PhDr. Ondrej DÁNYI, CSc., sa narodil 16.4.1930 v Rožňavskom Bystrom v baníckej rodine. V roku 1945 sa išiel učiť do Baťovej školy práce vo Svite, kde postupne pracoval ako laborant a technológ v chemickej prevádzke podniku. Od roku 1954 pracoval v službách štátu až do roku 1975. Potom pracoval 25 rokov v SAV ako vedecký pracovník, kde dosiahol vedeckú hodnosť kandidát filozofických vied. Bol ženatý a s manželkou Máriou mali dve deti. V dobe svojho pôsobenia v SAV sa zaoberal a orientoval sa na štúdium problémov politického zneužívania náboženstva, zvlášť katolicizmu, v dejinách i v súčasnosti Slovenska. Výsledky jeho vedecko-výskumnej práce boli Česť jeho pamiatke!
Príhovor, ktorý predniesol Marián Baťala, podpredseda Spoločnosti PROMETHEUS – združenie svetských humanistov, dňa 21. septembra 2012, na poslednej rozlúčke s Ondrejom Dányim v bratislavskom krematóriu
Vážená smútiaca rodina, vážené smútočné zhromaždenie, dámy a páni, priatelia.
Dovoľujem si prihovoriť sa vám niekoľkými vetami o humanizme, ktoré v tejto sieni predniesol pred niečo viac ako rokom náš priateľ Karol Fajnor.
Ľudskosť a humanizmus ako mravný a spoločenský ideál, založený na úcte človeka k človeku je jedným z najvýznamnejších a najkrajších kvetov ľudského rozumu a cítenia. Tento ideál je krehký a zraniteľný. Častokrát je zatlačovaný do úzadia. Znova a znova sa však vynára z popola spálenísk ako sila bojujúca proti násiliu, bezpráviu a všetkým podobám zla. Prichádza na historickú scénu ozdravovať vzťahy medzi ľuďmi a pripomínať, že poslaním ľudí je predovšetkým byť ľuďmi. Mnohé historické skúsenosti ukazujú, že tento atribút patrí trvalo k človečenstvu a že humanizmus je vo svojej podstate silný a nezničiteľný.
Humanizmus s prívlastkom „svetský“ je vedecky zdôvodnený myšlienkový systém, stredobodom záujmu ktorého je človek. Je to demokratický a tolerantný postoj ľudí súčasnosti. Toto konštatovanie potvrdzuje fakt, že táto skupina ľudí, všade na svete patrí k intelektuálnemu kapitálu sveta. V štíte humanistov je ľudskosť, šľachetnosť, solidarita a tolerantnosť.
Snahou svetských humanistov je rôznorodou činnosťou prispievať k tomu, aby človek nebol otrokom dogmy, aby žil slobodne a bez strachu, bez násilia, aby žil bez vojen a hladu, aby v súčasnej civilizácii dominovala veda, vzdelanie, kultúra, a to v rámci všeľudskej morálky.
Ondrej DÁNYI pracoval a žil podľa princípov svetského humanizmu. Avšak dôležité nie je len to, že podľa nich žil, ale svojou prácou a činnosťou nabádal k ich napĺňaniu nielen svoje okolie, ale aj širokú občiansku verejnosť.
Vo svojej práci sa orientoval hlavne na problémy politického zneužívania náboženstva v dejinách i v súčasnosti Slovenska. V tejto oblasti aktívne pracoval a výsledky jeho vedecko – výskumnej práce boli publikované v mnohých vedeckých a populárno spoločenských časopisoch a periodikách. Poukazoval na nebezpečenstvo zneužívania náboženstva v minulosti a aj v súčasnom období.
Ondrej DÁNYI bol tvorivý a kultivovaný publicista, ktorý dokázal reagovať na aktuálne dianie v spoločnosti. Publicisticky pracoval aj dlhé roky po odchode do dôchodku a okrem vydaných publikácii zostal aj jeden nevydaný rukopis.
Patril medzi zakladateľov Spoločnosti PROMETHEUS – združenia svetských humanistov a spolu s ďalšími priateľmi sa podieľal na rôznych aktivitách spoločnosti.
Jeho bývalí kolegovia a spolupracovníci si ho vážili a ctili pre jeho pracovitosť, skromnosť a aj vycibrený zmysel pre presnosť a citlivosť myšlienky a milý a nevtieravý humor.
Vážené smútočne zhromaždenie,
všetci, ktorí sme prišli na poslednú rozlúčku s našim priateľom Ondrejom, ale aj tí, ktorí z rôznych dôvodov prísť nemohli, sme si vedomí, že nám bude chýbať.
Jeho odchodom sa naplnila kapitola života jedného váženého a milého človeka, humanistu.
Iste sme tu mnohí, ktorí sa môžeme priradiť k jeho osobným priateľom a osobne som hrdý na to, že som medzi nich patril.
Česť jeho pamiatke !
Marián Baťala
Pracoval na Mineralogickom ústave Prírodovedeckej fakulty UK v Prahe, ale svoju vedecko-výskumnú prácu z oblasti experimentálnej mineralógie a štruktúrno-kryštalografického výskumu orientoval hlavne na Slovensko. V Nižnej Slanej opísal novú lokalitu evansitu, v Rožňave výskyt rutilu a minerály niklu, v Dobšinej výskyt rýdzeho bizmutu. Autor prác o Dobšinskej ľadovej jaskyni. Zasahoval i do dalších geologických odborov, zvlášť do tektonickej geológie a do petrografie. Zúčastnil sa protifašistického odboja, pri zatýkání sa postavil na odpor a zahynul, čo pripomína aj pamätná tabuľa Padli za vlast v budove dekanátu PF UK v Prahe.
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a v Tisovci, kde v roku 1940 maturoval. Na FF UK v Bratislave vyštudoval slovenčinu a nemčinu. Aktívne sa zúčastnil protifašistického odboja v SNP. Na sklonku roka 1944 bol zatknutý a odvlečený do koncentračného tábora v Mauthausene a neskôr do Dachau. Po návrate bol tajomníkom slovenskej sekcie Zväzu čs. spisovateľov, redaktorom týždenníka Kultúrny život, vedúcim scenáristického oddelenia Čs. štátneho filmu, od roku 1955 šéfredaktorom Slovenských pohľadov. V rokoch 1956 – 1974 sa profesionálne venoval literárnej tvorbe. V roku 1974 sa stal predsedom Matice slovenskej a v tejto funkcii zotrval až do roku 1990
Ordinovaný bol v r. 1956 v Bratislave. V rokoch 1968 – 1970 pôsobil ako kaplán v Hnúšti, v rokoch 1982 – 1990 ako správca farnosti v Gemerskej Polome. Za administrátora rožňavskej diecézy bol Jánom Pavlom II. menovaný v r. 1990. Úradu sa ujal 18.2.1990 a na biskupa bol vysvätený 18.3.1990 v Rožňave Jozefom kardinálom Tomkom. V Konferencii biskupov Slovenska niekoľko rokov pracoval v Komisii pre školstvo a kultúru, napokon pracoval v Komisii pre klérus a výchovu povolaní. Je autorom knihy 
Študoval na Akadémii výtvarných umení v Budapešti, absolvoval študijnú cestu do Tirolska a Talianska. 
Pôvodným menom Štefan Bartušek. Študoval na VŠVU v Bratislave a na Karlovej univerzite v Prahe. Od roku 1961 žil a tvoril v Banskej Bystrici. Stál pri vzniku Katedry Výtvarnej tvorby Pedagogickej fakulty v Banskej Bystrici a aj pri zrode Katedry výtvarnej tvorby na Akadémii umení, kde bol prvým dekanom a v Banskej Bystrici založil aj Galériu výtvarného umenia. Namaľoval vyše desaťtisíc obrazov, vytvoril aj veľa drevorezov a leptov a známy je aj ako ilustrátor kníh. Vytváral obrazy skladané a usporiadané do filozofických príbehov, obsahom jeho maľby sú zložité vzťahy človeka a súčasnej civilizácie. Osobitným prínosom do svetového výtvarného umenia sú jeho cykly obrazov 
Študoval na gymnáziu v Ožďanoch, Levoči a Prešove. Po vyštudovaní v Jene učil na gymnáziu v Ožďanoch a v Kežmarku. Od roku 1824 bol farárom v Brezne. Je zakladateľ slovenskej veselohry, významný satirik v období národného obrodenia. V roku 1830 bola v Liptovskom Mikuláši inscenovaná jeho najznámejšia veselohra 
Študoval na Vysokej škole výtvarných umení. Od roku 1957 žil a tvoril v Bratislave. Pracoval v redakcii denníka Pravda ako výtvarný redaktor, bol členom Zväzu slovenských výtvarných umelcov, tvorivej skupiny Život, skupiny Kontinuita a Spolku výtvarníkov Slovenska. V jeho tvorbe dominuje figúra, ale aj krajinomaľba, motívy rodného Klenovca sa vinú jeho celým dielom. Jeho figurálne kompozície s poeticko-surrealistickým nábojom ho zaradili medzi najvýznamnejších slovenských výtvarných umelcov súčasnosti. Jeho diela boli vystavené na desiatkach expozícií doma a v celom rade renomovaných galérií vo svete. Je laureátom prestížnych domácich a zahraničných výtvarných ocenení. V roku 2001 v Slovarte vyšla publikácia 
Po maturite na gymnáziu v Tisovci študoval na Vysokej škole poľnohospodárskeho a lesníckeho inžinierstva v Košiciach. Od roku 1950 pôsobil ako pedagóg na Ústave spoločenských náuk na Lekárskej fakulte UPJŠ, neskôr na VŠT v Košiciach, od roku 1971 bol podpredseda KNV v Košiciach. V roku 1975 prešiel pracovať do SAV v Bratislave, kde pracoval v mnohých riadiacich funkciách. Jeho vedecká a odborná činnosť bola orientovaná prevažne na filozofickú problematiku, ale zasiahla i oblasť sociológie a pedagogiky. Je autorom niekoľkých publikácií a takmer 300 štúdií, odborných i popularizačných článkov. Za vedeckú, odbornú a pedagogickú prácu bol odmenený viacerými medailami a vyznamenaniami.