
Podujatia sa zúčastnila rodina, blízki známi a verejnosť. Pozvanie prijali zástupcovia kultúry a histórie mesta Rožňava, vedúci odboru kultúry MsÚ Ing. Ivan Nemčok, historičky mesta Rožňava Mgr. Edita Kušnierová a Mgr. Eva Tományová, na podujatie zavítal tiež PhDr. Kliment Mitura, významný Slovenský medailér a autor plakiet. Rovnako sa podujatia zúčastnili regionálni výtvarníci Mgr. Jana Kušnierová, Monika Vozárová a Tibor Guľkáš.
Hneď v úvode podujatia bola predstavená tvorba akademického maliara Jaroslava Rešovského (*1953 Rožňava – †2008 Prešov), ktorý sa výraznou mierou zasadil o renováciu historických pamiatok – artefaktov východného Slovenska. Pod jeho vedením dvadsať rokov získavali architektonické pamiatky na východe Slovenska novú podobu.

Reštaurovaná bola atika renesančného kostola vo Fričovciach, sgrafitová výzdoba renesančnej veže vo Svinnej, Floriánova veža v Prešove a iné. Vzácne ikony, ikonostas v Cernine, drevorezba Immaculaty, veľkoformátové plátna Maxa Kurtha, olejomaľby maliarov 19. storočia, nástenné maľby mestskej radnice, meštianske domy v Bardejove a Prešove, oltárne komplexy v Pečovskej a Chminianskej Novej Vsi. Ostalo po ňom významné dielo, ktoré slúži k obdivu domácich aj zahraničných návštevníkov.
Vo výtvarnej tvorbe uprednostňoval suchý pastel a olejomaľbu. Stvárňoval figurálne kompozície, voľnú krajinu, architektúru. Mal 7 individuálnych výstav, 15 kolektívnych, 4 v zahraničí – Francúzsko, Poľsko, Ukrajina. Bol účastníkom plenérov. V roku 2006 získal cenu primátora mesta Nowy Sacz na súťažnej výstave Salon' 06 Poľsko. V roku 2011 dostal Cenu mesta Prešov za rok 2010.
Bol skromným človekom, jeho precízna tvorba v celom spektre pôsobí anonymne, nakoľko oko diváka nevníma reštaurátora, ale samotné dielo.
Za svoj krátky život toho urobil veľa pre zachovanie pamiatok našim ďalším generáciám. Jeho plány však prerušila brána večnosti vo veku 55 rokov.
Margita Rešovská
je významná prešovská výtvarníčka, bývalá riaditeľka Šarišskej galérie v Prešove. V r. 1979 absolvovala VŠ štúdium na Katedre Výtvarnej výchovy, Filozofickej fakulty UPJŠ v Prešove. Je manželkou zosnulého akademického maliara a reštaurátora Jaroslava Rešovského, ktorý pochádzal z regiónu Gemer z mestečka Dobšiná. Venuje sa hlavne krajinárskym motívom a

zátišiam v technikách akvarel a jeho kombináciách, pastel, akryl, tiež propagačnému výtvarníctvu a knižnej ilustrácii. Mala 12 samostatných výstav, 55 kolektívnych výstav doma aj v zahraničí, zúčastnila sa 45 medzinárodných aj domácich plenérov a sympózií, v Maďarsku, ČR, Poľsku, Chorvátsku a naposledy v Cavnic 5. až 12. júla a v Baia Sprie 7. až 12. augusta 2023 v Rumunsku.
V rokoch 2009 až 2010 ilustrovala knihu rozprávok Magdalény Pavlišínovej – Modrý vlk a Zo zelenej lúky a v roku 2014 pracovala na ilustrácii knihy básní Srdce v sieti od Alexandra Tokarčíka.
Jej diela sa nachádzajú v mestských múzeách a galériách, ako aj v súkromných zbierkach doma a v zahraničí. Vychovala dvoch synov Mariána a Jána, ktorý je pokračovateľom reštaurátorskej práce svojho otca Jaroslava a autorom originálnych drevených plastík.
Ján Rešovský
je mladý tvorca jedinečných rezbárskych plastík. Žije v Levoči, kde pôsobí ako konzervátor umelecko-historických pamiatok. Napriek sluchovému postihnutiu vyštudoval strednú umeleckú školu v Prešove, zamestnal sa v Štátnych reštaurátorských ateliéroch v Levoči. Venuje sa umeleckému a úžitkovemu rezbárstvu, samostatnému konzervovaniu historického nábytku. Pod vedením

reštauruje oltárnu architektúru, plastiky, nástenné a komorné maľby. Pri svojej práci využíva špeciálne postupy a znalosti, ktoré ho naučil jeho otec Jaroslav, s ktorým spolupracoval.
Popri reštaurátorskej práci, fascinovaný ženským telom, tvorí akty z ovocných drevín, anjelov a sakrálnu tvorbu. Zúčastnil sa mnohých výtvarných, rezbárskych a sochárskych sympózií doma aj v zahraničí. Mal autorské aj kolektívne výstavy a spoločné výstavy napr. v Poľsku v Krakowe, v Nowom Saczi, kde získal ocenenie za súbor drevených plastík " Zlatý rám ".

Celé podujatie sprevádzal hudbou a spevom člen rodiny Rešovských Jaroslav Boldiš.
Iveta Čapóová
-
Kliknutím zväčšíte!
Kliknutím zväčšíte!
-
Kliknutím zväčšíte!
Kliknutím zväčšíte!
-
Kliknutím zväčšíte!
Kliknutím zväčšíte!
-
Kliknutím zväčšíte!
Kliknutím zväčšíte!
-
Kliknutím zväčšíte!
Kliknutím zväčšíte!
-
Kliknutím zväčšíte!
Kliknutím zväčšíte!
-
Kliknutím zväčšíte!
Kliknutím zväčšíte!
-
Kliknutím zväčšíte!
Kliknutím zväčšíte!
-
Kliknutím zväčšíte!
Kliknutím zväčšíte!
-
Kliknutím zväčšíte!
Kliknutím zväčšíte!
-
Kliknutím zväčšíte!
Kliknutím zväčšíte!
-
Kliknutím zväčšíte!
Kliknutím zväčšíte!
-
Kliknutím zväčšíte!
Kliknutím zväčšíte!
-
Kliknutím zväčšíte!
Kliknutím zväčšíte!
-
Kliknutím zväčšíte!
Kliknutím zväčšíte!
-
Kliknutím zväčšíte!
Kliknutím zväčšíte!
-
Kliknutím zväčšíte!
Kliknutím zväčšíte!
-
Kliknutím zväčšíte!
Kliknutím zväčšíte!
-
Kliknutím zväčšíte!
Kliknutím zväčšíte!
-
Kliknutím zväčšíte!
Kliknutím zväčšíte!
-
Kliknutím zväčšíte!
Kliknutím zväčšíte!
-
Kliknutím zväčšíte!
Kliknutím zväčšíte!
-
Kliknutím zväčšíte!
Kliknutím zväčšíte!
-
Kliknutím zväčšíte!
Kliknutím zväčšíte!
-
Kliknutím zväčšíte!
Kliknutím zväčšíte!
-
Kliknutím zväčšíte!
Kliknutím zväčšíte!
-
Kliknutím zväčšíte!
Kliknutím zväčšíte!
-
Kliknutím zväčšíte!
Kliknutím zväčšíte!
-
Kliknutím zväčšíte!
Kliknutím zväčšíte!
-
Kliknutím zväčšíte!
Kliknutím zväčšíte!
https://majgemer.sk/gemer/kultura/gos/224/besedy/12455/trinastu-besedu-s-gemerskymi-umelcami-a-remeselnikmi-venovali-akademickemu-maliarovi-jaroslavovi-resovskemu#sigProGalleriad074a326b1


































Občianskym povolaním bol bankový úradník, pracoval ako prokurista Tatry banky, filiálky v Rimavskej Sobote, potom v Tatra banke v Hnúšti. V roku 1931 bol pri založení Kultúrneho a divadelného spolku Rimavan v Rimavskej Sobote, ktorý viedol a usporiadal niekoľko divadelných závodov, účinkoval v Slovenskom spevokole a ďalších ochotníckych súboroch. S krúžkom Rimavan vystupoval v košickom Rádiožurnále a zapojil sa aj do súťaže rozhlasových hier. V roku 1938 mesto sa stalo súčasťou Maďarska, a tak pokračoval vo svojej divadelnej práci v Hnúšti. Ako dlhoročný predseda MO Matice slovenskej v Hnúšti vyvíjal všestrannú kultúrnu činnosť. Aktívne sa zúčastnil na rozvoji hnúšťanskej turistiky. - MM-
Do školy chodila v Dobšinej, diplom sólovej speváčky získala v roku 1911 na Hudobnej akadémii v Budapešti. Od tohto roku vystupovala v Ľudovej opere a od roku 1915 bola členkou Národnej opery v Budapešti. Popredná interpretka mnohých operných postáv vo svojom žánri (alt). Často hosťovala aj v zahraničí na všetkých významných európskych operných scénach. Ako stúpenkyňa pokrokového hnutia pravidelne vystupovala na kultúrnych podujatiach pre robotníkov. Bola vynikajúcou koncertnou speváčkou piesní a oratórií. V júni 2016 slávnostne odhalili pred budovou Mestského múzea v Jelšave plastiku, ktorá má pripomínať slávnu rodáčku mesta. V Jelšave sa do dnešných čias zachoval aj rodný dom umelkyne a na jelšavskom cintoríne sú pochovaní jej rodičia a súrodenci. 11. novembra 2016 pri príležitosti výročia jej narodenia si ju pripomenuli v Jelšave podujatím Spomienka na Basilides. - MM-
Zvolene. V rokoch 1849 – 1860 prednášal na evanjelickej teologickej fakulte Univerzity vo Viedni, bol superintendant v Banskej Bystrici, od 1863 v Martine, kde bol zároveň i farárom a úradujúcim prvým podpredsedom Matice slovenskej. Výrazne prispel i k založeniu slovenského gymnázia v Martine. Písal poéziu, prózu, eseje, venoval sa náboženskej spisbe, pedagogicko-náučným otázkam i prekladateľskej činnosti, autor hymnickej piesne Kto za pravdu horí. Prispieval do mnohých časopisov, založil a redigoval časopis Hronka. - MM-
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a Rožňave, medicínu v Budapešti. Pracoval na internej a pľúcnej klinike v Budapešti a pôsobil aj ako učiteľ internej medicíny na tamojšej univerzite. Venoval sa výskumu pľúcnych chorôb súvisiach s látkovou premenou, najmä problematike liečby diabetikov. Autor odborných článkov, ktoré publikoval v rôznych periodikách. Spoluautor príručky internej medicíny, zostavovateľ ročenky Spolku lekárov verejných nemocníc. Od roku 1894 bol hlavným lekárom Apponyiho polikliniky v Budapešti. V roku 1924 sa stal hlavným uhorským zdravotným poradcom. - MM-
Študoval na evanjelickom patronátnom gymnáziu v Revúcej, potom kupecký učeň v Ružomberku, neskôr opäť gymnaziálny študent v Revúcej. Pôsobil ako učiteľ na evanjelickej ľud. škole v Ponikách, v Banskej Hodruši a v Cerove a ako pokladník filiálky Zvolenskej ľudovej banky v Banskej Bystrici. Agilný národný, ľudovýchovný a osvetový pracovník. V učiteľskej praxi realizoval výchovu v národnom duchu, organizoval ochotnícke divadlo, zriadil cirkevnú školskú knižnicu i verejnú knižnicu v Cerove, založil tu potravný spolok a mliekáreň. V miestach pôsobísk podporoval hospodársky pokrok, bol uznávaný ovocinár a včelár. Literárne a