Výsledky jeho výskumu boli v roku 2015 publikované v zborníku Gemersko-malohontského múzea „Gemer-Malohont“ a tento rok, spolu s fotografiami a dokumentárnym videofilmom Ártatlan bűnösök. Gömöriek a szovjet lágerekben /Nevinní vinníci. Gemerčania v sovietskych lágroch/ prezentované na výstave Malenkij robot (1945 – 1949). V zajatí sovietskych lágrov.
Témou výstavy sú udalosti po skončení druhej svetovej vojny, keď na oslobodené územie Slovenska prichádza Červená armáda a na základe rozkazu č. 0060 má odvliecť civilných občanov nemeckého a maďarského pôvodu z územia Maďarska a z južnej časti Československa do Sovietskeho zväzu na nútené práce, na tzv. „malenkij robot“ (malú robotu). Týkalo sa to predovšetkým obcí Veľký Blh, Uzovská Panica, Štrkovec, Včelince, Abovce, Hubovo, Lenka, Riečka, Kráľ a Tornaľa. Bolo im povedané, že pôjdu do Miskolca na dva týždne odpratávať ruiny a onedlho sa vrátia domov. No mnohí sa už nikdy nevrátili. Boli odvlečení na Ukrajinu, cestovali 17 dní v dobytčích vagónoch, bývali v barakoch, pracovali v uhoľných baniach, hladovali. Niektorí po roku mohli prísť domov, iní tam pracovali dva roky. V roku 1949 boli aj poslední obyvatelia Gemera-Malohontu prepustení. Po návrate domov o pomeroch v lágroch nemohli hovoriť. Na ich osudy sa malo zabudnúť. Domov sa vrátili ľudské trosky, čo bolo dôkazom neľudských podmienok zajateckých táborov.
Na besede Vladimír Lehotai porozpráva o smutných a krutých osudoch ľudí, ktorí prežili zajatecké tábory a rovnako priblíži vlastné skúsenosti a zážitky z výskumnej cesty na Ukrajinu, z doneckej oblasti, z oblasti bývalých zajateckých táborov.
Vstup je zdarma.
Autorka tlačovej správy: Mgr. Martina Oštrom Mareková


































Občianskym povolaním bol bankový úradník, pracoval ako prokurista Tatry banky, filiálky v Rimavskej Sobote, potom v Tatra banke v Hnúšti. V roku 1931 bol pri založení Kultúrneho a divadelného spolku Rimavan v Rimavskej Sobote, ktorý viedol a usporiadal niekoľko divadelných závodov, účinkoval v Slovenskom spevokole a ďalších ochotníckych súboroch. S krúžkom Rimavan vystupoval v košickom Rádiožurnále a zapojil sa aj do súťaže rozhlasových hier. V roku 1938 mesto sa stalo súčasťou Maďarska, a tak pokračoval vo svojej divadelnej práci v Hnúšti. Ako dlhoročný predseda MO Matice slovenskej v Hnúšti vyvíjal všestrannú kultúrnu činnosť. Aktívne sa zúčastnil na rozvoji hnúšťanskej turistiky. - MM-
Do školy chodila v Dobšinej, diplom sólovej speváčky získala v roku 1911 na Hudobnej akadémii v Budapešti. Od tohto roku vystupovala v Ľudovej opere a od roku 1915 bola členkou Národnej opery v Budapešti. Popredná interpretka mnohých operných postáv vo svojom žánri (alt). Často hosťovala aj v zahraničí na všetkých významných európskych operných scénach. Ako stúpenkyňa pokrokového hnutia pravidelne vystupovala na kultúrnych podujatiach pre robotníkov. Bola vynikajúcou koncertnou speváčkou piesní a oratórií. V júni 2016 slávnostne odhalili pred budovou Mestského múzea v Jelšave plastiku, ktorá má pripomínať slávnu rodáčku mesta. V Jelšave sa do dnešných čias zachoval aj rodný dom umelkyne a na jelšavskom cintoríne sú pochovaní jej rodičia a súrodenci. 11. novembra 2016 pri príležitosti výročia jej narodenia si ju pripomenuli v Jelšave podujatím Spomienka na Basilides. - MM-
Zvolene. V rokoch 1849 – 1860 prednášal na evanjelickej teologickej fakulte Univerzity vo Viedni, bol superintendant v Banskej Bystrici, od 1863 v Martine, kde bol zároveň i farárom a úradujúcim prvým podpredsedom Matice slovenskej. Výrazne prispel i k založeniu slovenského gymnázia v Martine. Písal poéziu, prózu, eseje, venoval sa náboženskej spisbe, pedagogicko-náučným otázkam i prekladateľskej činnosti, autor hymnickej piesne Kto za pravdu horí. Prispieval do mnohých časopisov, založil a redigoval časopis Hronka. - MM-
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a Rožňave, medicínu v Budapešti. Pracoval na internej a pľúcnej klinike v Budapešti a pôsobil aj ako učiteľ internej medicíny na tamojšej univerzite. Venoval sa výskumu pľúcnych chorôb súvisiach s látkovou premenou, najmä problematike liečby diabetikov. Autor odborných článkov, ktoré publikoval v rôznych periodikách. Spoluautor príručky internej medicíny, zostavovateľ ročenky Spolku lekárov verejných nemocníc. Od roku 1894 bol hlavným lekárom Apponyiho polikliniky v Budapešti. V roku 1924 sa stal hlavným uhorským zdravotným poradcom. - MM-
Študoval na evanjelickom patronátnom gymnáziu v Revúcej, potom kupecký učeň v Ružomberku, neskôr opäť gymnaziálny študent v Revúcej. Pôsobil ako učiteľ na evanjelickej ľud. škole v Ponikách, v Banskej Hodruši a v Cerove a ako pokladník filiálky Zvolenskej ľudovej banky v Banskej Bystrici. Agilný národný, ľudovýchovný a osvetový pracovník. V učiteľskej praxi realizoval výchovu v národnom duchu, organizoval ochotnícke divadlo, zriadil cirkevnú školskú knižnicu i verejnú knižnicu v Cerove, založil tu potravný spolok a mliekáreň. V miestach pôsobísk podporoval hospodársky pokrok, bol uznávaný ovocinár a včelár. Literárne a