 Škvrny salamandry-1.jpg)
Od pondelka do piatku (03. - 07.10.2016) na Vyšnom Skálniku pri rybníku vzniknú pod rukami rezbárov ďalšie drevené sochy, ktoré budú neskôr osadené na náučnom chodníku Po stopách Maginhradu. V piatok 7. októbra o 15:00 hod. vyvrcholí Rezbárske sympózium výstavou zhotovených diel.
Po súťaži vo varení kapustnice, ktorá sa konala 1. októbra v Hnúšti za účasti 16 súťažných družstiev, si milovníci tradičných jedál prídu na svoje aj v Kokave nad Rimavicou, kde sa 8. októbra uskutoční Regionálny gurmánsky deň.
Záver októbra bude už tradične patriť symbolickému ukončeniu pastierskej sezóny pod názvom Slovenské mitrovanie. Okrem ukážok prác na salaši, kultúrneho programu a súťaže vo varení bude súčasťou programu aj slávnostný sprievod ovčiarov z Gemer-Malohontu a Podpoľania. Večerná atmosféra odpočtu salašníckej sezóny umocnená fakľami, signálnymi nástrojmi, gajdami, trombitami, ľudovými hudbami a vinšmi vyvrcholí vyúčtovaním s majiteľmi oviec a tancovačkou, ktorej súčasťou bude aj škola tanca. Počas dňa čakajú na návštevníkov viaceré sprievodné aktivity ako jarmok, výstava v mlyne, drevené atrakcie pre deti a nebude chýbať ani dobré jedlo.
Jedinečné koncerty
Súčasťou 36. ročníka Hudobnej jesene v Rimavskej Sobote je aj koncert bratov Babjakovcov. Operní speváci Martin a Ján vystúpia v Katolíckom kostole sv. Jána Krstiteľa v stredu 5. októbra, kde ich bude na klavíri sprevádzať Daniel Buranovský. Na koncerte odznejú známe skladby z operiet, muzikálové melódie, náboženské i ľudové skladby.
Pop operu, ktorá spája populárnu hudbu a operný spev, si budete môcť vypočuť v jedinečnom podaní zoskupenia La Gioia v sobotu 15. októbra v Kultúrnom dome v Hnúšti. Svojim repertoárom, ktorý tvoria nielen skladby svetovej hudobnej scény, ale najmä pozoruhodné úpravy známych slovenských a českých hitov, sa postarajú o nevšedný hudobný zážitok.
O deň neskôr (16.10.) v Kokave nad Rimavicou sa o to isté pokúsia Kandráčovci s ľudovými piesňami vo svojráznom etno podaní a s nezameniteľným sprievodným slovom.
Módna prehliadka
Tri dni (13. - 15.10.2016) plné módnych trendov, inšpiratívneho umenia a užitočných informácií - to sú Teatro Fashion Days. Najväčším lákadlom bude módna prehliadka, na ktorej vystúpia v netradičných úlohách modelov Zuzka Mikulcová a futbalisti MŠK. Rovnako zaujímavá bude aj kolekcia mladej úspešnej výtvarníčky Henriety Kurčíkovej, ktorej hlavným motívom je čepiec a na móle sa objavia zvučné značky, ktoré nájdete už aj v regionálnych predajniach. Súčasťou programu sú aj vizážistické kurzy, diskusie o móde či tanečná šou.
Výstavy
Výstava Pohľad do minulosti, ktorej vernisáž sa koná 4. októbra v priestoroch Gemersko-malohontského múzea v Rimavskej Sobote, predstaví dejiny krajčírstva v Rimavskej Sobote v období od vzniku krajčírskeho cechu pravdepodobne na prelome 16. a 17. storočia až do polovice 20. storočia. Návštevníci si budú môcť výstavu pozrieť až do 30. novembra 2016.
Z iného, ale rovnako zaujímavé súdka je vernisáž výstavy artefaktov z 31. ročníka letného tábora umenia Letavy, ktorá sa koná v sobotu 8. októbra v Galérii Ganevia v Rimavskej Sobote.
V dňoch 15. a 16. októbra sa v obci Čerenčany uskutoční už 20. ročník oblastnej a 31. ročník miestnej výstavy drobných zvierat, na ktorej si budete môcť pozrieť, ale aj nakúpiť čistokrvné chovné zvieratá ako hydinu, králiky, holuby a iné drobné zvieratá.
Divadelné predstavenia
Do Rimavskej Soboty zavíta aj divadelná komédia Mafiánske historky, a to v utorok 11. októbra. Na javisku Domu kultúry vás zabaví skvelá herecká štvorica: Peter Batthyány, Peter Sklár, Martin Vanek a Igor Adamec.
Pri príležitosti 200. výročia narodenia a 160. výročia úmrtia Ľudovíta Štúra sa uskutoční v Revúcej tematický divadelný festival Slovenské kortyny 2016. Festival začína v sobotu 1. októbra otvorením výstavy Jar Slovenského národa, ktorá je zameraná na život a dielo Ľudovíta Štúra. V stredu 19. októbra pokračuje divadelnou situačnou komédiou Národný cintorín v podaní Slovenského komorného divadla v Martine, pričom významnú zložku predstavenia bude tvoriť autorská hudba Daniela Heribana, Mareka Geišberga a Róberta Mankoveckého. Nasledujúci deň (20.10.) ponúkne festival dramatickú kompozíciu Hlas k rodákom.
Výročie zubačky Tisovec - Pohronská Polhora
Od vzniku ozubnicovej železničnej trate medzi Tisovcom a Pohronskou Polhorou ubehlo už 120 rokov, čo si môžete pripomenúť spolu s organizátormi počas oslavy tohto výročia v sobotu 22. októbra. Parný vlak sa počas tohto dňa vydá na cestu z Pohronskej Polhory, zastaví sa v stanici Zbojská a odtiaľ bude pokračovať až do Tisovca. Tu bude pre návštevníkov pripravený kultúrny program a výstava historických železničných vozidiel, ako aj možnosť navštíviť múzeum ozubnicovej železnice.
V mene organizátorov Vás na všetky podujatia srdečne pozývame.
Ďalšie podujatia pripravované v tomto roku v našom regióne a jeho okolí, ako aj kontakty na organizátorov nájdete v Kalendári podujatí na web stránke turistického sprievodcu regiónom Malohont: www.regionmalohont.sk.
Zmena termínov a programu podujatí vyhradená!
Ing. Miroslava Vargová
manažérka MAS MALOHONT
Syn spisovateľa a evanjelického kňaza Samuela Tomášika. Študoval medicínu a filozofiu na univerzite v Prahe, v Zürichu a v Mníchove. Príslušník slovenského národného hnutia. Zaoberal sa najmä prírodou a históriou Slovenska, osobitne Gemera a vedecko-výskumnej činnosti v oblasti botaniky machov a machorastov. Popularizačné články uverejňoval v Pešťbudínskych vedomostiach, štúdie v nemeckej a českej vedeckej tlači. -MM-
Navštevoval školu v Dobšinej, pokračoval v štúdiu na lýceu v Kežmarku a na univerzite vo Wittenbergu. Pôsobil v Rimavskej Bani, Ožďanoch a Ratkovej. V r. 1783 nastupuje ako evanjelický farár do obce Ochtiná, kde pôsobil až do svojej smrti. Počas svojho života písal a vydával v slovakizovanej bibličtine školské učebnice zemepisu, prírodovedy (botanika, zoológia, mineralógia), náboženstva, náučno-populárne vedecké diela a úvahy s osvietenskou tematikou. V r. 1808 vyšla v Levoči jeho obsiahla vlastivedná monografia o Gemerskej stolici, kde sa venoval miestopisu Gemera, opísal každú obec stolice a administratívnu správu stolice. Knihu doplnil mapou Gemerskej stolice. Ku geografickým prácam možno pridať aj pojednanie o rieke Slanej. Vytvoril aj malý atlas pre školskú mládež. K priekopníckym dielam rátame mapy Gemera a Štítnickej doliny i mapu jaskýň aggtelecko-domickej sústavy. V Rimavskej Sobote má bronzovú bustu. -MM-
Pôsobil ako stredoškolský učiteľ v Levoči a popri pedagogickej práci bol činný aj ako geológ a speleológ. Venoval sa výskumu mnohých jaskýň, predovšetkým na území Spiša, kde objavil prvé stopy paleolitického osídlenia človeka v Uhorsku, okrem kostí našiel úlomky keramiky a nástrojov z kostí a kremeňa a popísal stopy po dávnych ľadovcoch vo Vysokých Tatrách. Preskúmal aj priepasť Jatky na Geravách v Slovenskom raji a skúmal petrografické zloženie hornín v okolí Dobšinej, najmä serpentín, ktorý sa v stavebníctve využíva na výrobu azbestu a z ktorého obyvatelia Dobšinej vyrábali ozdobné predmety a predávali ich pri Dobšinskej ľadovej jaskyni. Napísal 18 učebníc pre stredné školy a viacero didaktických štúdií. Bol členom mnohých odborných geologických, geografických a prírodovedeckých spolkov a spoločností.-MM-
Hudobnú školu navštevoval v Tisovci. Po štúdiu hudby pôsobil v Opere SND, bol dirigentom Speváckeho zboru slovenských učiteľov a šéfom Opery v Banskej Bystrici. Od r. 1971 žil v Belgicku, kde založil a dirigoval Antverpský komorný zbor, bol dirigentom Kráľovskej flámskej opery, opery v Gente, umeleckým šéfom a dirigentom Kráľovskej oratoriálnej spoločnosti Arti vocali Antwerpen a profesorom na bruselskej Akadémii v Meise. Pôsobil na Konzervatóriu a v Symfonickom orchestri v Káhire, v divadle a symfonickom orchestri v Desau a tiež hosťoval v mnohých orchestroch a profesionálnych zboroch v Európe a USA. Skoro po dvadsiatich rokoch exilu prvýkrát koncertoval v roku 1990 v Prahe a v roku 1992 bol pozvaný na Bratislavské hudobné slávnosti. V r. 2006 podnikol organové turné na Slovensku a 30. septembra účinkoval v evanjelickom kostole v Hnúšti, v r. 2007 a 2008 dirigoval v Bratislave, v marci 2008 navštívil rodnú Hnúšťu, kde sa zúčastnil jubilejného X. ročníka celoslovenskej súťaže „Hnúšťanský akord“, ktorá nesie jeho meno a ktorú od roku 1998 sponzoroval. ZUŠ Hnúšťa a autorka Gabriela Füssyová vydali na jeho počesť knihu A z tváre myseľ žiari... (2005). -MM-
Bol významný verejný činiteľ s veľkým vplyvom na kultúrno-hospodársky život, jeden zo signatárov Martinskej deklarácie z 30. októbra 1918. Študoval v Rimavskej Sobote a právo v Budapešti. Pôsobil ako advokát a verejný notár v Novom Meste nad Váhom, medzitým aj ako zvolenský župan. Bol spoluzakladateľom Ľudovej banky a Považských novín. V roku 1918 bol členom Slovenskej národnej rady. -MM-
Prvých dvanásť rokov prežil v kúpeľnom meste Boržom, kde jeho otca Rudolfa, pochádzajúceho z Tisovca, zajali počas prvej svetovej vojny. Po návrate na Slovensko v roku 1934 sa usadili pri Sliači, neskoršie v Bratislave. Ako študent obchodnej školy, nastúpil na plachtársky kurz Masarykovej leteckej ligy v Bratislave. V lete v roku 1939 začal lety pri Žiline, kde ukončil letecký kurz a potom prijal miesto na letisku vo Vajnoroch. Po vypuknutí druhej svetovej vojny sa pripojil k zahraničnému odboju a vstúpil do služieb RAF. V roku 1943 bol zaradený k 312. československej stíhacej peruti a dosiahol viac potvrdených vzdušných víťazstiev, čím sa stal najúspešnejším čs. stíhačom v tomto roku a britské velenie mu udelilo vysoké vyznamenanie – záslužný letecký kríž DFC a stal sa veliteľom anglickej 127. stíhacej perute. Pri útoku na stanicu v Zwolle bolo jeho lietadlo ťažko poškodené, havaroval a zahynul. V roku 1994 boli jeho pozostatky exhumované a slávnostne s poctami pochované na bratislavskom cintoríne v Slávičom údolí. In memoriam bol povýšený do hodnosti generálmajora vzdušných síl SR. Je nositeľom viacerých britských a československých vyznamenaní. -MM-
Filozofiu a teológiu študoval v Rožňave, kde bol v r. 1848 vysvätený za kňaza. Ako farár pôsobil v Gemerskej Jablonici, v Tisovci, v Podkriváni, v Muránskej Hute, v Šoltýske, v Lome nad Rimavicou. Od začiatku spájal pastoráciu s prácou za duchovnú emancipáciu a hmotné povznesenie slovenského ľudu. Za politické postoje a sociálne požiadavky v záujme slovenského vidieka bol perzekvovaný. Kultúrno-osvetovú prácu zameral na výchovu národnej hrdosti, povedomia a systematického samoštúdia. Podporoval Hattalovu úpravu spisovnej slovenčiny, v r. 1863 zorganizoval v Tisovci oslavu Cyrila a Metoda, vo voľbách do uhorského snemu podporoval kandidatúru Š. M. Daxnera, spolupracoval s jazykovedcom prof. F. Pastrnkom pri nárečovom výskume Gemera, zaoberal sa dôležitosťou jednotnej výchovy v rodine a v škole, varoval pred zneužívaním náboženského cítenia, zakladal nedeľné školy so vzdelávacím zameraním, spolky striedmosti a rôzne hospodárske družstvá. Obdobné snaženie a ciele boli náplňou aj jeho publicistiky a literárnych prác. -MM-
Detstvo prežil v Drienčanoch. Študoval v Miškolci, na gymnáziu v Ožďanoch, kde založil Slovenský čitateľský spolok, neskôr v štúdiu pokračoval v Levoči. Začlenil sa do Jednoty mládeže slovenskej a prijal program štúrovskej generácie. Po revolúcii 1848 – 1849 pôsobil ako úradník na viacerách miestach v Gemeri – v Rimavskom Brezove, Jelšave, Rimavskej Sobote, Bátke, Rožňave, Rimavskej Bani. Často sa stretával s P. Dobšinským, P. Z. Kellnerom – Hostinským, Š. M. Daxnerom a J. Bottom. Počas pôsobenia v Rimavskej Sobote bol iniciátorom literárneho života, začal vydávať rukou písaný časopis Hodiny zábavy (1855) a súčasne prispieval do rôznych časopisov. Prejavil sa ako všestranný literárny talent, venoval sa básnickej, dramatickej a prozaickej tvorbe, ako aj literárnokritickej činnosti. Známa je jeho poviedka Mendík, kde v jednej z postáv (remeselník Volovec) je priama reč na všetkých miestach podaná v gemerskom ratkovskom nárečí, a historická povesť Valgatha, zasadená do kraja v Gemeri. -MM-