„umeleckým portrétom“, ani nie „medailónom“ ako žánrom vecnej literatúry, ale prostým slovom – o komsi čosi dopovedať, apostrofujúc čas v odviatom nielen z histórie portálu Maj Gemer, ale i v širších súvislostiach - predstavujúc osobnosť konkrétnu:
Mgr. Marta Mikitová – autorka, bibliografka, redaktorka, korektorka, publicistka, milovníčka hudby - okúzlená starou hudbou i interpretka zároveň, milovníčka výtvarného umenia, organizátorka spoločensko-kultúrnych dianí.

S každou kategorizáciou kráčala životom plná toho konkrétneho, čo pojem skrýva v sebe zakódované – v zložitosti väzieb, v účasti pohnútok, s prepojením na dosiahnutie cieľov. Jej priam pracovnou potrebou, dynamickým, priam neutíchajúcim mladistvým úsilím bolo tiež prinášať aj radosť či potešenie na kultúrne-osvetovom poli na akomkoľvek poste zaradenia v priebehu rokov, kdekoľvek a komukoľvek v kom nezadriemal záujem o pekné, krásne či ušľachtilé. I v utajenej poézii vlastnej tvorby, z ktorej odhalila len zlomok - z prapodstaty verša zaznieva akoby závan jemne citlivo poodhaleného vlastného „emočného naturelu“. Ona bola tým “spiritum movens“, ktorá všade kam vstúpila, dá sa o nej povedať: „bola v obraze neprehliadnuteľná, potrebná a povolaná“. Úchytkom nesumarizujme, len v miere nutnej, v rýchlom slede, spomeňme z mnohých niektoré autorkine aktivity - vydané knihy bibliografickej proveniencie: Hudba na Slovensku 1918-1928, séria vydaných publikácií personálnej bibliografie o významných slovenských literátoch - prozaikoch, básnikoch, kritikoch atď. (Milo Urban, Eduard Urx, Andrej Chudoba, Anton Hykisch, Jozef Melichar, Ivan Kadlečík, Samuel Godra a iní). Je autorkou palety portrétov - profilov mnohých známych literárnych osobností (Jozef Bob, Tomáš Janovic, Michal Chuda, Pavol Števček, Rudolf Čižmárik, Ľubomír Feldek a ďalších nemenovaných). Participovala na metodickej príručke pre retrospektívnu bibliografiu článkov zo slovenských novín a časopisov od r. 1919 do r. 1944. V bibliografickom zborníku (r. 2006) prezentovala svoj hodnotiaci i koncepčný postoj k bibliografii výtvarného umenia v rámci SNK (Slovenskej národnej knižnice). Jej dielom je viacdielna bibliografia publikačnej činnosti pracovníkov VŠDS v Žiline, či výberová bibliografia o problémoch narkománie Kroky do tmy. Je autorkou a tvorcom “Kalendára významných osobností Gemera“ (biografické profily na stránke Maj Gemer).


Autorkou článkov v rôznych časopisoch, mnohých publikácií v rámci levickej knižnice, redakčných aktivít v rámci pukanskej knižnice, článkov na webovej stránke Maj Gemer. Jej umelecké zázemie (hudobné, výtvarné, poetické) sa prejavilo nielen v jej prozaických textoch, ale aj v niekoľkých lyrických veršoch. Dopovedzme, že po promócii v r. 1966 na Filozofickej fakulte UK v Bratislave pôsobila v Bibliografickom ústave Matice slovenskej v Martine, na vedúcich postoch knižnice VŠDS v Žiline a v Tekovskej knižnici v Leviciach.
Ak je čas svojou dochvíľnosťou raz milým návštevníkom, raz pripomínajúci chvíle a okamihy slávnostnej príležitosti - tak Marte Mikitovej podajme dnes spolu s ním na striebornom podnose úprimné poďakovanie za všetko, čo vytvorila, na čom sa podieľala, na čom participovala, koncepčne korigovala v najvšeobecnejšom kontexte realizácie predovšetkým rozvoja či tvorby bibliografických publikácií v premisách modernej koncepcie, raz s dosahom v celoslovenskom meradle, raz z obsahu pokladne kultúry – kultúrnosti v gradiente adekvátnom tekovsko–levickej regionálnej úrovni, a vôbec nie v poslednom rade na stránkach Maj Gemer. Najvzácnejšími žičlivými prianiami do dní v rokoch budúcich, najúprimnejšími želaniami k chvíľam očakávaným či tušeným v daroch od spravodlivo v priehrštiach vážiacej zásluhy mýtickej bohyne Nemesis a aj nespochybniteľnými osobnými priateľskými pozdravmi tých, ktorí ju poznajú, podajme z amfor poetických trópov k vetám i pohár skutočného číreho vína podriemkavajúceho v pivničkách – „ľochoch“ z pahorkov levicko - pukanských vinohradov. Tu oslávenkyňa žije (Levice) a odtiaľto sa prihovára denno-denne čitateľom portálu Maj Gemer nie vždy viditeľnou, ale vždy prítomnou rukou, zrakom, umom... pozorovateľa, sprievodcu i korektorského literárneho kustóda. Na Vaše zdravie - pani Marta Mikitová – k Vášmu sviatku za všetkých Vašich priateľov - priaznivcov - autorov z portálu Maj Gemer!
Miroslav Ďurinda, Košice
{jcomments on}






























Rád navštevujem vyprofilovaný internetový portál Ondreja Doboša – Maj Gemer. Občas i ako autor - účelovo. Ak ktokoľvek zavíta cez jeho stránky do ktorýchkoľvek „zákutí krajiny“ nášho krásne prítulného Gemera ako hosť, patriot, či blúdiaci „tranzitórny pasant“ alebo aktér – autor konkrétnej správy, článku v próze, verši či fotodokumentácii, mal by vedieť, že text bol sprevádzaný a šťastne dovedený neviditeľnou rukou, skrytým pohľadom kohosi až k čitateľovi. Ten ako tajomný kustód pohládzal slová, vety, súvetia láskavou rukou odborníka – profesionála, odiaty v redaktorsko-korektorskom plášti, podávajúc „rozhrešenia“ za previnenie či prehrešky. Zostával utajený a ako „súputník“ ošetroval v gramatike, diakritike, „sanoval“ v dikcii textu. Odhaľujúc takto svoj zámer, neskryte chcem porozumieť účasti kohosi dnes v dobe a čase tak povediac „marketingového ťaženia“. Kohosi, kto v nočných - prevažne po polnočných hodinách „len tak“ - bez akéhokoľvek nároku na čokoľvek, len z priazne a lásky venuje sa a stále rozdáva svoj čas, chvíle v dávkach nemeraných už viac ako 6 rokov v tom, o čom som obrazne – neobrazne či metaforicky skicoval vyššie. Dovoľme si v skratke, nie
Ľudovú školu vychodil v Tisovci, gymnázium v Revúcej. Právo študoval v Budapešti. Potom hospodáril na svojom majetku v Tisovci a vykonával tu advokátsku prax. Ako advokát obraňoval slovenských národovcov. V roku 1918 patril k signatárom martinskej Deklarácie slovenského národa. V rokoch 1919 – 1922 bol gemersko-malohontským županom, v rokoch 1922 – 1925 senátorom Národného zhromaždenia. V Tisovci založil hasičský spolok, slovenský spevokol, organizoval večierky, koncerty, divadelné predstavenia a opery, viedol čitateľský spolok, šachový klub. Bol režisérom a dramaturgom ochotníckeho divadla. Zbieral a harmonizoval slovenské ľudové piesne, prispieval svojimi článkami do rôznych periodík. V roku 1881 vydal prvý slovenský Hasičský cvičebník. Aktivity vyvíjal aj ako činovník evanjelickej cirkvi. - MM-
V rokoch 1863 – 1870 študoval na gymnáziu v Revúcej, kde sa zapájal do literárneho a národného života, tu začal aj svoju literárnu činnosť a bol prispievateľom do rukopisného časopisu Svit. V rokoch 1870 – 1874 študoval teológiu na univerzite vo Viedni, Erlangene a Lipsku. Pôsobil na rôznych miestach, bol evanjelickým kaplánom, učiteľom, vojenským kňazom, v r. 1890 sa usadil v Krakove. Publikoval básne v časopisoch, almanachoch a kalendároch, najsústavnejšie v Slovenských pohľadoch, neskôr v Dennici. V roku 1880 mu vyšla zbierka Piesne Ondreja Bellu, v r. 1923 v Martine zbierka Výber z básní. Opieral sa o rytmus, melódiu a výrazové bohatstvo ľudových piesní, o čom svedčia jeho ponášky, ľúbostné verše, popevky, dumy, krakovianky a básne s prírodnými a vlasteneckými motívmi. Prekladal literatúru z viacerých jazykov.. - MM-
Študoval na lesníckom učilišti, potom na polytechnike vo Viedni. Následne bol lesný taxátor na Ukrajine, správca lesného majetku Greinberg v Rakúsku. V rokoch 1828 – 1874 bol riaditeľ koburgovských lesných majetkov v Jelšave, spravoval 69 tisíc ha lesa. Zaoberal sa najmä hospodárskou úpravou lesov, zriadil viaceré lesné úrady, usmerňoval ťažobné postupy, zakladal lesné škôlky, zlepšil techniku ťažby a zvozu dreva a pod. V r. 1852 – 1857 podpredseda Uhorského lesníckeho spolku. Autor rastových (výnosových) tabuliek pre oblasť Karpát a tzv. Greinerovho výškomeru na meranie stromov. Odmeral výšky viacerých tatranských štítov a niektorých vrchov na Horehroní (v r. 1837 ako prvý označil Gerlachovský štít za najvyšší vrch Vysokých Tatier). Hlavné dielo: Príspevky k poznaniu a zlepšeniu lesníctva v Uhorsku a lesníctva vo všeobecnosti (1839). V budove Lesov OV SR OZ Revúca bola v r. 2006 otvorená Pamätná miestnosť Ľ. Greinera. - MM-
Po maturite na gymnáziu v Rožňave študoval matematiku a fyziku na univerzite v Kluži, na Karlovej univerzite v Prahe, zúčastnil sa mnohých zahraničných študijných pobytov. Má veľké zásluhy na rozvoji a vysokej úrovni matematiky u nás. Vedeckú činnosť zameral predovšetkým na diferenciálne rovnice. Má významnú zásluhu na vzniku a rozvoji technických a prírodovedných vysokých škôl na Slovensku. Je spolutvorcom slovenského matematického názvoslovia a autorom značného počtu vedeckých prác, publikácií a vysokoškolských učebníc. V r. 1962 mu bola udelená in memoriam zlatá medaila J. A. Komenského. V jeho rodnom dome sa nachádza pamätná izba a tabuľa s bustou od sochára J. Kostku (1971). V r. 1981 bola odhalená plaketa na budove Matematického pavilónu UK v Bratislave. Je po ňom pomenované gymnázium v Bratislave a Základná škola v Rožňave. - MM-
V rokoch 1835 – 1837 študoval na evanjelickom gymnáziu v Gemeri, potom na lýceách v Kežmarku, Levoči, Bratislave. V marci roku 1848 aktívne veršami i so zbraňou v ruke spolu s príbelským učiteľom Jánom Rotaridesom burcoval poddaný ľud do povstania proti feudálom a bol väznený v Šahách. Pracoval na rôznych miestach v štátnych službách, naposledy v Zlatých Moravciach ako prísediaci na súde. Patrí medzi najvýznamnejších básnikov slovenského romantizmu, je považovaný za najrevolučnejšieho básnika svojej generácie. Básne uverejňoval časopisecky vo viacerých časopisoch. Z jeho bohatej tvorby spomeňme Duma bratislavská, Zakliata panna vo Váhu a divný Janko, Jarná pieseň, K Slovenom, Tri vŕšky. Venoval sa aj prekladom poézie. - MM-
Rané roky života trávil v hájovniach v Stožkách na Muránskej planine, maturoval na gymnáziu v Brezne, študoval na Vysokej škole výtvarných umení v Bratislave. Od roku 1961 pracoval 10 rokov ako pedagóg na Katedre výtvarnej výchovy Pedagogickej fakulty v Banskej Bystrici, od roku 1971 ako slobodný umelec v Banskej Štiavnici, neskôr opäť pôsobil na Fakulte výtvarných umení Akadémie umení v Banskej Bystrici. Člen Umeleckej besedy slovenskej. Zameriaval sa na maliarsku, grafickú (drevorezy, lepty) a ilustrátorskú tvorbu, zúčastňoval sa výstav doma i v zahraničí. Za viac ako päťdesiat rokov maliarskej aktivity vytvoril úžasné množstvo diel. Okrem grafík a ilustrácií je to viac ako desaťtisíc malieb. Celú jeho tvorbu umelecká kritika vysoko hodnotí, najmä súbor malieb Šamanské piesne a tance, medzi najznámejšie jeho práce sa radí aj Škola bláznovstiev. Jeho obrazy sa nachádzajú na všetkých kontinentoch. - MM-
Študoval na obchodnej akadémii v Rožňave. Pôsobil ako učiteľ v Rožňave a ako riaditeľ školy v Bôrke. Skúmateľ Slovenského krasu, spoluobjaviteľ viacerých jaskýň a priepastí v Bôrčanskej, Silickej a Plešivskej planine. Systematická práca viedla 21.11.1951 k objavu Gombaseckej jaskyne, ktorej sa stal správcom. Bol zakladajúcim členom Rožňavskej skupiny jaskyniarov v roku 1948 (dnes Speleo Rožňava) a bol jej hybnou silou v prieskume, kde pracoval aj ako streľmajster. Má neobyčajnú zásluhu na objave Krásnohorskej jaskyne a do konca svojho života sa zúčastňovsl na prieskume vyvieračky Hučiaca v Kunovej Teplici. Autor odborných článkov v slovenskej tlači, najmä v časopise Krásy Slovenska. Brčková sieň v Gombaseckej jaskyni nesie jeho meno. V roku 1973 mu bolo in memoriam udelené najvyššie ocenenie speleologického kongresu 1973 za objav Gombaseckej jaskyne. - MM-
Študoval na VŠT v Bratislave. Do Tisovca prišiel v roku 1951, kde bol pedagógom a v r. 1954 – 1970 riaditeľom tamojšej hutníckej priemyslovky, potom pracoval v ZŤS v Tisovci. V r. 1951 bol zakladateľ Oblastnej jaskyniarskej skupiny č. 6 v Tisovci, ktorú viedol 41 rokov. Táto skupina objavila najväčšie jaskyne na Muránskej planine a v Tisovskom krase. Súbežne s prieskumom krasu a jaskýň prebiehala aj dokumentačná činnosť, pod jeho vedením sa vyhotovovali Katastre krasových javov, neskôr Identifikačné karty jaskýň, fotodokumentácia a mapová dokumentácia. V rámci propagácie a ochrany krasu uskutočňoval prednášky a exkurzie pre miestne školy, záujmové krúžky a verejnosť. Významná je tiež jeho publikačná činnosť v odborných časopisoch a periodikách, ako aj v iných médiách (rozhlas, televízia). Bol aj autorom kníh s tematikou ochrany prírody a jaskyniarstva – Rimavskou a Muránskou dolinou – Gemerské a Veporské rudohorie (1956) a Za svetlom karbidky (1969). - MM-
Venovala sa osvetovej práci, zdôrazňovala potrebu vzdelávania slovenských žien, propagovala slovenskú tlač a spisbu, bojovala proti alkoholizmu, podporovala slovenské vzdelávacie ústavy. Vydala sa za Tisovčana advokáta Juraja Daxnera (1811 – 1880), ktorý spravoval daxnerovský majetok v Tisovci a spoločne sa venovali hospodáreniu na rodinnom statku v Tisovci. Mali dvoch synov Samuela (1856), budúceho významného advokáta a politika, a Jána (1860). Patrónka gymnázia v Revúcej, poočas celých 12 rokov jeho existencie pravidelne z ich kúrie odchádzali vozy naplnené potravinami pre alumneum. V časopisoch Dennica, Slovenský domový kalendár, Slovenské listy, Obzor, Priateľ dietok publikovala mravoučné poviedky a osvetové články. Jej články, týkajúce sa vedenia domácnosti a chodu kuchyne pravidelne zaraďovala Terézia Vansová do Dennice. V literárnej tvorbe ju ovplyvnila najmä Božena Němcová, s ktorou udržiavala písomné i osobné styky. - MM-