cirkevný zbor a obec, ale majú mu byť za čo povďačné tiež okolité obce i celé Slovensko. Tu v závetrí ochtinskej fary sa venoval prevažne kabinetnej vedeckej práci a predstavoval typ univerzálneho, polyhistoricky zameraného vzdelanca. Už v roku 1793 založil v Ochtinej novú cirkevnú kroniku, ktorá bola vedená po latinsky: "Novum Protocollon Ecclesiae Ochtiniensis et Rochfaluensis." V roku 1803 založil slovensky vedenú "Knihu Cyrkve Ochtinské." A spomedzi jeho hodnotných prác spomeňme aspoň to najvýznamnejšie - takmer 800-stranové dielo Inclyti Superioris Ungariae Comitatus Gomoriensis notitia historico-geographico-statistica, ktoré vydal v Levoči v rokoch 1806-08. Je to rozsiahla monografia o Gemeri, vychádzajúca z jeho vlastných výskumov. 






Vďační Ochtinčania venovali nedeľu 19. októbra 2014 svojmu významnému človekovi, ktorý toľko pre nich zanechal. V historickom evanjelickom kostole mu venovali slávnostné služby Božie, pri príležitosti ktorých sa zišlo viacero hostí z blízkeho i vzdialeného okolia. Prišiel i Spevácky zbor žien z Vyšného Žipova, aby vzdal úctu slávnemu dejateľovi a túto slávnosť skrášlil svojimi náboženskými spevmi. Ladislavovi Bartolomeidesovi odhalili tiež pamätnú tabuľu dokladujúcu jeho pôsobenie v obci i v kostole. Do slávnostného rámca sa vmestilo i prezentácia knižky Z PRACHU ZABUDNUTIA od autorky Dariny Dudášovej, v ktorej sprítomnila dejiny evanjelikov v obci, ktoré začal písať práve Ladislav Bartolomeides.
Fotografie vyhotovil Karol Žigo z Revúcej
Video: Stanislav Levrinc z Rochoviec

































Zvony na evanjelickom kostole v malej hornogemerskej obci Ochtiná sa v nedeľu 19. okóbra 2014 rozozvučali akosi slávnostnejšie. Svojim spoluobčanom i širokému okoliu dávali na známosť, že sa chystá slávnosť, aká v tejto obci nie je každodenná. Miestny Cirkevný zbor ECAV spoločne s Obcou Ochtiná pripravili na tento deň slávnostné bohoslužby, ktorými si chcú uctiť 260. výročie jedného z prvých kazeľov obce, ktorý sa zlatými písmenami zapísal aj do histórie cirkevného zboru, Gemera-Malohontu i Slovenska - Ladislava Bartolomeidesa. V tomto kostole odslúžil bohoslužby počas svojich 42 rokov. Bola to na tie časy nevídaná skutočnosť. Narodil sa síce v Klenovci 16. novembra 2014, ale po rôznych štúdiách a nadobudnutí kňazskej praxe od roku 1783 až do svojej smrti 18. apríla 1835 ostal verný Ochtinej a jej ľuďom. Dnes už vieme, že spomínané roky boli veľmi plodné a svojou každodennou prácou obohatil nielen 
Občianskym povolaním bol bankový úradník, pracoval ako prokurista Tatry banky, filiálky v Rimavskej Sobote, potom v Tatra banke v Hnúšti. V roku 1931 bol pri založení Kultúrneho a divadelného spolku Rimavan v Rimavskej Sobote, ktorý viedol a usporiadal niekoľko divadelných závodov, účinkoval v Slovenskom spevokole a ďalších ochotníckych súboroch. S krúžkom Rimavan vystupoval v košickom Rádiožurnále a zapojil sa aj do súťaže rozhlasových hier. V roku 1938 mesto sa stalo súčasťou Maďarska, a tak pokračoval vo svojej divadelnej práci v Hnúšti. Ako dlhoročný predseda MO Matice slovenskej v Hnúšti vyvíjal všestrannú kultúrnu činnosť. Aktívne sa zúčastnil na rozvoji hnúšťanskej turistiky. - MM-
Do školy chodila v Dobšinej, diplom sólovej speváčky získala v roku 1911 na Hudobnej akadémii v Budapešti. Od tohto roku vystupovala v Ľudovej opere a od roku 1915 bola členkou Národnej opery v Budapešti. Popredná interpretka mnohých operných postáv vo svojom žánri (alt). Často hosťovala aj v zahraničí na všetkých významných európskych operných scénach. Ako stúpenkyňa pokrokového hnutia pravidelne vystupovala na kultúrnych podujatiach pre robotníkov. Bola vynikajúcou koncertnou speváčkou piesní a oratórií. V júni 2016 slávnostne odhalili pred budovou Mestského múzea v Jelšave plastiku, ktorá má pripomínať slávnu rodáčku mesta. V Jelšave sa do dnešných čias zachoval aj rodný dom umelkyne a na jelšavskom cintoríne sú pochovaní jej rodičia a súrodenci. 11. novembra 2016 pri príležitosti výročia jej narodenia si ju pripomenuli v Jelšave podujatím Spomienka na Basilides. - MM-
Zvolene. V rokoch 1849 – 1860 prednášal na evanjelickej teologickej fakulte Univerzity vo Viedni, bol superintendant v Banskej Bystrici, od 1863 v Martine, kde bol zároveň i farárom a úradujúcim prvým podpredsedom Matice slovenskej. Výrazne prispel i k založeniu slovenského gymnázia v Martine. Písal poéziu, prózu, eseje, venoval sa náboženskej spisbe, pedagogicko-náučným otázkam i prekladateľskej činnosti, autor hymnickej piesne Kto za pravdu horí. Prispieval do mnohých časopisov, založil a redigoval časopis Hronka. - MM-
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a Rožňave, medicínu v Budapešti. Pracoval na internej a pľúcnej klinike v Budapešti a pôsobil aj ako učiteľ internej medicíny na tamojšej univerzite. Venoval sa výskumu pľúcnych chorôb súvisiach s látkovou premenou, najmä problematike liečby diabetikov. Autor odborných článkov, ktoré publikoval v rôznych periodikách. Spoluautor príručky internej medicíny, zostavovateľ ročenky Spolku lekárov verejných nemocníc. Od roku 1894 bol hlavným lekárom Apponyiho polikliniky v Budapešti. V roku 1924 sa stal hlavným uhorským zdravotným poradcom. - MM-
Študoval na evanjelickom patronátnom gymnáziu v Revúcej, potom kupecký učeň v Ružomberku, neskôr opäť gymnaziálny študent v Revúcej. Pôsobil ako učiteľ na evanjelickej ľud. škole v Ponikách, v Banskej Hodruši a v Cerove a ako pokladník filiálky Zvolenskej ľudovej banky v Banskej Bystrici. Agilný národný, ľudovýchovný a osvetový pracovník. V učiteľskej praxi realizoval výchovu v národnom duchu, organizoval ochotnícke divadlo, zriadil cirkevnú školskú knižnicu i verejnú knižnicu v Cerove, založil tu potravný spolok a mliekáreň. V miestach pôsobísk podporoval hospodársky pokrok, bol uznávaný ovocinár a včelár. Literárne a