Festival Pro musica nostra je medzinárodný hudobný festival, ktorý sa každoročne koná v rôznych mestách na Slovensku. Fanúšikovia klasickej hudby si na koncertoch môžu vychutnať hudobné výkony desiatok popredných slovenských i zahraničných umelcov. Cieľom festivalu, ktorý sa koná vo vybraných historických pamiatkach jednotlivých regiónov, je prezentácia klasickej hudby na špičkovej interpretačnej úrovni a sprostredkovanie jedinečného vizuálneho zážitku z priestorov historických pamiatok. Pro musica nostra prinavracia hudobný život na miesta, kde ho publikum v minulosti bežne vyhľadávalo. Stretávame sa na putovaní po krásnych architektonických pamiatkach za zvukov predovšetkým komornej hudby, ktorá má svojou intimitou a vnútornou integritou osobitú silu priestory týchto pamätihodností rozozvučať. Nielen vniesť do nich zvuk, ale rozvibrovať to, čo je v nich na prvý pohľad statické, umŕtvené časom z povahy architektúry, maliarstva či sochárstva. Náš zámer – odhaľovať nepoznané, pridať mu zvukom novú farbu a ukázať dnešnému človeku estetický a etický výraz minulej doby v jej nespočetných a neopakovateľných podobách. (Úvodný text k festivalu.)
Na otváracom koncerte festivalu Pro musica nostra Gemeriensi 2024, v nedeľu 29. 9. v Katedrále Nanebovzatia Panny Márie v Rožňave, ponúknu huslista Václav Hudeček a čembalista Martin Hroch sonáty talianskych husľových mágov, akými boli Antonio Vivaldi, Giuseppe Tartini ale i Františka Bendu, českého husľového virtuóza pôsobiaceho na dvore pruského kráľa Friedricha II. v Berlíne.
Vo fascinujúco monumentálnej Synagóge v Lučenci zaznejú v pondelok 30. 9. skladby Johanna Sebastiana Bacha, Antonína Dvořáka a Johannesa Brahmsa v podaní česko-slovenského dua – huslistu Ivana Ženatého a klaviristu Mariana Lapšanského. Okrem hudobného zážitku ponúkne priestor synagógy návštevníkom aj zážitok vizuálny, vo forme výstavy umeleckých diel a expozície židovského kultúrneho dedičstva.
Tretí festivalový koncert sa uskutoční v utorok 1. 10. v zaujímavých priestoroch Prvého slovenského gymnázia a v súčasnosti sídla kultúrno-vzdelávacieho centra Litterra v Revúcej. Jedinečné klarinetové kvarteto Aurum Quartet poteší publikum sviežim programom, v ktorom nebude chýbať južanský temperament ani prvky džezovej hudby.
Súbor pre starú hudbu Solamente Naturali pod umeleckým vedením medzinárodne uznávaného Miloša Valenta, je vždy zárukou nevšedného umeleckého zážitku. V stredu 2. 10. v Evanjelickom kostole v Štítniku predstavia inštrumentálnu hudbu talianskeho baroka 17. storočia. Hudbu talianskych majstrov interpretovanú na dobových nástrojoch podtrhne priestor kostola, ktorý sa môže popýšiť najrozsiahlejším zachovaným súborom stredovekých nástenných malieb na území Slovenska.
Vo štvrtok 3. 10. budú znieť v ďalšom kostolíku s unikátnymi nástennými maľbami, v Evanjelickom kostole v Rimavskom Brezove, podmanivé melódie Fritza Kreislera, drobnosti Georgesa Boulangera či Bélu Bartóka v podaní holandsko-českého dua Liselotte Rokyta a Jan Rokyta a čarovnej súhre Panovej flauty a cimbalu.
Dejiskom šiesteho festivalového koncertu v piatok 4. 10. bude starobylosťou dýchajúci a nástennými maľbami krásne zdobený Evanjelický kostol v Ochtinej. Ostrieľaní hudobníci a členovia významných slovenských orchestrov, flautisti Dominika Haramiová, Tomáš Jánošík a violončelista Boseong Cho si pre naše publikum pripravili zaujímavý komorný program. Na koncerte zaznejú triové sonáty Johanna Sebastiana Bacha, Antonia Vivaldiho, Londýnske trio Josepha Haydna ale i svetová premiéra Tria pre altovú flautu, flautu a violončelo Ilju Zeljenku.
V Kostole reformovanej kresťanskej cirkvi v Plešivci sa v sobotu 5. 10. uskutoční ďalší zaujímavý koncert. Pražský súbor Collegium Marianum, ktorý sa venuje uvádzaniu často neznámej hudby 17. a 18. storočia najmä českých a v strednej Európe pôsobiacich autorov, poteší publikum tancami, nápevmi a melódiami hanáckej ľudovej kultúry, ale zaznie i ľudová hudba z Peru, ktorá nie je tej našej stredoeurópskej až tak vzdialená, ako by sa mohlo na prvý pohľad zdať.
Dnes azda najznámejším „zhudobňovateľom“ romantickej poézie je Franz Schubert, ktorému sa vo svojich piesňach podarilo dokonale prepojiť literárne a hudobné svety a všetko zavŕšiť v podobe živej praxe na komorných večierkoch zvaných Schubertiade. Atmosféru týchto večierkov navodia v nedeľu 6. 10. v Andrássyho obrazárni v Krásnohorskom Podhradí sopranistka Simona Šaturová a gitarista Martin Krajčo. Piesne a skladby Franza Schuberta a Josepha Kaspara Mertza doplní romantická poézia, ktorú prednesie Štefan Bučko. Koncert bude, veríme, krásnou bodkou za 4. ročníkom festivalu Pro musica nostra Gemeriensi.
Festival sa koná pod záštitou predsedu Košického samosprávneho kraja Rastislava Trnku. Organizátorom podujatia je Hudobné centrum. Koná sa s finančným príspevkom Ministerstva kultúry Slovenskej republiky. Spoluusporiadatelia: Košický samosprávny kraj, Rímskokatolícka cirkev, farnosť Rožňava, LUKUS Lučenec, LITTERRA, n. o. Revúca, Cirkevný zbor ECAV na Slovensku Štítnik, Cirkevný zbor ECAV na Slovensku Rimavské Brezovo, Cirkevný zbor ECAV Ochtiná, Reformovaná kresťanská cirkev, farnosť Plešivec a Banícke múzeum v Rožňave.
Partner podujatia: Peugeot. Mediálni partneri: Hudobný život, MY regionálne noviny, ECHO, Rožňavské noviny, TV Košice, STVR Rádio Devín, Best FM, Region press, Moja kultúra, Opera Slovakia, Music Press a Kam do mesta.
Vstupenky na koncerty v Lučenci, Revúcej a Krásnohorskom Podhradí si môžete kúpiť v sieti Ticketportal, alebo v mieste konania koncertu hodinu pred jeho začiatkom. Na koncerty v Rožňave, Štítniku, Rimavskom Brezove, Ochtinej a Plešivci je vstupné dobrovoľné.
Hudobné centrum
Tlačová správa
Do ľudovej školy chodil v rodisku, študoval na gymnáziu v Banskej Bystrici, Rimavskej Sobote a Tisovci, kde roku 1943 zmaturoval. Potom študoval na Evanjelickej bohosloveckej fakulte v Bratislave. Po skončení bol krátko kaplánom v Žiline, v Liptovskej Porúbke a Novom Meste nad Váhom a asistentom na Ev. bohosloveckej fakulte v Bratislave. Potom sa stal redaktorom vydavateľstva Slovenský spisovateľ, kde pracoval až do odchodu na dôchodok v roku 1985. V rokoch pôsobenia vo vydavateľstve Slovenský spisovateľ bol redaktorom viacerých edícií pôvodnej i preloženej poézie. Vydal 9 zbierok poézie, výbery z jeho básnickej tvorby vyšli v knihách Kroky (1961), Z lyriky (1975), Nálady (1979, 1983). Je tiež autorom knihy esejí Zábery (1980). Zostavil antológie a edície pôvodnej i prekladovej poézie. V roku 1995 vyrobila STV Bratislava dokumentárny film o ňom, pod názvom Milan Kraus. 
Základné vzdelanie získal v Revúcej, študoval na Učiteľskej akadémii v Banskej Štiavnici, potom na Pedagogickej fakulte UK v Bratislave. Pôsobil v Revúčke, Kopráši, Muráni, neskôr v Revúcej. Ako učiteľ základnej školy v Revúcej sa podieľal na vzdelávaní a výchove niekoľkých generácií detí, ktoré viedol aj k poznávaniu i ochrane prírody. Dlhé roky bol členom i funkcionárom poľovníckych združení v rodnej obci. Literárne pretvoril zážitky z prírody a potom ich uverejňoval v časopise Poľovníctvo a rybárstvo, v časopise pre mládež Domino i v mestských novinách Revúcke listy. 8 zbierok poľovníckych príbehov, záznamy priateľských stretnutí poľovníkov, rozprávanie zážitkov a opis krás a bohatstva prírody v okolí Mokrej Lúky, Revúcej, Sirku, Muránskej doliny vyšlo knižne s ilustráciami Vincenta Blanára z Revúcej. Niektoré jeho knihy vyšli aj vo forme zvukových kníh v Slovenskej knižnici pre nevidiacich Mateja Hrebendu v Levoči.
V rokoch 1922 – 1927 študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote, maturoval na Učiteľskom ústave v Banskej Bystrici. V rokoch 1929 – 1944 pôsobil ako učiteľ v Hrušove, Ostranoch, Liptovskej Kokave, v Striežovciach. Bol jedným z hlavných organizátorov ilegálneho protifašistického hnutia a ozbrojeného boja na Gemeri. Počas SNP predseda OV KSS a RNV v Hnúšti, neskôr predstaviteľ povstaleckej SNR pri štábe 2. ukrajinského frontu v Rimavskej Sobote. Po oslobodení pracoval vo vysokých politických a štátnych funkciách v oblasti školstva a kultúry ako predseda KNV v Banskej Bystrici, neskôr 1958 – 1968 bol šéfredaktorom Pravdy. V rokoch 1968 – 1975 bol predsedom Slovenskej národnej rady. Bol nositeľ viacerých vyznamenaní a medailí. 
V Jágri absolvoval štúdium filozofie a v Budapešti vyštudoval teológiu. Pôsobil v Sabinove, Prešove, potom na biskupskom úrade v Košiciach, v roku 1834 bol menovaný za kanonika – katedrálneho archidiakona košickej katedrály. Od roku 1850 biskup v Rožňave. Sústreďoval sa na úpravu cirkevných pomerov na biskupstve, utlmil aj maďarizačné snahy v rožňavskej diecéze, kde Slováci v cirkevnej hierarchii zaujímali rovnocenné postavenie. Mecén cirkevného školstva, rožňavské gymnázium rozšíril na 8-triedne, vybudoval ústav pre výchovu dievčat, podporoval chudobných študentov, založil nadáciu na zaistenie platov učiteľov, pracoval na založení nemocnice. Dal obnoviť a pretvoriť interiér rožňavskej katedrály. Jeho telesné pozostatky sú uložené v krypte rožňavskej katedrály. 
Študoval na reálnom gymnáziu v Revúcej. Po absolvovaní diaľkového odborného štúdia pracoval ako banský technik v Drnave, Rožňave a na Ústrednom riaditeľstve baní v Bratislave, ministerstve hutného priemyslu v Prahe a potom v Banských závodoch na Spiši. V roku 1962 sa vrátil na Gemer, kde sa stal vedúcim výstavby závodu SMZ Lubeník. Od roku 1967 býval v Revúcej. Publikoval stovky článkov a prác o Gemeri v odborných publikáciách, časopisoch Obzor Gemera, neskôr Obzor Gemera a Malohontu, v Zore Gemera, v Baníckom slove, Magnezite, v Revúckych listoch. Je autorom a spoluautorom mnohých publikácií, napr. Magnezit Lubeník, Baníctvo v Železníku, Záhadný zvon Quirin v Revúcej a i. V práci Historické knižnice v Gemeri-Malohonte podal náročnú sumarizáciu 70 historických knižníc od 16. storočia do konca roka 1918. Je držiteľom najvyššieho ocenenia mesta Revúca Zlatý Quirin. 
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a Rožňave, medicínu v Budapešti. Pracoval na internej a pľúcnej klinike v Budapešti a pôsobil aj ako učiteľ internej medicíny na tamojšej univerzite. Venoval sa výskumu pľúcnych chorôb súvisiacich s látkovou premenou, najmä problematike liečby diabetikov. Autor odborných článkov, ktoré publikoval v rôznych periodikách. Spoluautor príručky internej medicíny, zostavovateľ ročenky Spolku lekárov verejných nemocníc. Od roku 1894 bol hlavným lekárom Apponyiho polikliniky v Budapešti. V roku 1902 získal jednu z cien Maďarskej akadémie vied za svoju knižnú súťaž. V roku 1924 sa stal hlavným uhorským zdravotným poradcom. 
Študoval na Prvom slovenskom gymnáziu v Revúcej v rokoch 1871 – 1874, potom v Rimavskej Sobote a v Bratislave, od roku 1879 žil a študoval medicínu vo Viedni. Od roku 1894 pôsobil ako lekár v Hodoníne. V rokoch 1878 –1879 bol predseda študentského spolku Zora v Bratislave, v rokoch 1883 – 1885 predseda spolku Tatran vo Viedni. Svoje básne uverejňoval v Slovenskom almanachu, v Almanachu mládeže slovenskej a v Pamätnici Tatrana. Z jeho básní je najvýraznejší cyklus ľúbostnej poézie venovaný snúbenici Oľge Kohútovej. V Slovenských pohľadoch publikoval články o národnej a kultúrnej problematike a tu vyšiel aj jeho preklad Schillerovej Piesne o zvone. V roku 1982 vydal Michal Kocák v Martine monografiu o jeho živote a diele i s jeho literárnymi prácami pod názvom „Samo Kuchta: Dielo“. 
Študoval na gymnáziu v Košiciach a právo v Košiciach, Kluži a Budapešti. Pracoval ako predseda súdu v Rožňave, potom ako predseda súdu v Levoči a sudca v Košiciach. V roku 1911 na celouhorských pretekoch v Arade utvoril uhorský rekord v behu na 100 metrov. Na Olympijských hrách 1912 v Štokholme reprezentoval Slovensko v rámci Uhorska v behu na 100 m, v skoku do diaľky a v štafete 4x100 m, na ktorom štafeta postúpila do semifinále. Bol vedúcim atletického oddielu KAC v Košiciach, ako tréner pôsobil medzi robotníckymi športovcami. Po skončení kariéry pôsobil ako tréner materského košického klubu KAC, v rokoch 1920 – 1921 mu dokonca šéfoval.