využíva v prevažnej miere kameň a bronz. Svoje diela predstavil na viacerých výstavách v Moskve, Toronte, Berlíne, Paríži, Viedni a ďalších mestách. Spolupracuje s Galériou umenia Pegas a je hosťujúcim umelcom v prestížnej spoločnosti Spectrum ART so sídlom v Bratislave. Jeho tvorbu vystavujú mnohé galérie, je zastúpená v súkromných zbierkach a vyhľadávajú ju zberatelia umenia z celého sveta.
Podľa jeho vlastných slov sa venuje voľnej tvorbe, ktorá spočíva v tom, že si vymyslí svoj vlastný projekt, ktorý si najskôr rozkreslí, zváži, ktorým smerom to bude pokračovať a potom už tvorí. Takmer všetko, čo vyjde z jeho rúk, je inšpirované prírodou, lebo priznal, že „príroda je najväčší sochár, ktorá vytvára krásne veci“. Chodí často do prírody a k moru, a materiál, ktorý tam nájde, väčšinou sú to rôzne kamene, začne kombinovať a spájať s bronzom. Do tvorby potom dáva tú jeho vlastnú pečať, ľudskú pečať prepojenú s prírodou. Kameň veľmi neopracováva, necháva ho v pôvodnom stave, len z neho vychádza a dotvára svoju filozofiu a umelecké predstavy, a tak vlastne vznikne jeden celok ako sochársky objekt.
Prelom v jeho tvorbe zaznamenal súbor priestorových objektov, ktoré takto charakterizoval J. Červenko: „Súbor priestorových objektov akad. sochára Vojtecha Farkaša prichádza na prahu milénia. Vstupuje zo svojej myšlienkovej podoby do hmotného trojdimenzionálneho sveta, v ktorom ju autor predkladá. Ambíciou súboru je odovzdať pocity, prežitok búrlivých myšlienok, rezonujúcich v očakávaní príchodu nového tisícročia ako ďalšej epochy vývoja udalostí a vecí v našom časopriestore. Svoj pohľad na premeny sveta tlmočí autor jednotlivými priestorovými objektami, obsahujúcimi mimoriadne silný mystický náboj. Na pozadí rozhrania materiálov Vojto Farkaš predznamenáva svoj pohľad na zrod novej epochy. Objekty už svojimi názvami označujú témy, ktoré sa v podobe myšlienok zhmotňujú. K bližšiemu vysvetleniu úrovne jeho vnímania sveta a formovania tvarov si pomôže citátom Fritjofa Capru: "Svet nie je ilúziou, ako sa často chybne tvrdí. Ilúzia spočíva len v našom pohľade na vec, keď si myslíme, že tvary a štruktúry, veci a udalostí vôkol nás sú pravou podobou prírody, namiesto toho, aby sme si uvedomili, že sú to predstavy našich všetko merajúcich a kategorizujúcich myslí." Komentár k jednotlivým priestorovým dielam ponúka slová ako prostriedky na odovzdanie myšlienok autora kolekcie, aj keď on sám sa drží známeho výroku Zenu „vo chvíli, keď o veci začínaš hovoriť, míňaš cieľ...“
Prajeme rodákovi z Rožňavy a v súčasnosti už Bratislavčanovi akad. sochárovi Vojtechovi Farkašovi do ďalších rokov veľa tvorivých síl pri jeho špecifickom a originálnom prístupe k témam a ich realizácii, hojnosť nových invenčných myšlienok, pokračujúci rad úspešných krokov a mnoho ďalších pestrých životných radostí.
Marta Mikitová
{jcomments on}
































Jeden z najkreatívnejších slovenských sochárov súčasnej doby akad. sochár Vojtech Farkaš dnes v plnom tvorivom nasadení oslávi svoju šesťdesiatku. Pochádza z Rožňavy, kde sa narodil 22. marca 1953. Štúdium na Strednej škole umeleckého priemyslu v Bratislave absolvoval v roku 1972 u profesora L. Korkoša a na Vysokej škole výtvarných umení v Bratislave v roku 1983 u profesora J. Kulicha. Venuje sa tvorbe voľnej plastiky, interiérovej a exteriérovej sochárskej tvorbe, ako materiál
Pracoval na Mineralogickom ústave Prírodovedeckej fakulty UK v Prahe, ale svoju vedecko-výskumnú prácu z oblasti experimentálnej mineralógie a štruktúrno-kryštalografického výskumu orientoval hlavne na Slovensko. V Nižnej Slanej opísal novú lokalitu evansitu, v Rožňave výskyt rutilu a minerály niklu, v Dobšinej výskyt rýdzeho bizmutu. Autor prác o Dobšinskej ľadovej jaskyni. Zasahoval i do dalších geologických odborov, zvlášť do tektonickej geológie a do petrografie. Zúčastnil sa protifašistického odboja, pri zatýkání sa postavil na odpor a zahynul, čo pripomína aj pamätná tabuľa Padli za vlast v budove dekanátu PF UK v Prahe.
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a v Tisovci, kde v roku 1940 maturoval. Na FF UK v Bratislave vyštudoval slovenčinu a nemčinu. Aktívne sa zúčastnil protifašistického odboja v SNP. Na sklonku roka 1944 bol zatknutý a odvlečený do koncentračného tábora v Mauthausene a neskôr do Dachau. Po návrate bol tajomníkom slovenskej sekcie Zväzu čs. spisovateľov, redaktorom týždenníka Kultúrny život, vedúcim scenáristického oddelenia Čs. štátneho filmu, od roku 1955 šéfredaktorom Slovenských pohľadov. V rokoch 1956 – 1974 sa profesionálne venoval literárnej tvorbe. V roku 1974 sa stal predsedom Matice slovenskej a v tejto funkcii zotrval až do roku 1990
Ordinovaný bol v r. 1956 v Bratislave. V rokoch 1968 – 1970 pôsobil ako kaplán v Hnúšti, v rokoch 1982 – 1990 ako správca farnosti v Gemerskej Polome. Za administrátora rožňavskej diecézy bol Jánom Pavlom II. menovaný v r. 1990. Úradu sa ujal 18.2.1990 a na biskupa bol vysvätený 18.3.1990 v Rožňave Jozefom kardinálom Tomkom. V Konferencii biskupov Slovenska niekoľko rokov pracoval v Komisii pre školstvo a kultúru, napokon pracoval v Komisii pre klérus a výchovu povolaní. Je autorom knihy
Študoval na Akadémii výtvarných umení v Budapešti, absolvoval študijnú cestu do Tirolska a Talianska.
Pôvodným menom Štefan Bartušek. Študoval na VŠVU v Bratislave a na Karlovej univerzite v Prahe. Od roku 1961 žil a tvoril v Banskej Bystrici. Stál pri vzniku Katedry Výtvarnej tvorby Pedagogickej fakulty v Banskej Bystrici a aj pri zrode Katedry výtvarnej tvorby na Akadémii umení, kde bol prvým dekanom a v Banskej Bystrici založil aj Galériu výtvarného umenia. Namaľoval vyše desaťtisíc obrazov, vytvoril aj veľa drevorezov a leptov a známy je aj ako ilustrátor kníh. Vytváral obrazy skladané a usporiadané do filozofických príbehov, obsahom jeho maľby sú zložité vzťahy človeka a súčasnej civilizácie. Osobitným prínosom do svetového výtvarného umenia sú jeho cykly obrazov
Študoval na gymnáziu v Ožďanoch, Levoči a Prešove. Po vyštudovaní v Jene učil na gymnáziu v Ožďanoch a v Kežmarku. Od roku 1824 bol farárom v Brezne. Je zakladateľ slovenskej veselohry, významný satirik v období národného obrodenia. V roku 1830 bola v Liptovskom Mikuláši inscenovaná jeho najznámejšia veselohra
Študoval na Vysokej škole výtvarných umení. Od roku 1957 žil a tvoril v Bratislave. Pracoval v redakcii denníka Pravda ako výtvarný redaktor, bol členom Zväzu slovenských výtvarných umelcov, tvorivej skupiny Život, skupiny Kontinuita a Spolku výtvarníkov Slovenska. V jeho tvorbe dominuje figúra, ale aj krajinomaľba, motívy rodného Klenovca sa vinú jeho celým dielom. Jeho figurálne kompozície s poeticko-surrealistickým nábojom ho zaradili medzi najvýznamnejších slovenských výtvarných umelcov súčasnosti. Jeho diela boli vystavené na desiatkach expozícií doma a v celom rade renomovaných galérií vo svete. Je laureátom prestížnych domácich a zahraničných výtvarných ocenení. V roku 2001 v Slovarte vyšla publikácia
Po maturite na gymnáziu v Tisovci študoval na Vysokej škole poľnohospodárskeho a lesníckeho inžinierstva v Košiciach. Od roku 1950 pôsobil ako pedagóg na Ústave spoločenských náuk na Lekárskej fakulte UPJŠ, neskôr na VŠT v Košiciach, od roku 1971 bol podpredseda KNV v Košiciach. V roku 1975 prešiel pracovať do SAV v Bratislave, kde pracoval v mnohých riadiacich funkciách. Jeho vedecká a odborná činnosť bola orientovaná prevažne na filozofickú problematiku, ale zasiahla i oblasť sociológie a pedagogiky. Je autorom niekoľkých publikácií a takmer 300 štúdií, odborných i popularizačných článkov. Za vedeckú, odbornú a pedagogickú prácu bol odmenený viacerými medailami a vyznamenaniami.