„umeleckým portrétom“, ani nie „medailónom“ ako žánrom vecnej literatúry, ale prostým slovom – o komsi čosi dopovedať, apostrofujúc čas v odviatom nielen z histórie portálu Maj Gemer, ale i v širších súvislostiach - predstavujúc osobnosť konkrétnu:
Mgr. Marta Mikitová – autorka, bibliografka, redaktorka, korektorka, publicistka, milovníčka hudby - okúzlená starou hudbou i interpretka zároveň, milovníčka výtvarného umenia, organizátorka spoločensko-kultúrnych dianí.

S každou kategorizáciou kráčala životom plná toho konkrétneho, čo pojem skrýva v sebe zakódované – v zložitosti väzieb, v účasti pohnútok, s prepojením na dosiahnutie cieľov. Jej priam pracovnou potrebou, dynamickým, priam neutíchajúcim mladistvým úsilím bolo tiež prinášať aj radosť či potešenie na kultúrne-osvetovom poli na akomkoľvek poste zaradenia v priebehu rokov, kdekoľvek a komukoľvek v kom nezadriemal záujem o pekné, krásne či ušľachtilé. I v utajenej poézii vlastnej tvorby, z ktorej odhalila len zlomok - z prapodstaty verša zaznieva akoby závan jemne citlivo poodhaleného vlastného „emočného naturelu“. Ona bola tým “spiritum movens“, ktorá všade kam vstúpila, dá sa o nej povedať: „bola v obraze neprehliadnuteľná, potrebná a povolaná“. Úchytkom nesumarizujme, len v miere nutnej, v rýchlom slede, spomeňme z mnohých niektoré autorkine aktivity - vydané knihy bibliografickej proveniencie: Hudba na Slovensku 1918-1928, séria vydaných publikácií personálnej bibliografie o významných slovenských literátoch - prozaikoch, básnikoch, kritikoch atď. (Milo Urban, Eduard Urx, Andrej Chudoba, Anton Hykisch, Jozef Melichar, Ivan Kadlečík, Samuel Godra a iní). Je autorkou palety portrétov - profilov mnohých známych literárnych osobností (Jozef Bob, Tomáš Janovic, Michal Chuda, Pavol Števček, Rudolf Čižmárik, Ľubomír Feldek a ďalších nemenovaných). Participovala na metodickej príručke pre retrospektívnu bibliografiu článkov zo slovenských novín a časopisov od r. 1919 do r. 1944. V bibliografickom zborníku (r. 2006) prezentovala svoj hodnotiaci i koncepčný postoj k bibliografii výtvarného umenia v rámci SNK (Slovenskej národnej knižnice). Jej dielom je viacdielna bibliografia publikačnej činnosti pracovníkov VŠDS v Žiline, či výberová bibliografia o problémoch narkománie Kroky do tmy. Je autorkou a tvorcom “Kalendára významných osobností Gemera“ (biografické profily na stránke Maj Gemer).


Autorkou článkov v rôznych časopisoch, mnohých publikácií v rámci levickej knižnice, redakčných aktivít v rámci pukanskej knižnice, článkov na webovej stránke Maj Gemer. Jej umelecké zázemie (hudobné, výtvarné, poetické) sa prejavilo nielen v jej prozaických textoch, ale aj v niekoľkých lyrických veršoch. Dopovedzme, že po promócii v r. 1966 na Filozofickej fakulte UK v Bratislave pôsobila v Bibliografickom ústave Matice slovenskej v Martine, na vedúcich postoch knižnice VŠDS v Žiline a v Tekovskej knižnici v Leviciach.
Ak je čas svojou dochvíľnosťou raz milým návštevníkom, raz pripomínajúci chvíle a okamihy slávnostnej príležitosti - tak Marte Mikitovej podajme dnes spolu s ním na striebornom podnose úprimné poďakovanie za všetko, čo vytvorila, na čom sa podieľala, na čom participovala, koncepčne korigovala v najvšeobecnejšom kontexte realizácie predovšetkým rozvoja či tvorby bibliografických publikácií v premisách modernej koncepcie, raz s dosahom v celoslovenskom meradle, raz z obsahu pokladne kultúry – kultúrnosti v gradiente adekvátnom tekovsko–levickej regionálnej úrovni, a vôbec nie v poslednom rade na stránkach Maj Gemer. Najvzácnejšími žičlivými prianiami do dní v rokoch budúcich, najúprimnejšími želaniami k chvíľam očakávaným či tušeným v daroch od spravodlivo v priehrštiach vážiacej zásluhy mýtickej bohyne Nemesis a aj nespochybniteľnými osobnými priateľskými pozdravmi tých, ktorí ju poznajú, podajme z amfor poetických trópov k vetám i pohár skutočného číreho vína podriemkavajúceho v pivničkách – „ľochoch“ z pahorkov levicko - pukanských vinohradov. Tu oslávenkyňa žije (Levice) a odtiaľto sa prihovára denno-denne čitateľom portálu Maj Gemer nie vždy viditeľnou, ale vždy prítomnou rukou, zrakom, umom... pozorovateľa, sprievodcu i korektorského literárneho kustóda. Na Vaše zdravie - pani Marta Mikitová – k Vášmu sviatku za všetkých Vašich priateľov - priaznivcov - autorov z portálu Maj Gemer!
Miroslav Ďurinda, Košice
{jcomments on}
































Rád navštevujem vyprofilovaný internetový portál Ondreja Doboša – Maj Gemer. Občas i ako autor - účelovo. Ak ktokoľvek zavíta cez jeho stránky do ktorýchkoľvek „zákutí krajiny“ nášho krásne prítulného Gemera ako hosť, patriot, či blúdiaci „tranzitórny pasant“ alebo aktér – autor konkrétnej správy, článku v próze, verši či fotodokumentácii, mal by vedieť, že text bol sprevádzaný a šťastne dovedený neviditeľnou rukou, skrytým pohľadom kohosi až k čitateľovi. Ten ako tajomný kustód pohládzal slová, vety, súvetia láskavou rukou odborníka – profesionála, odiaty v redaktorsko-korektorskom plášti, podávajúc „rozhrešenia“ za previnenie či prehrešky. Zostával utajený a ako „súputník“ ošetroval v gramatike, diakritike, „sanoval“ v dikcii textu. Odhaľujúc takto svoj zámer, neskryte chcem porozumieť účasti kohosi dnes v dobe a čase tak povediac „marketingového ťaženia“. Kohosi, kto v nočných - prevažne po polnočných hodinách „len tak“ - bez akéhokoľvek nároku na čokoľvek, len z priazne a lásky venuje sa a stále rozdáva svoj čas, chvíle v dávkach nemeraných už viac ako 6 rokov v tom, o čom som obrazne – neobrazne či metaforicky skicoval vyššie. Dovoľme si v skratke, nie
Pracoval ako redaktor vo vydavateľstve Osveta v Martine a vydavateľstve Mladé letá a Slovenský spisovateľ v Bratislave. Napísal mnohé detské rozprávky, povesti, dobrodružno-historické romány, ale aj psychologické diela pre dospelých, televízne a rozhlasové scenáre. Rodnému kraju venoval nejednu svoju prácu, k Muráňu sa viaže televízny scenár Pieseň o Muráni (1974), povesť Tomáš a lúpežní rytieri, životným osudom P. Dobšinského je venovaná kniha Zlatá podkova, zlaté pero, zlatý vlas (1997) a Rozprávkar a rozprávnica (2006). .- MM-
Základné vzdelanie nadobudol v Tisovci. V rokoch 1853 – 1855 študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote, potom v Levoči a v Těšíne, teológiu a filozofiu vo Viedni, kde pracoval v študentskom spolku Tatran. V rokoch 1866 – 1871 pôsobil ako riadny profesor na Prvom slovenskom gymnáziu v Revúcej, kde vyučoval slovenčinu, nemčinu, latinčinu a gréčtinu, zároveň na Učiteľskom semenisku (ústave) vyučoval kreslenie. V Revúcej sa venoval ľudovýchovnej a osvetovej činnosti, pomáhal zakladať a rozvíjať ochotnícke divadlo. Jeho zásluhou v tomto období vzniklo aj divadelnícke hnutie v rodnom Tisovci, kde vybudoval aj javisko. Popri pedagogickej práci sa venoval aj literárnej tvorbe. Debutoval veršami Hlasy z cudziny, potom vyšla zbierky Spomienky a Zvuky gemerské. Rôznymi článkami prispieval tiež do viacerých časopisov a novín. - MM-
Študoval na Baníckej a lesníckej akadémii v Banskej Štiavnici. V roku 1884 pracoval ako praktikant na riaditeľstve Rimamuránsko-salgótarjánskej spoločnosti v Ózde. Od r. 1887 bol banským úradníkom, v rokoch 1879 – 1900 vedúcim banského závodu v Železníku, kde sa v podstatnej miere zaslúžil o dobudovanie ťažobného závodu výstavbou povrchových zariadení, o sprístupnenie ložísk úvodnými banskými dielami a i. V r. 1900 – 1905 bol banským správcom v Rožňave, od 1905 tajomníkom banského riaditeľstva v Ózde. V r. 1897 na zasadnutí Gemersko-borsodskej pobočky Krajinskej uhorskej baníckej a hutníckej spoločnosti predložil návrh na vybudovanie baníckeho múzea v Rožňave a v r. 1902 s A. Müllerom vypracovali projekt interiérov múzea. Bol členom Krajinskej maďarskej baníckej a hutníckej spoločnosti. Zúčastnil sa na vydaní baníckej a hutníckej monografie Gemerskej a Borsodskej župy (1907), na ktorej spracoval časť o baníctve, o. i. aj z národopisného hľadiska..- MM-
Prvé gymnaziálne triedy absolvoval v Gemeri, študoval na Evanjelickom lýceu v Levoči, člen družiny štúrovcov na Evanjelickom lýceu v Bratislave, filozofiu a históriu študoval na univerzite v Halle. Profesor a riaditeľ Evanjelického gymnázia v Modre, redaktor Orla. Pôsobil vo Vindšachte, Modre, Těšíne a Martine. Vrcholným jeho dielom je Reštavrácia – historické svedectvo o politických kortešačkách a živote slovenského zemianstva. Dej jeho povesti Knieža liptovské je umiestnený do Liptova, Gemera a Spiša, do miest, ktoré Kalinčiak dôverne poznal. Napísal viacero
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote, teológiu v Prešove a v Lipsku. 30 rokov pôsobil v Rimavskej Píle (dnes časť Tisovca). Potom žil v Banskej Bystrici, kde pomáhal manželke Terézii Vansovej pri redigovaní časopisu Slovenská žena. Bol vynikajúci kazateľ, autor kázní, príležitostných rečí a úvah, presadil sa najmä romantickými a historickými poviedkami. Bol aj ochotníckym hercom slovenského divadla v Tisovci. V roku 1893 inicioval vznik Píľansko-hačavského potravného a úverového družstva, zaoberal sa včelárstvom a pomológiou. O tejto problematike publikoval aj články. - MM-
Študoval v Kolíne a na gymnáziu v Prahe. Pôsobil ako daňový úradník a ako prednosta Berného úradu v Revúcej, krátko v Rimavskej Sobote a inde. Patril medzi významných faunistikov Slovenska. Zbieral chrobáky v okolí Revúcej, najmä na Muránskej a Silickej planine. Svoje zberateľské cesty podnikal aj do zahraničia. Zhromaždil zbierku s vyše 15 tisíc exemplármi, ktorá je uložená v Slovenskom národnom múzeu v Bratislave. Bol členom Československej entomologickej spoločnosti a Slovenskej entomologickej spoločnosti SAV. - MM-
Študoval na gymnáziu v Rožňave a v Dobšinej, na lýceu v Kežmarku a na univerzite v Jene. Pôsobil ako riaditeľ gymnázia v Novom Sade a od r. 1833 ako profesor v Prahe. Kliesnil cestu novým názorom na literatúru a presadzoval jej aktívny vzťah k životu, k ľudovej kultúre. Položil vedecké základy slavistiky a bol predstaviteľom úzkych vzťahov medzi Čechmi a Slovákmi. Zaslúžil sa o rozvoj vedeckého bádania, školskej reformy a budovanie slavistických katedier. Intenzívne sa venoval štúdiu prameňov a pamiatok slovanských literatúr, výsledky štúdia publikoval v dielach Dejiny slovanskej reči a literatúry podľa všetkých nárečí, Slovanské starožitnosti, Slovanský národopis a mnohé ďalšie. Jeho meno nesie univerzita v Košiciach.- MM-
V r. 1861 – 1864 študoval v Rožňave, právo vo Viedni a Budapešti. Trvalým poľom jeho verejného účinkovania sa stala politika. Na cirkevných i svetských fórach bojoval proti zatvoreniu slovenského gymnázia v Revúcej. Inicioval vznik Slovenskej národnej rady, ako najvyššieho zastupiteľského orgánu slovenského národa, ktorá sa oficiálne konštituovala 30. októbra 1918 na pamätnom deklaračnom zhromaždení v Martine a stal sa jej predsedom. V roku 1919 sa stal spolupredsedom Matice slovenskej a čestným predsedom Slovenskej národnej a roľníckej strany. Okrem národnostných politických otázok vo svojich článkoch venoval pozornosť aj hospodárskym a sociálnym problémom. - MM-
Po vyučení pracoval ako baník a elektrikár v Lubeníku. V r. 1955 sa presťahoval z Rožňavy do Šivetíc, kde sa až do vysokého veku realizoval ako umelecký keramikár. Vyrábal rôzne upomienkové predmety (reliéfy s motívom jaskýň, hrnčeky a pod.) pre Správu slovenských jaskýň, ktoré sa potom predávali pred jaskyňami ako suveníry. Zakladateľ a duša gemersko-licineckej jaskyniarskej skupiny (OS SSS Gemer-Licince). Ako prvý 18.7.1964 vnikol do útrob Krásnohorskej jaskyne v Slovenskom krase. Bol spoluobjaviteľ Novej Brzotínskej jaskyne na Plešiveckej planine (1954), Gemerskoteplickej jaskyne (1959) na planine Koniar. Patril k prvým prieskumníkom jaskyne Homoľa na Muránskej planine v Spišskogemerskom krase, Kamenianskom krase (jaskynná subsústava Jánová-Čurgov), v oblasti Striebornej lúky v najzápadnejšom cípe Koniarskej planiny a iné. Na jar 2018 mu Slovenská speleologická spoločnosť udelila čestné členstvo. - MM-