Nezostal zabudnutý, pripomíname si ho práve v roku 70. výročia SNP, aj keď žil mimo svojho rodiska. zamestnancov Slavošovskej papierne. Plynulosť života počas SNP narušila tragédia, výbuch v partizánskom štábe, pri ktorom zahynulo vyše 30 osôb. Boli to aj jeho rovesníci, napr. bratia Belákovci, Bušniak, Barna a mnohí ďalší, ktorých mená sú uvedené na pomníku, kde stála spomínaná budova. Ich dom zostal poškodený a neskôr sa zbúral. Vyrastal tu v skromných pomeroch so svojimi súrodencami, sestrou Elenou a bratom Dodom, kým neodišiel do leteckej akadémie. Bolo o ňom napísaných mnoho článkov, ako o človeku, ktorý vo svojom živote dokázal aj nemožné, v čase SNP, ale aj vo funkcii veliteľa útvaru, v ktorom pôsobil.
Narodil sa v Slavošovciach v roku 1923, počas prvej ČSR, zomrel v Trenčíne 11.8.1990, kde žil aj so svojou rodinou. Je toho veľa, čo prežil za svojho života a dokázal aj nemožné. Na dôchodku ako pplk. v zálohe pôsobil aj ako tajomník OV SZPB v Trenčíne, staral sa o členov SZPB radou aj pomocou. Tu veľa rokov pôsobil ako veliteľ letiska a náčelník útvaru. Patril medzi tých správnych ľudí, ktorí vedeli, kde je ich miesto aj v neľahkých situáciách. Bol medzi prvými príslušníkmi leteckej školy, z ktorej všetci do posledného muža nastúpili do SNP. Za svoju odvahu si vyslúžili si prezývku „modrí diabli“, ktorú dali mladej divízii fašistickí vojaci, zvlášť po bojoch o Telgárt. Bol medzi nimi aj Fridrich Čaplický, medzi priateľmi „Fico“. Patril medzi tých príslušníkov školy, ktorá priletela do ZSSR, zúčastnila sa vytvorenia 1. čsl. leteckej divízie, ako súčasti 1. čsl. armádneho zboru. Bol účastníkom jednej z jeho najväčších operácií, bojov o kótu Polom pri Žiline. Aj takýto je s stručnosti krátky príbeh jeho bojovej činnosti, ako priameho účastníka SNP.
Bol nositeľom mnohých našich a sovietskych vyznamenaní v národno-oslobodzovacom boji, dvojnásobne vyznamenaný najvyšším Sovietom ZSSR v rokoch 1968 a 1973, Radom SNP II. triedy, Za zásluhu a obranu vlasti a za ďalšie hrdinské činy počas služby v armáde. Pôsobil vyše 20 rokov vo funkcii veliteľa útvaru v Trenčíne, počas tohto obdobia dostal vyznamenanie Ministra národnej obrany „Za statočnosť“. V roku 1974 osobne príkladne pomáhal pri záchrane života ľudí pri povodniach v Drietome. Útvar bol v tom čase po nočnom cvičení, nebolo pilota, ktorý by mohol na vrtuľníku vzlietnuť. Veliteľ útvaru pplk. Fridrich Čaplický sa dlho nerozhodoval, vzlietol ako prvý pilot a veliteľ osádky vrtuľníka. Bola zlá viditeľnosť, zo všetkých strán elektrické vedenie s vysokým napätím. Zachránení zostali natrvalo dôstojníkovi ČSĽA dlžníkmi. Obdobne o dva roky sa zúčastnil podobnej akcie pri Tlmačoch, aj vtedy sa rozvodnila rieka, ľudské životy boli v ohrození, zachraňovali sa na stromoch v okruhu niekoľkých kilometrov. Vrtuľník s veliteľom útvaru prišiel na pomoc včas, ľudia sa dostali za silného vetra na jeho palubu. Za tieto a ďalšie hrdinské činy sa mu dostalo vyznamenania „Za chrabrosť“ a následne aj ďalšie vyznamenanie od prezidenta a ministra národnej obrany.
Pod jeho velením vyrástlo mnoho výborných pilotov, odborníkov a dôstojníkov, ktorých osobným príkladom priúčal tomuto zodpovednému poslaniu. Takým bol a zostane aj v prítomnosti rodák zo Slavošoviec, letec, dôstojník Fridrich Čaplický. Stál na perutiach života ako hrdina nielen v národno-oslobodzovacom boji, ktorého 70. výročie si práve pripomíname, ale hlavne ako človek na správnom mieste. Zostáva vzorom aj v prítomnosti pre súčasnú generáciu, aby si pripomenula, že človek sa hrdinom nerodí, ale stáva sa ním aj v priebehu neľahkých životných skúšok. Od nástupu do vojenskej leteckej školy, cez úskalia v národno-oslobodzovacom boji, neskôr v zodpovednej službe v armáde, v dôchodkovom živote dokázal vždy nájsť správne miesto. Venujme mu preto aj touto cestou vďaku a úctu, ktorú si právom zasluhuje.
PaedDr. M. Sajenko,
predseda HDK Obl. výb. SZPB Rožňava
Pracoval na Mineralogickom ústave Prírodovedeckej fakulty UK v Prahe, ale svoju vedecko-výskumnú prácu z oblasti experimentálnej mineralógie a štruktúrno-kryštalografického výskumu orientoval hlavne na Slovensko. V Nižnej Slanej opísal novú lokalitu evansitu, v Rožňave výskyt rutilu a minerály niklu, v Dobšinej výskyt rýdzeho bizmutu. Autor prác o Dobšinskej ľadovej jaskyni. Zasahoval i do dalších geologických odborov, zvlášť do tektonickej geológie a do petrografie. Zúčastnil sa protifašistického odboja, pri zatýkání sa postavil na odpor a zahynul, čo pripomína aj pamätná tabuľa Padli za vlast v budove dekanátu PF UK v Prahe.
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a v Tisovci, kde v roku 1940 maturoval. Na FF UK v Bratislave vyštudoval slovenčinu a nemčinu. Aktívne sa zúčastnil protifašistického odboja v SNP. Na sklonku roka 1944 bol zatknutý a odvlečený do koncentračného tábora v Mauthausene a neskôr do Dachau. Po návrate bol tajomníkom slovenskej sekcie Zväzu čs. spisovateľov, redaktorom týždenníka Kultúrny život, vedúcim scenáristického oddelenia Čs. štátneho filmu, od roku 1955 šéfredaktorom Slovenských pohľadov. V rokoch 1956 – 1974 sa profesionálne venoval literárnej tvorbe. V roku 1974 sa stal predsedom Matice slovenskej a v tejto funkcii zotrval až do roku 1990
Ordinovaný bol v r. 1956 v Bratislave. V rokoch 1968 – 1970 pôsobil ako kaplán v Hnúšti, v rokoch 1982 – 1990 ako správca farnosti v Gemerskej Polome. Za administrátora rožňavskej diecézy bol Jánom Pavlom II. menovaný v r. 1990. Úradu sa ujal 18.2.1990 a na biskupa bol vysvätený 18.3.1990 v Rožňave Jozefom kardinálom Tomkom. V Konferencii biskupov Slovenska niekoľko rokov pracoval v Komisii pre školstvo a kultúru, napokon pracoval v Komisii pre klérus a výchovu povolaní. Je autorom knihy 
Študoval na Akadémii výtvarných umení v Budapešti, absolvoval študijnú cestu do Tirolska a Talianska. 
Pôvodným menom Štefan Bartušek. Študoval na VŠVU v Bratislave a na Karlovej univerzite v Prahe. Od roku 1961 žil a tvoril v Banskej Bystrici. Stál pri vzniku Katedry Výtvarnej tvorby Pedagogickej fakulty v Banskej Bystrici a aj pri zrode Katedry výtvarnej tvorby na Akadémii umení, kde bol prvým dekanom a v Banskej Bystrici založil aj Galériu výtvarného umenia. Namaľoval vyše desaťtisíc obrazov, vytvoril aj veľa drevorezov a leptov a známy je aj ako ilustrátor kníh. Vytváral obrazy skladané a usporiadané do filozofických príbehov, obsahom jeho maľby sú zložité vzťahy človeka a súčasnej civilizácie. Osobitným prínosom do svetového výtvarného umenia sú jeho cykly obrazov 
Študoval na gymnáziu v Ožďanoch, Levoči a Prešove. Po vyštudovaní v Jene učil na gymnáziu v Ožďanoch a v Kežmarku. Od roku 1824 bol farárom v Brezne. Je zakladateľ slovenskej veselohry, významný satirik v období národného obrodenia. V roku 1830 bola v Liptovskom Mikuláši inscenovaná jeho najznámejšia veselohra 
Študoval na Vysokej škole výtvarných umení. Od roku 1957 žil a tvoril v Bratislave. Pracoval v redakcii denníka Pravda ako výtvarný redaktor, bol členom Zväzu slovenských výtvarných umelcov, tvorivej skupiny Život, skupiny Kontinuita a Spolku výtvarníkov Slovenska. V jeho tvorbe dominuje figúra, ale aj krajinomaľba, motívy rodného Klenovca sa vinú jeho celým dielom. Jeho figurálne kompozície s poeticko-surrealistickým nábojom ho zaradili medzi najvýznamnejších slovenských výtvarných umelcov súčasnosti. Jeho diela boli vystavené na desiatkach expozícií doma a v celom rade renomovaných galérií vo svete. Je laureátom prestížnych domácich a zahraničných výtvarných ocenení. V roku 2001 v Slovarte vyšla publikácia 
Po maturite na gymnáziu v Tisovci študoval na Vysokej škole poľnohospodárskeho a lesníckeho inžinierstva v Košiciach. Od roku 1950 pôsobil ako pedagóg na Ústave spoločenských náuk na Lekárskej fakulte UPJŠ, neskôr na VŠT v Košiciach, od roku 1971 bol podpredseda KNV v Košiciach. V roku 1975 prešiel pracovať do SAV v Bratislave, kde pracoval v mnohých riadiacich funkciách. Jeho vedecká a odborná činnosť bola orientovaná prevažne na filozofickú problematiku, ale zasiahla i oblasť sociológie a pedagogiky. Je autorom niekoľkých publikácií a takmer 300 štúdií, odborných i popularizačných článkov. Za vedeckú, odbornú a pedagogickú prácu bol odmenený viacerými medailami a vyznamenaniami.