Tento ,,Zbojnícky expres“ ponúkne pestrý program nielen počas jazdy vlakom, ale aj počas zastávok na zaujímavých lokalitách, ktoré ponúknu cestujúcim krásne výhľady a nezabudnuteľné okamžiky v lone slovenskej prírody. Na železničnej trase s bohatou históriou, ktorej korene siahajú do 19. storočia, zažijete popri krásnych historických motoráčikoch aj jazdu na unikátnej súprave historických vagónov ťahaných vyše storočnou parnou zubačkou. Jej existencia a fungovanie je zásluhou dobrovoľníkov z občianskym združením Zubačka, ktorí zároveň vytvorili historické múzeum železnice. Práve tohto miesta sa bude týkať prvá brigáda. Múzeum bude jednou zo zaujímavých zastávok „Zbojníckeho expresu“, ktorý má osloviť návštevníkov všetkých vekových kategórií.
Rozvojová agentúra BBSK v spolupráci s Oblastnou organizáciou cestovného ruchu Gemer a o. z. Zubačka sa rozhodli pre spoločnú brigádu, ktorá skrášli nielen interiér múzea, ale aj okolie budovy, v ktorom sídli. ,,Múzeum zubačky nám približuje úžasnú históriu tejto unikátnej železničnej trate, ktorá písala regionálne dejiny. Zaujímavé informácie, historické exponáty či model vláčika, to všetko sú podnety ktoré návštevníkom múzea už navždy umocnia pôžitok z jazdy po tejto trati, či už na historickom vláčiku, alebo bežnou vlakovou dopravou,“ uviedol regionálny historik Mgr. Viktor Brádňanský z OOCR Gemer.
Dobrovoľníkov čaká práca na novom nátere interiéru a exteriéru múzea, náter okolitých zábradlí, úprava záhradky, či ošetrenie samotných exponátov. Všetky šikovné ruky, odhodlanie pomôcť a dobrá nálada sú preto vítané. Dobrovoľníci sa stretnú pred budovou múzea, ktorá sa nachádza na hlavnej železničnej stanici mesta Tisovec o 9:30 hod. Náradie, pitný režim a občerstvenie je zabezpečené organizátormi brigády. Odporúčame dobrovoľníkom, aby si doniesli vhodné pracovné oblečenie. Veríme, že sa nám spoločne podarí skrášliť toto zaujímavé miesto, ktoré je dôležité nielen pre pripravované podujatia, ale poslúži aj ako vstupná brána do regiónu pre návštevníkov prichádzajúcich vlakovou dopravou.
Druhá iniciatíva je úzko spojená s jedným z najdôležitejších banských miest na Gemeri. Oblasť v okolí vrchu Železník bola jednou z najvýznamnejších a najdôležitejších ložísk železnej rudy v rakúsko-uhorskej monarchií. Tunajšie bane poskytovali prácu tisíckam ľudí a pozostatky po banskej a hutníckej činnosti nachádzame v každej okolitej dedine. Jednou z nemých pozostalostí na slávne časy je vysoká pec v Sirku. Táto kedysi 13 metrov vysoká pec postavená z lomového kameňa spracovávala až 10 000 ton rudy ročne. Spomienky na banské časy tu nachádzame doslova na každom mieste v podobe zachovalej baníckej infraštruktúry, opustených štôlní, podstavcov z lanovky, či násypu úzkokoľajovej železničky. Banská činnosť priniesla do tejto lokality nielen prácu, ale aj bohatý spoločenský život. Dodnes máme možnosť obdivovať na vrchu Železník budovy starej kolkárne, či kino Stachanov, spred ktorého očarí návštevníka nádherná panoráma okolitého kraja. Na staré tradície a zachovanie týchto lokalít sa zišla partia dobrovoľníkov, ktorí spojili svoje sily, aby zveľadili a zachránili tieto pamiatky. K nim patrí aj banícke jazierko v Železníku, a tak sa dobrovoľníci z organizácie Skryté poklady Slovenska a Klub Železník – Kino Stachanov rozhodli zrevitalizovať toto pôvodne banské dielo.
„Naša prvá verejná brigáda na revitalizácii baníckeho jazierka v Železníku. Budeme robiť všetky prvotné činnosti, bez ktorých sa nedajú robiť ďalšie fázy. Budeme potrebovať veľa rúk a zopár aj silných. Budeme odstraňovať náletovú zeleň, zbierať odpadky, upravovať terén v okolí jazierka a aj brehy jazierka. Preto je vhodné, nie však nutné, doniesť si svoje náradie, ako je motyka, hrable, rýľ, vidly, krompáč a pod. Vrecia na odpad a hygienické rukavice budú zabezpečené. Pracovať budeme pri dodržaní všetkých hygienických opatrení, ktoré si situácia vyžaduje. Stretneme sa o 9.30 na asfaltovej ceste, odkiaľ sa vchádza na cestičku k jazierku,“ uviedol organizátor podujatia Ladislav Bene z organizácie Skryté poklady Slovenska.
Mgr. Viktor Brádňanský
Pracoval na Mineralogickom ústave Prírodovedeckej fakulty UK v Prahe, ale svoju vedecko-výskumnú prácu z oblasti experimentálnej mineralógie a štruktúrno-kryštalografického výskumu orientoval hlavne na Slovensko. V Nižnej Slanej opísal novú lokalitu evansitu, v Rožňave výskyt rutilu a minerály niklu, v Dobšinej výskyt rýdzeho bizmutu. Autor prác o Dobšinskej ľadovej jaskyni. Zasahoval i do dalších geologických odborov, zvlášť do tektonickej geológie a do petrografie. Zúčastnil sa protifašistického odboja, pri zatýkání sa postavil na odpor a zahynul, čo pripomína aj pamätná tabuľa Padli za vlast v budove dekanátu PF UK v Prahe.
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a v Tisovci, kde v roku 1940 maturoval. Na FF UK v Bratislave vyštudoval slovenčinu a nemčinu. Aktívne sa zúčastnil protifašistického odboja v SNP. Na sklonku roka 1944 bol zatknutý a odvlečený do koncentračného tábora v Mauthausene a neskôr do Dachau. Po návrate bol tajomníkom slovenskej sekcie Zväzu čs. spisovateľov, redaktorom týždenníka Kultúrny život, vedúcim scenáristického oddelenia Čs. štátneho filmu, od roku 1955 šéfredaktorom Slovenských pohľadov. V rokoch 1956 – 1974 sa profesionálne venoval literárnej tvorbe. V roku 1974 sa stal predsedom Matice slovenskej a v tejto funkcii zotrval až do roku 1990
Ordinovaný bol v r. 1956 v Bratislave. V rokoch 1968 – 1970 pôsobil ako kaplán v Hnúšti, v rokoch 1982 – 1990 ako správca farnosti v Gemerskej Polome. Za administrátora rožňavskej diecézy bol Jánom Pavlom II. menovaný v r. 1990. Úradu sa ujal 18.2.1990 a na biskupa bol vysvätený 18.3.1990 v Rožňave Jozefom kardinálom Tomkom. V Konferencii biskupov Slovenska niekoľko rokov pracoval v Komisii pre školstvo a kultúru, napokon pracoval v Komisii pre klérus a výchovu povolaní. Je autorom knihy 
Študoval na Akadémii výtvarných umení v Budapešti, absolvoval študijnú cestu do Tirolska a Talianska. 
Pôvodným menom Štefan Bartušek. Študoval na VŠVU v Bratislave a na Karlovej univerzite v Prahe. Od roku 1961 žil a tvoril v Banskej Bystrici. Stál pri vzniku Katedry Výtvarnej tvorby Pedagogickej fakulty v Banskej Bystrici a aj pri zrode Katedry výtvarnej tvorby na Akadémii umení, kde bol prvým dekanom a v Banskej Bystrici založil aj Galériu výtvarného umenia. Namaľoval vyše desaťtisíc obrazov, vytvoril aj veľa drevorezov a leptov a známy je aj ako ilustrátor kníh. Vytváral obrazy skladané a usporiadané do filozofických príbehov, obsahom jeho maľby sú zložité vzťahy človeka a súčasnej civilizácie. Osobitným prínosom do svetového výtvarného umenia sú jeho cykly obrazov 
Študoval na gymnáziu v Ožďanoch, Levoči a Prešove. Po vyštudovaní v Jene učil na gymnáziu v Ožďanoch a v Kežmarku. Od roku 1824 bol farárom v Brezne. Je zakladateľ slovenskej veselohry, významný satirik v období národného obrodenia. V roku 1830 bola v Liptovskom Mikuláši inscenovaná jeho najznámejšia veselohra 
Študoval na Vysokej škole výtvarných umení. Od roku 1957 žil a tvoril v Bratislave. Pracoval v redakcii denníka Pravda ako výtvarný redaktor, bol členom Zväzu slovenských výtvarných umelcov, tvorivej skupiny Život, skupiny Kontinuita a Spolku výtvarníkov Slovenska. V jeho tvorbe dominuje figúra, ale aj krajinomaľba, motívy rodného Klenovca sa vinú jeho celým dielom. Jeho figurálne kompozície s poeticko-surrealistickým nábojom ho zaradili medzi najvýznamnejších slovenských výtvarných umelcov súčasnosti. Jeho diela boli vystavené na desiatkach expozícií doma a v celom rade renomovaných galérií vo svete. Je laureátom prestížnych domácich a zahraničných výtvarných ocenení. V roku 2001 v Slovarte vyšla publikácia 
Po maturite na gymnáziu v Tisovci študoval na Vysokej škole poľnohospodárskeho a lesníckeho inžinierstva v Košiciach. Od roku 1950 pôsobil ako pedagóg na Ústave spoločenských náuk na Lekárskej fakulte UPJŠ, neskôr na VŠT v Košiciach, od roku 1971 bol podpredseda KNV v Košiciach. V roku 1975 prešiel pracovať do SAV v Bratislave, kde pracoval v mnohých riadiacich funkciách. Jeho vedecká a odborná činnosť bola orientovaná prevažne na filozofickú problematiku, ale zasiahla i oblasť sociológie a pedagogiky. Je autorom niekoľkých publikácií a takmer 300 štúdií, odborných i popularizačných článkov. Za vedeckú, odbornú a pedagogickú prácu bol odmenený viacerými medailami a vyznamenaniami.