(Gemerská knižnica Pavla Dobšinského v Rožňave – tlačová správa) - Veľvyslanectvo USA na Slovensku a Gemerská knižnica Pavla Dobšinského v Rožňave, kultúrne zariadenie Košického samosprávneho kraja dávajú možnosť širokej verejnosti zhliadnuť veľkolepé prírodné scenérie najlepšieho európskeho fotografa prírody Filipa Kuliseva. Vernisáž výstavy pod názvom AMAZING USA sa uskutoční 4. marca 2013 o 16.30 hod. v priestoroch knižnice.Dostal sa do výberu elity svetových fotografov za rok 2012. Tá je súčasťou publikácie International Masters of Photography, ktorú vydalo americké vydavateľstvo World Wide Art Books, špecializujúce sa na vydávanie kníh o svetových umelcoch. Najlepšie diela z tvorby fotografov z prestížnej publikácie sa objavili aj na výstave, ktorú otvorili 10.2.2013 v Múzeu umenia v Las Vegas.
Kniha na viac ako 300 stranách predstavuje 151 fotografov. Filip Kulisev je vo výbere ako jediný Slovák. „Filip Kulisev je v súčasnosti jeden z najlepších fotografov prírody na svete. Každá jeho snímka je sama o sebe fotografickou lekciou,“ povedala kurátorka Despina Tunbergová pri otvorení výstavy. „To, že si ma vydavatelia tejto publikácie všimli, považujem za svoj veľký úspech. Je to zároveň aj príklad a povzbudenie pre ďalších slovenských fotografov, ktorí budú mať šancu uspieť v ďalších rokoch,“ zdôraznil Filip Kulisev.Filip Kulisev vyštudoval cestovný ruch. Väčšinu svojho života cestuje po svete. Vyhľadáva také lokality, ktorých je menej – geologicky či prírodne nevšedné (inšpirovať sa môžete na www.amazing-planet.com).
Je držiteľom certifikátu a najvyššieho titulu Master QEP (Qualified European Professional Photographer) ako druhý na svete v kategórii príroda. V januári 2012 sa stal prvým profesionálnym fotografom z krajín strednej a východnej Európy, ktorý získal v Londýne, v kategórii prírodné scenérie, najvyššie ocenenie, certifikát a titul Fellow od Britského inštitútu profesionálnych fotografov (FBIPP). Je len tretím a najmladším držiteľom tohto ocenenia na svete.
Milovníci exotických krajín poznajú jeho práce z výstav, DVD nosičov a monografií. V zozname diel má zastúpené všetky kontinenty a širokú škálu prírodných krás, od ľadovcov, cez horské jazerá, vodopády, púšte, oceány, kaňony až po ťažko prístupné miesta v národných parkoch po celom svete. Absolvoval viac ako 150 individuálnych výstav na Slovensku i v zahraničí. Prostredníctvom svojho projektu Úžasná planéta osobne spoznal monacké knieža Alberta II. Vo svojej tvorbe dosiahol výnimočne vysoký štandard a vynikajúcu technickú a umeleckú úroveň.
Marec – mesiac knihy máme už od dávnych čias zapísaný v pamäti a možno tento prívlastok už nevnímame tak intenzívne, ako kedysi. No napriek tomu má literatúra v živote človeka svoje stále miesto. Aj prostredníctvom tejto jedinečnej výstavy fotografií, ktorým prechodným domovom budú priestory Gemerskej knižnice Pavla Dobšinského v Rožňave, chceme poukázať na literatúru a umenie. Ďakujeme všetkým, ktorí nám umožnili sprostredkovať vám umenie mladého fotografa našej planéty Zem, umelca, ktorý chce usporiadať viacero výstav po rôznych kútoch sveta. A my sme radi, že sme mohli byť maličkým zrniečkom tejto planéty, kde sa na chvíľu zastavil čas... Veľvyslanectvo USA na Slovensku a Gemerská knižnica Pavla Dobšinského v Rožňave Vás srdečne pozývajú na výstavu najlepšieho európskeho fotografa prírody Filipa Kuliseva. Vernisáž výstavy pod názvom AMAZING USA sa uskutoční 4. marca 2013 o 16:30 hod. v priestoroch knižnice. Výstava potrvá do 24. apríla Tatiana Bachňáková
{jcomments on}
Do ľudovej školy chodil v rodisku, študoval na gymnáziu v Banskej Bystrici, Rimavskej Sobote a Tisovci, kde roku 1943 zmaturoval. Potom študoval na Evanjelickej bohosloveckej fakulte v Bratislave. Po skončení bol krátko kaplánom v Žiline, v Liptovskej Porúbke a Novom Meste nad Váhom a asistentom na Ev. bohosloveckej fakulte v Bratislave. Potom sa stal redaktorom vydavateľstva Slovenský spisovateľ, kde pracoval až do odchodu na dôchodok v roku 1985. V rokoch pôsobenia vo vydavateľstve Slovenský spisovateľ bol redaktorom viacerých edícií pôvodnej i preloženej poézie. Vydal 9 zbierok poézie, výbery z jeho básnickej tvorby vyšli v knihách Kroky (1961), Z lyriky (1975), Nálady (1979, 1983). Je tiež autorom knihy esejí Zábery (1980). Zostavil antológie a edície pôvodnej i prekladovej poézie. V roku 1995 vyrobila STV Bratislava dokumentárny film o ňom, pod názvom Milan Kraus. 
Základné vzdelanie získal v Revúcej, študoval na Učiteľskej akadémii v Banskej Štiavnici, potom na Pedagogickej fakulte UK v Bratislave. Pôsobil v Revúčke, Kopráši, Muráni, neskôr v Revúcej. Ako učiteľ základnej školy v Revúcej sa podieľal na vzdelávaní a výchove niekoľkých generácií detí, ktoré viedol aj k poznávaniu i ochrane prírody. Dlhé roky bol členom i funkcionárom poľovníckych združení v rodnej obci. Literárne pretvoril zážitky z prírody a potom ich uverejňoval v časopise Poľovníctvo a rybárstvo, v časopise pre mládež Domino i v mestských novinách Revúcke listy. 8 zbierok poľovníckych príbehov, záznamy priateľských stretnutí poľovníkov, rozprávanie zážitkov a opis krás a bohatstva prírody v okolí Mokrej Lúky, Revúcej, Sirku, Muránskej doliny vyšlo knižne s ilustráciami Vincenta Blanára z Revúcej. Niektoré jeho knihy vyšli aj vo forme zvukových kníh v Slovenskej knižnici pre nevidiacich Mateja Hrebendu v Levoči.
V rokoch 1922 – 1927 študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote, maturoval na Učiteľskom ústave v Banskej Bystrici. V rokoch 1929 – 1944 pôsobil ako učiteľ v Hrušove, Ostranoch, Liptovskej Kokave, v Striežovciach. Bol jedným z hlavných organizátorov ilegálneho protifašistického hnutia a ozbrojeného boja na Gemeri. Počas SNP predseda OV KSS a RNV v Hnúšti, neskôr predstaviteľ povstaleckej SNR pri štábe 2. ukrajinského frontu v Rimavskej Sobote. Po oslobodení pracoval vo vysokých politických a štátnych funkciách v oblasti školstva a kultúry ako predseda KNV v Banskej Bystrici, neskôr 1958 – 1968 bol šéfredaktorom Pravdy. V rokoch 1968 – 1975 bol predsedom Slovenskej národnej rady. Bol nositeľ viacerých vyznamenaní a medailí. 
V Jágri absolvoval štúdium filozofie a v Budapešti vyštudoval teológiu. Pôsobil v Sabinove, Prešove, potom na biskupskom úrade v Košiciach, v roku 1834 bol menovaný za kanonika – katedrálneho archidiakona košickej katedrály. Od roku 1850 biskup v Rožňave. Sústreďoval sa na úpravu cirkevných pomerov na biskupstve, utlmil aj maďarizačné snahy v rožňavskej diecéze, kde Slováci v cirkevnej hierarchii zaujímali rovnocenné postavenie. Mecén cirkevného školstva, rožňavské gymnázium rozšíril na 8-triedne, vybudoval ústav pre výchovu dievčat, podporoval chudobných študentov, založil nadáciu na zaistenie platov učiteľov, pracoval na založení nemocnice. Dal obnoviť a pretvoriť interiér rožňavskej katedrály. Jeho telesné pozostatky sú uložené v krypte rožňavskej katedrály. 
Študoval na reálnom gymnáziu v Revúcej. Po absolvovaní diaľkového odborného štúdia pracoval ako banský technik v Drnave, Rožňave a na Ústrednom riaditeľstve baní v Bratislave, ministerstve hutného priemyslu v Prahe a potom v Banských závodoch na Spiši. V roku 1962 sa vrátil na Gemer, kde sa stal vedúcim výstavby závodu SMZ Lubeník. Od roku 1967 býval v Revúcej. Publikoval stovky článkov a prác o Gemeri v odborných publikáciách, časopisoch Obzor Gemera, neskôr Obzor Gemera a Malohontu, v Zore Gemera, v Baníckom slove, Magnezite, v Revúckych listoch. Je autorom a spoluautorom mnohých publikácií, napr. Magnezit Lubeník, Baníctvo v Železníku, Záhadný zvon Quirin v Revúcej a i. V práci Historické knižnice v Gemeri-Malohonte podal náročnú sumarizáciu 70 historických knižníc od 16. storočia do konca roka 1918. Je držiteľom najvyššieho ocenenia mesta Revúca Zlatý Quirin. 
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a Rožňave, medicínu v Budapešti. Pracoval na internej a pľúcnej klinike v Budapešti a pôsobil aj ako učiteľ internej medicíny na tamojšej univerzite. Venoval sa výskumu pľúcnych chorôb súvisiacich s látkovou premenou, najmä problematike liečby diabetikov. Autor odborných článkov, ktoré publikoval v rôznych periodikách. Spoluautor príručky internej medicíny, zostavovateľ ročenky Spolku lekárov verejných nemocníc. Od roku 1894 bol hlavným lekárom Apponyiho polikliniky v Budapešti. V roku 1902 získal jednu z cien Maďarskej akadémie vied za svoju knižnú súťaž. V roku 1924 sa stal hlavným uhorským zdravotným poradcom. 
Študoval na Prvom slovenskom gymnáziu v Revúcej v rokoch 1871 – 1874, potom v Rimavskej Sobote a v Bratislave, od roku 1879 žil a študoval medicínu vo Viedni. Od roku 1894 pôsobil ako lekár v Hodoníne. V rokoch 1878 –1879 bol predseda študentského spolku Zora v Bratislave, v rokoch 1883 – 1885 predseda spolku Tatran vo Viedni. Svoje básne uverejňoval v Slovenskom almanachu, v Almanachu mládeže slovenskej a v Pamätnici Tatrana. Z jeho básní je najvýraznejší cyklus ľúbostnej poézie venovaný snúbenici Oľge Kohútovej. V Slovenských pohľadoch publikoval články o národnej a kultúrnej problematike a tu vyšiel aj jeho preklad Schillerovej Piesne o zvone. V roku 1982 vydal Michal Kocák v Martine monografiu o jeho živote a diele i s jeho literárnymi prácami pod názvom „Samo Kuchta: Dielo“. 
Študoval na gymnáziu v Košiciach a právo v Košiciach, Kluži a Budapešti. Pracoval ako predseda súdu v Rožňave, potom ako predseda súdu v Levoči a sudca v Košiciach. V roku 1911 na celouhorských pretekoch v Arade utvoril uhorský rekord v behu na 100 metrov. Na Olympijských hrách 1912 v Štokholme reprezentoval Slovensko v rámci Uhorska v behu na 100 m, v skoku do diaľky a v štafete 4x100 m, na ktorom štafeta postúpila do semifinále. Bol vedúcim atletického oddielu KAC v Košiciach, ako tréner pôsobil medzi robotníckymi športovcami. Po skončení kariéry pôsobil ako tréner materského košického klubu KAC, v rokoch 1920 – 1921 mu dokonca šéfoval.