Umenie (35)
Banícke múzeum v Rožňave, kultúrne zariadenie Košického samosprávneho kraja, pozýva študentov stredných škôl do Galérie BM na diskusiu pod názvom Od procesu k premenám. Pôjde o sprievodné podujatie k výstave Premeny v bytí, inštalovanej v suteréne galérie a študenti budú diskutovať priamo s jej autorkou Michalou Hadušovskou. Prostredníctvom diskusie sa študenti dozvedia, ako prebieha proces umeleckej tvorby vo všeobecnosti a následne sa zamerajú na proces vzniku samotnej výstavy Premeny v bytí.
AMFO a Výtvarné spektrum. Vyhodnotenie regionálnych talentových súťaží
Napísal(a) Anežka Kleinová
Gemerské osvetové stredisko, kultúrne zariadenie Košického samosprávneho kraja, srdečne pozýva na výstavu obrazov a fotografií z regionálneho kola súťaží Výtvarné spektrum a AMFO, ktoré už mnoho rokov predstavujú dôležitú platformu pre neprofesionálnych autorov. Príďte objaviť tvorbu neprofesionálnych umelkýň a umelcov z rožňavského regiónu, ktoré/ktorí vo svojich dielach zachytili jedinečné príbehy, okamihy, emócie a osobité pohľady na svet okolo nás. Rozmanitosť vizuálnych prác odzrkadľuje pestrosť nápadov, štýlov a inšpirácií, a tým sa tvorí možnosť nielen nájsť si niečo svoje, ale aj rozšíriť si obzory. Množstvom početnejšie maľby sprevádza niekoľko fotografií.
Známy Pro musica nostra Gemeriensi festival opäť aj v Andrássyho obrazárni
Napísal(a) Erika Hermélyi Gecelovská
Hudobné centrum v spolupráci s Baníckym múzeom v Rožňave, kultúrnym zariadením Košického samosprávneho kraja, Vás pozývajú v rámci 4. ročníka medzinárodného hudobného festivalu na jedinečný koncert do príťažlivých priestorov Andrássyho obrazárne v Krásnohorskom Podhradí. Koncert sa uskutoční v nedeľu 6. októbra 2024 o 18:00 hod. Usporiadatelia festivalu prinášajú klasickú hudbu a recitáciu do významných architektonických pamiatok viacerých slovenských regiónov a Gemer nie je výnimkou. Jednotlivé koncerty festivalu sa uskutočnia v Rožňave, Lučenci, Revúcej, Štítniku, Rimavskom Brezove, Ochtinej, Plešivci a zavŕšením festivalu bude koncert v Andrássyho obrazárni v Krásnohorskom Podhradí.
Jeseň s klasickou hudbou v architektonických skvostoch Gemera, Novohradu a Malohontu
Napísal(a) HC
Aj tento rok zavíta obľúbený festival klasickej hudby Pro musica nostra Gemeriensi do regiónov Gemera, Novohradu a Malohontu. Obyvatelia a návštevníci Rožňavy, Lučenca, Revúcej, Štítnika, Rimavského Brezova, Ochtinej, Plešivca a Krásnohorského Podhradia si môžu od 29. septembra do 6. októbra 2024 vychutnať majstrovstvo umelcov z Holandska, Južnej Kórey, Českej republiky a Slovenska.
K základnej myšlienke festivalu slovami Igora Valentoviča, riaditeľa Hudobného centra: „Náš festival Pro musica nostra vznikol pomerne nedávno z idey predstaviť symbiózu historickej hudby s dobovou architektúrou v rozličných kútoch Slovenska. Chceme ním napomôcť obom komponentom tohto spolužitia – klasickej hudbe, ktorá sa napriek nekonečnému digitálnemu priestoru (či práve kvôli tejto nekonečnosti?) vytráca z našich životov i architektonickým pamiatkam, ktoré musia častokrát v záplave iných povrchných atrakcií bojovať na mape Slovenska o dôstojné miesto a záujem návštevníkov jednotlivých krajov, miest či obcí.“
Gregoriánsky chorál odštartuje jesenné aktivity v Brdárke
Napísal(a) Lucia Grznár Kormošová
(Brdárka, 4. septembra 2024) Hornogemerská obec, známa ako „Čerešňový raj“ vďaka tisíckam čerešňových stromov v jej chotári, bude v sobotu 7. septembra 2024 hostiť milovníkov gregoriánskych spevov. Skúsený choralista a lektor Marek Klein tu povedie workshop na tému Gregoriánsky chorál spojený s koncertom vokálneho súboru Gregoriana. Jesenný program, ktorý pripravuje pre širokú verejnosť v Brdárke miestne občianske združenie Alter Nativa bude predmetom ďalšieho príspevku. Už túto sobotu 7. septembra 2024 sa v Brdárke v čase 9:00 – 16:00 uskutoční workshop na tému Gregoriánsky chorál. „Cieľom nášho workshopu je oboznámiť účastníkov s gregoriánskym chorálom po stránke teoretickej, historickej, ale najmä praktickej – zapojením sa do spevu. Program bude prispôsobený stupňu pokročilosti jednotlivých účastníkov tak, aby si, v rámci možností, každý prišiel na svoje.
Dňa 7. augusta 2024 sa opäť uskutočnila v Štítniku vernisáž obrazov. Už nie v priestoroch Obecného úradu obce Štítnik ako vlani, ale v historickej bašte Vodného hradu v Štítniku. Išlo už o 2. ročník súťažnej výstavy, ktorú organizuje MO MS v Štítniku v spolupráci s DMS v Rožňave a obcou Štítnik s názvom – Štítnická dolina v obrazoch. Do súťaže sa prihlásilo viac účastníkov ako vlani a bašta sa celá zaplnila umením nielen profesionálnych, no i amatérskych umelcov všetkých vekových skupín. Zastúpené boli viaceré obce Štítnickej doliny: Kobeliarovo – Milan Laciak, Štítnik – Martina Belányiová, Erika Tomajková, Lenka Vranová, Nelka Belányiová, Ochtiná – Silvia Tomková, Rudná – Mária Kohuláková. Medzi zobrazenými motívmi najviac dominoval gotický Evanjelický kostol v Štítniku.
Medzinárodný maliarsky tábor Józsefa Basku – MLYN Rožňava 2024
Napísal(a) E. Tományová
Dňa 3. augusta 2024 sa otvorili brány Medzinárodného maliarskeho tábora MLYN Rožňava 2024. 25. ročník tohto najstaršieho podujatia svojho druhu na Slovensku nesie meno svojho zakladateľa, známeho maliara, zaslúžilého umelca Józsefa Basku (1935 – 2017), rodáka z Drnavy, ktorý detstvo a školské roky prežil v Rožňave. Od roku 1947 žil a tvoril v Budapešti. Svoj blízky vzťah k mestu vyjadril v roku 1997 založením a v spolupráci s mestom Rožňava v rokoch 1997– 2011 organizovaním maliarskeho tábora MLYN Rožňava. Na tento úspešný projekt v roku 2014 nadviazalo Občianske združenie Pre partnerské mestá Rožňavy, ktoré už Medzinárodný maliarsky tábor pravidelne realizuje 11 rokov.
Prešovská univerzita si pripomína 75. narodeniny známeho výtvarníka Jána Bartka
Napísal(a) A. Polačková
Prešov 08. november 2023 – Univerzitná knižnica (UK) Prešovskej univerzity v Prešove (PU) si pripomína 75. narodeniny známeho prešovského výtvarníka Jána Bartka výstavou výtvarných diel pod názvom ZA SVETLOM KATEDRÁL. Vystavených je celkovo 49 diel realizovaných dvomi výtvarnými technikami, olejomaľbami a prekvapujúco po rokoch umelec prezentuje aj niekoľko pastelov.
Vernisáže, ktorá sa konala v Centrálnej študovni UK PU, sa zúčastnilo takmer stopäťdesiat priaznivcov a obdivovateľov Bartkovho výtvarného umenia najmä z radov bývalých aj súčasných pedagógov a študentov univerzity, ale tiež jeho priateľov a osobností nielen z Prešova. Program vernisáže, ktorý prepojil výtvarné dielo so slovom a hudbou, uvádzal riaditeľ knižnice Peter Haľko: „Ján Bartko patrí medzi najčastejšie vystavujúcich umelcov v našej univerzitnej knižnici, pričom naposledy tu vystavoval pred piatimi rokmi. Odvtedy sa v našich životoch veľa zmenilo, no čo sa nezmenilo, je to, že Bartko neustále tvorí a prináša nám do našich životov svoju magickú poetiku a slnečné Grécko,“ vyzdvihol vo svojom úvodnom slove riaditeľ.
Tvorbu Ivony Ďuričovej, najmä detskej literatúry, zdobia dve zlaté a jedna platinová kniha
Napísal(a) MG od
S našou majsterkou slova vo veršoch či rýmoch Ivonou Ďuričovou, gemerskou rodáčkou z Rožňavského Bystrého a žijúcou pri Bratislave v Ivanke pri Dunaji, ktorá sa svojou tvorbou častejšie prejavuje ako skúsená autorka najmä detskej literatúry, sme sa pomerne pravidelne stretávali na internetovej stránke Maj Gemer. Básnenie, Zápisky z vodných znamení, Eromantické láskovníky, Prečo lienky nosia podkolienky, Veselá abeceda, Básničkový karneval, Moja najmilšia knižka, Učíme sa písať číslice, Zvieratká z abecedy, Obrázkové riekanky o rodine z Ivanky, Vtáčie dobrodružstvá, Vesmír a pehy. To bol začiatok titulov pekne sa rozmnožujúcej zbierky jej kníh. Pre našu známu autorku sme opäť pripravili niekoľko otázok.
Vieme, pani Ďuričová, že ste odvtedy ako Vám vyšla knižka Obrázkové riekanky o rodine z Ivanky nezaháľali a svoju tvorbu ste obohatili o ďalšie zaujímavé tituly. A to i napriek tomu, že ste prežívali menšie turbulencie pri zmene zamestnania. Ako to vlastne bolo v tom období s Vašou tvorbou? Môžete nám priblížiť niektoré skutočnosti?
Príďte sa zoznámiť s argentínskym tangom do jedinečných priestorov Andrássyho obrazárne v Krásnohorskom Podhradí. Umelecká skupina Art Inn spolu s Baníckym múzeom v Rožňave, kultúrnym zariadením Košického samosprávneho kraja, pre vás pripravili jedinečný tanečný večer. Na vašu spoločnosť sa tešia 12. 8. 2023 (sobota) od 17:00 do 22:30 hod.
Pripravili sme pre Vás úvodnú hodinu argentínskeho tanga, ktorú povedú taneční lektori Silvia a Karol Švajčíkovci: „Snažíme sa osloviť bežných ľudí a dať im možnosť vydať sa na cestu spoznávania s týmto krásnym, hlbokým a zároveň aj vášnivým tancom, ktorý keď sa tancuje v prítomnosti a dušou, je plný objatia a porozumenia aj bez slov.. a po tom vlastne všetci túžime.“
Viac...
Medzinárodný maliarsky tábor MLYN Rožňava 2023 v roku XXIV. výročia
Napísal(a) E. Tományová
V dňoch 5. – 12. augusta 2023 sa v Rožňave uskutoční 24. ročník Medzinárodného maliarskeho tábora MLYN Rožňava, ktorý od roku 2017 nesie meno jeho zakladateľa Józsefa Basku. Miestom konania stretnutia výtvarných umelcov je vilka v Rožňavských kúpeľoch.
Maliarsky tábor MLYN Rožňava 2023 organizuje v rámci úspešného projektu Občianske združenie Pre partnerské mestá Rožňavy, ktoré nadviazalo na rožňavské MLYNY konané v rokoch 1997 – 2011. Iniciátorom, zakladateľom, dlhoročným organizátorom a aktívnym účastníkom tábora bol akademický maliar, národný umelec a rodák z okolia Rožňavy József Baska (1935 – 2017), ktorý žil a tvoril v Budapešti.
Desiatu besedu s gemerskými remeselnikmi obohatili ďalší štyria umelci
Napísal(a) I. Čapóová
Desiata beseda s gemerskými remeselníkmi dňa 20.07.2023 v Lukia's kaviarni v Rožňave sa niesla v príjemnej atmosfére, ktorú navodil FS Haviar svojim tanečným a speváckym vystúpením počas prezentácie tvorby remeselníkov z Gemera. Pripomeňme, že na tomto podujatí, ktoré pripravilo Občianske združenie Gemerskí umelci v Rožňave, najprv Jana Hudáková Škvareniaková predstavila svoju milú háčkovanú tvorbu pre deti. Žije a tvorí svoje hebké dielka v Rožňave a svoju tvorbu prezentuje na jarmokoch v regióne Gemer - v Krásnohorskej Dlhej Lúke a na Ovčiarskych dňoch v Brzotíne. Pracuje v pobočke Generali Poisťovna v Rožňave ako TOP partner. Do ručných prác ju v detstve zasvätila stará mama z Gemerskej
Vyznanie Štítničanky Lenky Vranovej s obrazmi pod pazuchou o Letnom SLOVOMfeste
Napísal(a) L. Vranová
Vo štvrtok 13. júla 2023 sa Letný SLOVOMfest v Robotníckom dome v Banskej Bystrici presunul pre jemne daždivé počasie z nádvoria do sály. S pribúdajúcim šerom, vznikala komornejšia atmosféra. Priestory, výzdoba a javisko... V sále akoby zastal čas a ja som s odhodlaným nádychom takmer po tridsiatich rokoch vkročila dnu. Dnes nesúc si zopár vlastných obrazov pod pazuchou.
SLOVOMfest je stretnutie umelcov s myšlienkou "TVORIŤ A SPÁJAŤ". Prvýkrát zrealizoval tento projekt Marcel Páleš ako nultý ročník v roku 2013. Šlo o dvojdňové podujatie, na ktorom sa zúčastnilo sto umelecky aktívnych ľudí. Potom sa konal ešte dva roky po sebe. Po niekoľkoročnej prestávke sa Letný SLOVOMfest konal opäť v júli 2021 ako oslava desiateho výročia založenia Generácie nula. A odvtedy sa organizuje pravidelne.
Úspešná cesta talentovanej gemerskej sopranistky Evy Dovcovej od Slávika Slovenska po vážnu hudbu i k opernému spevu
Napísal(a) O. Doboš
Na koncerte Slovenskej filharmónie k sviatku svätých Cyrila a Metoda, ktorý v priamom prenose z Nitry odvysielala Slovenská televízia v utorok 4. júla 2023 na svojom druhom programe, sa predstavila aj sopranistka Eva Dovcová. Táto mladá operná speváčka pochádza z malej gemerskej obce Rožňavské Bystré a svoj spevácky talent prejavila už ako žiačka Základnej školy v Rožňavskom Bystrom. Napriek jej mladému veku ju už v tom čase zdobili také víťazstvá, ako je Slávik Slovenska, ktorého si svojím krásnym spevom odniesla z celoslovenských súťažných prehliadok až trikrát. Evička však smelo kráčala ďalej a študovala spev aj na umeleckých školách. Keďže Evička postupne opustila aj svoje rodisko a tríbila si svoj hlas aj pre náročný operný spev, rád by som položil našej umelkyni niekoľko otázok, aby ju bližšie poznali aj návštevníci našej webstránky.
































Pracoval ako redaktor vo vydavateľstve Osveta v Martine a vydavateľstve Mladé letá a Slovenský spisovateľ v Bratislave. Napísal mnohé detské rozprávky, povesti, dobrodružno-historické romány, ale aj psychologické diela pre dospelých, televízne a rozhlasové scenáre. Rodnému kraju venoval nejednu svoju prácu, k Muráňu sa viaže televízny scenár Pieseň o Muráni (1974), povesť Tomáš a lúpežní rytieri, životným osudom P. Dobšinského je venovaná kniha Zlatá podkova, zlaté pero, zlatý vlas (1997) a Rozprávkar a rozprávnica (2006). .- MM-
Základné vzdelanie nadobudol v Tisovci. V rokoch 1853 – 1855 študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote, potom v Levoči a v Těšíne, teológiu a filozofiu vo Viedni, kde pracoval v študentskom spolku Tatran. V rokoch 1866 – 1871 pôsobil ako riadny profesor na Prvom slovenskom gymnáziu v Revúcej, kde vyučoval slovenčinu, nemčinu, latinčinu a gréčtinu, zároveň na Učiteľskom semenisku (ústave) vyučoval kreslenie. V Revúcej sa venoval ľudovýchovnej a osvetovej činnosti, pomáhal zakladať a rozvíjať ochotnícke divadlo. Jeho zásluhou v tomto období vzniklo aj divadelnícke hnutie v rodnom Tisovci, kde vybudoval aj javisko. Popri pedagogickej práci sa venoval aj literárnej tvorbe. Debutoval veršami Hlasy z cudziny, potom vyšla zbierky Spomienky a Zvuky gemerské. Rôznymi článkami prispieval tiež do viacerých časopisov a novín. - MM-
Študoval na Baníckej a lesníckej akadémii v Banskej Štiavnici. V roku 1884 pracoval ako praktikant na riaditeľstve Rimamuránsko-salgótarjánskej spoločnosti v Ózde. Od r. 1887 bol banským úradníkom, v rokoch 1879 – 1900 vedúcim banského závodu v Železníku, kde sa v podstatnej miere zaslúžil o dobudovanie ťažobného závodu výstavbou povrchových zariadení, o sprístupnenie ložísk úvodnými banskými dielami a i. V r. 1900 – 1905 bol banským správcom v Rožňave, od 1905 tajomníkom banského riaditeľstva v Ózde. V r. 1897 na zasadnutí Gemersko-borsodskej pobočky Krajinskej uhorskej baníckej a hutníckej spoločnosti predložil návrh na vybudovanie baníckeho múzea v Rožňave a v r. 1902 s A. Müllerom vypracovali projekt interiérov múzea. Bol členom Krajinskej maďarskej baníckej a hutníckej spoločnosti. Zúčastnil sa na vydaní baníckej a hutníckej monografie Gemerskej a Borsodskej župy (1907), na ktorej spracoval časť o baníctve, o. i. aj z národopisného hľadiska..- MM-
Prvé gymnaziálne triedy absolvoval v Gemeri, študoval na Evanjelickom lýceu v Levoči, člen družiny štúrovcov na Evanjelickom lýceu v Bratislave, filozofiu a históriu študoval na univerzite v Halle. Profesor a riaditeľ Evanjelického gymnázia v Modre, redaktor Orla. Pôsobil vo Vindšachte, Modre, Těšíne a Martine. Vrcholným jeho dielom je Reštavrácia – historické svedectvo o politických kortešačkách a živote slovenského zemianstva. Dej jeho povesti Knieža liptovské je umiestnený do Liptova, Gemera a Spiša, do miest, ktoré Kalinčiak dôverne poznal. Napísal viacero
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote, teológiu v Prešove a v Lipsku. 30 rokov pôsobil v Rimavskej Píle (dnes časť Tisovca). Potom žil v Banskej Bystrici, kde pomáhal manželke Terézii Vansovej pri redigovaní časopisu Slovenská žena. Bol vynikajúci kazateľ, autor kázní, príležitostných rečí a úvah, presadil sa najmä romantickými a historickými poviedkami. Bol aj ochotníckym hercom slovenského divadla v Tisovci. V roku 1893 inicioval vznik Píľansko-hačavského potravného a úverového družstva, zaoberal sa včelárstvom a pomológiou. O tejto problematike publikoval aj články. - MM-
Študoval v Kolíne a na gymnáziu v Prahe. Pôsobil ako daňový úradník a ako prednosta Berného úradu v Revúcej, krátko v Rimavskej Sobote a inde. Patril medzi významných faunistikov Slovenska. Zbieral chrobáky v okolí Revúcej, najmä na Muránskej a Silickej planine. Svoje zberateľské cesty podnikal aj do zahraničia. Zhromaždil zbierku s vyše 15 tisíc exemplármi, ktorá je uložená v Slovenskom národnom múzeu v Bratislave. Bol členom Československej entomologickej spoločnosti a Slovenskej entomologickej spoločnosti SAV. - MM-
Študoval na gymnáziu v Rožňave a v Dobšinej, na lýceu v Kežmarku a na univerzite v Jene. Pôsobil ako riaditeľ gymnázia v Novom Sade a od r. 1833 ako profesor v Prahe. Kliesnil cestu novým názorom na literatúru a presadzoval jej aktívny vzťah k životu, k ľudovej kultúre. Položil vedecké základy slavistiky a bol predstaviteľom úzkych vzťahov medzi Čechmi a Slovákmi. Zaslúžil sa o rozvoj vedeckého bádania, školskej reformy a budovanie slavistických katedier. Intenzívne sa venoval štúdiu prameňov a pamiatok slovanských literatúr, výsledky štúdia publikoval v dielach Dejiny slovanskej reči a literatúry podľa všetkých nárečí, Slovanské starožitnosti, Slovanský národopis a mnohé ďalšie. Jeho meno nesie univerzita v Košiciach.- MM-
V r. 1861 – 1864 študoval v Rožňave, právo vo Viedni a Budapešti. Trvalým poľom jeho verejného účinkovania sa stala politika. Na cirkevných i svetských fórach bojoval proti zatvoreniu slovenského gymnázia v Revúcej. Inicioval vznik Slovenskej národnej rady, ako najvyššieho zastupiteľského orgánu slovenského národa, ktorá sa oficiálne konštituovala 30. októbra 1918 na pamätnom deklaračnom zhromaždení v Martine a stal sa jej predsedom. V roku 1919 sa stal spolupredsedom Matice slovenskej a čestným predsedom Slovenskej národnej a roľníckej strany. Okrem národnostných politických otázok vo svojich článkoch venoval pozornosť aj hospodárskym a sociálnym problémom. - MM-
Po vyučení pracoval ako baník a elektrikár v Lubeníku. V r. 1955 sa presťahoval z Rožňavy do Šivetíc, kde sa až do vysokého veku realizoval ako umelecký keramikár. Vyrábal rôzne upomienkové predmety (reliéfy s motívom jaskýň, hrnčeky a pod.) pre Správu slovenských jaskýň, ktoré sa potom predávali pred jaskyňami ako suveníry. Zakladateľ a duša gemersko-licineckej jaskyniarskej skupiny (OS SSS Gemer-Licince). Ako prvý 18.7.1964 vnikol do útrob Krásnohorskej jaskyne v Slovenskom krase. Bol spoluobjaviteľ Novej Brzotínskej jaskyne na Plešiveckej planine (1954), Gemerskoteplickej jaskyne (1959) na planine Koniar. Patril k prvým prieskumníkom jaskyne Homoľa na Muránskej planine v Spišskogemerskom krase, Kamenianskom krase (jaskynná subsústava Jánová-Čurgov), v oblasti Striebornej lúky v najzápadnejšom cípe Koniarskej planiny a iné. Na jar 2018 mu Slovenská speleologická spoločnosť udelila čestné členstvo. - MM-