ale práve naopak na posilnenie jeho viery v Pána Boha. Samo Tomášik pôsobil v cirkevnom zbore Chyžné 54 rokov. Najviac ho poznačila cesta do Prahy, kde počul len samú nemčinu, čo ho veľmi pohlo. Po návrate domov zložil známu hymnickú pieseň Hej, Slováci! Pri väčšine významných osobností je to tak, že väčšej úcty sa im dostane až po smrti a musíme povedať, že je to aj v prípade Samuela Tomášika. Tomášik ako kňaz a neskôr senior bol človek hlboko veriaci, tvorivý a horliaci za svoj národ. Keď Tomášik zomrel, nikto na jeho pohrebe slovkom nespomenul významnosť jeho činov pre náš slovenský národ. Bol pochovaný len ako kňaz za účasti pár dedinčanov. Ako plynul čas, vypadol z povedomia slovenského národa a nájdeme o ňom len málo zmienok v učebniciach literatúry.
Preto, aby sme znovu pripomenuli dôležitosť jeho odkazu sme v spolupráci s obecným úradom Chyžné v zastúpení starostu obce Petra Medveca zorganizovali dňa 9.septembra 2017 spomienkovú „cyklojazdu“ po pamätných miestach Sama Tomášika. Trasa viedla z Chyžného do rodnej obce Gemerské Teplice a odtiaľ do Revúcej, do prvého evanjelického gymnázia, ktoré slávi 155 rokov od svojho založenia. 10. septembra 2017 sa konali slávnostné služby Božie v Chyžnom za účasti vzácnych hostí z blízkeho 
či vzdialeného okolia. Zvesťou slova Božieho poslúžil brat adm. seniora Mgr. Radovan Gdovin, liturgiou domáca sestra farárka Mgr. Emília Völgyiová a sestra farárka z Mokrej Lúky Mgr. Marta Klátiková. Po skončení služieb Božích sme sa v sprievode presunuli na cintorín k hrobu Sama Tomášika, kde nám zazneli nádherné piesne Aká si mi krásna a Hej, Slováci! v podaní učiteľského speváckeho zboru Quirin. V popoludnajších hodinách pokračoval slávnostný program vystúpením žiakov Základnej školy s materskou školou Sama Tomášika v Lubeníku, s pásmom o živote Tomášika. Nádherný umelecký zážitok poskytol učiteľský spevácky zbor Quirin z Revúcej, ktorý ukončil spomienkovú slávnosť. Tomášik sa mohol vzdať, mohol rezignovať, byť ľahostajný, ale neurobil to. Možno aj to je jeho odkaz pre nás dnes, keď si cirkev bude pripomínať 500. výročie Reformácie, aby sme si vieru v Pána Boha zachovali v každom čase, neboli ľahostajní ku veciam a hlavne ľuďom okolo nás.
Mgr. Emília Völgyiová,
námestná farárka CZ ECAV Chyžné
Pracoval na Mineralogickom ústave Prírodovedeckej fakulty UK v Prahe, ale svoju vedecko-výskumnú prácu z oblasti experimentálnej mineralógie a štruktúrno-kryštalografického výskumu orientoval hlavne na Slovensko. V Nižnej Slanej opísal novú lokalitu evansitu, v Rožňave výskyt rutilu a minerály niklu, v Dobšinej výskyt rýdzeho bizmutu. Autor prác o Dobšinskej ľadovej jaskyni. Zasahoval i do dalších geologických odborov, zvlášť do tektonickej geológie a do petrografie. Zúčastnil sa protifašistického odboja, pri zatýkání sa postavil na odpor a zahynul, čo pripomína aj pamätná tabuľa Padli za vlast v budove dekanátu PF UK v Prahe.
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a v Tisovci, kde v roku 1940 maturoval. Na FF UK v Bratislave vyštudoval slovenčinu a nemčinu. Aktívne sa zúčastnil protifašistického odboja v SNP. Na sklonku roka 1944 bol zatknutý a odvlečený do koncentračného tábora v Mauthausene a neskôr do Dachau. Po návrate bol tajomníkom slovenskej sekcie Zväzu čs. spisovateľov, redaktorom týždenníka Kultúrny život, vedúcim scenáristického oddelenia Čs. štátneho filmu, od roku 1955 šéfredaktorom Slovenských pohľadov. V rokoch 1956 – 1974 sa profesionálne venoval literárnej tvorbe. V roku 1974 sa stal predsedom Matice slovenskej a v tejto funkcii zotrval až do roku 1990
Ordinovaný bol v r. 1956 v Bratislave. V rokoch 1968 – 1970 pôsobil ako kaplán v Hnúšti, v rokoch 1982 – 1990 ako správca farnosti v Gemerskej Polome. Za administrátora rožňavskej diecézy bol Jánom Pavlom II. menovaný v r. 1990. Úradu sa ujal 18.2.1990 a na biskupa bol vysvätený 18.3.1990 v Rožňave Jozefom kardinálom Tomkom. V Konferencii biskupov Slovenska niekoľko rokov pracoval v Komisii pre školstvo a kultúru, napokon pracoval v Komisii pre klérus a výchovu povolaní. Je autorom knihy 
Študoval na Akadémii výtvarných umení v Budapešti, absolvoval študijnú cestu do Tirolska a Talianska. 
Pôvodným menom Štefan Bartušek. Študoval na VŠVU v Bratislave a na Karlovej univerzite v Prahe. Od roku 1961 žil a tvoril v Banskej Bystrici. Stál pri vzniku Katedry Výtvarnej tvorby Pedagogickej fakulty v Banskej Bystrici a aj pri zrode Katedry výtvarnej tvorby na Akadémii umení, kde bol prvým dekanom a v Banskej Bystrici založil aj Galériu výtvarného umenia. Namaľoval vyše desaťtisíc obrazov, vytvoril aj veľa drevorezov a leptov a známy je aj ako ilustrátor kníh. Vytváral obrazy skladané a usporiadané do filozofických príbehov, obsahom jeho maľby sú zložité vzťahy človeka a súčasnej civilizácie. Osobitným prínosom do svetového výtvarného umenia sú jeho cykly obrazov 
Študoval na gymnáziu v Ožďanoch, Levoči a Prešove. Po vyštudovaní v Jene učil na gymnáziu v Ožďanoch a v Kežmarku. Od roku 1824 bol farárom v Brezne. Je zakladateľ slovenskej veselohry, významný satirik v období národného obrodenia. V roku 1830 bola v Liptovskom Mikuláši inscenovaná jeho najznámejšia veselohra 
Študoval na Vysokej škole výtvarných umení. Od roku 1957 žil a tvoril v Bratislave. Pracoval v redakcii denníka Pravda ako výtvarný redaktor, bol členom Zväzu slovenských výtvarných umelcov, tvorivej skupiny Život, skupiny Kontinuita a Spolku výtvarníkov Slovenska. V jeho tvorbe dominuje figúra, ale aj krajinomaľba, motívy rodného Klenovca sa vinú jeho celým dielom. Jeho figurálne kompozície s poeticko-surrealistickým nábojom ho zaradili medzi najvýznamnejších slovenských výtvarných umelcov súčasnosti. Jeho diela boli vystavené na desiatkach expozícií doma a v celom rade renomovaných galérií vo svete. Je laureátom prestížnych domácich a zahraničných výtvarných ocenení. V roku 2001 v Slovarte vyšla publikácia 
Po maturite na gymnáziu v Tisovci študoval na Vysokej škole poľnohospodárskeho a lesníckeho inžinierstva v Košiciach. Od roku 1950 pôsobil ako pedagóg na Ústave spoločenských náuk na Lekárskej fakulte UPJŠ, neskôr na VŠT v Košiciach, od roku 1971 bol podpredseda KNV v Košiciach. V roku 1975 prešiel pracovať do SAV v Bratislave, kde pracoval v mnohých riadiacich funkciách. Jeho vedecká a odborná činnosť bola orientovaná prevažne na filozofickú problematiku, ale zasiahla i oblasť sociológie a pedagogiky. Je autorom niekoľkých publikácií a takmer 300 štúdií, odborných i popularizačných článkov. Za vedeckú, odbornú a pedagogickú prácu bol odmenený viacerými medailami a vyznamenaniami.