernisáž výstavy Focus. Diela autorky Patrície Koyšovej budú verejnosti prístupné v ľubovoľný pracovný deň do konca apríla.
Turistika
Sériu turistických akcií v tomto mesiaci odštartujú členovia KST Hnúšťa. Už 3. marca (sobota) sa chystajú na turistický prechod z Hrachova do Rimavskej Bane. Nenáročná trasa s dĺžkou cca 15 km bude viesť cez Holubín a Lehotu nad Rimavicou. Zraz je plánovaný o 7:20 hod. na železničnej stanici v Hnúšti. O tri týždne nato, v sobotu 24. marca, organizuje KST Hnúšťa Jarný výstup na Vepor. Bližšie informácie k turistickej akcii u predsedu Ľ. Klima na tel. č. 0918 809 833.
KST mesta Rimavská Sobota má v kalendári podujatí na tento mesiac naplánovaný Splav Rimavy (10.3.) a Zahájenie 100 jarných kilometrov (17.3.). Viac informácií nájdete na www.kst-rs.webnode.cz.
Spoznajme okolie Tisovca - s týmto cieľom sa v piatok 30. marca vydajú na trasu Hnúšťa - Ostrá - sedlo Babiná - Klenovská a Tisovská Poľana - Suché doly - Tisovec členovia Turistického oddielu KOS Rimavská dolina. Podrobnosti k akcii poskytne C. Huňa na tel. č. 0903 539 932.
V mene organizátorov Vás na všetky podujatia srdečne pozývame.
Ďalšie podujatia pripravované v tomto roku v regióne Malohont a jeho okolí, ako aj kontakty na organizátorov nájdete v Kalendári podujatí 2018.
Zmena termínov a programu podujatí vyhradená!
Kristína Furmanová
Zmaturoval na Vyššej hospodárskej škole v Košiciach, pokračoval na Vojenskej akadémii v Hraniciach a na Vysokej vojenskej škole v Bratislave. Plnil vojenské rozkazy v Charkove, v Banskej Bystrici a v Bratislave. V r. 1944 sa stal vedúcim oddelenia na Vojenskom ústredí v Banskej Bystrici a pripravoval zapojenie slovenskej armády do SNP, bol vymenovaný za náčelníka štábu Veliteľstva 1. čs. armády na Slovensku. 
Študoval na gymnáziu v Banskej Bystrici a na Lekárskej fakulte Slovenskej univerzity. Ako lekár pôsobil v Košiciach, potom bol obvodným lekárom na rôznych miestach. Od r. 1965 bol obvodným lekárom v Lenartovciach. Bol činný aj literárne. Poviedky publikoval v periodikách Ľud, Svet, Život, Pravda, Práca, Roháč a v zborníku Zvítanie. Posmrtne mu vyšla zbierka sci-fi poviedok 
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a na ČVUT v Prahe. Do roku 1944 pracoval v Továrni na káble v Bratislave. Zapojil sa do ilegálneho protifašistického hnutia, podieľal sa na prípravách SNP v Tisovci, po jeho vypuknutí člen povstaleckej SNR, zástupca povereníka verejných prác, osvetový dôstojník 1. čs. armády na Slovensku. Po oslobodení pôsobil na Povereníctve priemyslu a obchodu v Košiciach, od r. 1963 bol ministrom priemyslu a stavebníctva. Bol vedúci kancelárie SNR a vedúci odboru Ústavu ekonomiky a organizácie stavebníctva v Bratislave. V Tisovci pomohol pri výstavbe novej budovy základnej školy a pamätníka Dr. Vladimíra Clementisa. Je autorom mnohých štúdií, prejavov a článkov z problematiky obnovy národného hospodárstva, industrializácie, stavebníctva a ekonomiky riadenia.
V rokoch 1826 – 1829 študoval na gymnáziu v Rožňave, potom študoval teológiu v Prešove, v Bratislave a vo Viedni. Pôsobilako farár v Liptovskom Mikuláši. Bol popredný reprezentant slovenského národného hnutia v 19. storočí, vedúca osobnosť generácie štúrovcov. Vyšiel s návrhom vydávať pre slovenský ľud poučné a náučné časopisy. Mal podstatný podiel na Prosbopise liptovského seniorátu o znovuzriadenie Katedry reči a literatúry českoslovanskej na lýceu v Bratislave. Bol najbližším spolupracovníkom Ľ. Štúra a J. M. Hurbana v snahách o organizovanosť slovenského národného hnutia. Podieľal sa na kodifikácii stredoslovenčiny ako celonárodného spisovného jazyka a na založení kultúrno-politického spolku Tatrín. Vydal brožúru Dobruo slovo Slovákom, súcim na slovo, proklamáciu Hlas k národu slovenskému a iné. Jeho hlavné literárne diela vznikli v porevolučných rokoch.
V Ratkovej prežil detstvo a v roku 1957 tu ukončil základné vzdelanie. Po maturite na JSŠ v Moldave nad Bodvou študoval v rokoch 1960 – 1965 ruský jazyk a históriu na Filozofickej fakulte Univerzity P. J. Šafárika v Prešove. Celý život pracoval v v Historickom ústave SAV v Bratislave, bol členom vo vedeckej organizácii Slovensko – maďarská komisia historikov. V práci sa orientoval na výskum obdobia druhej polovice 19. storočia, resp. prelomu 19. a 20. storočia, predovšetkým na politické a kultúrne dejiny Slovenska v uhorskom kontexte v epoche dualizmu. Rovnako ho zaujímali aj cirkevné dejiny slovenských evanjelikov. Jeho výskumná a publikačná činnosť je veľmi bohatá, napísal množstvo odborných a vedeckých článkov a štúdií v rôznych monografiách, zborníkoch, periodikách, venoval sa aj mnohým osobnostiam našich národných dejín.
Od r. 1926 pracoval ako stavbyvedúci na Slovensku, zúčastnil sa na rekonštrukcii mostov a ciest v okolí Brezna, Červenej Skaly, Tisovca a Revúcej, v r. 1949 – 1954 pôsobil v Dobšinej ako úsekový vedúci a hlavný inžinier stavby prečerpávacej vodnej elektrárne – hydrocentrály, potom riaditeľ Trate družby, od r. 1956 Inžinierskych stavieb v Košiciach. Spolupracovník ilegálneho protifašistického odboja v SNP, ako člen útvaru technickej pohotovosti povstaleckej armády viedol výstavbu vojenského letiska Rohozná pri Brezne. V r. 1955 bol vyznamenaný Radom práce.
Po maturite v Rožňave študoval na Filozofickej fakulte Slovenskej univerzity. Pôsobil na Gymnáziu v Revúcej, na Učiteľskej akadémii v Bratislave, na Telovýchovnom ústave Pedagogickej fakulty SU, kde vyučoval športové hry, participoval aj na výučbe korčuľovania a lyžovania a viedol semináre zo športovej psychológie. V r. 1960 sa stal vedúcim Katedry teórie a metodiky hier na ITVŠ UK v Bratislave (neskôr FTVŠ), kde vykonával tiež funkciu prodekana. Bol jedným zo zakladajúcich členov TJ Slávia UK a zakladateľom i trénerom jej volejbalového oddielu, s ktorým získal v r. 1966 prvý titul majstra ČSSR. Publikoval v športových časopisoch a je autor knižných publikácií a vysokoškolských učebníc – 
Do USA odišiel v roku 1909, kde neskoršie študoval teológiu. V júni 1921 bol inštalovaný za farára Slovenskej evanjelickej cirkvi v Akrone a Barbetone v štáte Ohio, neskôr pôsobil v Evanjelickom zväze v Johnstowne a v Michigane. V slovenských cirkevných zboroch zakladal rôzne spolky, skupiny a potom v nich pôsobil v národnom duchu: v nedeľnej škole, v ženskom i mužskom pomocnom spolku. Založil aj detský spevokol, pôsobil v divadelnom klube, v luteránskej lige, založil a dirigoval cirkevný orchester. Bol aktívny aj na poli občianskom, literárnom a politickom, bol plodným publicistom, písal i poéziu. V júni 1970 navštívil Maticu slovenskú v Martine. V evanjelickom kostole v Rejdovej sa konali v dňoch 24. – 26.8.2007 spomienkové slávnosti pri príležitosti jeho 111. výročia narodenia.
Od tohto roku vystupovala v Ľudovej opere a od roku 1915 bola členkou Štátnej opery v Budapešti. Bola poprednou interpretkou operných postáv vo svojom žánri (alt) a interpretkou piesní a oratórií. Často hosťovala v zahraničí na všetkých popredných európskych operných scénach. Ako stúpenkyňa pokrokového hnutia pravidelne vystupovala na kultúrnych podujatiach pre robotníkov. Zaslúžila sa o propagáciu diel B. Bartóka a Z. Kodálya. 
Krátko učila a od päťdesiatych rokov pôsobila v Okresnej knižnici v Rožňave, kde založila odbor regionálnej literatúry a spracovala bibliografiu osobností spätých s Rožňavou, ktorá vyšla i knižne. Od sedemdesiatych rokov pracovala v Štátnom okresnom archíve v Brzotíne. Tu spracovala stredoveké a časť novovekých archiválií o Rožňave, včítane katalógov. Zvýšenú pozornosť venovala remeselníctvu a dejinám lekárstva a lekárnictva, popísala aj históriu vzniku rožňavského dobrovoľného hasičského zboru.
Študoval na polytechnike v Grazi a v Karlsruhe, na Baníckej a lesníckej akadémii v Banskej Štiavnici. Banský a hutnícky odborník, autor početných posudkov pre súkromné banské spoločnosti o využití uhoľných a rudných ložísk. 26 rokov pôsobil ako banský a hutnícky správca v Brzotíne, neskôr v železničiarskej úč. spol. Union vo Zvolene. Písal o ložiskách železnej rudy v okolí Rožňavy, o mangánových rudách v Čučme a Betliari, o oloveno-zinkových ložiskách v Ardove, o výskyte chromitu v Tibe pri Plešivci, spracoval históriu antimónových a železorudných baní pri Rožňave a erárnych baní v Tisovci. Jeho najvýznamnejšim dielom je súpis lokalít s výskytmi železnej rudy, vypracovaný z poverenia Uhorskej prírodovednej spoločnosti (1880). Prispieval do odborných časopisov.
Po štúdiách na gymnáziu v Rimavskej Sobote a Levoči študoval teológiu a právo v Prešove. Po celý život pôsobil v Revúcej: ako profesor na Prvom slovenskom gymnáziu, po jeho zatvorení ako advokát, neskôr profesor a správca na Čs. štátnom reálnom gymnáziu, kde zriadil Spolok pre podporovanie nemajetných študentov, napokon ako verejný notár. Bol členom ústredia Slovenskej národnej strany a pracoval v evanjelickom cirkevnom zbore. Patril k tvorcom národnej koncepcie dejín Slovenska, bol zakladajúci člen Muzeálnej slovenskej spoločnosti a popredný predstaviteľ národného a kultúrneho života v Gemeri. Sústavne sa venoval štúdiu histórie, spracoval monografie významných osobností slovenského národného života, je autorom mnohých historických a miestopisných článkov o Gemeri. Vydal historické práce 
Študoval na gymnáziu a učiteľskom ústave v Revúcej. Pôsobil ako učiteľ v Drienčanoch, Kyjaticiach, Jelšave (tu z jeho triedy vyšla botanička Izabela Textorisová), vo Vyšnej Slanej, naposledy v Tisovci. Pracoval aj ako správca v tlačiarni Karola Salvu v Ružomberku a ako kustód v SNM Martine. Bol významným botanikom, kultúrnym a múzejným pracovníkom a redaktorem, venoval sa aj meteorológii a astronómii, bol zakladateľom organizovanej turistiky v Tisovci, bol aj členom spevokolu Tatran v Liptovskom Mikuláši. Najväčší úspech dosiahol v botanike. Objavil lokality viacerých rastlinných druhov v Tatrách a v okolí Tisovca. Písal odborné botanické články, zhotovil 200 botanických hesiel pre vtedy pripravovaný náučný slovník. Vytvoril vlastný herbár, ktorý daroval Národnému múzeu v Martine (vyše 5000 položiek) a menší herbár daroval meštianskej škole v Tisovci. Na vrchu Tŕstie je umiestnená jeho pamätná tabuľa (1930).