Daniel Majling, hoci žije v Bratislave, píše v Gemeri, kam prichádza i za svojimi rodičmi. Zaslúžil sa o vznik knihy poviedok Ruzká klazika. Je literárnym autorom a zároveň aj výtvarníkom dvoch kníh komiksov: Rudo a Zóna.
Antológia poviedok Ruzká klazika vyšla vo vydavateľstve BRAK v roku 2017. Výberom tém, postáv a prostredia pripomína diela slávnych ruských klasikov, je však len ich humorne ladenou napodobeninou, podľa vlastných slov autora, fejkom. V antológii je uvedené, že poviedky zostavil a preložil Daniel Majling. K ich autorstvu nám snáď povie viac osobne. Motívom bol možno autorov výrok: „Filmy, knihy aj divadlo majú význam vtedy, ak vďaka nim začnete vnímať svet inak. Po niektorých prednáškach na vysokej škole som okamžite utekal do knižnice a požičal som si všetky knihy, o ktorých profesori hovorili, pretože som o všetkých tých nových veciach chcel vedieť čo najviac. To boli pre mňa najkrajšie chvíle.“ Kniha Ruzká klazika bola nominovaná na cenu Anasoft litera 2018.
Komix Rudo v knižnej podobe vydal LABYRINT, v českom jazyku v roku 2014. Obsahuje zábavné príhody povaľača Ruda. Komix vyjde čoskoro aj v slovenčine, v novom, rozšírenom vydaní.
Komiks Zóna je detektívkou, kde Rudo (možno ten istý, možno iný) pátra po zmiznutom kamarátovi. Knižne vyšiel vo vydavateľstve BRAK v roku 2018. Majling pomenoval dielo podľa tajuplnej oblasti na Gemeri. „Na juhu stredného Slovenska je zóna, ktorá má rozlohu len dvadsať štvorcových kilometrov, nachádza sa v katastri štyroch dedín,“ píše sa v knihe. Autor konkretizuje ako jednu z dedín Zóny Lipovec, no dej sa odohráva aj v Rimavskej Sobote.
Vo všetkých literárnych dielach Daniela Majlinga nájdete autorov príznačný čierny humor, iróniu i sarkazmus.
Daniel Majling sa narodil sa 14. mája 1980 v Revúcej. Po absolvovaní Vysokej školy múzických umení v Bratislave pôsobil ako dramaturg v Divadle Andreja Bagara v Nitre, od roku 2014 je dramaturgom v Slovenskom národnom divadle v Bratislave. V oblasti dramatickej tvorby získal už viacero ocenení. Spomenieme najnovšie:
- Divadelné ocenenie sezóny: DOSKY 2014 - Objav sezóny: spolu s Miriam Kičiňovou za dramaturgiu inscenácie Desatoro, Činohra SND, Bratislava. Sú to inscenácie desiatich Božích prikázaní ako krátke zamyslenia, reflexie a polemiky so súčasnou morálkou a právom západnej Európy.
- Cena Tatra banky Mladý tvorca 2014 za dramaturgiu inscenácie SND Láskavé bohyne. Je to dramatizácia rovnomenného románu Jonathana Littella. Dielo v tematike druhej svetovej vojny hovorí o vzniku a pretrvaní násilia v nás.
- Daniel Majling bol nominovaný na cenu Krištáľové krídlo za rok 2018 v kategórii divadlo a audiovizuálne umenie za dramatizáciu divadelnej hry SND Projekt 2018. Dielo vzniklo na motívy próz Josepha Rotha k storočnici vzniku Československa.
Beseda je realizovaná s finančnou podporou BBSK.
Iveta Krnáčová
Pracoval na Mineralogickom ústave Prírodovedeckej fakulty UK v Prahe, ale svoju vedecko-výskumnú prácu z oblasti experimentálnej mineralógie a štruktúrno-kryštalografického výskumu orientoval hlavne na Slovensko. V Nižnej Slanej opísal novú lokalitu evansitu, v Rožňave výskyt rutilu a minerály niklu, v Dobšinej výskyt rýdzeho bizmutu. Autor prác o Dobšinskej ľadovej jaskyni. Zasahoval i do dalších geologických odborov, zvlášť do tektonickej geológie a do petrografie. Zúčastnil sa protifašistického odboja, pri zatýkání sa postavil na odpor a zahynul, čo pripomína aj pamätná tabuľa Padli za vlast v budove dekanátu PF UK v Prahe.
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a v Tisovci, kde v roku 1940 maturoval. Na FF UK v Bratislave vyštudoval slovenčinu a nemčinu. Aktívne sa zúčastnil protifašistického odboja v SNP. Na sklonku roka 1944 bol zatknutý a odvlečený do koncentračného tábora v Mauthausene a neskôr do Dachau. Po návrate bol tajomníkom slovenskej sekcie Zväzu čs. spisovateľov, redaktorom týždenníka Kultúrny život, vedúcim scenáristického oddelenia Čs. štátneho filmu, od roku 1955 šéfredaktorom Slovenských pohľadov. V rokoch 1956 – 1974 sa profesionálne venoval literárnej tvorbe. V roku 1974 sa stal predsedom Matice slovenskej a v tejto funkcii zotrval až do roku 1990
Ordinovaný bol v r. 1956 v Bratislave. V rokoch 1968 – 1970 pôsobil ako kaplán v Hnúšti, v rokoch 1982 – 1990 ako správca farnosti v Gemerskej Polome. Za administrátora rožňavskej diecézy bol Jánom Pavlom II. menovaný v r. 1990. Úradu sa ujal 18.2.1990 a na biskupa bol vysvätený 18.3.1990 v Rožňave Jozefom kardinálom Tomkom. V Konferencii biskupov Slovenska niekoľko rokov pracoval v Komisii pre školstvo a kultúru, napokon pracoval v Komisii pre klérus a výchovu povolaní. Je autorom knihy 
Študoval na Akadémii výtvarných umení v Budapešti, absolvoval študijnú cestu do Tirolska a Talianska. 
Pôvodným menom Štefan Bartušek. Študoval na VŠVU v Bratislave a na Karlovej univerzite v Prahe. Od roku 1961 žil a tvoril v Banskej Bystrici. Stál pri vzniku Katedry Výtvarnej tvorby Pedagogickej fakulty v Banskej Bystrici a aj pri zrode Katedry výtvarnej tvorby na Akadémii umení, kde bol prvým dekanom a v Banskej Bystrici založil aj Galériu výtvarného umenia. Namaľoval vyše desaťtisíc obrazov, vytvoril aj veľa drevorezov a leptov a známy je aj ako ilustrátor kníh. Vytváral obrazy skladané a usporiadané do filozofických príbehov, obsahom jeho maľby sú zložité vzťahy človeka a súčasnej civilizácie. Osobitným prínosom do svetového výtvarného umenia sú jeho cykly obrazov 
Študoval na gymnáziu v Ožďanoch, Levoči a Prešove. Po vyštudovaní v Jene učil na gymnáziu v Ožďanoch a v Kežmarku. Od roku 1824 bol farárom v Brezne. Je zakladateľ slovenskej veselohry, významný satirik v období národného obrodenia. V roku 1830 bola v Liptovskom Mikuláši inscenovaná jeho najznámejšia veselohra 
Študoval na Vysokej škole výtvarných umení. Od roku 1957 žil a tvoril v Bratislave. Pracoval v redakcii denníka Pravda ako výtvarný redaktor, bol členom Zväzu slovenských výtvarných umelcov, tvorivej skupiny Život, skupiny Kontinuita a Spolku výtvarníkov Slovenska. V jeho tvorbe dominuje figúra, ale aj krajinomaľba, motívy rodného Klenovca sa vinú jeho celým dielom. Jeho figurálne kompozície s poeticko-surrealistickým nábojom ho zaradili medzi najvýznamnejších slovenských výtvarných umelcov súčasnosti. Jeho diela boli vystavené na desiatkach expozícií doma a v celom rade renomovaných galérií vo svete. Je laureátom prestížnych domácich a zahraničných výtvarných ocenení. V roku 2001 v Slovarte vyšla publikácia 
Po maturite na gymnáziu v Tisovci študoval na Vysokej škole poľnohospodárskeho a lesníckeho inžinierstva v Košiciach. Od roku 1950 pôsobil ako pedagóg na Ústave spoločenských náuk na Lekárskej fakulte UPJŠ, neskôr na VŠT v Košiciach, od roku 1971 bol podpredseda KNV v Košiciach. V roku 1975 prešiel pracovať do SAV v Bratislave, kde pracoval v mnohých riadiacich funkciách. Jeho vedecká a odborná činnosť bola orientovaná prevažne na filozofickú problematiku, ale zasiahla i oblasť sociológie a pedagogiky. Je autorom niekoľkých publikácií a takmer 300 štúdií, odborných i popularizačných článkov. Za vedeckú, odbornú a pedagogickú prácu bol odmenený viacerými medailami a vyznamenaniami.