2018 v budove Prvého slovenského gymnázia v Revúcej.
Nasledujúci víkend bude patriť rozlúčke so zimou. Vo Veľkých Teriakovciach ukončia vládu bohyne tohto ročného obdobia - Moreny, ktorá bude hodená do Rimavy v sobotu 17. marca. Symbolické podujatie bude spojené so súťažou o najkrajšiu Morenu a veľkonočným jarmokom. Hoj, Marienka hoj, ďe ťa tanesiemo..., tak si budú spievať občania Striežoviec na Smrtnú nedeľu (18.3.). Slamenú bábu Marienku vynesú z dediny, horiacu hodia do potoka a zima tak vraj z dediny odíde. Tradičné zvykoslovie doplní vystúpenie Detského folklórneho súboru Hájik z Rimavskej Soboty.
Na športového ducha nezanevrú ani týždeň pred Veľkou nocou nadšenci stolného tenisu. V poradí 8. ročník Veľkonočného turnaja dospelých z obcí Mikroregiónu SINEC-KOKAVSKO sa odohrá v sobotu 24. marca v Klenovci.
Vŕbu pred obecným úradom v Hrachove zasypú už tradične na Kvetnú nedeľu (25.3.) stovky veľkonočných vajíčok. Odmenené bude každé dieťa, ktoré k výzdobe prispeje viac ako piatimi ozdobenými vajíčkami.
V nasledovnom týždni, priamo počas veľkonočných sviatkov (28.3.-3.4.), si budete môcť pozrieť veľkonočné ozdoby v Klenovci. Za priaznivého počasia budú zdobiť stromčeky na námestí Karola Salvu.
Divadlo
Pri príležitosti 90. výročia otvorenia Obecnej Radnice pozýva obec Rimavská Baňa v sobotu 3. marca na divadelné predstavenie Halúzka moja v podaní hercov Divadla Štefana Kvietika z Veľkého Krtíša. Dobrý deň, prišla som bojovať o Vášho muža, alebo A čo ja láska? Tak znie názov komédie, s ktorou zvučné herecké mená ako Martin Mňahončák či Marta Sládečková zavítajú v nedeľu 4. marca do Domu kultúry v Hnúšti. V Kokave nad Rimavicou zas zahrajú Zákon žien, na motívy Ženského zákonu od J. G. Tajovského, herci Divadla Jonáša Záborského z Prešova, a to v sobotu 10. marca.
Hudobné a tanečné predstavenia
Sólisti donského kozáckeho chóru Volnij Don prídu počas svojej siedmej návštevy Slovenska s novým programom aj do Rimavskej Soboty. Tradičné nástroje, ako sú balalajka či bajan, známe ruské melódie a neopakovateľné hlasy rozozvučia Dom kultúry už v piatok 9. marca.
Známe pesničky zo Spievankova si vaši najmenší môžu zaspievať spolu so Spievankou a Zahrajkom už 16. marca na ich koncerte v Mestskom dome kultúry v Revúcej.
8. ročník Hudobnej jari v Rimavskej Sobote otvorí v utorok 20. marca v divadelnej sále Domu kultúry koncert s názvom Vítanie jari. Predstaví sa vynikajúci slovenský husľový virtuóz Peter Michalica, jeho žiak Hiroaki Goto z Japonska, sopranistka Michaela Popik Kušteková a klaviristka Viera Bartošová.
Čerešničkou na torte bude veľkolepý hudobno-tanečný program Slovenského ľudového umeleckého kolektívu (SĽUK) - Genezis. Príbeh o stvorení sveta a o prvých ľuďoch, ktorý vznikol na vybrané motívy z Prvej knihy Mojžišovej, sa odohrá v divadelnej sále Domu kultúry v Rimavskej Sobote 24. marca (sobota). Podmanivá hudba, skvelé choreografie, kreatívne animácie a strhujúce interpretačné výkony tanečného súboru budú dopĺňané vtipnými divadelnými výstupmi i slovnými komentármi hercov Františka Kovára, Petry Molnárovej a Reného Štúra.
Rôzne
Piatok 9. marca bude okrem iného patriť aj 60. výročiu úmrtia významného rodáka z Lukovíšť - Ivana Kraska. V jeho rodnej obci sa v tento deň uskutoční pietny akt na cintoríne, literárno-hudobná kompozícia v evanjelickom kostole a priateľské posedenie v kultúrnom dome.
Pestrú ponuku podujatí si pre vás pripravilo aj Gemersko-malohontské osvetové stredisko v Rimavskej Sobote. O tom, že bude naozaj z čoho vyberať, svedčí samotný plagát s programom na celý mesiac. Naplánované sú rôzne podujatia z oblastí divadla, umeleckého slova, filmu, videa, či folklóru. Nebudú chýbať ani výstavy, tvorivé dielne a iné kultúrno-spoločenské podujatia.
Zaujímavé výstavy
Autorská výstava Viktórie Bajovej - “Krajinou - nekrajinou“, ktorá je dostupná od 16. februára v Galérii GANEVIA, v priestoroch Domu kultúry v Rimavskej Sobote, potrvá ešte do 20. marca.
V Múzeu Prvého slovenského gymnázia v Revúcej bola 23. februára otvorená výstava s názvom Šup ho s kožuchom cez plecia s Hraškou! Prezentácia 8 mesačného výskumu spracovávania kože a kožušinových výrobkov v Muránskej Zdychave bude v múzeu trvať do 30. marca.
Od 1. februára prebieha výstava fotografií z minuloročnej súťaže MALOHONT mojimi očami v Knižnici prof. Štefana Pasiara v Hnúšti. Zábery s nášho regiónu môžete vidieť počas otváracích hodín knižnice až do 30. apríla.
Mestská galéria v Rimavskej Sobote pozýva v piatok 2. marca na vernisáž výstavy Focus. Diela autorky Patrície Koyšovej budú verejnosti prístupné v ľubovoľný pracovný deň do konca apríla.
Turistika
Sériu turistických akcií v tomto mesiaci odštartujú členovia KST Hnúšťa. Už 3. marca (sobota) sa chystajú na turistický prechod z Hrachova do Rimavskej Bane. Nenáročná trasa s dĺžkou cca 15 km bude viesť cez Holubín a Lehotu nad Rimavicou. Zraz je plánovaný o 7:20 hod. na železničnej stanici v Hnúšti. O tri týždne nato, v sobotu 24. marca, organizuje KST Hnúšťa Jarný výstup na Vepor. Bližšie informácie k turistickej akcii u predsedu Ľ. Klima na tel. č. 0918 809 833.
KST mesta Rimavská Sobota má v kalendári podujatí na tento mesiac naplánovaný Splav Rimavy (10.3.) a Zahájenie 100 jarných kilometrov (17.3.). Viac informácií nájdete na www.kst-rs.webnode.cz.
Spoznajme okolie Tisovca - s týmto cieľom sa v piatok 30. marca vydajú na trasu Hnúšťa - Ostrá - sedlo Babiná - Klenovská a Tisovská Poľana - Suché doly - Tisovec členovia Turistického oddielu KOS Rimavská dolina. Podrobnosti k akcii poskytne C. Huňa na tel. č. 0903 539 932.
V mene organizátorov Vás na všetky podujatia srdečne pozývame.
Ďalšie podujatia pripravované v tomto roku v regióne Malohont a jeho okolí, ako aj kontakty na organizátorov nájdete v Kalendári podujatí 2018.
Zmena termínov a programu podujatí vyhradená!
Kristína Furmanová
Pracoval na Mineralogickom ústave Prírodovedeckej fakulty UK v Prahe, ale svoju vedecko-výskumnú prácu z oblasti experimentálnej mineralógie a štruktúrno-kryštalografického výskumu orientoval hlavne na Slovensko. V Nižnej Slanej opísal novú lokalitu evansitu, v Rožňave výskyt rutilu a minerály niklu, v Dobšinej výskyt rýdzeho bizmutu. Autor prác o Dobšinskej ľadovej jaskyni. Zasahoval i do dalších geologických odborov, zvlášť do tektonickej geológie a do petrografie. Zúčastnil sa protifašistického odboja, pri zatýkání sa postavil na odpor a zahynul, čo pripomína aj pamätná tabuľa Padli za vlast v budove dekanátu PF UK v Prahe.
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a v Tisovci, kde v roku 1940 maturoval. Na FF UK v Bratislave vyštudoval slovenčinu a nemčinu. Aktívne sa zúčastnil protifašistického odboja v SNP. Na sklonku roka 1944 bol zatknutý a odvlečený do koncentračného tábora v Mauthausene a neskôr do Dachau. Po návrate bol tajomníkom slovenskej sekcie Zväzu čs. spisovateľov, redaktorom týždenníka Kultúrny život, vedúcim scenáristického oddelenia Čs. štátneho filmu, od roku 1955 šéfredaktorom Slovenských pohľadov. V rokoch 1956 – 1974 sa profesionálne venoval literárnej tvorbe. V roku 1974 sa stal predsedom Matice slovenskej a v tejto funkcii zotrval až do roku 1990
Ordinovaný bol v r. 1956 v Bratislave. V rokoch 1968 – 1970 pôsobil ako kaplán v Hnúšti, v rokoch 1982 – 1990 ako správca farnosti v Gemerskej Polome. Za administrátora rožňavskej diecézy bol Jánom Pavlom II. menovaný v r. 1990. Úradu sa ujal 18.2.1990 a na biskupa bol vysvätený 18.3.1990 v Rožňave Jozefom kardinálom Tomkom. V Konferencii biskupov Slovenska niekoľko rokov pracoval v Komisii pre školstvo a kultúru, napokon pracoval v Komisii pre klérus a výchovu povolaní. Je autorom knihy 
Študoval na Akadémii výtvarných umení v Budapešti, absolvoval študijnú cestu do Tirolska a Talianska. 
Pôvodným menom Štefan Bartušek. Študoval na VŠVU v Bratislave a na Karlovej univerzite v Prahe. Od roku 1961 žil a tvoril v Banskej Bystrici. Stál pri vzniku Katedry Výtvarnej tvorby Pedagogickej fakulty v Banskej Bystrici a aj pri zrode Katedry výtvarnej tvorby na Akadémii umení, kde bol prvým dekanom a v Banskej Bystrici založil aj Galériu výtvarného umenia. Namaľoval vyše desaťtisíc obrazov, vytvoril aj veľa drevorezov a leptov a známy je aj ako ilustrátor kníh. Vytváral obrazy skladané a usporiadané do filozofických príbehov, obsahom jeho maľby sú zložité vzťahy človeka a súčasnej civilizácie. Osobitným prínosom do svetového výtvarného umenia sú jeho cykly obrazov 
Študoval na gymnáziu v Ožďanoch, Levoči a Prešove. Po vyštudovaní v Jene učil na gymnáziu v Ožďanoch a v Kežmarku. Od roku 1824 bol farárom v Brezne. Je zakladateľ slovenskej veselohry, významný satirik v období národného obrodenia. V roku 1830 bola v Liptovskom Mikuláši inscenovaná jeho najznámejšia veselohra 
Študoval na Vysokej škole výtvarných umení. Od roku 1957 žil a tvoril v Bratislave. Pracoval v redakcii denníka Pravda ako výtvarný redaktor, bol členom Zväzu slovenských výtvarných umelcov, tvorivej skupiny Život, skupiny Kontinuita a Spolku výtvarníkov Slovenska. V jeho tvorbe dominuje figúra, ale aj krajinomaľba, motívy rodného Klenovca sa vinú jeho celým dielom. Jeho figurálne kompozície s poeticko-surrealistickým nábojom ho zaradili medzi najvýznamnejších slovenských výtvarných umelcov súčasnosti. Jeho diela boli vystavené na desiatkach expozícií doma a v celom rade renomovaných galérií vo svete. Je laureátom prestížnych domácich a zahraničných výtvarných ocenení. V roku 2001 v Slovarte vyšla publikácia 
Po maturite na gymnáziu v Tisovci študoval na Vysokej škole poľnohospodárskeho a lesníckeho inžinierstva v Košiciach. Od roku 1950 pôsobil ako pedagóg na Ústave spoločenských náuk na Lekárskej fakulte UPJŠ, neskôr na VŠT v Košiciach, od roku 1971 bol podpredseda KNV v Košiciach. V roku 1975 prešiel pracovať do SAV v Bratislave, kde pracoval v mnohých riadiacich funkciách. Jeho vedecká a odborná činnosť bola orientovaná prevažne na filozofickú problematiku, ale zasiahla i oblasť sociológie a pedagogiky. Je autorom niekoľkých publikácií a takmer 300 štúdií, odborných i popularizačných článkov. Za vedeckú, odbornú a pedagogickú prácu bol odmenený viacerými medailami a vyznamenaniami.