Besedy (26)
Trinástu besedu s gemerskými umelcami a remeselníkmi venovali akademickému maliarovi Jaroslavovi Rešovskému
Napísal(a) I. Čapóová
V priestoroch Lukia´s Lounge & More v Rožňave dňa 19.10. 2023 sa uskutočnila trinásta beseda s gemerskými umelcami a remeselníkmi, organizovaná Občianskym združením Gemerskí umelci. Toto podujatie sa konalo s projektovou podporou MsÚ Rožňava.
Hlavná organizátorka podujatia Iveta Čapóova, predsedníčka OZ GU na besedu pozvala rodinu akademického maliara Jaroslava Rešovského, in memoriam, významného reštaurátora historických artefaktov východného Slovenska, rodáka z Rožňavy, ktorý svoje detstvo prežil v Dobšinej, kde aj maturoval. Podujatie bolo vzdaním pocty k jeho nedožitému 70. výročiu narodenia. Svoju skvelú výtvarnú tvorbu predstavila jeho manželka Margita Rešovská, bývalá riaditeľka Šarišskej galérie v Prešove a syn Ján, ktorý je pokračovateľom reštaurátorskej tvorby po svojom otcovi a zároveň tvorca jedinečných, originálnych drevených plastík z ovocného dreva, ktorý žije v Levoči.
Beseda s Évou Kerényi, autorkou knihy István Hatvani (1718 - 1786)
Napísal(a) PhDr. Éva Kerényi PhD
Beseda s historičkou PhDr. Évou Kerényi, PhD., autorkou publikácie István Hatvani (1718 - 1786) sa uskutoční v priestoroch Gemersko-malohontského múzea dňa 4. marca 2020 o 10.00 hod. v priestoroch múzea (beseda bude prebiehať v maďarskom jazyku). Kniha je venovaná osobnosti a životnému dielu vedca, polyhistora, rodáka z Rimavskej Soboty, Istvána (Štefana) Hatvaniho. Vydaná je dvojjazyčne: v slovenskom a maďarskom jazyku. Publikáciu vydalo Gemersko-malohontské múzeum v roku 2019 s finančnou podporou Fondu na podporu kultúry národnostných menšín. Beseda sa koná pri príležitosti literárneho podujatia Marec - mesiac knihy. Účasť na podujatí na konkrétnu hodinu je potrebné nahlásiť vopred. Vstupné je 1€.
Beseda s Danielom Majlingom, rodákom z Revúcej o jeho antológii poviedok Ruzká klazika
Napísal(a) I. Krnáčová
V pondelok 11. marca 2019 o 13.00 hod. sa v priestoroch Gemersko-malohontského múzea v Rimavskej Sobote uskutoční beseda s Danielom Majlingom o jeho antológii poviedok Ruzká klazika a o knižne vydanom komixe Zóna. Daniel Majling, rodák z Revúcej, je literátom i známym dramaturgom v Slovenskom národnom divadle. Väčší počet účastníkov besedy prosíme nahlásiť vopred.
Knižnica Gemersko-malohontského múzea každoročne prezentuje zaujímavé knižné tituly autorov z regiónu Gemer-Malohont. Činí tak v rámci podujatia Marec – mesiac knihy. Tentokrát už 14. ročník podujatia predstaví literárnu tvorbu Daniela Majlinga.
Historický moment delenia Československa z augusta 1992 a výstava fotografií Petra Brenkusa o tom v Rožňave
Napísal(a) T. Bachňáková
(Gemerská knižnica Pavla Dobšinského v Rožňave – tlačová správa) – Gemerská knižnica Pavla Dobšinského v Rožňave, kultúrne zariadenie Košického samosprávneho kraja v spolupráci s Domom Matice slovenskej Rožňava pripravili v piatok 14.12.2018 o 17:00 hod. pre širokú verejnosť otvorenie výstavy fotografií známeho slovenského fotografa Petra Brenkusa a zároveň besedu, ktoré sa uskutočnia pri príležitosti 25. výročia vzniku Slovenskej republiky v priestoroch knižnice na ul. Lipová č. 3.
Samostatné Slovensko má 25 rokov. Jedným zo symbolov rozdelenia federácie v roku 1993 sa stali aj snímky fotoreportéra Petra Brenkusa, ktoré médiá zverejňujú dodnes.
Príjemné (motivačné) stretnutie s Jozefom Banášom
Napísal(a) Juraj Genčanský
„Politik, diplomat, novinár a kňaz patria medzi najneslobodnejšie povolania. Vyskúšal som si z nich tri. Nikdy som nebol hrdina (kto ním už bol?), ale riadil som sa heslom: "Netreba dávať gate dolu, kým je guľka ešte ďaleko". Základným predpokladom úspechu v politike je nemať názor... A tak sa teraz teším slobode spisovateľskej. Píšem skutočne slobodne, tak, ako veci vidím a moji čitatelia mi veria. Pokiaľ čitateľ cíti, že nie si úprimný, že špekuluješ, je to tvoj spisovateľský koniec,“ vyjadril sa Jozef Banáš v rozhovore pre Literárny týždenník (9.4.2014).
Zlomové roky. Týždeň česko-slovenskej kultúry
Napísal(a) T. Bachňáková
(Gemerská knižnica Pavla Dobšinského v Rožňave – tlačová správa) – Gemerská knižnica Pavla Dobšinského v Rožňave, kultúrne zariadenie Košického samosprávneho kraja v spolupráci s Ústavom pamäti národa pripravili v stredu 14.11.2018 o 17:00 hod. pre širokú verejnosť besedu pod názvom „Zlomové roky“. Podujatie sa uskutoční v rámci Týždňa česko-slovenskej kultúry a hosťami budú Dr. phil. Beáta Katrebová - Blehová, PhD. a Ondrej Podolec, PhD. z Ústavu pamäti národa.
Ústav pamäti národa (ÚPN) je jednou z najmladších inštitúcií na Slovensku. Hoci snaha o jeho založenie pretrvávala počas celého obdobia od pádu komunistickej totality v novembri ´89, politická vôľa v spoločnosti sa pre takýto krok našla až v roku 2002.
Čo si myslíte? Sú príbehy 20. storočia minoritnou históriou?
Napísal(a) Martina Oštrom Mareková
OZ Post Bellum a Gemersko-malohontské múzeum v Rimavskej Sobote pozývajú na verejnú diskusiu na tému „Sú príbehy 20. storočia minoritnou históriou?“. Diskusia sa uskutoční vo štvrtok 12. júla 2018 o 18.00 hod. v priestoroch Gemersko-malohontského múzea. Pozvanie diskutovať prijali: Eva Mosnáková a Lydka Piovarcsiová, dámy, ktoré prežili 2. svetovú vojnu a holokaust; Ján Lunter, predseda BBSK; Konrád Rigó, štátny tajomník Ministerstva kultúry SR; Sandra Polovková, Post Bellum SK a zástupcovia iniciatívy Rimavská kaviareň. Diskusiu bude moderovať Soňa Gyarfášová. Vstup je bezplatný. Diskusia je súčasťou putovnej výstavy „Príbehy 20. storočia“, ktorá na štyroch panelových vežiach zachytáva príbehy 14 ľudí, ktorí prežili totalitné režimy na vlastnej koži.
Beseda v Revúcej s historičkou Mgr. Monikou Tihányiovou, PhD. o stredovekých dejinách Gemerskej župy
Napísal(a) Lucia Oravec Koreňová
Múzeum Prvého slovenského gymnázia v Revúcej 2. mája 2018 organizovalo besedu Stredoveký Gemer s historičkou Mgr. Monikou Tihányiovou, PhD. Na besede bola odprezentovaná aj nová publikácia pani doktorky Bubekovci z Plešivca, ktorú vydalo Občianske združenie Georgius Bubek. Mgr. Monika Tihányiová, PhD. je vedecko-výskumnou pracovníčkou na Katedre histórie Pedagogickej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave, kde prednáša slovenské stredoveké dejiny. Vo svojej výskumnej činnosti sa zameriava na stredoveké dejiny Gemerskej župy, vrátane dejín osídlenia, cirkevných pomerov, genealógie šľachtických rodov a dejín svetských a sakrálnych stavieb. Je autorkou viacerých vedeckých štúdií, kapitol v kolektívnych monografiách a monografie
Hostia z Turca v Prvom slovenskom literárnom gymnáziu v Revúcej
Napísal(a) Mgr. Ľuboslava Lacjaková
Koniec týždňa v PSLG bol v znamení Turca. Ako sme Vás informovali, vo štvrtok 22. marca 2018 k nám zavítal vzácny hosť z Martina, Janko Cíger, stretnutie s ktorým ešte stále rezonuje v našich spomienkach. A v piatok sme sa už tešili na básnika, pedagóga a nášho niekoľkoročného kolegu, Ondreja Nagaja s manželkou Vierkou.V úvodnom privítaní skonštatovala riaditeľka PSLG Mgr. Ľuboslava Lacjaková, že páchateľ sa po rokoch vracia na miesto svojho činu ☺. No nášho „uja Ondra“ nikto nezatýkal, práve naopak, privítali sme ho s láskou, dojatím a radosťou. A keďže je navyše rodák z neďalekého Ratkovského Bystrého, aj keď dlhodobo žije v Turčianskych Tepliciach, vrátil sa akoby domov, čo poznačilo celú atmosféru príjemného stretnutia.
Predajňa kníh „KnihArt“ na Námestí baníkov v Rožňave so spisovateľkou Janou Pronskou sa premenila na útulný priestor
Napísal(a) MUDr. Ľubomíra Chromčíková
Predajňa kníh „KnihArt“ na Námestí baníkov v Rožňave sa pod vedením prevádzkovateľky pani Tatiany Krškovej z Revúcej s prispením pani riaditeľky Domu Matice slovenskej v Rožňave Ing. Zlatky Halkovej, premenila na útulný priestor, do ktorého na besedu, zorganizovanú v spolupráci s Miestnym odborom Matice slovenskej v Rožňave, zavítala jedna z najúspešnejších slovenských spisovateliek pani Jana Pronská. Jana Pronská pochádza z Gelnice a s rodinou žije a tvorí v Nálepkove. Bola vyhlásená za „Kráľovnú romancí“ a v r. 2016 v súťaži „slovenská spisovateľka roka“, vyhlásenej spoločnosťou Panta Rhei Awards, sa z viac, ako stovky spisovateľov umiestnila na 3. mieste. Je veľmi plodnou autorkou. Od r. 2008, kedy vyšiel jej prvý historicko-romantický román „Zlatníkova chovanica“, napísala ďalších 14 kníh
Viac...
Stretnutie žiakov s viceprimátorom Revúcej a novozvoleným poslancom do VÚC Ing. Júliusom Buchtom
Napísal(a) Kristína Kiselová
Dňa 23. novembra 2017 sme na netradičnej hodine občianskej náuky v Základnej škole J. A. Komenského v Revúcej privítali viceprimátora nášho mesta a novozvoleného poslanca do VÚC v Banskej Bystrici, Ing. Júliusa Buchtu. Viedli sme s ním diskusiu o súčasnej komunálnej, ale aj regionálnej politike, rozoberali sme problémy tohto regiónu, čo nám tu najviac chýba. Dotkli sme sa aj najaktuálnejšej dopravnej situácie u nás - obnoveniu autobusových liniek do Banskej Bystrice
Beseda s Vladimírom Lehotaim, autorom výstavy „Malenkij robot (1945 – 1949). V zajatí sovietskych lágrov
Napísal(a) Mgr. Martina Oštrom Mareková
V priestoroch Gemersko-malohontského múzea v Rimavskej Sobote 27. novembra 2017 o 14.00 hod. sa uskutoční beseda s Vladimírom Lehotaim z Uzovskej Panice, ktorý je autorom výstavy Malenkij robot (1945 – 1949). V zajatí sovietskych lágrov. Vladimír Lehotai desiatky rokov zhromažďuje informácie o lágroch od bývalých väzňov. Od detstva prejavoval o tému veľký záujem, pretože aj jeho príbuzní boli odvlečení. V roku 2011 dokonca odcestoval na Ukrajinu, aby na vlastné oči videl miesta bývalých zajateckých táborov.
Úspešná slovenská spisovateľka Jana Pronská sa už druhýkrát teší na rožňavských čitateľov
Napísal(a) Mgr. Tatiana Bachňáková
(Gemerská knižnica Pavla Dobšinského v Rožňave – tlačová správa) – Gemerská knižnica Pavla Dobšinského v Rožňave, kultúrne zariadenie Košického samosprávneho kraja pripravuje pre milovníkov dobrých kníh v rámci projektu Tajomstvá v literatúre stretnutie s úspešnou slovenskou spisovateľkou Janou Pronskou. Podujatie, ktoré z verejných zdrojov podporil Fond na podporu umenia www.fpu.sk a ktorý je hlavným partnerom projektu, sa uskutoční v stredu 20. septembra 2017 o 17:00 hod. v priestoroch knižnice na ul. Lipová č.3.
Beseda s Katarínou Borosovou, autorkou knihy „Sobotské osudy“
Napísal(a) Iveta Krnáčová
Besedu s Katarínou Borosovou, autorkou knihy „Sobotské osudy“, Gemersko-malohontské múzeum v Rimavskej Sobote realizuje v rámci 12. ročníka podujatia Marec – mesiac knihy. Beseda sa uskutoční v priestoroch múzea 23. marca 2017 o 9.00 hodine...
V rámci každoročne organizovaného podujatia Marec – mesiac knihy knižnica Gemersko-malohontského múzea už 12. rok prezentuje zaujímavé knižné tituly
Zmaturoval na Vyššej hospodárskej škole v Košiciach, pokračoval na Vojenskej akadémii v Hraniciach a na Vysokej vojenskej škole v Bratislave. Plnil vojenské rozkazy v Charkove, v Banskej Bystrici a v Bratislave. V r. 1944 sa stal vedúcim oddelenia na Vojenskom ústredí v Banskej Bystrici a pripravoval zapojenie slovenskej armády do SNP, bol vymenovaný za náčelníka štábu Veliteľstva 1. čs. armády na Slovensku. 
Študoval na gymnáziu v Banskej Bystrici a na Lekárskej fakulte Slovenskej univerzity. Ako lekár pôsobil v Košiciach, potom bol obvodným lekárom na rôznych miestach. Od r. 1965 bol obvodným lekárom v Lenartovciach. Bol činný aj literárne. Poviedky publikoval v periodikách Ľud, Svet, Život, Pravda, Práca, Roháč a v zborníku Zvítanie. Posmrtne mu vyšla zbierka sci-fi poviedok 
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a na ČVUT v Prahe. Do roku 1944 pracoval v Továrni na káble v Bratislave. Zapojil sa do ilegálneho protifašistického hnutia, podieľal sa na prípravách SNP v Tisovci, po jeho vypuknutí člen povstaleckej SNR, zástupca povereníka verejných prác, osvetový dôstojník 1. čs. armády na Slovensku. Po oslobodení pôsobil na Povereníctve priemyslu a obchodu v Košiciach, od r. 1963 bol ministrom priemyslu a stavebníctva. Bol vedúci kancelárie SNR a vedúci odboru Ústavu ekonomiky a organizácie stavebníctva v Bratislave. V Tisovci pomohol pri výstavbe novej budovy základnej školy a pamätníka Dr. Vladimíra Clementisa. Je autorom mnohých štúdií, prejavov a článkov z problematiky obnovy národného hospodárstva, industrializácie, stavebníctva a ekonomiky riadenia.
V rokoch 1826 – 1829 študoval na gymnáziu v Rožňave, potom študoval teológiu v Prešove, v Bratislave a vo Viedni. Pôsobilako farár v Liptovskom Mikuláši. Bol popredný reprezentant slovenského národného hnutia v 19. storočí, vedúca osobnosť generácie štúrovcov. Vyšiel s návrhom vydávať pre slovenský ľud poučné a náučné časopisy. Mal podstatný podiel na Prosbopise liptovského seniorátu o znovuzriadenie Katedry reči a literatúry českoslovanskej na lýceu v Bratislave. Bol najbližším spolupracovníkom Ľ. Štúra a J. M. Hurbana v snahách o organizovanosť slovenského národného hnutia. Podieľal sa na kodifikácii stredoslovenčiny ako celonárodného spisovného jazyka a na založení kultúrno-politického spolku Tatrín. Vydal brožúru Dobruo slovo Slovákom, súcim na slovo, proklamáciu Hlas k národu slovenskému a iné. Jeho hlavné literárne diela vznikli v porevolučných rokoch.
V Ratkovej prežil detstvo a v roku 1957 tu ukončil základné vzdelanie. Po maturite na JSŠ v Moldave nad Bodvou študoval v rokoch 1960 – 1965 ruský jazyk a históriu na Filozofickej fakulte Univerzity P. J. Šafárika v Prešove. Celý život pracoval v v Historickom ústave SAV v Bratislave, bol členom vo vedeckej organizácii Slovensko – maďarská komisia historikov. V práci sa orientoval na výskum obdobia druhej polovice 19. storočia, resp. prelomu 19. a 20. storočia, predovšetkým na politické a kultúrne dejiny Slovenska v uhorskom kontexte v epoche dualizmu. Rovnako ho zaujímali aj cirkevné dejiny slovenských evanjelikov. Jeho výskumná a publikačná činnosť je veľmi bohatá, napísal množstvo odborných a vedeckých článkov a štúdií v rôznych monografiách, zborníkoch, periodikách, venoval sa aj mnohým osobnostiam našich národných dejín.
Od r. 1926 pracoval ako stavbyvedúci na Slovensku, zúčastnil sa na rekonštrukcii mostov a ciest v okolí Brezna, Červenej Skaly, Tisovca a Revúcej, v r. 1949 – 1954 pôsobil v Dobšinej ako úsekový vedúci a hlavný inžinier stavby prečerpávacej vodnej elektrárne – hydrocentrály, potom riaditeľ Trate družby, od r. 1956 Inžinierskych stavieb v Košiciach. Spolupracovník ilegálneho protifašistického odboja v SNP, ako člen útvaru technickej pohotovosti povstaleckej armády viedol výstavbu vojenského letiska Rohozná pri Brezne. V r. 1955 bol vyznamenaný Radom práce.
Po maturite v Rožňave študoval na Filozofickej fakulte Slovenskej univerzity. Pôsobil na Gymnáziu v Revúcej, na Učiteľskej akadémii v Bratislave, na Telovýchovnom ústave Pedagogickej fakulty SU, kde vyučoval športové hry, participoval aj na výučbe korčuľovania a lyžovania a viedol semináre zo športovej psychológie. V r. 1960 sa stal vedúcim Katedry teórie a metodiky hier na ITVŠ UK v Bratislave (neskôr FTVŠ), kde vykonával tiež funkciu prodekana. Bol jedným zo zakladajúcich členov TJ Slávia UK a zakladateľom i trénerom jej volejbalového oddielu, s ktorým získal v r. 1966 prvý titul majstra ČSSR. Publikoval v športových časopisoch a je autor knižných publikácií a vysokoškolských učebníc – 
Do USA odišiel v roku 1909, kde neskoršie študoval teológiu. V júni 1921 bol inštalovaný za farára Slovenskej evanjelickej cirkvi v Akrone a Barbetone v štáte Ohio, neskôr pôsobil v Evanjelickom zväze v Johnstowne a v Michigane. V slovenských cirkevných zboroch zakladal rôzne spolky, skupiny a potom v nich pôsobil v národnom duchu: v nedeľnej škole, v ženskom i mužskom pomocnom spolku. Založil aj detský spevokol, pôsobil v divadelnom klube, v luteránskej lige, založil a dirigoval cirkevný orchester. Bol aktívny aj na poli občianskom, literárnom a politickom, bol plodným publicistom, písal i poéziu. V júni 1970 navštívil Maticu slovenskú v Martine. V evanjelickom kostole v Rejdovej sa konali v dňoch 24. – 26.8.2007 spomienkové slávnosti pri príležitosti jeho 111. výročia narodenia.
Od tohto roku vystupovala v Ľudovej opere a od roku 1915 bola členkou Štátnej opery v Budapešti. Bola poprednou interpretkou operných postáv vo svojom žánri (alt) a interpretkou piesní a oratórií. Často hosťovala v zahraničí na všetkých popredných európskych operných scénach. Ako stúpenkyňa pokrokového hnutia pravidelne vystupovala na kultúrnych podujatiach pre robotníkov. Zaslúžila sa o propagáciu diel B. Bartóka a Z. Kodálya. 
Krátko učila a od päťdesiatych rokov pôsobila v Okresnej knižnici v Rožňave, kde založila odbor regionálnej literatúry a spracovala bibliografiu osobností spätých s Rožňavou, ktorá vyšla i knižne. Od sedemdesiatych rokov pracovala v Štátnom okresnom archíve v Brzotíne. Tu spracovala stredoveké a časť novovekých archiválií o Rožňave, včítane katalógov. Zvýšenú pozornosť venovala remeselníctvu a dejinám lekárstva a lekárnictva, popísala aj históriu vzniku rožňavského dobrovoľného hasičského zboru.
Študoval na polytechnike v Grazi a v Karlsruhe, na Baníckej a lesníckej akadémii v Banskej Štiavnici. Banský a hutnícky odborník, autor početných posudkov pre súkromné banské spoločnosti o využití uhoľných a rudných ložísk. 26 rokov pôsobil ako banský a hutnícky správca v Brzotíne, neskôr v železničiarskej úč. spol. Union vo Zvolene. Písal o ložiskách železnej rudy v okolí Rožňavy, o mangánových rudách v Čučme a Betliari, o oloveno-zinkových ložiskách v Ardove, o výskyte chromitu v Tibe pri Plešivci, spracoval históriu antimónových a železorudných baní pri Rožňave a erárnych baní v Tisovci. Jeho najvýznamnejšim dielom je súpis lokalít s výskytmi železnej rudy, vypracovaný z poverenia Uhorskej prírodovednej spoločnosti (1880). Prispieval do odborných časopisov.
Po štúdiách na gymnáziu v Rimavskej Sobote a Levoči študoval teológiu a právo v Prešove. Po celý život pôsobil v Revúcej: ako profesor na Prvom slovenskom gymnáziu, po jeho zatvorení ako advokát, neskôr profesor a správca na Čs. štátnom reálnom gymnáziu, kde zriadil Spolok pre podporovanie nemajetných študentov, napokon ako verejný notár. Bol členom ústredia Slovenskej národnej strany a pracoval v evanjelickom cirkevnom zbore. Patril k tvorcom národnej koncepcie dejín Slovenska, bol zakladajúci člen Muzeálnej slovenskej spoločnosti a popredný predstaviteľ národného a kultúrneho života v Gemeri. Sústavne sa venoval štúdiu histórie, spracoval monografie významných osobností slovenského národného života, je autorom mnohých historických a miestopisných článkov o Gemeri. Vydal historické práce 
Študoval na gymnáziu a učiteľskom ústave v Revúcej. Pôsobil ako učiteľ v Drienčanoch, Kyjaticiach, Jelšave (tu z jeho triedy vyšla botanička Izabela Textorisová), vo Vyšnej Slanej, naposledy v Tisovci. Pracoval aj ako správca v tlačiarni Karola Salvu v Ružomberku a ako kustód v SNM Martine. Bol významným botanikom, kultúrnym a múzejným pracovníkom a redaktorem, venoval sa aj meteorológii a astronómii, bol zakladateľom organizovanej turistiky v Tisovci, bol aj členom spevokolu Tatran v Liptovskom Mikuláši. Najväčší úspech dosiahol v botanike. Objavil lokality viacerých rastlinných druhov v Tatrách a v okolí Tisovca. Písal odborné botanické články, zhotovil 200 botanických hesiel pre vtedy pripravovaný náučný slovník. Vytvoril vlastný herbár, ktorý daroval Národnému múzeu v Martine (vyše 5000 položiek) a menší herbár daroval meštianskej škole v Tisovci. Na vrchu Tŕstie je umiestnená jeho pamätná tabuľa (1930).