Umenie (35)
Banícke múzeum v Rožňave, kultúrne zariadenie Košického samosprávneho kraja, pozýva študentov stredných škôl do Galérie BM na diskusiu pod názvom Od procesu k premenám. Pôjde o sprievodné podujatie k výstave Premeny v bytí, inštalovanej v suteréne galérie a študenti budú diskutovať priamo s jej autorkou Michalou Hadušovskou. Prostredníctvom diskusie sa študenti dozvedia, ako prebieha proces umeleckej tvorby vo všeobecnosti a následne sa zamerajú na proces vzniku samotnej výstavy Premeny v bytí.
AMFO a Výtvarné spektrum. Vyhodnotenie regionálnych talentových súťaží
Napísal(a) Anežka Kleinová
Gemerské osvetové stredisko, kultúrne zariadenie Košického samosprávneho kraja, srdečne pozýva na výstavu obrazov a fotografií z regionálneho kola súťaží Výtvarné spektrum a AMFO, ktoré už mnoho rokov predstavujú dôležitú platformu pre neprofesionálnych autorov. Príďte objaviť tvorbu neprofesionálnych umelkýň a umelcov z rožňavského regiónu, ktoré/ktorí vo svojich dielach zachytili jedinečné príbehy, okamihy, emócie a osobité pohľady na svet okolo nás. Rozmanitosť vizuálnych prác odzrkadľuje pestrosť nápadov, štýlov a inšpirácií, a tým sa tvorí možnosť nielen nájsť si niečo svoje, ale aj rozšíriť si obzory. Množstvom početnejšie maľby sprevádza niekoľko fotografií.
Známy Pro musica nostra Gemeriensi festival opäť aj v Andrássyho obrazárni
Napísal(a) Erika Hermélyi Gecelovská
Hudobné centrum v spolupráci s Baníckym múzeom v Rožňave, kultúrnym zariadením Košického samosprávneho kraja, Vás pozývajú v rámci 4. ročníka medzinárodného hudobného festivalu na jedinečný koncert do príťažlivých priestorov Andrássyho obrazárne v Krásnohorskom Podhradí. Koncert sa uskutoční v nedeľu 6. októbra 2024 o 18:00 hod. Usporiadatelia festivalu prinášajú klasickú hudbu a recitáciu do významných architektonických pamiatok viacerých slovenských regiónov a Gemer nie je výnimkou. Jednotlivé koncerty festivalu sa uskutočnia v Rožňave, Lučenci, Revúcej, Štítniku, Rimavskom Brezove, Ochtinej, Plešivci a zavŕšením festivalu bude koncert v Andrássyho obrazárni v Krásnohorskom Podhradí.
Jeseň s klasickou hudbou v architektonických skvostoch Gemera, Novohradu a Malohontu
Napísal(a) HC
Aj tento rok zavíta obľúbený festival klasickej hudby Pro musica nostra Gemeriensi do regiónov Gemera, Novohradu a Malohontu. Obyvatelia a návštevníci Rožňavy, Lučenca, Revúcej, Štítnika, Rimavského Brezova, Ochtinej, Plešivca a Krásnohorského Podhradia si môžu od 29. septembra do 6. októbra 2024 vychutnať majstrovstvo umelcov z Holandska, Južnej Kórey, Českej republiky a Slovenska.
K základnej myšlienke festivalu slovami Igora Valentoviča, riaditeľa Hudobného centra: „Náš festival Pro musica nostra vznikol pomerne nedávno z idey predstaviť symbiózu historickej hudby s dobovou architektúrou v rozličných kútoch Slovenska. Chceme ním napomôcť obom komponentom tohto spolužitia – klasickej hudbe, ktorá sa napriek nekonečnému digitálnemu priestoru (či práve kvôli tejto nekonečnosti?) vytráca z našich životov i architektonickým pamiatkam, ktoré musia častokrát v záplave iných povrchných atrakcií bojovať na mape Slovenska o dôstojné miesto a záujem návštevníkov jednotlivých krajov, miest či obcí.“
Gregoriánsky chorál odštartuje jesenné aktivity v Brdárke
Napísal(a) Lucia Grznár Kormošová
(Brdárka, 4. septembra 2024) Hornogemerská obec, známa ako „Čerešňový raj“ vďaka tisíckam čerešňových stromov v jej chotári, bude v sobotu 7. septembra 2024 hostiť milovníkov gregoriánskych spevov. Skúsený choralista a lektor Marek Klein tu povedie workshop na tému Gregoriánsky chorál spojený s koncertom vokálneho súboru Gregoriana. Jesenný program, ktorý pripravuje pre širokú verejnosť v Brdárke miestne občianske združenie Alter Nativa bude predmetom ďalšieho príspevku. Už túto sobotu 7. septembra 2024 sa v Brdárke v čase 9:00 – 16:00 uskutoční workshop na tému Gregoriánsky chorál. „Cieľom nášho workshopu je oboznámiť účastníkov s gregoriánskym chorálom po stránke teoretickej, historickej, ale najmä praktickej – zapojením sa do spevu. Program bude prispôsobený stupňu pokročilosti jednotlivých účastníkov tak, aby si, v rámci možností, každý prišiel na svoje.
Dňa 7. augusta 2024 sa opäť uskutočnila v Štítniku vernisáž obrazov. Už nie v priestoroch Obecného úradu obce Štítnik ako vlani, ale v historickej bašte Vodného hradu v Štítniku. Išlo už o 2. ročník súťažnej výstavy, ktorú organizuje MO MS v Štítniku v spolupráci s DMS v Rožňave a obcou Štítnik s názvom – Štítnická dolina v obrazoch. Do súťaže sa prihlásilo viac účastníkov ako vlani a bašta sa celá zaplnila umením nielen profesionálnych, no i amatérskych umelcov všetkých vekových skupín. Zastúpené boli viaceré obce Štítnickej doliny: Kobeliarovo – Milan Laciak, Štítnik – Martina Belányiová, Erika Tomajková, Lenka Vranová, Nelka Belányiová, Ochtiná – Silvia Tomková, Rudná – Mária Kohuláková. Medzi zobrazenými motívmi najviac dominoval gotický Evanjelický kostol v Štítniku.
Medzinárodný maliarsky tábor Józsefa Basku – MLYN Rožňava 2024
Napísal(a) E. Tományová
Dňa 3. augusta 2024 sa otvorili brány Medzinárodného maliarskeho tábora MLYN Rožňava 2024. 25. ročník tohto najstaršieho podujatia svojho druhu na Slovensku nesie meno svojho zakladateľa, známeho maliara, zaslúžilého umelca Józsefa Basku (1935 – 2017), rodáka z Drnavy, ktorý detstvo a školské roky prežil v Rožňave. Od roku 1947 žil a tvoril v Budapešti. Svoj blízky vzťah k mestu vyjadril v roku 1997 založením a v spolupráci s mestom Rožňava v rokoch 1997– 2011 organizovaním maliarskeho tábora MLYN Rožňava. Na tento úspešný projekt v roku 2014 nadviazalo Občianske združenie Pre partnerské mestá Rožňavy, ktoré už Medzinárodný maliarsky tábor pravidelne realizuje 11 rokov.
Prešovská univerzita si pripomína 75. narodeniny známeho výtvarníka Jána Bartka
Napísal(a) A. Polačková
Prešov 08. november 2023 – Univerzitná knižnica (UK) Prešovskej univerzity v Prešove (PU) si pripomína 75. narodeniny známeho prešovského výtvarníka Jána Bartka výstavou výtvarných diel pod názvom ZA SVETLOM KATEDRÁL. Vystavených je celkovo 49 diel realizovaných dvomi výtvarnými technikami, olejomaľbami a prekvapujúco po rokoch umelec prezentuje aj niekoľko pastelov.
Vernisáže, ktorá sa konala v Centrálnej študovni UK PU, sa zúčastnilo takmer stopäťdesiat priaznivcov a obdivovateľov Bartkovho výtvarného umenia najmä z radov bývalých aj súčasných pedagógov a študentov univerzity, ale tiež jeho priateľov a osobností nielen z Prešova. Program vernisáže, ktorý prepojil výtvarné dielo so slovom a hudbou, uvádzal riaditeľ knižnice Peter Haľko: „Ján Bartko patrí medzi najčastejšie vystavujúcich umelcov v našej univerzitnej knižnici, pričom naposledy tu vystavoval pred piatimi rokmi. Odvtedy sa v našich životoch veľa zmenilo, no čo sa nezmenilo, je to, že Bartko neustále tvorí a prináša nám do našich životov svoju magickú poetiku a slnečné Grécko,“ vyzdvihol vo svojom úvodnom slove riaditeľ.
Tvorbu Ivony Ďuričovej, najmä detskej literatúry, zdobia dve zlaté a jedna platinová kniha
Napísal(a) MG od
S našou majsterkou slova vo veršoch či rýmoch Ivonou Ďuričovou, gemerskou rodáčkou z Rožňavského Bystrého a žijúcou pri Bratislave v Ivanke pri Dunaji, ktorá sa svojou tvorbou častejšie prejavuje ako skúsená autorka najmä detskej literatúry, sme sa pomerne pravidelne stretávali na internetovej stránke Maj Gemer. Básnenie, Zápisky z vodných znamení, Eromantické láskovníky, Prečo lienky nosia podkolienky, Veselá abeceda, Básničkový karneval, Moja najmilšia knižka, Učíme sa písať číslice, Zvieratká z abecedy, Obrázkové riekanky o rodine z Ivanky, Vtáčie dobrodružstvá, Vesmír a pehy. To bol začiatok titulov pekne sa rozmnožujúcej zbierky jej kníh. Pre našu známu autorku sme opäť pripravili niekoľko otázok.
Vieme, pani Ďuričová, že ste odvtedy ako Vám vyšla knižka Obrázkové riekanky o rodine z Ivanky nezaháľali a svoju tvorbu ste obohatili o ďalšie zaujímavé tituly. A to i napriek tomu, že ste prežívali menšie turbulencie pri zmene zamestnania. Ako to vlastne bolo v tom období s Vašou tvorbou? Môžete nám priblížiť niektoré skutočnosti?
Príďte sa zoznámiť s argentínskym tangom do jedinečných priestorov Andrássyho obrazárne v Krásnohorskom Podhradí. Umelecká skupina Art Inn spolu s Baníckym múzeom v Rožňave, kultúrnym zariadením Košického samosprávneho kraja, pre vás pripravili jedinečný tanečný večer. Na vašu spoločnosť sa tešia 12. 8. 2023 (sobota) od 17:00 do 22:30 hod.
Pripravili sme pre Vás úvodnú hodinu argentínskeho tanga, ktorú povedú taneční lektori Silvia a Karol Švajčíkovci: „Snažíme sa osloviť bežných ľudí a dať im možnosť vydať sa na cestu spoznávania s týmto krásnym, hlbokým a zároveň aj vášnivým tancom, ktorý keď sa tancuje v prítomnosti a dušou, je plný objatia a porozumenia aj bez slov.. a po tom vlastne všetci túžime.“
Viac...
Medzinárodný maliarsky tábor MLYN Rožňava 2023 v roku XXIV. výročia
Napísal(a) E. Tományová
V dňoch 5. – 12. augusta 2023 sa v Rožňave uskutoční 24. ročník Medzinárodného maliarskeho tábora MLYN Rožňava, ktorý od roku 2017 nesie meno jeho zakladateľa Józsefa Basku. Miestom konania stretnutia výtvarných umelcov je vilka v Rožňavských kúpeľoch.
Maliarsky tábor MLYN Rožňava 2023 organizuje v rámci úspešného projektu Občianske združenie Pre partnerské mestá Rožňavy, ktoré nadviazalo na rožňavské MLYNY konané v rokoch 1997 – 2011. Iniciátorom, zakladateľom, dlhoročným organizátorom a aktívnym účastníkom tábora bol akademický maliar, národný umelec a rodák z okolia Rožňavy József Baska (1935 – 2017), ktorý žil a tvoril v Budapešti.
Desiatu besedu s gemerskými remeselnikmi obohatili ďalší štyria umelci
Napísal(a) I. Čapóová
Desiata beseda s gemerskými remeselníkmi dňa 20.07.2023 v Lukia's kaviarni v Rožňave sa niesla v príjemnej atmosfére, ktorú navodil FS Haviar svojim tanečným a speváckym vystúpením počas prezentácie tvorby remeselníkov z Gemera. Pripomeňme, že na tomto podujatí, ktoré pripravilo Občianske združenie Gemerskí umelci v Rožňave, najprv Jana Hudáková Škvareniaková predstavila svoju milú háčkovanú tvorbu pre deti. Žije a tvorí svoje hebké dielka v Rožňave a svoju tvorbu prezentuje na jarmokoch v regióne Gemer - v Krásnohorskej Dlhej Lúke a na Ovčiarskych dňoch v Brzotíne. Pracuje v pobočke Generali Poisťovna v Rožňave ako TOP partner. Do ručných prác ju v detstve zasvätila stará mama z Gemerskej
Vyznanie Štítničanky Lenky Vranovej s obrazmi pod pazuchou o Letnom SLOVOMfeste
Napísal(a) L. Vranová
Vo štvrtok 13. júla 2023 sa Letný SLOVOMfest v Robotníckom dome v Banskej Bystrici presunul pre jemne daždivé počasie z nádvoria do sály. S pribúdajúcim šerom, vznikala komornejšia atmosféra. Priestory, výzdoba a javisko... V sále akoby zastal čas a ja som s odhodlaným nádychom takmer po tridsiatich rokoch vkročila dnu. Dnes nesúc si zopár vlastných obrazov pod pazuchou.
SLOVOMfest je stretnutie umelcov s myšlienkou "TVORIŤ A SPÁJAŤ". Prvýkrát zrealizoval tento projekt Marcel Páleš ako nultý ročník v roku 2013. Šlo o dvojdňové podujatie, na ktorom sa zúčastnilo sto umelecky aktívnych ľudí. Potom sa konal ešte dva roky po sebe. Po niekoľkoročnej prestávke sa Letný SLOVOMfest konal opäť v júli 2021 ako oslava desiateho výročia založenia Generácie nula. A odvtedy sa organizuje pravidelne.
Úspešná cesta talentovanej gemerskej sopranistky Evy Dovcovej od Slávika Slovenska po vážnu hudbu i k opernému spevu
Napísal(a) O. Doboš
Na koncerte Slovenskej filharmónie k sviatku svätých Cyrila a Metoda, ktorý v priamom prenose z Nitry odvysielala Slovenská televízia v utorok 4. júla 2023 na svojom druhom programe, sa predstavila aj sopranistka Eva Dovcová. Táto mladá operná speváčka pochádza z malej gemerskej obce Rožňavské Bystré a svoj spevácky talent prejavila už ako žiačka Základnej školy v Rožňavskom Bystrom. Napriek jej mladému veku ju už v tom čase zdobili také víťazstvá, ako je Slávik Slovenska, ktorého si svojím krásnym spevom odniesla z celoslovenských súťažných prehliadok až trikrát. Evička však smelo kráčala ďalej a študovala spev aj na umeleckých školách. Keďže Evička postupne opustila aj svoje rodisko a tríbila si svoj hlas aj pre náročný operný spev, rád by som položil našej umelkyni niekoľko otázok, aby ju bližšie poznali aj návštevníci našej webstránky.
Zmaturoval na Vyššej hospodárskej škole v Košiciach, pokračoval na Vojenskej akadémii v Hraniciach a na Vysokej vojenskej škole v Bratislave. Plnil vojenské rozkazy v Charkove, v Banskej Bystrici a v Bratislave. V r. 1944 sa stal vedúcim oddelenia na Vojenskom ústredí v Banskej Bystrici a pripravoval zapojenie slovenskej armády do SNP, bol vymenovaný za náčelníka štábu Veliteľstva 1. čs. armády na Slovensku. 
Študoval na gymnáziu v Banskej Bystrici a na Lekárskej fakulte Slovenskej univerzity. Ako lekár pôsobil v Košiciach, potom bol obvodným lekárom na rôznych miestach. Od r. 1965 bol obvodným lekárom v Lenartovciach. Bol činný aj literárne. Poviedky publikoval v periodikách Ľud, Svet, Život, Pravda, Práca, Roháč a v zborníku Zvítanie. Posmrtne mu vyšla zbierka sci-fi poviedok 
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a na ČVUT v Prahe. Do roku 1944 pracoval v Továrni na káble v Bratislave. Zapojil sa do ilegálneho protifašistického hnutia, podieľal sa na prípravách SNP v Tisovci, po jeho vypuknutí člen povstaleckej SNR, zástupca povereníka verejných prác, osvetový dôstojník 1. čs. armády na Slovensku. Po oslobodení pôsobil na Povereníctve priemyslu a obchodu v Košiciach, od r. 1963 bol ministrom priemyslu a stavebníctva. Bol vedúci kancelárie SNR a vedúci odboru Ústavu ekonomiky a organizácie stavebníctva v Bratislave. V Tisovci pomohol pri výstavbe novej budovy základnej školy a pamätníka Dr. Vladimíra Clementisa. Je autorom mnohých štúdií, prejavov a článkov z problematiky obnovy národného hospodárstva, industrializácie, stavebníctva a ekonomiky riadenia.
V rokoch 1826 – 1829 študoval na gymnáziu v Rožňave, potom študoval teológiu v Prešove, v Bratislave a vo Viedni. Pôsobilako farár v Liptovskom Mikuláši. Bol popredný reprezentant slovenského národného hnutia v 19. storočí, vedúca osobnosť generácie štúrovcov. Vyšiel s návrhom vydávať pre slovenský ľud poučné a náučné časopisy. Mal podstatný podiel na Prosbopise liptovského seniorátu o znovuzriadenie Katedry reči a literatúry českoslovanskej na lýceu v Bratislave. Bol najbližším spolupracovníkom Ľ. Štúra a J. M. Hurbana v snahách o organizovanosť slovenského národného hnutia. Podieľal sa na kodifikácii stredoslovenčiny ako celonárodného spisovného jazyka a na založení kultúrno-politického spolku Tatrín. Vydal brožúru Dobruo slovo Slovákom, súcim na slovo, proklamáciu Hlas k národu slovenskému a iné. Jeho hlavné literárne diela vznikli v porevolučných rokoch.
V Ratkovej prežil detstvo a v roku 1957 tu ukončil základné vzdelanie. Po maturite na JSŠ v Moldave nad Bodvou študoval v rokoch 1960 – 1965 ruský jazyk a históriu na Filozofickej fakulte Univerzity P. J. Šafárika v Prešove. Celý život pracoval v v Historickom ústave SAV v Bratislave, bol členom vo vedeckej organizácii Slovensko – maďarská komisia historikov. V práci sa orientoval na výskum obdobia druhej polovice 19. storočia, resp. prelomu 19. a 20. storočia, predovšetkým na politické a kultúrne dejiny Slovenska v uhorskom kontexte v epoche dualizmu. Rovnako ho zaujímali aj cirkevné dejiny slovenských evanjelikov. Jeho výskumná a publikačná činnosť je veľmi bohatá, napísal množstvo odborných a vedeckých článkov a štúdií v rôznych monografiách, zborníkoch, periodikách, venoval sa aj mnohým osobnostiam našich národných dejín.
Od r. 1926 pracoval ako stavbyvedúci na Slovensku, zúčastnil sa na rekonštrukcii mostov a ciest v okolí Brezna, Červenej Skaly, Tisovca a Revúcej, v r. 1949 – 1954 pôsobil v Dobšinej ako úsekový vedúci a hlavný inžinier stavby prečerpávacej vodnej elektrárne – hydrocentrály, potom riaditeľ Trate družby, od r. 1956 Inžinierskych stavieb v Košiciach. Spolupracovník ilegálneho protifašistického odboja v SNP, ako člen útvaru technickej pohotovosti povstaleckej armády viedol výstavbu vojenského letiska Rohozná pri Brezne. V r. 1955 bol vyznamenaný Radom práce.
Po maturite v Rožňave študoval na Filozofickej fakulte Slovenskej univerzity. Pôsobil na Gymnáziu v Revúcej, na Učiteľskej akadémii v Bratislave, na Telovýchovnom ústave Pedagogickej fakulty SU, kde vyučoval športové hry, participoval aj na výučbe korčuľovania a lyžovania a viedol semináre zo športovej psychológie. V r. 1960 sa stal vedúcim Katedry teórie a metodiky hier na ITVŠ UK v Bratislave (neskôr FTVŠ), kde vykonával tiež funkciu prodekana. Bol jedným zo zakladajúcich členov TJ Slávia UK a zakladateľom i trénerom jej volejbalového oddielu, s ktorým získal v r. 1966 prvý titul majstra ČSSR. Publikoval v športových časopisoch a je autor knižných publikácií a vysokoškolských učebníc – 
Do USA odišiel v roku 1909, kde neskoršie študoval teológiu. V júni 1921 bol inštalovaný za farára Slovenskej evanjelickej cirkvi v Akrone a Barbetone v štáte Ohio, neskôr pôsobil v Evanjelickom zväze v Johnstowne a v Michigane. V slovenských cirkevných zboroch zakladal rôzne spolky, skupiny a potom v nich pôsobil v národnom duchu: v nedeľnej škole, v ženskom i mužskom pomocnom spolku. Založil aj detský spevokol, pôsobil v divadelnom klube, v luteránskej lige, založil a dirigoval cirkevný orchester. Bol aktívny aj na poli občianskom, literárnom a politickom, bol plodným publicistom, písal i poéziu. V júni 1970 navštívil Maticu slovenskú v Martine. V evanjelickom kostole v Rejdovej sa konali v dňoch 24. – 26.8.2007 spomienkové slávnosti pri príležitosti jeho 111. výročia narodenia.
Od tohto roku vystupovala v Ľudovej opere a od roku 1915 bola členkou Štátnej opery v Budapešti. Bola poprednou interpretkou operných postáv vo svojom žánri (alt) a interpretkou piesní a oratórií. Často hosťovala v zahraničí na všetkých popredných európskych operných scénach. Ako stúpenkyňa pokrokového hnutia pravidelne vystupovala na kultúrnych podujatiach pre robotníkov. Zaslúžila sa o propagáciu diel B. Bartóka a Z. Kodálya. 
Krátko učila a od päťdesiatych rokov pôsobila v Okresnej knižnici v Rožňave, kde založila odbor regionálnej literatúry a spracovala bibliografiu osobností spätých s Rožňavou, ktorá vyšla i knižne. Od sedemdesiatych rokov pracovala v Štátnom okresnom archíve v Brzotíne. Tu spracovala stredoveké a časť novovekých archiválií o Rožňave, včítane katalógov. Zvýšenú pozornosť venovala remeselníctvu a dejinám lekárstva a lekárnictva, popísala aj históriu vzniku rožňavského dobrovoľného hasičského zboru.
Študoval na polytechnike v Grazi a v Karlsruhe, na Baníckej a lesníckej akadémii v Banskej Štiavnici. Banský a hutnícky odborník, autor početných posudkov pre súkromné banské spoločnosti o využití uhoľných a rudných ložísk. 26 rokov pôsobil ako banský a hutnícky správca v Brzotíne, neskôr v železničiarskej úč. spol. Union vo Zvolene. Písal o ložiskách železnej rudy v okolí Rožňavy, o mangánových rudách v Čučme a Betliari, o oloveno-zinkových ložiskách v Ardove, o výskyte chromitu v Tibe pri Plešivci, spracoval históriu antimónových a železorudných baní pri Rožňave a erárnych baní v Tisovci. Jeho najvýznamnejšim dielom je súpis lokalít s výskytmi železnej rudy, vypracovaný z poverenia Uhorskej prírodovednej spoločnosti (1880). Prispieval do odborných časopisov.
Po štúdiách na gymnáziu v Rimavskej Sobote a Levoči študoval teológiu a právo v Prešove. Po celý život pôsobil v Revúcej: ako profesor na Prvom slovenskom gymnáziu, po jeho zatvorení ako advokát, neskôr profesor a správca na Čs. štátnom reálnom gymnáziu, kde zriadil Spolok pre podporovanie nemajetných študentov, napokon ako verejný notár. Bol členom ústredia Slovenskej národnej strany a pracoval v evanjelickom cirkevnom zbore. Patril k tvorcom národnej koncepcie dejín Slovenska, bol zakladajúci člen Muzeálnej slovenskej spoločnosti a popredný predstaviteľ národného a kultúrneho života v Gemeri. Sústavne sa venoval štúdiu histórie, spracoval monografie významných osobností slovenského národného života, je autorom mnohých historických a miestopisných článkov o Gemeri. Vydal historické práce 
Študoval na gymnáziu a učiteľskom ústave v Revúcej. Pôsobil ako učiteľ v Drienčanoch, Kyjaticiach, Jelšave (tu z jeho triedy vyšla botanička Izabela Textorisová), vo Vyšnej Slanej, naposledy v Tisovci. Pracoval aj ako správca v tlačiarni Karola Salvu v Ružomberku a ako kustód v SNM Martine. Bol významným botanikom, kultúrnym a múzejným pracovníkom a redaktorem, venoval sa aj meteorológii a astronómii, bol zakladateľom organizovanej turistiky v Tisovci, bol aj členom spevokolu Tatran v Liptovskom Mikuláši. Najväčší úspech dosiahol v botanike. Objavil lokality viacerých rastlinných druhov v Tatrách a v okolí Tisovca. Písal odborné botanické články, zhotovil 200 botanických hesiel pre vtedy pripravovaný náučný slovník. Vytvoril vlastný herbár, ktorý daroval Národnému múzeu v Martine (vyše 5000 položiek) a menší herbár daroval meštianskej škole v Tisovci. Na vrchu Tŕstie je umiestnená jeho pamätná tabuľa (1930).