(Devetákovičovú), učiteľku v Starej Pazove, Oľgu (Gođevac), zubnú lekárku v Belehrade a syna Branislava, agronóma v Padine a Kovačici (jeho dcéra Jarmila je vydatá za Jánom Struhárom, dlhodobým redaktorom Rádio-televízie Nový Sad, od ktorej sme získali tieto podrobnejšie údaje o rode Viergovcov, za čo jej vďaka!).
Učiteľ Štefan Vierg okrem svojej pedagogickej činnosti bol aktívny aj ako dopisovateľ do mnohých vtedajších slovenských novín a časopisov – Dolnozemského Slováka, Národnej jednoty, Nášho slniečka, Národného kalendára a Hlasu ľudu. Aktívne sledoval aradáčske kultúrne a iné udalosti. Na žiadosť Historického archívu v Zreňanine napísal dejiny Aradáča, posielal o Aradáči do novín každú zaujímavú správu a udalosť a takto zviditeľňoval túto osadu aj v širších kontextoch, za čo sa mu dostalo nejedno uznanie. Je aj zakladateľom Miestneho odboru Matice slovenskej v Aradáči v roku 1932, ale i zakladateľom a tiež veliteľom Dobrovoľného hasičského zboru. V práci v kultúrnej oblasti, ako jeho predchodcovia, sa dovtedy v Aradáči spomínajú najmä učitelia - bratia Daniel a Jozef Kolényovci, ktorí šírili aj lásku ku knihe a venovali sa aj výchove starších a najmä mládeže (sú i zakladatelia Vzájomnej pomocnice a iných spolkov). V ich práci potom na kultúrnom a cirkevnom poli pokračovali učitelia Ján Demčák (starý otec akademika Jána Kmeťa) a Štefan Vierg, ktorí v roku 1920 založili aj Čítací spolok, v rámci ktorého sa začali organizovať prednášky, príležitostné zábavné programy, ale aj divadelné predstavenia.
Učiteľ Vierg mal veľmi čulé styky i so Slovenskom, jeho dlhoročný priateľ a známy slovenský spisovateľ Elo Šándor bol častým hosťom v jeho dome a táto známosť sa datuje ešte od ich detstva a mladosti. Ba čo viac, na Univerzite v Bratislave študovali spolu aj ich dcéry a pán učiteľ Štefan Vierg sprostredkoval v roku 1948 svojmu priateľovi spisovateľovi aj román Jána Čajaka ml. Zypa Cupák na posúdenie a tento strhnutý čajakovským humorom a dolnozemskou náturou napísal aj dlhšiu recenziu, ktorá sa v učiteľovej pozostalosti zachovala podnes.
Nuž ako vidieť, Aradáč má svoje zaujímavé postavy a bohatú minulosť, dobre je občas do nich nazrieť a sprítomniť si ich.
Viera Benková
Báčsky Petrovec, Srbsko
november 2011
{gallery}kultura/dolnazem/vierg{/gallery}
{jcomments on}
streda, 16 november 2011 08:52
Do histórie Slovenského Aradáča v Srbsku sa zapísal aj učiteľ Štefan Vierg, rodák z Revúcej Doporučený
Napísal(a) Viera Benková
Štefan Vierg sa narodil v roku 1892 v Revúcej (v slávnom slovenskom mestečku s ešte slávnejšou povesťou gymnázia!) a diplom učiteľa získal na Učiteľskom ústave v Prešove, kde sa stretával aj so študentami z Dolnej zeme, čo malo veľký vplyv na jeho ďalší život. Počas štúdií bol suplikantom u Jozefa Gregora Tajovského a pod jeho vplyvom si obľúbil slovenskú literatúru, zaobstarával si všetky vydania Matice slovenskej, ale aj dolnozemských autorov. Tak sa v roku 1910 dostal potom za kantora-učiteľa do Slovenského Aradáča v Srbsku, kde zotrval až do svojej smrti v roku 1975. Učiteľ Vierg sa v Aradáči oženil s vnučkou Leopolda Abafyho Máriou Abafyovou, s ktorou mal tri deti – dcéru Máriu
Zverejnené v
Osobnosti Gemera


































Občianskym povolaním bol bankový úradník, pracoval ako prokurista Tatry banky, filiálky v Rimavskej Sobote, potom v Tatra banke v Hnúšti. V roku 1931 bol pri založení Kultúrneho a divadelného spolku Rimavan v Rimavskej Sobote, ktorý viedol a usporiadal niekoľko divadelných závodov, účinkoval v Slovenskom spevokole a ďalších ochotníckych súboroch. S krúžkom Rimavan vystupoval v košickom Rádiožurnále a zapojil sa aj do súťaže rozhlasových hier. V roku 1938 mesto sa stalo súčasťou Maďarska, a tak pokračoval vo svojej divadelnej práci v Hnúšti. Ako dlhoročný predseda MO Matice slovenskej v Hnúšti vyvíjal všestrannú kultúrnu činnosť. Aktívne sa zúčastnil na rozvoji hnúšťanskej turistiky. - MM-
Do školy chodila v Dobšinej, diplom sólovej speváčky získala v roku 1911 na Hudobnej akadémii v Budapešti. Od tohto roku vystupovala v Ľudovej opere a od roku 1915 bola členkou Národnej opery v Budapešti. Popredná interpretka mnohých operných postáv vo svojom žánri (alt). Často hosťovala aj v zahraničí na všetkých významných európskych operných scénach. Ako stúpenkyňa pokrokového hnutia pravidelne vystupovala na kultúrnych podujatiach pre robotníkov. Bola vynikajúcou koncertnou speváčkou piesní a oratórií. V júni 2016 slávnostne odhalili pred budovou Mestského múzea v Jelšave plastiku, ktorá má pripomínať slávnu rodáčku mesta. V Jelšave sa do dnešných čias zachoval aj rodný dom umelkyne a na jelšavskom cintoríne sú pochovaní jej rodičia a súrodenci. 11. novembra 2016 pri príležitosti výročia jej narodenia si ju pripomenuli v Jelšave podujatím Spomienka na Basilides. - MM-
Zvolene. V rokoch 1849 – 1860 prednášal na evanjelickej teologickej fakulte Univerzity vo Viedni, bol superintendant v Banskej Bystrici, od 1863 v Martine, kde bol zároveň i farárom a úradujúcim prvým podpredsedom Matice slovenskej. Výrazne prispel i k založeniu slovenského gymnázia v Martine. Písal poéziu, prózu, eseje, venoval sa náboženskej spisbe, pedagogicko-náučným otázkam i prekladateľskej činnosti, autor hymnickej piesne Kto za pravdu horí. Prispieval do mnohých časopisov, založil a redigoval časopis Hronka. - MM-
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a Rožňave, medicínu v Budapešti. Pracoval na internej a pľúcnej klinike v Budapešti a pôsobil aj ako učiteľ internej medicíny na tamojšej univerzite. Venoval sa výskumu pľúcnych chorôb súvisiach s látkovou premenou, najmä problematike liečby diabetikov. Autor odborných článkov, ktoré publikoval v rôznych periodikách. Spoluautor príručky internej medicíny, zostavovateľ ročenky Spolku lekárov verejných nemocníc. Od roku 1894 bol hlavným lekárom Apponyiho polikliniky v Budapešti. V roku 1924 sa stal hlavným uhorským zdravotným poradcom. - MM-
Študoval na evanjelickom patronátnom gymnáziu v Revúcej, potom kupecký učeň v Ružomberku, neskôr opäť gymnaziálny študent v Revúcej. Pôsobil ako učiteľ na evanjelickej ľud. škole v Ponikách, v Banskej Hodruši a v Cerove a ako pokladník filiálky Zvolenskej ľudovej banky v Banskej Bystrici. Agilný národný, ľudovýchovný a osvetový pracovník. V učiteľskej praxi realizoval výchovu v národnom duchu, organizoval ochotnícke divadlo, zriadil cirkevnú školskú knižnicu i verejnú knižnicu v Cerove, založil tu potravný spolok a mliekáreň. V miestach pôsobísk podporoval hospodársky pokrok, bol uznávaný ovocinár a včelár. Literárne a