Besedy (26)
Trinástu besedu s gemerskými umelcami a remeselníkmi venovali akademickému maliarovi Jaroslavovi Rešovskému
Napísal(a) I. Čapóová
V priestoroch Lukia´s Lounge & More v Rožňave dňa 19.10. 2023 sa uskutočnila trinásta beseda s gemerskými umelcami a remeselníkmi, organizovaná Občianskym združením Gemerskí umelci. Toto podujatie sa konalo s projektovou podporou MsÚ Rožňava.
Hlavná organizátorka podujatia Iveta Čapóova, predsedníčka OZ GU na besedu pozvala rodinu akademického maliara Jaroslava Rešovského, in memoriam, významného reštaurátora historických artefaktov východného Slovenska, rodáka z Rožňavy, ktorý svoje detstvo prežil v Dobšinej, kde aj maturoval. Podujatie bolo vzdaním pocty k jeho nedožitému 70. výročiu narodenia. Svoju skvelú výtvarnú tvorbu predstavila jeho manželka Margita Rešovská, bývalá riaditeľka Šarišskej galérie v Prešove a syn Ján, ktorý je pokračovateľom reštaurátorskej tvorby po svojom otcovi a zároveň tvorca jedinečných, originálnych drevených plastík z ovocného dreva, ktorý žije v Levoči.
Beseda s Évou Kerényi, autorkou knihy István Hatvani (1718 - 1786)
Napísal(a) PhDr. Éva Kerényi PhD
Beseda s historičkou PhDr. Évou Kerényi, PhD., autorkou publikácie István Hatvani (1718 - 1786) sa uskutoční v priestoroch Gemersko-malohontského múzea dňa 4. marca 2020 o 10.00 hod. v priestoroch múzea (beseda bude prebiehať v maďarskom jazyku). Kniha je venovaná osobnosti a životnému dielu vedca, polyhistora, rodáka z Rimavskej Soboty, Istvána (Štefana) Hatvaniho. Vydaná je dvojjazyčne: v slovenskom a maďarskom jazyku. Publikáciu vydalo Gemersko-malohontské múzeum v roku 2019 s finančnou podporou Fondu na podporu kultúry národnostných menšín. Beseda sa koná pri príležitosti literárneho podujatia Marec - mesiac knihy. Účasť na podujatí na konkrétnu hodinu je potrebné nahlásiť vopred. Vstupné je 1€.
Beseda s Danielom Majlingom, rodákom z Revúcej o jeho antológii poviedok Ruzká klazika
Napísal(a) I. Krnáčová
V pondelok 11. marca 2019 o 13.00 hod. sa v priestoroch Gemersko-malohontského múzea v Rimavskej Sobote uskutoční beseda s Danielom Majlingom o jeho antológii poviedok Ruzká klazika a o knižne vydanom komixe Zóna. Daniel Majling, rodák z Revúcej, je literátom i známym dramaturgom v Slovenskom národnom divadle. Väčší počet účastníkov besedy prosíme nahlásiť vopred.
Knižnica Gemersko-malohontského múzea každoročne prezentuje zaujímavé knižné tituly autorov z regiónu Gemer-Malohont. Činí tak v rámci podujatia Marec – mesiac knihy. Tentokrát už 14. ročník podujatia predstaví literárnu tvorbu Daniela Majlinga.
Historický moment delenia Československa z augusta 1992 a výstava fotografií Petra Brenkusa o tom v Rožňave
Napísal(a) T. Bachňáková
(Gemerská knižnica Pavla Dobšinského v Rožňave – tlačová správa) – Gemerská knižnica Pavla Dobšinského v Rožňave, kultúrne zariadenie Košického samosprávneho kraja v spolupráci s Domom Matice slovenskej Rožňava pripravili v piatok 14.12.2018 o 17:00 hod. pre širokú verejnosť otvorenie výstavy fotografií známeho slovenského fotografa Petra Brenkusa a zároveň besedu, ktoré sa uskutočnia pri príležitosti 25. výročia vzniku Slovenskej republiky v priestoroch knižnice na ul. Lipová č. 3.
Samostatné Slovensko má 25 rokov. Jedným zo symbolov rozdelenia federácie v roku 1993 sa stali aj snímky fotoreportéra Petra Brenkusa, ktoré médiá zverejňujú dodnes.
Príjemné (motivačné) stretnutie s Jozefom Banášom
Napísal(a) Juraj Genčanský
„Politik, diplomat, novinár a kňaz patria medzi najneslobodnejšie povolania. Vyskúšal som si z nich tri. Nikdy som nebol hrdina (kto ním už bol?), ale riadil som sa heslom: "Netreba dávať gate dolu, kým je guľka ešte ďaleko". Základným predpokladom úspechu v politike je nemať názor... A tak sa teraz teším slobode spisovateľskej. Píšem skutočne slobodne, tak, ako veci vidím a moji čitatelia mi veria. Pokiaľ čitateľ cíti, že nie si úprimný, že špekuluješ, je to tvoj spisovateľský koniec,“ vyjadril sa Jozef Banáš v rozhovore pre Literárny týždenník (9.4.2014).
Zlomové roky. Týždeň česko-slovenskej kultúry
Napísal(a) T. Bachňáková
(Gemerská knižnica Pavla Dobšinského v Rožňave – tlačová správa) – Gemerská knižnica Pavla Dobšinského v Rožňave, kultúrne zariadenie Košického samosprávneho kraja v spolupráci s Ústavom pamäti národa pripravili v stredu 14.11.2018 o 17:00 hod. pre širokú verejnosť besedu pod názvom „Zlomové roky“. Podujatie sa uskutoční v rámci Týždňa česko-slovenskej kultúry a hosťami budú Dr. phil. Beáta Katrebová - Blehová, PhD. a Ondrej Podolec, PhD. z Ústavu pamäti národa.
Ústav pamäti národa (ÚPN) je jednou z najmladších inštitúcií na Slovensku. Hoci snaha o jeho založenie pretrvávala počas celého obdobia od pádu komunistickej totality v novembri ´89, politická vôľa v spoločnosti sa pre takýto krok našla až v roku 2002.
Čo si myslíte? Sú príbehy 20. storočia minoritnou históriou?
Napísal(a) Martina Oštrom Mareková
OZ Post Bellum a Gemersko-malohontské múzeum v Rimavskej Sobote pozývajú na verejnú diskusiu na tému „Sú príbehy 20. storočia minoritnou históriou?“. Diskusia sa uskutoční vo štvrtok 12. júla 2018 o 18.00 hod. v priestoroch Gemersko-malohontského múzea. Pozvanie diskutovať prijali: Eva Mosnáková a Lydka Piovarcsiová, dámy, ktoré prežili 2. svetovú vojnu a holokaust; Ján Lunter, predseda BBSK; Konrád Rigó, štátny tajomník Ministerstva kultúry SR; Sandra Polovková, Post Bellum SK a zástupcovia iniciatívy Rimavská kaviareň. Diskusiu bude moderovať Soňa Gyarfášová. Vstup je bezplatný. Diskusia je súčasťou putovnej výstavy „Príbehy 20. storočia“, ktorá na štyroch panelových vežiach zachytáva príbehy 14 ľudí, ktorí prežili totalitné režimy na vlastnej koži.
Beseda v Revúcej s historičkou Mgr. Monikou Tihányiovou, PhD. o stredovekých dejinách Gemerskej župy
Napísal(a) Lucia Oravec Koreňová
Múzeum Prvého slovenského gymnázia v Revúcej 2. mája 2018 organizovalo besedu Stredoveký Gemer s historičkou Mgr. Monikou Tihányiovou, PhD. Na besede bola odprezentovaná aj nová publikácia pani doktorky Bubekovci z Plešivca, ktorú vydalo Občianske združenie Georgius Bubek. Mgr. Monika Tihányiová, PhD. je vedecko-výskumnou pracovníčkou na Katedre histórie Pedagogickej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave, kde prednáša slovenské stredoveké dejiny. Vo svojej výskumnej činnosti sa zameriava na stredoveké dejiny Gemerskej župy, vrátane dejín osídlenia, cirkevných pomerov, genealógie šľachtických rodov a dejín svetských a sakrálnych stavieb. Je autorkou viacerých vedeckých štúdií, kapitol v kolektívnych monografiách a monografie
Hostia z Turca v Prvom slovenskom literárnom gymnáziu v Revúcej
Napísal(a) Mgr. Ľuboslava Lacjaková
Koniec týždňa v PSLG bol v znamení Turca. Ako sme Vás informovali, vo štvrtok 22. marca 2018 k nám zavítal vzácny hosť z Martina, Janko Cíger, stretnutie s ktorým ešte stále rezonuje v našich spomienkach. A v piatok sme sa už tešili na básnika, pedagóga a nášho niekoľkoročného kolegu, Ondreja Nagaja s manželkou Vierkou.V úvodnom privítaní skonštatovala riaditeľka PSLG Mgr. Ľuboslava Lacjaková, že páchateľ sa po rokoch vracia na miesto svojho činu ☺. No nášho „uja Ondra“ nikto nezatýkal, práve naopak, privítali sme ho s láskou, dojatím a radosťou. A keďže je navyše rodák z neďalekého Ratkovského Bystrého, aj keď dlhodobo žije v Turčianskych Tepliciach, vrátil sa akoby domov, čo poznačilo celú atmosféru príjemného stretnutia.
Predajňa kníh „KnihArt“ na Námestí baníkov v Rožňave so spisovateľkou Janou Pronskou sa premenila na útulný priestor
Napísal(a) MUDr. Ľubomíra Chromčíková
Predajňa kníh „KnihArt“ na Námestí baníkov v Rožňave sa pod vedením prevádzkovateľky pani Tatiany Krškovej z Revúcej s prispením pani riaditeľky Domu Matice slovenskej v Rožňave Ing. Zlatky Halkovej, premenila na útulný priestor, do ktorého na besedu, zorganizovanú v spolupráci s Miestnym odborom Matice slovenskej v Rožňave, zavítala jedna z najúspešnejších slovenských spisovateliek pani Jana Pronská. Jana Pronská pochádza z Gelnice a s rodinou žije a tvorí v Nálepkove. Bola vyhlásená za „Kráľovnú romancí“ a v r. 2016 v súťaži „slovenská spisovateľka roka“, vyhlásenej spoločnosťou Panta Rhei Awards, sa z viac, ako stovky spisovateľov umiestnila na 3. mieste. Je veľmi plodnou autorkou. Od r. 2008, kedy vyšiel jej prvý historicko-romantický román „Zlatníkova chovanica“, napísala ďalších 14 kníh
Viac...
Stretnutie žiakov s viceprimátorom Revúcej a novozvoleným poslancom do VÚC Ing. Júliusom Buchtom
Napísal(a) Kristína Kiselová
Dňa 23. novembra 2017 sme na netradičnej hodine občianskej náuky v Základnej škole J. A. Komenského v Revúcej privítali viceprimátora nášho mesta a novozvoleného poslanca do VÚC v Banskej Bystrici, Ing. Júliusa Buchtu. Viedli sme s ním diskusiu o súčasnej komunálnej, ale aj regionálnej politike, rozoberali sme problémy tohto regiónu, čo nám tu najviac chýba. Dotkli sme sa aj najaktuálnejšej dopravnej situácie u nás - obnoveniu autobusových liniek do Banskej Bystrice
Beseda s Vladimírom Lehotaim, autorom výstavy „Malenkij robot (1945 – 1949). V zajatí sovietskych lágrov
Napísal(a) Mgr. Martina Oštrom Mareková
V priestoroch Gemersko-malohontského múzea v Rimavskej Sobote 27. novembra 2017 o 14.00 hod. sa uskutoční beseda s Vladimírom Lehotaim z Uzovskej Panice, ktorý je autorom výstavy Malenkij robot (1945 – 1949). V zajatí sovietskych lágrov. Vladimír Lehotai desiatky rokov zhromažďuje informácie o lágroch od bývalých väzňov. Od detstva prejavoval o tému veľký záujem, pretože aj jeho príbuzní boli odvlečení. V roku 2011 dokonca odcestoval na Ukrajinu, aby na vlastné oči videl miesta bývalých zajateckých táborov.
Úspešná slovenská spisovateľka Jana Pronská sa už druhýkrát teší na rožňavských čitateľov
Napísal(a) Mgr. Tatiana Bachňáková
(Gemerská knižnica Pavla Dobšinského v Rožňave – tlačová správa) – Gemerská knižnica Pavla Dobšinského v Rožňave, kultúrne zariadenie Košického samosprávneho kraja pripravuje pre milovníkov dobrých kníh v rámci projektu Tajomstvá v literatúre stretnutie s úspešnou slovenskou spisovateľkou Janou Pronskou. Podujatie, ktoré z verejných zdrojov podporil Fond na podporu umenia www.fpu.sk a ktorý je hlavným partnerom projektu, sa uskutoční v stredu 20. septembra 2017 o 17:00 hod. v priestoroch knižnice na ul. Lipová č.3.
Beseda s Katarínou Borosovou, autorkou knihy „Sobotské osudy“
Napísal(a) Iveta Krnáčová
Besedu s Katarínou Borosovou, autorkou knihy „Sobotské osudy“, Gemersko-malohontské múzeum v Rimavskej Sobote realizuje v rámci 12. ročníka podujatia Marec – mesiac knihy. Beseda sa uskutoční v priestoroch múzea 23. marca 2017 o 9.00 hodine...
V rámci každoročne organizovaného podujatia Marec – mesiac knihy knižnica Gemersko-malohontského múzea už 12. rok prezentuje zaujímavé knižné tituly
Do ľudovej školy chodil v rodisku, študoval na gymnáziu v Banskej Bystrici, Rimavskej Sobote a Tisovci, kde roku 1943 zmaturoval. Potom študoval na Evanjelickej bohosloveckej fakulte v Bratislave. Po skončení bol krátko kaplánom v Žiline, v Liptovskej Porúbke a Novom Meste nad Váhom a asistentom na Ev. bohosloveckej fakulte v Bratislave. Potom sa stal redaktorom vydavateľstva Slovenský spisovateľ, kde pracoval až do odchodu na dôchodok v roku 1985. V rokoch pôsobenia vo vydavateľstve Slovenský spisovateľ bol redaktorom viacerých edícií pôvodnej i preloženej poézie. Vydal 9 zbierok poézie, výbery z jeho básnickej tvorby vyšli v knihách Kroky (1961), Z lyriky (1975), Nálady (1979, 1983). Je tiež autorom knihy esejí Zábery (1980). Zostavil antológie a edície pôvodnej i prekladovej poézie. V roku 1995 vyrobila STV Bratislava dokumentárny film o ňom, pod názvom Milan Kraus. 
Základné vzdelanie získal v Revúcej, študoval na Učiteľskej akadémii v Banskej Štiavnici, potom na Pedagogickej fakulte UK v Bratislave. Pôsobil v Revúčke, Kopráši, Muráni, neskôr v Revúcej. Ako učiteľ základnej školy v Revúcej sa podieľal na vzdelávaní a výchove niekoľkých generácií detí, ktoré viedol aj k poznávaniu i ochrane prírody. Dlhé roky bol členom i funkcionárom poľovníckych združení v rodnej obci. Literárne pretvoril zážitky z prírody a potom ich uverejňoval v časopise Poľovníctvo a rybárstvo, v časopise pre mládež Domino i v mestských novinách Revúcke listy. 8 zbierok poľovníckych príbehov, záznamy priateľských stretnutí poľovníkov, rozprávanie zážitkov a opis krás a bohatstva prírody v okolí Mokrej Lúky, Revúcej, Sirku, Muránskej doliny vyšlo knižne s ilustráciami Vincenta Blanára z Revúcej. Niektoré jeho knihy vyšli aj vo forme zvukových kníh v Slovenskej knižnici pre nevidiacich Mateja Hrebendu v Levoči.
V rokoch 1922 – 1927 študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote, maturoval na Učiteľskom ústave v Banskej Bystrici. V rokoch 1929 – 1944 pôsobil ako učiteľ v Hrušove, Ostranoch, Liptovskej Kokave, v Striežovciach. Bol jedným z hlavných organizátorov ilegálneho protifašistického hnutia a ozbrojeného boja na Gemeri. Počas SNP predseda OV KSS a RNV v Hnúšti, neskôr predstaviteľ povstaleckej SNR pri štábe 2. ukrajinského frontu v Rimavskej Sobote. Po oslobodení pracoval vo vysokých politických a štátnych funkciách v oblasti školstva a kultúry ako predseda KNV v Banskej Bystrici, neskôr 1958 – 1968 bol šéfredaktorom Pravdy. V rokoch 1968 – 1975 bol predsedom Slovenskej národnej rady. Bol nositeľ viacerých vyznamenaní a medailí. 
V Jágri absolvoval štúdium filozofie a v Budapešti vyštudoval teológiu. Pôsobil v Sabinove, Prešove, potom na biskupskom úrade v Košiciach, v roku 1834 bol menovaný za kanonika – katedrálneho archidiakona košickej katedrály. Od roku 1850 biskup v Rožňave. Sústreďoval sa na úpravu cirkevných pomerov na biskupstve, utlmil aj maďarizačné snahy v rožňavskej diecéze, kde Slováci v cirkevnej hierarchii zaujímali rovnocenné postavenie. Mecén cirkevného školstva, rožňavské gymnázium rozšíril na 8-triedne, vybudoval ústav pre výchovu dievčat, podporoval chudobných študentov, založil nadáciu na zaistenie platov učiteľov, pracoval na založení nemocnice. Dal obnoviť a pretvoriť interiér rožňavskej katedrály. Jeho telesné pozostatky sú uložené v krypte rožňavskej katedrály. 
Študoval na reálnom gymnáziu v Revúcej. Po absolvovaní diaľkového odborného štúdia pracoval ako banský technik v Drnave, Rožňave a na Ústrednom riaditeľstve baní v Bratislave, ministerstve hutného priemyslu v Prahe a potom v Banských závodoch na Spiši. V roku 1962 sa vrátil na Gemer, kde sa stal vedúcim výstavby závodu SMZ Lubeník. Od roku 1967 býval v Revúcej. Publikoval stovky článkov a prác o Gemeri v odborných publikáciách, časopisoch Obzor Gemera, neskôr Obzor Gemera a Malohontu, v Zore Gemera, v Baníckom slove, Magnezite, v Revúckych listoch. Je autorom a spoluautorom mnohých publikácií, napr. Magnezit Lubeník, Baníctvo v Železníku, Záhadný zvon Quirin v Revúcej a i. V práci Historické knižnice v Gemeri-Malohonte podal náročnú sumarizáciu 70 historických knižníc od 16. storočia do konca roka 1918. Je držiteľom najvyššieho ocenenia mesta Revúca Zlatý Quirin. 
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a Rožňave, medicínu v Budapešti. Pracoval na internej a pľúcnej klinike v Budapešti a pôsobil aj ako učiteľ internej medicíny na tamojšej univerzite. Venoval sa výskumu pľúcnych chorôb súvisiacich s látkovou premenou, najmä problematike liečby diabetikov. Autor odborných článkov, ktoré publikoval v rôznych periodikách. Spoluautor príručky internej medicíny, zostavovateľ ročenky Spolku lekárov verejných nemocníc. Od roku 1894 bol hlavným lekárom Apponyiho polikliniky v Budapešti. V roku 1902 získal jednu z cien Maďarskej akadémie vied za svoju knižnú súťaž. V roku 1924 sa stal hlavným uhorským zdravotným poradcom. 
Študoval na Prvom slovenskom gymnáziu v Revúcej v rokoch 1871 – 1874, potom v Rimavskej Sobote a v Bratislave, od roku 1879 žil a študoval medicínu vo Viedni. Od roku 1894 pôsobil ako lekár v Hodoníne. V rokoch 1878 –1879 bol predseda študentského spolku Zora v Bratislave, v rokoch 1883 – 1885 predseda spolku Tatran vo Viedni. Svoje básne uverejňoval v Slovenskom almanachu, v Almanachu mládeže slovenskej a v Pamätnici Tatrana. Z jeho básní je najvýraznejší cyklus ľúbostnej poézie venovaný snúbenici Oľge Kohútovej. V Slovenských pohľadoch publikoval články o národnej a kultúrnej problematike a tu vyšiel aj jeho preklad Schillerovej Piesne o zvone. V roku 1982 vydal Michal Kocák v Martine monografiu o jeho živote a diele i s jeho literárnymi prácami pod názvom „Samo Kuchta: Dielo“. 
Študoval na gymnáziu v Košiciach a právo v Košiciach, Kluži a Budapešti. Pracoval ako predseda súdu v Rožňave, potom ako predseda súdu v Levoči a sudca v Košiciach. V roku 1911 na celouhorských pretekoch v Arade utvoril uhorský rekord v behu na 100 metrov. Na Olympijských hrách 1912 v Štokholme reprezentoval Slovensko v rámci Uhorska v behu na 100 m, v skoku do diaľky a v štafete 4x100 m, na ktorom štafeta postúpila do semifinále. Bol vedúcim atletického oddielu KAC v Košiciach, ako tréner pôsobil medzi robotníckymi športovcami. Po skončení kariéry pôsobil ako tréner materského košického klubu KAC, v rokoch 1920 – 1921 mu dokonca šéfoval.