
Podujatia sa zúčastnila rodina, blízki známi a verejnosť. Pozvanie prijali zástupcovia kultúry a histórie mesta Rožňava, vedúci odboru kultúry MsÚ Ing. Ivan Nemčok, historičky mesta Rožňava Mgr. Edita Kušnierová a Mgr. Eva Tományová, na podujatie zavítal tiež PhDr. Kliment Mitura, významný Slovenský medailér a autor plakiet. Rovnako sa podujatia zúčastnili regionálni výtvarníci Mgr. Jana Kušnierová, Monika Vozárová a Tibor Guľkáš.
Hneď v úvode podujatia bola predstavená tvorba akademického maliara Jaroslava Rešovského (*1953 Rožňava – †2008 Prešov), ktorý sa výraznou mierou zasadil o renováciu historických pamiatok – artefaktov východného Slovenska. Pod jeho vedením dvadsať rokov získavali architektonické pamiatky na východe Slovenska novú podobu.

Reštaurovaná bola atika renesančného kostola vo Fričovciach, sgrafitová výzdoba renesančnej veže vo Svinnej, Floriánova veža v Prešove a iné. Vzácne ikony, ikonostas v Cernine, drevorezba Immaculaty, veľkoformátové plátna Maxa Kurtha, olejomaľby maliarov 19. storočia, nástenné maľby mestskej radnice, meštianske domy v Bardejove a Prešove, oltárne komplexy v Pečovskej a Chminianskej Novej Vsi. Ostalo po ňom významné dielo, ktoré slúži k obdivu domácich aj zahraničných návštevníkov.
Vo výtvarnej tvorbe uprednostňoval suchý pastel a olejomaľbu. Stvárňoval figurálne kompozície, voľnú krajinu, architektúru. Mal 7 individuálnych výstav, 15 kolektívnych, 4 v zahraničí – Francúzsko, Poľsko, Ukrajina. Bol účastníkom plenérov. V roku 2006 získal cenu primátora mesta Nowy Sacz na súťažnej výstave Salon' 06 Poľsko. V roku 2011 dostal Cenu mesta Prešov za rok 2010.
Bol skromným človekom, jeho precízna tvorba v celom spektre pôsobí anonymne, nakoľko oko diváka nevníma reštaurátora, ale samotné dielo.
Za svoj krátky život toho urobil veľa pre zachovanie pamiatok našim ďalším generáciám. Jeho plány však prerušila brána večnosti vo veku 55 rokov.
Margita Rešovská
je významná prešovská výtvarníčka, bývalá riaditeľka Šarišskej galérie v Prešove. V r. 1979 absolvovala VŠ štúdium na Katedre Výtvarnej výchovy, Filozofickej fakulty UPJŠ v Prešove. Je manželkou zosnulého akademického maliara a reštaurátora Jaroslava Rešovského, ktorý pochádzal z regiónu Gemer z mestečka Dobšiná. Venuje sa hlavne krajinárskym motívom a

zátišiam v technikách akvarel a jeho kombináciách, pastel, akryl, tiež propagačnému výtvarníctvu a knižnej ilustrácii. Mala 12 samostatných výstav, 55 kolektívnych výstav doma aj v zahraničí, zúčastnila sa 45 medzinárodných aj domácich plenérov a sympózií, v Maďarsku, ČR, Poľsku, Chorvátsku a naposledy v Cavnic 5. až 12. júla a v Baia Sprie 7. až 12. augusta 2023 v Rumunsku.
V rokoch 2009 až 2010 ilustrovala knihu rozprávok Magdalény Pavlišínovej – Modrý vlk a Zo zelenej lúky a v roku 2014 pracovala na ilustrácii knihy básní Srdce v sieti od Alexandra Tokarčíka.
Jej diela sa nachádzajú v mestských múzeách a galériách, ako aj v súkromných zbierkach doma a v zahraničí. Vychovala dvoch synov Mariána a Jána, ktorý je pokračovateľom reštaurátorskej práce svojho otca Jaroslava a autorom originálnych drevených plastík.
Ján Rešovský
je mladý tvorca jedinečných rezbárskych plastík. Žije v Levoči, kde pôsobí ako konzervátor umelecko-historických pamiatok. Napriek sluchovému postihnutiu vyštudoval strednú umeleckú školu v Prešove, zamestnal sa v Štátnych reštaurátorských ateliéroch v Levoči. Venuje sa umeleckému a úžitkovemu rezbárstvu, samostatnému konzervovaniu historického nábytku. Pod vedením

reštauruje oltárnu architektúru, plastiky, nástenné a komorné maľby. Pri svojej práci využíva špeciálne postupy a znalosti, ktoré ho naučil jeho otec Jaroslav, s ktorým spolupracoval.
Popri reštaurátorskej práci, fascinovaný ženským telom, tvorí akty z ovocných drevín, anjelov a sakrálnu tvorbu. Zúčastnil sa mnohých výtvarných, rezbárskych a sochárskych sympózií doma aj v zahraničí. Mal autorské aj kolektívne výstavy a spoločné výstavy napr. v Poľsku v Krakowe, v Nowom Saczi, kde získal ocenenie za súbor drevených plastík " Zlatý rám ".

Celé podujatie sprevádzal hudbou a spevom člen rodiny Rešovských Jaroslav Boldiš.
Iveta Čapóová
-
Kliknutím zväčšíte!
Kliknutím zväčšíte!
-
Kliknutím zväčšíte!
Kliknutím zväčšíte!
-
Kliknutím zväčšíte!
Kliknutím zväčšíte!
-
Kliknutím zväčšíte!
Kliknutím zväčšíte!
-
Kliknutím zväčšíte!
Kliknutím zväčšíte!
-
Kliknutím zväčšíte!
Kliknutím zväčšíte!
-
Kliknutím zväčšíte!
Kliknutím zväčšíte!
-
Kliknutím zväčšíte!
Kliknutím zväčšíte!
-
Kliknutím zväčšíte!
Kliknutím zväčšíte!
-
Kliknutím zväčšíte!
Kliknutím zväčšíte!
-
Kliknutím zväčšíte!
Kliknutím zväčšíte!
-
Kliknutím zväčšíte!
Kliknutím zväčšíte!
-
Kliknutím zväčšíte!
Kliknutím zväčšíte!
-
Kliknutím zväčšíte!
Kliknutím zväčšíte!
-
Kliknutím zväčšíte!
Kliknutím zväčšíte!
-
Kliknutím zväčšíte!
Kliknutím zväčšíte!
-
Kliknutím zväčšíte!
Kliknutím zväčšíte!
-
Kliknutím zväčšíte!
Kliknutím zväčšíte!
-
Kliknutím zväčšíte!
Kliknutím zväčšíte!
-
Kliknutím zväčšíte!
Kliknutím zväčšíte!
-
Kliknutím zväčšíte!
Kliknutím zväčšíte!
-
Kliknutím zväčšíte!
Kliknutím zväčšíte!
-
Kliknutím zväčšíte!
Kliknutím zväčšíte!
-
Kliknutím zväčšíte!
Kliknutím zväčšíte!
-
Kliknutím zväčšíte!
Kliknutím zväčšíte!
-
Kliknutím zväčšíte!
Kliknutím zväčšíte!
-
Kliknutím zväčšíte!
Kliknutím zväčšíte!
-
Kliknutím zväčšíte!
Kliknutím zväčšíte!
-
Kliknutím zväčšíte!
Kliknutím zväčšíte!
-
Kliknutím zväčšíte!
Kliknutím zväčšíte!
https://majgemer.sk/gemer/kultura/gos/224/besedy/12455/trinastu-besedu-s-gemerskymi-umelcami-a-remeselnikmi-venovali-akademickemu-maliarovi-jaroslavovi-resovskemu#sigProGalleriad074a326b1
































__________________________________________________
noch prešla na gymnázium do Tisovca, kde maturovala v roku 1945. Vysokoškolské štúdiá, odbor filozofia a francúzština, absolvovala na Komenského univerzite. Od roku 1953 bola pracovníčkou Filozofického ústavu SAV. Pracovala na domácich interdisciplinárnych podujatiach s historikmi, literárnymi historikmi a etnografmi, rovnako na spoločnej výskumnej úlohe s oddelením filozofie FU ČSAV, z čoho vznikli aj spoločné publikácie Antológie z dejín českej a slovenskej filozofie a i. Vydala monografiu Slovenské obrodenecké myslenie, jeho zdroje a základné idey a bola spoluautorka ďalších piblikácií. Z dejín slovenskej i svetovej filozofie publikovala viacero prác v časopisoch, najmä v časopise Filozofia. -MM-
Študoval súkromne. Bol člen Uhorského parlamentu, člen riadiacej rady Uhorskej akadémie vied a predseda Uhorskej heraldickej a genealogickej spoločnosti. Okrem toho, že sám bol výtvarne činný, obrazy a umelecké predmety predovšetkým zbieral. Na hrade Krásna Hôrka sústredil historické zbierky svojho rodu a po roku 1872 ich sprístupnil verejnosti. Po svadbe s Františkou Hablavcovou (Hablawetz) podporoval chudobných, financoval školy, nemocnice, vytvoril štipendium pre mladých umelcov, založil dôchodkový fond pre zamestnancov andrášiovského veľkostatku a i. V r. 1904 dal vybudovať umelecky cenné secesné mauzóleum v Krásnohorskom Podhradí, v r. 1909 sa zaslúžil o výstavba unikátnej secesnej galérie v Krásnohorskom Podhradí. Elektrina bola pri tej príležitosti zavedená do celej dediny na jeho náklady. Pochovaný je v mramorovom sarkofágu vedľa manželky v krásnohorskom mauzóleu. -MM-
V rokoch 1856 – 1858 študoval v Rožňave. Pôsobil v Liptovskom Mikuláši a zaslúžil sa o jeho kultúrny rozvoj, oživil a viedol Spevokol meštianskej besedy pod názvom Tatran. Komponoval najmä zborové skladby, upravoval a vydával slovenské národne piesne. Zostavil a vydal Venček slovenských národných piesní, Spevníček dvojhlasných slovenských piesní a i. Upravil evanjelické chorály, ktoré vyšli i tlačou v zborníku Zvony (1926). Venoval sa aj teórii hudby, je autorom publikácie Náuka o harmónii. -MM-
Študoval na univerzite v Prahe a Bratislave. Podieľal sa na budovaní Prírodovedeckej fakulty Univerzity Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach, kde bol vedúcim viacerých katedier a aj jej dekanom. Zaoberal sa hlavne magnetickými vlastnosťami látok, zameriaval sa na štúdium premagnetizačných procesov v kovových feromagnetikách. Venoval sa aj didaktike fyziky. Napísal 51 vedeckých prác a 8 kníh, medziiným bol spoluautorom učebnice Fyzika v príkladoch a Základy fyziky. Veľa úsilia venoval práci v Jednote slovenských matematikov a fyzikov. Bol členom prvého ÚV Fyzikálnej olympiády. -MM-
Ľudovú školu navštevovala v Revúcej, meštiansku školu v Martine a učiteľský ústav v Banskej Bystrici a Prešove. Bola učiteľka v Krpeľanoch, Blatnici, na slovensko-chorvátskej škole v Starej Pazove, od r. 1919 opäť v Blatnici. Svoje povolanie chápala ako službu národu a realizovala ju okrem školy aj v oblasti literárnej, osvetovej a charitatívnej. Novely a básne uverejňovala v časopise Dennica. V memoárovej próze Rozpomienky z doby vojny priblížila osudy ľudí v Chorvátsku. Pre potreby školských besiedok a slávností napísala desiatky didakticky zameraných dialogizovaných scénok v próze alebo vo veršoch. Približovala v nich historické udalosti, cirkevné dejiny, osobnosti, vlastivedné poznatky, ale aj etické a spoločenské príncípy ľudského konania. Dbala na výchovu mladej generácie, sama vychovávala 5 dievčat, jej chovanicou po osirení bola i budúca poetka Maša Haľamová, účinkovala v mládežníckych spolkoch, starala sa o chorých a vojnou postihnutých občanov. -MM-
Do školy chodil vo Vyšnej Slanej, v Štítniku, študoval na gymnáziu v Kežmarku, Levoči, Debrecíne, medicínu vo Wittenbergu, Lipsku a Berlíne. Popri štúdiu sa venoval astronómii a skúmal vplyv vesmírnych telies na dojčiace matky. Po obdržaní lekárskeho titulu pracoval v Rožňave a v Štítniku, neskôr ako úradný lekár Liptovskej stolice v Liptovskom Mikuláši, od roku 1776 Malohontskej stolice v Rimavskej Sobote. Vo funkcii stoličného lekára položil základy verejného zdravotníctva v Liptove aj v Malohonte, vypracoval návrh na školenie pôrodných babíc. Zároveň bol aj úradným zverolekárom – fyzikusom, zaoberal sa potieraním zvieracích nákaz. Jeho legislatívne návody sa stali všeobecnou záväznou normou pre chovateľov hospodárskych zvierat na celom území bývalého Uhorska. -MM-
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote, vysokoškolské štúdiá absolvoval v Prešove, v Berlíne, Lipsku a v Prahe. Od roku 1925 pôsobil ako farár v Skalici, od r. 1938 prednášal cirkevné dejiny a literatúru na ev. bohosloveckej fakulte v Bratislave. Orientoval sa na výskum slovenskej kultúrnej, literárnej a cirkevnej minulosti, osobitne sa zameral na skúmanie slovenskej evanjelickej hymnológie a vydal k týmto témam viacero diel. Vydal biografiu Juraja Tranovského, publikoval príspevky k životu Jána Chalupku, zozbieral a postaral sa o umiestnenie a usporiadanie Lichardovho archívu a z jeho iniciatívy bola postavená Danielovi G. Lichardovi v Skalici socha. Mnohými článkami a úvahami prispieval do kultúrnych a beletristických časopisov, viacerým z nich bol i redaktorom, prekladal z nemčiny. Venoval sa aj dejinám mesta Skalice, platné služby mu preukázal aj ako mestský kronikár.
Študoval v Dobšinej a na vojenskej škole v Levoči. Zúčastnil sa revolučných rokov 1848/49, potom odišiel do Francúzska a USA, kde si založil šermiarsku a jazdeckú školu. Pracoval aj ako tehliarsky robotník, zlatokop a pastier dobytka na Novom Zélande a v Austrálii. Po návrate do USA bojoval v občianskej vojne Juh proti Severu a dosiahol hodnosť majora, kandidoval na guvernéra štátu Missouri, neskoršie sa plne venoval veterinárnej medicíne, bol zakladateľ a riaditeľ veterinárneho ústavu v Kansas City (USA). Vydal niekoľko kníh, autobiografiu o svojich cestách a prispieval aj do odborných časopisov. V roku 1881 sa vrátil domov a žil u syna v Košiciach. -MM-
Študoval na gymnáziu v Čáslavi a na matematicko-fyzikálnej fakulte UK v Prahe. Zaoberal sa teóriou meteorológie a praktickým využitím modelov pre predpoveď zrážok a oblačnosti, súvislosťami nedzi zmenami prízemného tlaku, výškou izobarickej plochy a hrúbkou relatívnej topografie, matematickými výpočtami vývoja počasia, modelom pre predpoveď počasia, výukovým systémom EDUMAP a pod. Spolupracoval s Českým hydrometeorologickým ústavom v Prahe, vyučoval ako docent na Katedre meteorológie a ochrany prostredia Matematicko-fyzikálnej fakulty Univerzity Karlovej v Prahe a externe na UK v Bratislave. Publikoval najmä v časopise Meteorologické zprávy, vydal viaceré vysokoškolské skriptá a publikácie, aj ako spoluautor. -MM-