ponúka kultúrne podujatia v najbližších týždňoch...
streda 23. septembra 2026 | 16.00 | galéria MsKS
VERNISÁŽ VÝSTAVY INSITNÉHO UMENIA slovenských umelcov z Kovačice
Kovačické insitné umenie je svetovo známy fenomén naivného maliarstva, ktorý vytvára komunita slovenských krajanov v srbskom mestečku Kovačica. Tento jedinečný umelecký smer zachytáva život, zvyky, tradície a radosť zo života dolnozemských Slovákov. Amatérski výtvarníci, samoukovia, pôsobili v Kovačici od pol. 20. stor. do súčasnosti a patria k nim aj niekoľkí naivní maliari z blízkej obce Padina. Unikátne pozitívne výtvarné obrazy maľujú ľudia bez akademického vzdelania, zobrazujú dedinské prostredie a sú typické sýtymi farbami a detailmi. Na tejto predajnej výstave predstavia svojich 40 obrazov dvaja umelci z Kovačice: Ján Žolnaj (1953) a Jozef Havjar (1956).
Brilantná francúzska konverzačná komédia s výborne napísanými dialógmi predstavuje priateľov patriacich k vyššej strednej vrstve Paríža, ktorých deklarované liberálne postoje predsa len narazia na spoločenské predsudky a stereotypy. A je otázne, či ostanú priateľmi aj po takejto spoločnej večeri...
Autori: Matthieu Delaporte, Alexandre de la Pateliére | Réžia: Matúš Bachynec | Kostýmy: Ján Husár | Dramaturgia: Lucia Mihálová, Magdaléna Žiaková | Scéna: Barbora Šajgalíková | Účinkujú: Martin Nahálka, Branislav Matuščin, Kristína Turjanová, Tomáš Stopa, Andrea Sabová.
Inscenácia obsahuje expresívne výrazy. V predstavení sa fajčí. Predstavenie je bez prestávky. Inscenácia je vhodná pre divákov od 15 rokov.
utorok 29. septembra 2026 | 14.00 – 16.00 | záhrada Litterry, revúcky cintorín, Múzeum PSG
STOROČNICA BEZ BAŤUŠKU
Na konci septembra kalendár pripomína mimoriadne výročie spojené s výnimočným revúckym dejateľom, ktorého stopa v našom meste je veľmi výrazná, ba dokonca žijú medzi nami priami potomkovia tejto historickej osobnosti... Máme na mysli Júliusa Bottu, narodeného 24. júla 1848 v Rozložnej a zosnulého 29. septembra 1926 v Revúcej. Tento deň – po sto rokoch – bude vynikajúcou príležitosťou usporiadať dôstojnú spomienku na túto mimoriadnu osobnosť nášho mesta.
There was a problem rendering your image gallery. Please make sure that the folder you are using in the Simple Image Gallery Pro plugin tags exists and contains valid image files. The plugin could not locate the folder: images/kultura/kniznica/homola
pondelok, 25 február 2013 19:35
K nedožitému 89. výročiu narodenia povstaleckého gemerského básnika Jána Brocku
Doporučený
Neviem, či dnešným mladým ľuďom hovorí niečo meno Ján Brocko. Keď uvedieme, že sa narodil v Revúcej v roku 1924 je jednoznačné, že z dnešného pohľadu už patrí k starej generácii. Je možné predpokladať, že aj ostatní, tí skôr narodení, málo o ňom doteraz vedeli. Jánov Brockov je po Slovensku veľmi veľa. Iba jeden z nich sa však narodil 1. marca v roku 1924, teda 20 rokov predtým, ako vypuklo Slovenské národné povstanie a on vidiac, kde je jeho pravé miesto v čase, keď mu
najviac rodná krajina krváca, odišiel ako študent z Právnickej fakulty UK v Bratislave do Ratkovsko-bystrianskych hôr a chytil sa toho, čím mohol pomôcť, čím mohol podnietiť k neľútostnému boju proti fašistickej presile aj ostatných gemerských povstalcov. Zrejme mu to najlepšie šlo v literárnej tvorbe, najmä v jeho obľúbenej poézii, kde mohol tvoriť básne a posmeľovať oddaných bojovníkov prekonať nepriateľa. Mnohí možno viete, že tento jeho boj po oslobodení natrvalo skončil, keď zomrel sotva 22 ročný na chorobu, ktorú získal aj pre neho v najťažšom čase pri ukrývaní sa v našich horách. Áno, iba jeden takýto Janko Brocko bol a zostal navždy v srdciach nielen Revúčanov, ale i Gemerčanov. Niekedy aj ja v kútiku duše rozmýšľam: Aký to bol človek, keď v takom veku dokázal si nielen zastať svoje miesto v statočnom boji, ale s takou precítenosťou písať poéziu, ktorej obsah dokáže aj dnes osloviť človeka. A to mal iba niečo cez 20 rokov! Do rúk sa mi práve dostal vzácny filmový dokument, ktorý zrejme pri 40. výročí narodenín Janka Brocku nakrútil Filmový krúžok Revúčan, ktorý v šesťdesiatych rokoch m.st. fungoval pri ZK ROH v Revúcej. Ako keby niekto bol načasoval jeho znovu premietnutie pri tohtoročnom výročí narodenia povstaleckého básnika Janka Brocku. Nezachoval sa nám síce v ideálnej podobe, ale svedčí o tom, že gemerčania na svojho rodáka nezabúdajú. Tak si ho v kľude pozrite. Poďakujme sa aspoň takto jeho tvorcom a spolutvorcom a tiež aj pánovi Karolovi Žigovi, ktorý ho doteraz opatruje. A na záver niekoľko básní Janka Brocku. Chlieb každodenný partizánsky
Velebím ťa chlieb každodenný partizánsky tvrdý ako skala čierny ako žúžoľ v triaškach nadšenia v handrách hladu zimy utrpenia predsa chutný posolený krvavým potom kliatej minulosti voňajúci ružovým zajtrajškom
Živ našich partizánov tam vo vysokých horách v dúpätoch líšok a vlkov v údoliach zapadlých v roklinách a dávaj im silu víťazných rúk trhať a lámať putá ktoré hrdúsia ich bratov
Buď požehnaný gloriolou ktorá ovenčí históriu našu slávnu Buď požehnaný výdychom pokolení budúcich
Velebím ťa chlieb každodenný partizánsky jediný pokrm dobrý poroby našej najkrajšie ovocie srdca ty čo zaplašuješ predstavu smrti a dávaš národu žiť žiť a dočkávať sa úsvitu napájaš ma miazgou nádeje a chutíš ústam našim volajúcim po slobode
(Zo zbierky Ohlas)
Boj o Revúcu
Deň jesenný zdvihol sa z hustých hmiel a vo svite skúpom tresk pušiek zahrmel Ohlásily poplach hrubé delá a vojakov našich hŕstka smelá s útočníkom sa zvítala
Od juhu z Jelšavy ženú sa záplavy práskajú zošialeno minomety a hviždia spreklínané míny Do dymu výstrelov zapadajú svety hory v hmlách i výše a výbuch ozvien píše básni tejto rýmy
Guľomet neskrotný tanky delá nepriateľov posadlých stále blíž sa blížia Lesy hučia a v meste fŕknu okenice jak strela za strelou padá do ulice
Bráni sa páli strieľa tá hŕstka naša smelá lež z juhu z Jelšavy ženú sa divé záplavy
Hrdinstvo malé stvára divy ohnivko skromné v reťazi Mesto padlo skončil boj boj veľký spravodlivý lež hrdosť naďalej v obetiach víťazí
Ústup smutný do hôr poďme Sbohom buď Sbohom Mesto rodné
A keď deň šerý v slzách vyhasol na duši zbudol iba bôľ
(Zo zbierky Ohlas)
Nová jar
Ó koľko jarí prebehlo tu koľko vánkov kvetných koľko lúčin vialo slnku na počesť lež kto vypovie koľko potu vylialo sa v zmar
Opieraly sa smutne v temä hôr nebesá slnkom znavené ostával popol šedej jesene jablká maly kyslú chuť bo lupne kvetov májových opadaly skôr
A jak sa menil času tvar generácie mrely na stráni kamenistej vždy zastal nový hospodár znoj hyzdil jeho tvár však v duši nádej vrela viere veľkej skladal dar kedy už príde nová jar
I smial sa nad tým otrokár ešte sa smial smiechom šibeničným hoci ho dusil omam z krvi stúpajúcich pár
A keď sa pominuly hrôzy chmár z ľútosti z pokorenia a utrpení mnohých zrodil sa azda nový človek konečne azda nový človek pamätlivý ktorý spozná že prišla nová jar
Tikot slovenského srdca
Bi srdce horúce ohňom žiar pach krvi vyliatej stúpa z pár Slovensko musí žiť Čas slasťou zaplatí za trýzeň hľa hmotnie vidina krásny sen Nad kliatbou zvíťaziť
Bi srdce a reťazami škríp päsť mečom bojuje duša sní Slovensko musí žiť Zmĺknite ozveny plavý smiech Cit túžbou jedinou zhrýza nech Nad kliatbou zvíťaziť
Bi srdce a reťazmi škríp Teč voda a piesok syp sa syp Slovensko musí žiť Reč táto zmeň sa zmeň na chorál huč s výšok a nebotyčných brál Nad kliatbou zvíťaziť
Bi srdce zurčia už kaskády na štítoch zasvitly lampady Slovensko musí žiť Zrak plameň a ošiaľ divoký tie slová plynú jak potoky Nad kliatbou zvíťaziť
Bi srdce roztáčaj hodiny za šťastie zbiedenej rodiny Slovensko musí žiť Ty žeň nás pobádaj chvatný prúd osídla znič nedaj upadnúť lež isto zvíťaziť
(Básne Jána Brocku pochádzajú zo zbierky Ohlas)
Dokumentárny film o povstaleckom básnikovi Jánovi Brockovi z Revúcej
{jcomments on}
Čítať 3118 krát
Naposledy zmenené streda, 21 október 2015 10:23
20. október -František Ulrich (11.9.1899 Boharyně – 20.10.1941 Praha) – geológ, univerzitný profesor. Pracoval na Mineralogickom ústave Prírodovedeckej fakulty UK v Prahe, ale svoju vedecko-výskumnú prácu z oblasti experimentálnej mineralógie a štruktúrno-kryštalografického výskumu orientoval hlavne na Slovensko. V Nižnej Slanej opísal novú lokalitu evansitu, v Rožňave výskyt rutilu a minerály niklu, v Dobšinej výskyt rýdzeho bizmutu. Autor prác o Dobšinskej ľadovej jaskyni. Zasahoval i do dalších geologických odborov, zvlášť do tektonickej geológie a do petrografie. Zúčastnil sa protifašistického odboja, pri zatýkání sa postavil na odpor a zahynul, čo pripomína aj pamätná tabuľa Padli za vlast v budove dekanátu PF UK v Prahe.- MM-
Vladimír Mináč – 30. výročie úmrtia
25. október -Vladimír Mináč (10. 8.1922 v Klenovec – 25. 10.1996 Bratislava) – prozaik, redaktor, literárny kritik, publicista, esejista, kultúrny a politický činiteľ.
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a v Tisovci, kde v roku 1940 maturoval. Na FF UK v Bratislave vyštudoval slovenčinu a nemčinu. Aktívne sa zúčastnil protifašistického odboja v SNP. Na sklonku roka 1944 bol zatknutý a odvlečený do koncentračného tábora v Mauthausene a neskôr do Dachau. Po návrate bol tajomníkom slovenskej sekcie Zväzu čs. spisovateľov, redaktorom týždenníka Kultúrny život, vedúcim scenáristického oddelenia Čs. štátneho filmu, od roku 1955 šéfredaktorom Slovenských pohľadov. V rokoch 1956 – 1974 sa profesionálne venoval literárnej tvorbe. V roku 1974 sa stal predsedom Matice slovenskej a v tejto funkcii zotrval až do roku 1990. Známe sú jeho romány Dlhý čas čakania, Živí a mŕtvi, Zvony zvonia na deň, Nikdy nie si sama, kniha esejí Dúchanie do pahrieb a ďalšie. Na rodnom dome v Klenovci má od r. 1997 pamätnú tabuľu, jeho menom je pomenovaná Základná škola v Klenovci.- MM-
Július Celder – 130. výročie narodenia
24. október -Július Celder (pseudonym Gemerský) (24.10.1896 Rákoš – 27.4.1967 Rimavská Sobota) – pedagóg. Základnú školu navštevoval v Ratkovej, učiteľský ústav absolvoval v Prešove. Pôsobil ako učiteľ v Pači, Sirku, Teplom Vrchu, od 1928 v Rimavskej Sobote. Autor učebníc prírodopisu a slovenského jazyka, odborných článkov o pedagogických otázkach. V Rimavskej Sobote redigoval učiteľský časopis Snahy. Bol predseda Zemského učiteľského spolku v Gemeri, pedagogický referent Zemského učiteľského spolku na Slovensku, tajomník Slovenskej ligy v Rimavskej Sobote, viedol ľudovýchovné kurzy, divadelné predstavenia a rôzne osvetové podujatia.- MM-
Eduard Kojnok – 15. výročie úmrtia
27. október -Eduard Kojnok (14.8.1933 Veľká Suchá – 27.10.2011 Rožňava) – rožňavský diecézny biskup.
Ordinovaný bol v r. 1956 v Bratislave. V rokoch 1968 – 1970 pôsobil ako kaplán v Hnúšti, v rokoch 1982 – 1990 ako správca farnosti v Gemerskej Polome. Za administrátora rožňavskej diecézy bol Jánom Pavlom II. menovaný v r. 1990. Úradu sa ujal 18.2.1990 a na biskupa bol vysvätený 18.3.1990 v Rožňave Jozefom kardinálom Tomkom. V Konferencii biskupov Slovenska niekoľko rokov pracoval v Komisii pre školstvo a kultúru, napokon pracoval v Komisii pre klérus a výchovu povolaní. Je autorom knihy Cesta k trvalému šťastiu.- MM-
Eugen Mátrai-Makovits – 130. výročie narodenia
27. október -Eugen (Jenő) Mátrai-Makovits (27.10.1896 Rimavská Sobota – 26. 9.1967 Budapešť) – maliar, krajinár.
Študoval na Akadémii výtvarných umení v Budapešti, absolvoval študijnú cestu do Tirolska a Talianska. Po štúdiách sa usadil v Rimavskej Sobote a bol aktívnou súčasťou spoločenského života mesta. Bol členom múzejného spolku a správcom umeleckých zbierok múzea, usporadúval výstavy, režíroval divadelné predstavenia, vytváral kulisy, pôsobil v oblasti športu a iné. V r. 1945 sa presťahoval do Budapešti. Maľoval najmä portréty, krajiny a ľudové žánrové maľby, napr. Krajina pri Rimavskej Sobote, Rimavská dolina, Kaplnka, Portrét muža v čiapke, Portrét Mikuláša Holéczyho. Venoval sa aj sochárskej tvorbe. Je autorom pamätníka padlým hrdinom v prvej svetovej vojne na Hlavnom námestí v Rimavskej Sobote a sochy básnika Michala Tompu v Chanave. Gemersko-malohontské múzeum v Rimavskej Sobote vlastní 105 kusov predmetov z jeho pozostalosti.- MM-
Štefan Prukner – 95. výročie narodenia
28. október -Štefan Prukner (28.10.1931 Stratená – 24.5.2011 Banská Bystrica ) – akad. maliar, pedagóg.
Pôvodným menom Štefan Bartušek. Študoval na VŠVU v Bratislave a na Karlovej univerzite v Prahe. Od roku 1961 žil a tvoril v Banskej Bystrici. Stál pri vzniku Katedry Výtvarnej tvorby Pedagogickej fakulty v Banskej Bystrici a aj pri zrode Katedry výtvarnej tvorby na Akadémii umení, kde bol prvým dekanom a v Banskej Bystrici založil aj Galériu výtvarného umenia. Namaľoval vyše desaťtisíc obrazov, vytvoril aj veľa drevorezov a leptov a známy je aj ako ilustrátor kníh. Vytváral obrazy skladané a usporiadané do filozofických príbehov, obsahom jeho maľby sú zložité vzťahy človeka a súčasnej civilizácie. Osobitným prínosom do svetového výtvarného umenia sú jeho cykly obrazov Šamanské piesne a tance, Rímske modelky, séria Totalitní inkvizítori a Parížska škola. Jeho obrazy sa dnes nachádzajú na všetkých kontinentoch a umelecká kritika ich vysoko hodnotí.- MM-
Študoval na gymnáziu v Ožďanoch, Levoči a Prešove. Po vyštudovaní v Jene učil na gymnáziu v Ožďanoch a v Kežmarku. Od roku 1824 bol farárom v Brezne. Je zakladateľ slovenskej veselohry, významný satirik v období národného obrodenia. V roku 1830 bola v Liptovskom Mikuláši inscenovaná jeho najznámejšia veselohra Kocúrkovo, na ktorú nadviazali ďalšie veselohry Všetko je naopak, Trasorítka, Trinásta hodina, Starúš Plesnivec. Jeho veselohry tvorili základ repertoáru slovenského ochotníckeho divadla. V nemčine vydal román Bendeguz, s podtitulom Donkichotiáda podľa najnovšej módy. Autor anonymne vydaných politických brožúr, v ktorých podáva satirický rozbor uhorských pomerov. Z náučných spisov sú známe 3 knižočky o poisťujúcom ústave, napísal aj štúdie z dejín generálnych synod oboch evanjelických vyznaní v Uhorsku.- MM-
Michal Jakabčic – 25. výročie úmrtia
29. október -Michal Jakabčic (14.9.1930 Klenovec – 29. 10. 2001 Bratislava) – maliar.
Študoval na Vysokej škole výtvarných umení. Od roku 1957 žil a tvoril v Bratislave. Pracoval v redakcii denníka Pravda ako výtvarný redaktor, bol členom Zväzu slovenských výtvarných umelcov, tvorivej skupiny Život, skupiny Kontinuita a Spolku výtvarníkov Slovenska. V jeho tvorbe dominuje figúra, ale aj krajinomaľba, motívy rodného Klenovca sa vinú jeho celým dielom. Jeho figurálne kompozície s poeticko-surrealistickým nábojom ho zaradili medzi najvýznamnejších slovenských výtvarných umelcov súčasnosti. Jeho diela boli vystavené na desiatkach expozícií doma a v celom rade renomovaných galérií vo svete. Je laureátom prestížnych domácich a zahraničných výtvarných ocenení. V roku 2001 v Slovarte vyšla publikácia Michal Jakabčic, ktorá predstavuje prierez umelcovou tvorbou a približuje diela, za ktoré získal medzinárodné uznania.- MM-
Vladimír Cirbes – 20. výročie úmrtia
29. október -Vladimír Cirbes (21. 9. 1926 Rybník, okr. Revúca – 29. 10. 2006) – filozof, sociológ, pedagóg.
Po maturite na gymnáziu v Tisovci študoval na Vysokej škole poľnohospodárskeho a lesníckeho inžinierstva v Košiciach. Od roku 1950 pôsobil ako pedagóg na Ústave spoločenských náuk na Lekárskej fakulte UPJŠ, neskôr na VŠT v Košiciach, od roku 1971 bol podpredseda KNV v Košiciach. V roku 1975 prešiel pracovať do SAV v Bratislave, kde pracoval v mnohých riadiacich funkciách. Jeho vedecká a odborná činnosť bola orientovaná prevažne na filozofickú problematiku, ale zasiahla i oblasť sociológie a pedagogiky. Je autorom niekoľkých publikácií a takmer 300 štúdií, odborných i popularizačných článkov. Za vedeckú, odbornú a pedagogickú prácu bol odmenený viacerými medailami a vyznamenaniami.- MM-
Jozef Gode – 220. výročie úmrtia
31. október -Jozef Gode (17.10.1743 Bratislava – 31.10.1806 Rožňava) – neskorobarokovo-klasicistický sochár a rezbár.
Syn významného sochára Ľudovíta Godeho, vyučil sa v otcovej dielni v Bratislave, od roku 1763 študoval na AVU vo Viedni. V 70. rokoch 18. storočia pracoval v Rožňave, kde vytvoril vlastnú dielňu. Pre Rožňavu renovoval gotický farský kostol, vytvoril pre kostol nový hlavný oltár, kazateľnicu s reliéfnou výzdobou a lavice, pre františkánsky kostol bočný baldachýnový oltár a pre evanjelický kostol monumentálny stĺpový oltár z umelého mramoru a štuky s obrovskými vázami v duchu nastupujúceho klasicizmu. Vytvoril tiež hlavný oltár kaplnky na Krásnej Hôrke. Dva reliéfy sv. Františka a sv. Terézie z patinovaného olova sa nachádzajú v drevenom vyrezávanom ráme v SNG v Bratislave.- MM-
Neviem, či dnešným mladým ľuďom hovorí niečo meno Ján Brocko. Keď uvedieme, že sa narodil v Revúcej v roku 1924 je jednoznačné, že z dnešného pohľadu už patrí k starej generácii. Je možné predpokladať, že aj ostatní, tí skôr narodení, málo o ňom doteraz vedeli. Jánov Brockov je po Slovensku veľmi veľa. Iba jeden z nich sa však narodil 1. marca v roku 1924, teda 20 rokov predtým, ako vypuklo Slovenské národné povstanie a on vidiac, kde je jeho pravé miesto v čase, keď mu