Peter Glocko – 80. výročie narodenia

2. jún – Peter Glocko (2.6.1946 Muráň – 26.6.2019 Bratislava) – redaktor a autor literatúry pre deti a mládež, rozhlasový a televízny scenárista. Študoval na Strednej priemyselnej škole chemickej v Bratislave, pracoval chvíľu ako gumárenský laborant v Partizánskom. Už ako dvadsaťročný sa však začal naplno venovať literatúre. Pracoval ako redaktor vo vydavateľstve Osveta v Martine a vydavateľstve Mladé letá, Smena a Slovenský spisovateľ v Bratislave. Písal detské rozprávky, povesti, dobrodružno-historické romány pre mládež (Ruža pre Jula Verna, Tomáš a lúpežní rytieri, Kráľ psov a zázračná krajina, Ja sa prázdnin nebojím, Robinson a dedo Milionár) ale aj diela pre dospelých (Srdcový kráľ, Tri lásky Terézie Vansovej, Šťastný pán Cyprián, Hĺbka ostrosti), televízne a rozhlasové scenáre (O klobúku, ktorý nechcel čarovať, Ružová Anička, Plavčík a Vratko, animovaný seriál Vodník Rybka a figliar Šupka). Často čerpal z prostredia, v ktorom žil, čiže z Bratislavy a z Muráňa, kde mal svoju chalupu a často tam chodieval.  Zaujímavosťou je, že stál aj pri obnovení fary Pavla Dobšinského v Drienčanoch a vzniku tamojšieho Múzea rozprávky P. E. Dobšinského. Jeho prozaická tvorba zahŕňa modernú autorskú rozprávku, dobrodružno-historické a psychologické romány pre mládež, romány pre dospelých, spolu vydal okolo 30 kníh. V rozprávkovej tvorbe vychádzal z ľudových povestí, ktoré pretvoril do podoby modernej rozprávky, napr. Šťastenko, Kto nosí kominárom šťastie, Rozprávky z čarovnej záhrady, Večernica z Dračej jaskyne, Nebeská sláva, Vodníkova kmotra a i.  Rodnému kraju venoval nejednu svoju prácu, k Muráňu sa viaže televízny scenár Pieseň o Muráni (1974), filmové scenáre Smutný Lord,  film o P.  Dobšinskom Zlatá podkova, zlaté pero, zlatý vlas (1997), povesť Tomáš a lúpežní rytieri. Životným osudom P. E. Dobšinského je venovaná kniha Rozprávkar a rozprávnica (2006). Za svoju tvorbu bol bol ocenený: Vydavateľská cena Mladých liet za román Ruža pre Jula Verna v roku (1986), prémia v rámci XII. Európskej ceny za literatúru pre deti Pier Paolo Vergeno (Padova 1989) za knihu Ja sa prázdnin nebojím, prémia v rámci XII. Európskej ceny za literatúru pre deti a zápis na Čestnú listinu IBBY za knihu Ja sa prázdnin nebojím (1990), cena Trojruža Slovenskej sekcie IBBY za celoživotnú tvorbu pre deti a mládež (1995), Pocta Pavla Dobšinského (1996).

Peter Glocko - Diela | Slovenské literárne centrum

LITERATÚRA #8: Vďaka rodičom baťovcom vyrastal v Partizánskom Peter Glocko - známy slovenský spisovateľ a scenárista - Baťovany.sk

Gustáv Lojko – 155. výročie úmrtia 

2. jún – Gustáv Lojko (Hostivít Tisovský) (4.12.1843 Tisovec – 2.6.1871 Tisovec) – pedagóg, spisovateľ, básnik, filológ. Základné vzdelanie nadobudol v Tisovci. V rokoch 1853 – 1855 študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote, potom v Levoči a v Těšíne, teológiu a filozofiu vo Viedni, kde pracoval v študentskom spolku Tatran. V rokoch 1866 – 1871 pôsobil ako riadny profesor na Prvom slovenskom gymnáziu v Revúcej, kde vyučoval slovenčinu, nemčinu, latinčinu a gréčtinu. Zároveň tu na Učiteľskom semenisku (ústave) vyučoval kreslenie. V Revúcej sa venoval ľudovýchovnej a osvetovej činnosti, pomáhal zakladať a rozvíjať ochotnícke divadlo. Jeho zásluhou v tomto období vzniklo aj divadelnícke hnutie v rodnom Tisovci, kde vybudoval aj javisko. Popri pedagogickej práci sa venoval aj literárnej tvorbe. Debutoval veršami Hlasy z cudziny (1865), potom vyšla zbierka Spomienky (1865) a Zvuky gemerské (1867). V r. 1871 vyšla v Skalici zbierka pod názvom Vybrané básne a rozprávky Hostivíta G. Lojku Tisovského, ktorá obsahuje národovecky básne lyrické, epické i príležitostné, v druhej časti jeho poviedkové a spomienkové diela (spolu 260 strán). Kniha vyšla ako IX. zväzok "Slovensko-Národnej Biblioteky". Poviedkami, besednicami, fejtónmi i historickými, folklórnymi a pedagogickými článkami prispieval tiež do rôznych časopisov a novín.

file://D:\Peter\V.znamn.%20osobnosti_Rev.ca\smutok_lojko.htm

#1 - Vybrané básne a rozprávky Hostivíta G. Lojku Tisovského ... - Full View | HathiTrust Digital Library

Július Gustáv Reuss – 210. výročie narodenia

7. jún – Július Gustáv Reuss (7.6.1816 Revúca – 21.4.1872 Revúca) – národopisec, inžinier, hudobný teoretik. Ľudovú školu navštevoval v Revúcej, študoval na lýceu v Levoči a Bratislave. Po štúdiách zamestnanec železiarskej spoločnostoi Muránskej únie. Vyhotovil plány na stavbu novej prízemnej budovy Slovenského evanjelického a. v. gymnázia v Revúcej, ktoré boli neskôr prepracované pre stavbu dvojpodlažnej budovy. Vypracoval aj projekt na stavbu mestského hostinca v Revúcej. S otcom Samuelom a bratmi sa zúčastňoval na zbieraní a upravovaní ľudových rozprávok. Prispel do zbierky rozprávok Pavla Dobšinskeho Prostonárodné slovenské povesti, do zbierky Augusta Horislava Škultétyho Slovenské povesti i do rukopisného zborníka ľudových rozprávok Codex revúcky A, B, C. Pracoval aj v oblasti hudobnej teórie, spolu s bratom Ľudovítom vydal Základné pravidlá súzvuku, v ktorej aplikovali matematické zákony na hudbu a harmóniu. Ďalšie jeho dielo o tanečných formách ostalo v rukopise. Osvetovú činnosť vyvíjal v rámci Vzájomnej pomocnice a Potravného spolku v Revúcej, kde zastával viacero funkcií. Priečelie evanjelickej fary v Revúcej zdobí pamätná tabuľa, ktorá je venovaná Samuelovi Reussovi a jeho synom, medzi nimi je aj Július Gustáv.

Gustáv Eisele – 165. výročie narodenia 

9. jún –  Gustáv Eisele (9.6.1861 Banská Štiavnica – 13.12.1911 Ózd, MR) – banský inžinier. V rokoch 1880 – 1841 študoval na Baníckej a lesníckej akadémii v Banskej Štiavnici. V roku 1884 pracoval ako praktikant na riaditeľstve Rimamuránsko-salgótarjánskej spoločnosti v Ózde. Od r. 1887 bol banským úradníkom, 21 rokov (1879 – 1900) riaditeľom banského závodu v Železníku, kde sa v podstatnej miere zaslúžil o dobudovanie ťažobného závodu výstavbou povrchových zariadení, o sprístupnenie ložísk úvodnými banskými dielami, ako je Hornosirkovská štôlňa založená v roku 1891, Dolnosirkovská štôlňa založená v roku 1895.  V roku 1897 na zasadnutí Gemersko-borsodskej pobočky Krajinskej uhorskej baníckej a hutníckej spoločnosti predložil návrh na vybudovanie baníckeho múzea v Rožňave a v r. 1902 s A. Müllerom vypracoval projekt interiérov múzea. V rokoch 1900 – 1905 bol banským správcom v Rožňave, tu patril medzi tých banských odborníkov, ktorí sa v značnej miere pričinili o zavádzanie novej banskej techniky a technológie v železorudnom baníctve v Gemeri. Zo zdravotných dôvodov a v dôsledku čiastočnej invalidity v roku 1905 prešiel pracovať späť do Ózdu, kde bol tajomníkom banského riaditeľstva Rimamuránsko-salgótarjánskej spoločnosti. Bol členom Krajinskej maďarskej baníckej a hutníckej spoločnosti. Je autorom publikácie Banícka a hutnícka monografia Gemerskej a Boršodskej župy (1907), v ktorej spracoval informácie o baníctve, okrem iného aj z národopisného hľadiska. Monografia na 546 stranách a v deviatich kapitolách predstavuje geografické, geologické a hydrologické pomery, históriu baníctva, mineralógiu, jednotlivé ložiská, rôzne druhy dopravy, banské meračstvo a kartografiu regiónu, banícke inžinierstvo a právo na prelome 19. a 20. storočia. Text monografie je priebežne doplnený 77 čierno-bielymi fotografiami. Prílohou knihy je osobitne vytlačený a zviazaný súbor 48 technických banských výkresov. Monografia je venovaná in memoriam grófovi Jurajovi Andrášimu z Krásnej Hôrky. 17.6.2016 sa v priestoroch Gemerského osvetového strediska v Rožňave uskutočnil seminár venovaný jeho životu a dielu, ktorý inicioval Gemerský banícky spolok Bratstvo a zorganizoval ho v spolupráci s Baníckym múzeom v Rožňave pri príležitosti 155. výročia narodenia a 105. výročia úmrtia G. Eiseleho. V Pamiatkovej zóne Sirk – Železník je Socha baníka, nachádzajúca sa pri hlavnej ceste v lokalite Na Kríži. Návrh sochy vytvoril pravdepodobne Gustáv Eisele. 

Pred 160 rokmi sa narodil banský odborník Gustáv Eisele

Priblížili významnú osobnosť baníctva na Gemeri - Ing. Gustáva Eisele

Ložiská okolia Rožňavy

https://www.majgemer.sk/images/stories/obsah/banictvo/Eisele_seminar-2016.pdf

Peter Pavol Bartoš – 125. výročie narodenia 

11. jún – Peter Pavol Bartoš (11.6.1901 Stará Turá – 18.12.1975 Bratislava) – pedagóg a matematik. Po maturite absolvoval v Martine kurz pre notárov a zaoberal sa ochotníckym divadlom. Tu sa dostal do styku s Ústredím slovenských ochotníckych divadiel. Po skončení notárskeho kurzu stal sa prvým tajomníkom ÚSOD, redigoval edíciu Slovenský divadelný ochotník, pestoval čulé styky s pridruženými krúžkami. Notárom bol viac ako 10 rokov – naposledy v Bratislave-Petržalke. Potom študoval  matematiku a fyziku na Prírodovedeckej fakulte Masarykovej univerzite v Brne a ako učiteľ pôsobil v rokoch 1937 – 1938 v Rimavskej Sobote, 1938 – 1839 v Tisovci, potom v Banskej Bystrici a Zlatých Moravciach  Svoje odborné znalosti a pedagogické skúsenosti uplatnil pri tvorbe učebníc matematiky pre stredné školy a aj ako autor úloh pre matematickú olympiádu. Publikoval desiatky odborných a pedagogických prác, čím sa podieľal na zvyšovaní úrovne vyučovania matematiky. V publikačnej činnosti veľmi tvorivo pokračoval aj po odchode do dôchodku. Vedecké práce z oblasti elementárnej geometrie a teórie čísel uverejňoval v Matematickom časopise, Časopise pro pěstováni matematiky a bol členom redakčnej rady časopisu Matematika v škole. Za úspešnú odbornú a pedagogickú činnosť bol vyznamenaný medailou J. A. Komenského, Jednota slovenských matematikov a fyzikov mu v roku 1975 udelila titul Zaslúžilý člen. Na priamy podnet prof. Ondreja Šedivého z Katedry matematiky UKF v Nitre bol založený Klub učiteľov matematiky RNDr. P. Bartoša v nitrianskej pobočke JSMF, ktorého základným poslaním bolo organizovanie prednášok, workshopov a seminárov pre učiteľov základných, stredných a vysokých škôl nitrianskeho regiónu. Na jeho počesť bola založená Cena Petra Pavla Bartoša, ktorá sa doteraz udeľuje za významný prínos pre zvyšovanie kvality matematického vzdelávania na základných, stredných a vysokých školách v Slovenskej republike v oblasti didaktika matematiky. Cenu udeľuje Slovenská matematická spoločnosť, sekcia JSMF za významnú učebnicu, materiály pre výchovu matematických talentov, práce popularizujúce matematiku a vyučovanie matematiky alebo za dlhodobé vynikajúce výsledky vo výučbe matematiky.

mat.savba.sk/MATEMATICI/matematici.php?cislo=9

Peter Pavol Bartoš - ε epsilon

Ján Kalinčiak – 155. výročie úmrtia 

16. jún – Ján Kalinčiak (10.8.1822 Horné Záturčie – 16.6.1871 Martin) – spisovateľ, literárny kritik, pedagóg. Prvé gymnaziálne triedy absolvoval v Gemeri, študoval na Evanjelickom lýceu v Levoči, člen družiny štúrovcov na Evanjelickom lýceu v Bratislave, filozofiu a históriu študoval na univerzite v Halle. Profesor a riaditeľ Evanjelického gymnázia v Modre, riaditeľ nemeckého evanjelického gymnázia v Tešíne, redaktor Orla. Pôsobil aj vo Vindšachte (dnes Štiavnické Bane) a v Martine. Napísal viacero revolučno-romantických básní, z ktorých niektoré dokonca zľudoveli, napr. Bojovník (Koníček môj hrdý, vraný...), ba aj krásne ľúbostné verše, napr. Márii od Jána. Neskôr písal predovšetkým romantickú historickú prózu, v ktorej v duchu štúrovských ideálov vyzdvihoval národnú minulosť a povzbudzoval slovenské národné sebavedomie, no riešil aj problémy svojej generácie (Bozkovci, Milkov hrob, Bratova ruka, Púť lásky...) – najmä v novele Mládenec slovenský, ktorej dej sa síce tiež odohráva v dávnej minulosti, ale jednoznačne je alegóriou na štúrovskú družinu a jej názory. Vrcholným jeho dielom je Reštavrácia – historické svedectvo o politických kortešačkách a živote slovenského zemianstva (1860; sfilmovaná v r. 1957 pod názvom Zemianska česť, režisér V. Bahna). Dej jeho povesti Knieža liptovské je umiestnený do Liptova, Gemera a Spiša, do miest, ktoré Kalinčiak dôverne poznal. V roku 1965 vyšla kniha pod názvom Ján Kalinčiak: O literatúre a ľuďoch, ktorá obsahuje jeho básne, články a úvahy, vlastný životopis, reči študentstvu, z korešpondencie. V roku 2009 vyšla publikácia Jozefa Hvišča: Kam zrak nedosiahne, kde rekonštruuje aj tie stránky Kalinčiakovho života a tvorby, ktoré dosiaľ boli známe iba z kusých zmienok. Pri budove evanjelickej fary v  Martine-Záturčí sa nachádza jeho pomník (1938, F. Štefunko), v r. 1948 bola obec Varšany premenovaná na Kalinčiakovo (od 1976 mestská časť Levíc). Pochovaný je na Národnom cintoríne v Martine.

Kalinčiak, Ján (1822 – 1871)

Spomíname na vzácnych evanjelikov: Ján Kalinčiak

Ján Kalinčiak ~ Osobnosti / Životopisy – Referáty | Zones.sk

Ján Vansa – 180. výročie narodenia 

21. jún – Ján Vansa (21.6.1846 Rimavská Píla – 22.6.1922 Banská Bystrica) – ev. farár, ľudovýchovný pracovník, básnik, náboženský spisovateľ, publicista. Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote, počas štúdií v Levoči bol spoluzakladateľom rukopisného časopisu VESNA, prispieval aj do zábavníka NAPRED. Neskôr študoval teológiu v Prešove a v Lipsku. 30 rokov pôsobil v Rimavskej Píle (dnes časť Tisovca). Potom žil v Banskej Bystrici, kde pomáhal manželke Terézii Vansovej pri redigovaní časopisu Slovenská žena. Bol vynikajúci kazateľ, autor kázní, príležitostných rečí a úvah v poézii čerpal námety z ľudovej tvorby, presadil sa najmä romantickými a historickými poviedkami. Bol aj ochotníckym hercom slovenského divadla v Tisovci. V roku 1893 inicioval vznik Píľansko-hačavského potravného a úverového družstva, ktorý speňažoval domáce ľudové výrobky, predával potraviny, prijímal vklady a poskytoval svojim členom pôžičky za nízky úrok a stal sa jeho predsedom. Zaoberal pomológiou, najmä pestovaním jabĺk, a včelárstvom, v časopise Orol uverejňoval pravidelné praktické rady pre včelárov. Je hlavný hrdina biografických próz T. Vansovej Danko a Janko (1924) a Ján Vansa (1938). Fotodokumentačný materiál a rukopisná pozostalosť sa na nachádza v Archíve literatúry a umenia Slovenskej národnej knižnice v Martine.

Samuel Rufini – 210. výročie úmrtia

22. jún – Samuel Rufini (Ruffiny) (16.8.1770 Dobšiná – 22.6.1816 Veľký Slavkov) – včelársky odborník. Pôsobil ako rektor evanjelickej školy v Dobšinej, neskôr ako farár vo Veľkom Slavkove. Je autorom včelárskej príručky Der praktische Bienenvater : oder Anleitung zu einer zweckmäßigen Bienenzucht; mit besonderer Hinsicht auf kältere Gegenden. Von Samuel Ruffiny. (Praktický včelár: alebo Návod k účelnému chovu včiel; s osobitným zreteľom na chladnejšie oblasti), vydanej v r. 1832 v Lipsku, ktorá je zameraná na včelárenie v extrémnych podmienkach chladných oblastí Spiša a Gemera, v ktorej zovšeobecnil vlastné skúsenosti i poznatky slovinského včelára Antona Janšu (1734-1773), učiteľa včelárstva vo Viedni, s odkazom na novšie vylepšenia.  Obsahuje obrazovú prílohu so schémami včelárskeho náčinia so sign. "Stőr v. A. Kneisel in Leipzig". Bol členom mineralogickej spoločnosti v Jene.

František Hajný – 125. výročie narodenia

25. jún – František Hajný (25.6.1901 Rataje, ČR – 29.1.1972 Revúca) – zoológ-entomológ, zberateľ, úradník. Študoval v Kolíne a na gymnáziu v Prahe. Pôsobil ako daňový úradník v Revúcej, krátko v Rimavskej Sobote, Trenčíne a inde. Zbieral chrobáky v okolí Revúcej, najmä na Muránskej a Silickej planine. Podnikal cesty aj do zahraničia (Maďarsko, Kaukaz, Bulharsko, Belgicko, Francúzsko...). Úzko spolupracoval s viacerými významnými entomológmi tej doby. Zhromaždil zbierku s vyše 15 tisíc exemplármi, ktorá je uložená v Slovenskom národnom múzeu v Bratislave. Bol členom Československej společnosti entomologickej od roku 1926 a Slovenskej entomologickej spoločnosti SAV od roku 1966.

Pavol Jozef Šafárik – 165. výročie úmrtia 

26. jún – Pavol Jozef Šafárik (13.5.1795 Kobeliarovo – 26.6.1861 Praha) – historik, etnograf, spisovateľ, slavista, univerzitný profesor. Študoval na gymnáziu v Rožňave a v Dobšinej, na lýceu v Kežmarku a na univerzite v Jene. Pôsobil ako riaditeľ gymnázia v Novom Sade, tu sa počas svojho pobytu spolupodieľal na zbieraní, príprave do tlače a vydávaní slovenských ľudových piesní. Vyšli pod názvom Písně světské lidu slovenského v Uhřích. Od r. 1833 pôsobil ako profesor slovanskej filológie na Karlovej univerzite v Prahe a bol riaditeľom Univerzitnej knižnice. Kliesnil cestu novým názorom na literatúru a presadzoval jej aktívny vzťah k životu, k ľudovej kultúre. Položil vedecké základy slavistiky a bol predstaviteľom úzkych vzťahov medzi Slovákmi a Čechmi. Zaslúžil sa o rozvoj vedeckého bádania, školskej reformy a budovanie slavistických katedier. Intenzívne sa venoval štúdiu prameňov a pamiatok slovanských literatúr, výsledky štúdia publikoval v dielach Dejiny slovanskej reči a literatúry podľa všetkých nárečí, Slovanské starožitnosti, Slovanský národopis, Tatranská múza s lyrou slovanskou a mnohé ďalšie. Jeho meno nesie Univerzita Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach, Gymnázium Pavla Jozefa Šafárika v Rožňave, Slovenské kultúrne centrum Pavla Jozefa Šafárika Nový Sad, Srbsko, Mesto Šafárikovo v rokoch 1948 – 1990, dnes Tornaľa, Chodník Pavla Jozefa Šafárika – turistická magistrála vedúca Volovskými a Stolickými vrchmi a Revúckou vrchovinou, dlhá približne 95 km a iné. Pamätné tabule a busty má na viacerých miestach, napr. Pomník v Rožňave, Busta v Areáli UPJŠ v Košiciach, pamätná tabuľa v Dobšinej a inde. V jeho rodnom dome v Kobeliarove bol v roku 1986 otvorený Pamätný dom Pavla Jozefa Šafárika.

Život v tieni bolesti a smútku | Slovenské pohrebníctvo

Pavol Jozef Šafárik bol zakladateľ modernej slavistiky

Matúš Dula – 180. výročie narodenia  – 100. výročie úmrtia 

28. jún – Matúš Dula (28.06.1846 Blatnica – 13.06.1926 Ružomberok) – advokát, popredný predprevratový politik, publicista. V r. 1861 – 1864 študoval v Rožňave, bol pri zrode knižnice na rožňavskom gymnáziu, právo vo Viedni a Budapešti. Ako vysokoškolák založil vo Viedni akademický spolok Slovenské okolie a v Budapešti bol členom niekoľkých slovenských spolkov. Písal do Pešťbudínskych vedomostí a Slovenských novín. Začiatkom 70. rokov 19. storočia sa usiloval o vytvorenie organizácie Slovenskej omladiny. Ako inšpektor sučianskej evanjelickej cirkvi a národovec na cirkevných i svetských fórach bojoval proti zatvoreniu slovenských gymnázií a Matice slovenskej. Pracoval ako advokátsky koncipient u Pavla Mudroňa v Martine. S Andrejom Halašom v r. 1886 založili Kníhkupecko-nakladateľský spolok  za účelom podpory a zlepšenia podmienok na vydávanie diel slovenských autorov a bol jeho správcom. Zaslúžil sa aj o vybudovanie a viedol správu Národného domu v Martine, ktorý od r. 1890 sa stal významným kultúrnym centrom národného významu, v ktorom pôsobilo aj ochotnícke divadlo. Pôsobil ako riaditeľ Sporiteľne v Martine. Mal podiel na založení Tatra banky, Turčianskeho pivovaru, Celulózy a mnohých iných podnikov. V roku 1877 sa stal podpredsedom Slovenskej národnej strany; s prestávkami ním bol až do roku 1914, keď sa stal jej predsedom. V roku 1906 v súdnych procesoch zastupoval Vavra Šrobára, Andreja Hlinku. V roku 1919 sa stal spolupredsedom Matice slovenskej a čestným predsedom Slovenskej národnej a roľníckej strany. Bol publikačne činný, okrem národnostných politických otázok vo svojich článkoch venoval pozornosť aj hospodárskym a sociálnym problémom. V roku 2018 odhalili jeho bustu v areáli II. budovy Matice slovenskej v Martine. Pochovaný je na Národnom cintoríne v Martine.

Matúš Dula : osobnosti.sk : životopisy, diela, tvorba, články, linky

František Szarka – 90. výročie narodenia

31. jún – František Szarka (31.6.1936 Rožňava  – 30.11.2023 Šivetice) – speleológ, keramikár. Po vyučení pracoval ako baník a elektrikár v Lubeníku. Pracoval na elektrifikácii dedín ako elektrikár v Šiveticiach a napokon sa tam v roku 1955 priženil, kde sa až do vysokého veku realizoval ako umelecký keramikár. Vyrábal rôzne upomienkové predmety (reliéfy s motívom jaskýň, hrnčeky, vázičky, misky a pod.) pre Správu slovenských jaskýň, ktoré sa potom predávali pred jaskyňami ako suveníry, napr. v Domici, Gombaseckej jaskyni, Ochtinskej aragonitovej jaskyni a inde. Bol zakladateľ a duša gemersko-licineckej jaskyniarskej skupiny (OS SSS Gemer-Licince). Ako prvý človek 18.7.1964 vnikol do útrob Krásnohorskej jaskyne v Slovenskom krase. Bol spoluobjaviteľ Novej Brzotínskej jaskyne na Plešiveckej planine (1954), Gemerskoteplickej jaskyne (1959) na planine Koniar. Patril k prvým prieskumníkom jaskyne Homoľa na Muránskej planine v Spišskogemerskom krase, Kamenianskom krase (jaskynná subsústava Jánová-Čurgov), v oblasti Striebornej lúky v najzápadnejšom cípe Koniarskej planiny a iné. Na jar 2018 mu Slovenská speleologická spoločnosť udelila čestné členstvo. Rozhovor s ním je uverejnený v publikácii rozhovorov Kataríny Poliačikovej: Blízke veci. Príbehy ľudí Gemera na dlani (2025).

Spravodaj_1-2024_155x227.pdf     

Z elektrikára keramikárom. František Szarka je v niekdajšom centre hrnčiarstva posledným - SME | MY Novohrad

Marta Mikitová

• Kliknutím zväčšíte! Kliknutím zväčšíte!
• Kliknutím zväčšíte! Kliknutím zväčšíte!
• Kliknutím zväčšíte! Kliknutím zväčšíte!
• Kliknutím zväčšíte! Kliknutím zväčšíte!
• Kliknutím zväčšíte! Kliknutím zväčšíte!
• Kliknutím zväčšíte! Kliknutím zväčšíte!
• Kliknutím zväčšíte! Kliknutím zväčšíte!
• Kliknutím zväčšíte! Kliknutím zväčšíte!
• Kliknutím zväčšíte! Kliknutím zväčšíte!
• Kliknutím zväčšíte! Kliknutím zväčšíte!
•