Festival Pro musica nostra je medzinárodný hudobný festival, ktorý sa každoročne koná v rôznych mestách na Slovensku. Fanúšikovia klasickej hudby si na koncertoch môžu vychutnať hudobné výkony desiatok popredných slovenských i zahraničných umelcov. Cieľom festivalu, ktorý sa koná vo vybraných historických pamiatkach jednotlivých regiónov, je prezentácia klasickej hudby na špičkovej interpretačnej úrovni a sprostredkovanie jedinečného vizuálneho zážitku z priestorov historických pamiatok. Pro musica nostra prinavracia hudobný život na miesta, kde ho publikum v minulosti bežne vyhľadávalo. Stretávame sa na putovaní po krásnych architektonických pamiatkach za zvukov predovšetkým komornej hudby, ktorá má svojou intimitou a vnútornou integritou osobitú silu priestory týchto pamätihodností rozozvučať. Nielen vniesť do nich zvuk, ale rozvibrovať to, čo je v nich na prvý pohľad statické, umŕtvené časom z povahy architektúry, maliarstva či sochárstva. Náš zámer – odhaľovať nepoznané, pridať mu zvukom novú farbu a ukázať dnešnému človeku estetický a etický výraz minulej doby v jej nespočetných a neopakovateľných podobách. (Úvodný text k festivalu.)
Na otváracom koncerte festivalu Pro musica nostra Gemeriensi 2024, v nedeľu 29. 9. v Katedrále Nanebovzatia Panny Márie v Rožňave, ponúknu huslista Václav Hudeček a čembalista Martin Hroch sonáty talianskych husľových mágov, akými boli Antonio Vivaldi, Giuseppe Tartini ale i Františka Bendu, českého husľového virtuóza pôsobiaceho na dvore pruského kráľa Friedricha II. v Berlíne.
Vo fascinujúco monumentálnej Synagóge v Lučenci zaznejú v pondelok 30. 9. skladby Johanna Sebastiana Bacha, Antonína Dvořáka a Johannesa Brahmsa v podaní česko-slovenského dua – huslistu Ivana Ženatého a klaviristu Mariana Lapšanského. Okrem hudobného zážitku ponúkne priestor synagógy návštevníkom aj zážitok vizuálny, vo forme výstavy umeleckých diel a expozície židovského kultúrneho dedičstva.
Tretí festivalový koncert sa uskutoční v utorok 1. 10. v zaujímavých priestoroch Prvého slovenského gymnázia a v súčasnosti sídla kultúrno-vzdelávacieho centra Litterra v Revúcej. Jedinečné klarinetové kvarteto Aurum Quartet poteší publikum sviežim programom, v ktorom nebude chýbať južanský temperament ani prvky džezovej hudby.
Súbor pre starú hudbu Solamente Naturali pod umeleckým vedením medzinárodne uznávaného Miloša Valenta, je vždy zárukou nevšedného umeleckého zážitku. V stredu 2. 10. v Evanjelickom kostole v Štítniku predstavia inštrumentálnu hudbu talianskeho baroka 17. storočia. Hudbu talianskych majstrov interpretovanú na dobových nástrojoch podtrhne priestor kostola, ktorý sa môže popýšiť najrozsiahlejším zachovaným súborom stredovekých nástenných malieb na území Slovenska.
Vo štvrtok 3. 10. budú znieť v ďalšom kostolíku s unikátnymi nástennými maľbami, v Evanjelickom kostole v Rimavskom Brezove, podmanivé melódie Fritza Kreislera, drobnosti Georgesa Boulangera či Bélu Bartóka v podaní holandsko-českého dua Liselotte Rokyta a Jan Rokyta a čarovnej súhre Panovej flauty a cimbalu.
Dejiskom šiesteho festivalového koncertu v piatok 4. 10. bude starobylosťou dýchajúci a nástennými maľbami krásne zdobený Evanjelický kostol v Ochtinej. Ostrieľaní hudobníci a členovia významných slovenských orchestrov, flautisti Dominika Haramiová, Tomáš Jánošík a violončelista Boseong Cho si pre naše publikum pripravili zaujímavý komorný program. Na koncerte zaznejú triové sonáty Johanna Sebastiana Bacha, Antonia Vivaldiho, Londýnske trio Josepha Haydna ale i svetová premiéra Tria pre altovú flautu, flautu a violončelo Ilju Zeljenku.
V Kostole reformovanej kresťanskej cirkvi v Plešivci sa v sobotu 5. 10. uskutoční ďalší zaujímavý koncert. Pražský súbor Collegium Marianum, ktorý sa venuje uvádzaniu často neznámej hudby 17. a 18. storočia najmä českých a v strednej Európe pôsobiacich autorov, poteší publikum tancami, nápevmi a melódiami hanáckej ľudovej kultúry, ale zaznie i ľudová hudba z Peru, ktorá nie je tej našej stredoeurópskej až tak vzdialená, ako by sa mohlo na prvý pohľad zdať.
Dnes azda najznámejším „zhudobňovateľom“ romantickej poézie je Franz Schubert, ktorému sa vo svojich piesňach podarilo dokonale prepojiť literárne a hudobné svety a všetko zavŕšiť v podobe živej praxe na komorných večierkoch zvaných Schubertiade. Atmosféru týchto večierkov navodia v nedeľu 6. 10. v Andrássyho obrazárni v Krásnohorskom Podhradí sopranistka Simona Šaturová a gitarista Martin Krajčo. Piesne a skladby Franza Schuberta a Josepha Kaspara Mertza doplní romantická poézia, ktorú prednesie Štefan Bučko. Koncert bude, veríme, krásnou bodkou za 4. ročníkom festivalu Pro musica nostra Gemeriensi.
Festival sa koná pod záštitou predsedu Košického samosprávneho kraja Rastislava Trnku. Organizátorom podujatia je Hudobné centrum. Koná sa s finančným príspevkom Ministerstva kultúry Slovenskej republiky. Spoluusporiadatelia: Košický samosprávny kraj, Rímskokatolícka cirkev, farnosť Rožňava, LUKUS Lučenec, LITTERRA, n. o. Revúca, Cirkevný zbor ECAV na Slovensku Štítnik, Cirkevný zbor ECAV na Slovensku Rimavské Brezovo, Cirkevný zbor ECAV Ochtiná, Reformovaná kresťanská cirkev, farnosť Plešivec a Banícke múzeum v Rožňave.
Partner podujatia: Peugeot. Mediálni partneri: Hudobný život, MY regionálne noviny, ECHO, Rožňavské noviny, TV Košice, STVR Rádio Devín, Best FM, Region press, Moja kultúra, Opera Slovakia, Music Press a Kam do mesta.
Vstupenky na koncerty v Lučenci, Revúcej a Krásnohorskom Podhradí si môžete kúpiť v sieti Ticketportal, alebo v mieste konania koncertu hodinu pred jeho začiatkom. Na koncerty v Rožňave, Štítniku, Rimavskom Brezove, Ochtinej a Plešivci je vstupné dobrovoľné.
Hudobné centrum
Tlačová správa
Zmaturoval na Vyššej hospodárskej škole v Košiciach, pokračoval na Vojenskej akadémii v Hraniciach a na Vysokej vojenskej škole v Bratislave. Plnil vojenské rozkazy v Charkove, v Banskej Bystrici a v Bratislave. V r. 1944 sa stal vedúcim oddelenia na Vojenskom ústredí v Banskej Bystrici a pripravoval zapojenie slovenskej armády do SNP, bol vymenovaný za náčelníka štábu Veliteľstva 1. čs. armády na Slovensku. 
Študoval na gymnáziu v Banskej Bystrici a na Lekárskej fakulte Slovenskej univerzity. Ako lekár pôsobil v Košiciach, potom bol obvodným lekárom na rôznych miestach. Od r. 1965 bol obvodným lekárom v Lenartovciach. Bol činný aj literárne. Poviedky publikoval v periodikách Ľud, Svet, Život, Pravda, Práca, Roháč a v zborníku Zvítanie. Posmrtne mu vyšla zbierka sci-fi poviedok 
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a na ČVUT v Prahe. Do roku 1944 pracoval v Továrni na káble v Bratislave. Zapojil sa do ilegálneho protifašistického hnutia, podieľal sa na prípravách SNP v Tisovci, po jeho vypuknutí člen povstaleckej SNR, zástupca povereníka verejných prác, osvetový dôstojník 1. čs. armády na Slovensku. Po oslobodení pôsobil na Povereníctve priemyslu a obchodu v Košiciach, od r. 1963 bol ministrom priemyslu a stavebníctva. Bol vedúci kancelárie SNR a vedúci odboru Ústavu ekonomiky a organizácie stavebníctva v Bratislave. V Tisovci pomohol pri výstavbe novej budovy základnej školy a pamätníka Dr. Vladimíra Clementisa. Je autorom mnohých štúdií, prejavov a článkov z problematiky obnovy národného hospodárstva, industrializácie, stavebníctva a ekonomiky riadenia.
V rokoch 1826 – 1829 študoval na gymnáziu v Rožňave, potom študoval teológiu v Prešove, v Bratislave a vo Viedni. Pôsobilako farár v Liptovskom Mikuláši. Bol popredný reprezentant slovenského národného hnutia v 19. storočí, vedúca osobnosť generácie štúrovcov. Vyšiel s návrhom vydávať pre slovenský ľud poučné a náučné časopisy. Mal podstatný podiel na Prosbopise liptovského seniorátu o znovuzriadenie Katedry reči a literatúry českoslovanskej na lýceu v Bratislave. Bol najbližším spolupracovníkom Ľ. Štúra a J. M. Hurbana v snahách o organizovanosť slovenského národného hnutia. Podieľal sa na kodifikácii stredoslovenčiny ako celonárodného spisovného jazyka a na založení kultúrno-politického spolku Tatrín. Vydal brožúru Dobruo slovo Slovákom, súcim na slovo, proklamáciu Hlas k národu slovenskému a iné. Jeho hlavné literárne diela vznikli v porevolučných rokoch.
V Ratkovej prežil detstvo a v roku 1957 tu ukončil základné vzdelanie. Po maturite na JSŠ v Moldave nad Bodvou študoval v rokoch 1960 – 1965 ruský jazyk a históriu na Filozofickej fakulte Univerzity P. J. Šafárika v Prešove. Celý život pracoval v v Historickom ústave SAV v Bratislave, bol členom vo vedeckej organizácii Slovensko – maďarská komisia historikov. V práci sa orientoval na výskum obdobia druhej polovice 19. storočia, resp. prelomu 19. a 20. storočia, predovšetkým na politické a kultúrne dejiny Slovenska v uhorskom kontexte v epoche dualizmu. Rovnako ho zaujímali aj cirkevné dejiny slovenských evanjelikov. Jeho výskumná a publikačná činnosť je veľmi bohatá, napísal množstvo odborných a vedeckých článkov a štúdií v rôznych monografiách, zborníkoch, periodikách, venoval sa aj mnohým osobnostiam našich národných dejín.
Od r. 1926 pracoval ako stavbyvedúci na Slovensku, zúčastnil sa na rekonštrukcii mostov a ciest v okolí Brezna, Červenej Skaly, Tisovca a Revúcej, v r. 1949 – 1954 pôsobil v Dobšinej ako úsekový vedúci a hlavný inžinier stavby prečerpávacej vodnej elektrárne – hydrocentrály, potom riaditeľ Trate družby, od r. 1956 Inžinierskych stavieb v Košiciach. Spolupracovník ilegálneho protifašistického odboja v SNP, ako člen útvaru technickej pohotovosti povstaleckej armády viedol výstavbu vojenského letiska Rohozná pri Brezne. V r. 1955 bol vyznamenaný Radom práce.
Po maturite v Rožňave študoval na Filozofickej fakulte Slovenskej univerzity. Pôsobil na Gymnáziu v Revúcej, na Učiteľskej akadémii v Bratislave, na Telovýchovnom ústave Pedagogickej fakulty SU, kde vyučoval športové hry, participoval aj na výučbe korčuľovania a lyžovania a viedol semináre zo športovej psychológie. V r. 1960 sa stal vedúcim Katedry teórie a metodiky hier na ITVŠ UK v Bratislave (neskôr FTVŠ), kde vykonával tiež funkciu prodekana. Bol jedným zo zakladajúcich členov TJ Slávia UK a zakladateľom i trénerom jej volejbalového oddielu, s ktorým získal v r. 1966 prvý titul majstra ČSSR. Publikoval v športových časopisoch a je autor knižných publikácií a vysokoškolských učebníc – 
Do USA odišiel v roku 1909, kde neskoršie študoval teológiu. V júni 1921 bol inštalovaný za farára Slovenskej evanjelickej cirkvi v Akrone a Barbetone v štáte Ohio, neskôr pôsobil v Evanjelickom zväze v Johnstowne a v Michigane. V slovenských cirkevných zboroch zakladal rôzne spolky, skupiny a potom v nich pôsobil v národnom duchu: v nedeľnej škole, v ženskom i mužskom pomocnom spolku. Založil aj detský spevokol, pôsobil v divadelnom klube, v luteránskej lige, založil a dirigoval cirkevný orchester. Bol aktívny aj na poli občianskom, literárnom a politickom, bol plodným publicistom, písal i poéziu. V júni 1970 navštívil Maticu slovenskú v Martine. V evanjelickom kostole v Rejdovej sa konali v dňoch 24. – 26.8.2007 spomienkové slávnosti pri príležitosti jeho 111. výročia narodenia.
Od tohto roku vystupovala v Ľudovej opere a od roku 1915 bola členkou Štátnej opery v Budapešti. Bola poprednou interpretkou operných postáv vo svojom žánri (alt) a interpretkou piesní a oratórií. Často hosťovala v zahraničí na všetkých popredných európskych operných scénach. Ako stúpenkyňa pokrokového hnutia pravidelne vystupovala na kultúrnych podujatiach pre robotníkov. Zaslúžila sa o propagáciu diel B. Bartóka a Z. Kodálya. 
Krátko učila a od päťdesiatych rokov pôsobila v Okresnej knižnici v Rožňave, kde založila odbor regionálnej literatúry a spracovala bibliografiu osobností spätých s Rožňavou, ktorá vyšla i knižne. Od sedemdesiatych rokov pracovala v Štátnom okresnom archíve v Brzotíne. Tu spracovala stredoveké a časť novovekých archiválií o Rožňave, včítane katalógov. Zvýšenú pozornosť venovala remeselníctvu a dejinám lekárstva a lekárnictva, popísala aj históriu vzniku rožňavského dobrovoľného hasičského zboru.
Študoval na polytechnike v Grazi a v Karlsruhe, na Baníckej a lesníckej akadémii v Banskej Štiavnici. Banský a hutnícky odborník, autor početných posudkov pre súkromné banské spoločnosti o využití uhoľných a rudných ložísk. 26 rokov pôsobil ako banský a hutnícky správca v Brzotíne, neskôr v železničiarskej úč. spol. Union vo Zvolene. Písal o ložiskách železnej rudy v okolí Rožňavy, o mangánových rudách v Čučme a Betliari, o oloveno-zinkových ložiskách v Ardove, o výskyte chromitu v Tibe pri Plešivci, spracoval históriu antimónových a železorudných baní pri Rožňave a erárnych baní v Tisovci. Jeho najvýznamnejšim dielom je súpis lokalít s výskytmi železnej rudy, vypracovaný z poverenia Uhorskej prírodovednej spoločnosti (1880). Prispieval do odborných časopisov.
Po štúdiách na gymnáziu v Rimavskej Sobote a Levoči študoval teológiu a právo v Prešove. Po celý život pôsobil v Revúcej: ako profesor na Prvom slovenskom gymnáziu, po jeho zatvorení ako advokát, neskôr profesor a správca na Čs. štátnom reálnom gymnáziu, kde zriadil Spolok pre podporovanie nemajetných študentov, napokon ako verejný notár. Bol členom ústredia Slovenskej národnej strany a pracoval v evanjelickom cirkevnom zbore. Patril k tvorcom národnej koncepcie dejín Slovenska, bol zakladajúci člen Muzeálnej slovenskej spoločnosti a popredný predstaviteľ národného a kultúrneho života v Gemeri. Sústavne sa venoval štúdiu histórie, spracoval monografie významných osobností slovenského národného života, je autorom mnohých historických a miestopisných článkov o Gemeri. Vydal historické práce 
Študoval na gymnáziu a učiteľskom ústave v Revúcej. Pôsobil ako učiteľ v Drienčanoch, Kyjaticiach, Jelšave (tu z jeho triedy vyšla botanička Izabela Textorisová), vo Vyšnej Slanej, naposledy v Tisovci. Pracoval aj ako správca v tlačiarni Karola Salvu v Ružomberku a ako kustód v SNM Martine. Bol významným botanikom, kultúrnym a múzejným pracovníkom a redaktorem, venoval sa aj meteorológii a astronómii, bol zakladateľom organizovanej turistiky v Tisovci, bol aj členom spevokolu Tatran v Liptovskom Mikuláši. Najväčší úspech dosiahol v botanike. Objavil lokality viacerých rastlinných druhov v Tatrách a v okolí Tisovca. Písal odborné botanické články, zhotovil 200 botanických hesiel pre vtedy pripravovaný náučný slovník. Vytvoril vlastný herbár, ktorý daroval Národnému múzeu v Martine (vyše 5000 položiek) a menší herbár daroval meštianskej škole v Tisovci. Na vrchu Tŕstie je umiestnená jeho pamätná tabuľa (1930).