holokaustu pre ich rasu, politické presvedčenie, náboženské vyznanie alebo sociálne správanie a stali sa predmetom diskriminácie a naprostého odmietnutia. Preto cieľom projektu je priblížiť históriu a kultúru Židov a Rómov a preventívne pôsobiť proti prejavujúcemu sa šovinizmu a náboženskej nenávisti a poukázať aj na súčasné aktuálne potreby a úlohy spoločnosti na zlepšenie situácie v oblasti predchádzania a boja proti diskriminácii a prejavom intolerancie. Projekt tak slúži ako nástroj na vytvorenie účinných mechanizmov na redukciu intolerantných prejavov, pomáha zvýšiť vedomostnú úroveň obyvateľstva o danej problematike, ako aj integráciu osôb patriacich k národnostnej menšine, alebo etnickej skupine do spoločnosti.
Kultúrno-vzdelávací program je určený najmä žiakom základných a stredných škôl ako multikultúrna výchova detí a mládeže, ale i dospelým, ktorí v rámci programu môžu sledovať prostredníctvom prednášok, ale i živou prezentáciou postoje, hodnoty, emócie a záujmy týchto sociálnych vrstiev a etnického spoločenstva, žijúceho dlhé obdobie vo viacnárodných štátnych útvaroch. I folklór tu predstavuje cenný informatívny prameň. Preto nielen prednášky, ale aj rómske a židovské piesne, tance, hudba, zvyky a tradície poukážu na jedinečnosť židovskej i rómskej komunity a potešia svojou charakteristickou osobitosťou.
Bližšie informácie o podujatí si môžete prečítať na pripojenom plagáte.
{gallery}kultura/vzdelavanie{/gallery}
{jcomments on}
streda, 28 september 2011 10:37
Osud dvoch národov – medzinárodná kultúrna a historická prezentácia Rómov a Židov Doporučený
Napísal(a) Marta Mikitová
Gemerské osvetové stredisko v Rožňave pripravuje v dňoch 7. a 10. októbra 2011 na podporu kultúry národnostných menšín vzdelávacie podujatie pod názvom Osud dvoch národov – medzinárodná kultúrna a historická prezentácia Rómov a Židov. Po vlaňajšej úspešnej prezentácii osudov Rómov a Židov v čase holokaustu, je druhá časť tohto projektu zameraná na spoznávanie ich histórie, kultúry, špecifík, zvykov a tradícii. Židia i Rómovia v priebehu storočí v mnohom zažili spoločné osudy nežiadúcej menšiny. Tolerancia i bariéry mali striktný charakter a ich korene boli v prvom rade kultúrne, sociálne, rasové (Rómovia) a sociálne a konfesionálne (Židia). Najviac boli prenasledovaní v čase
Zverejnené v
Vzdelávanie
Občianskym povolaním bol bankový úradník, pracoval ako prokurista Tatry banky, filiálky v Rimavskej Sobote, potom v Tatra banke v Hnúšti. V roku 1931 bol pri založení Kultúrneho a divadelného spolku Rimavan v Rimavskej Sobote, ktorý viedol a usporiadal niekoľko divadelných závodov, účinkoval v Slovenskom spevokole a ďalších ochotníckych súboroch. S krúžkom Rimavan vystupoval v košickom Rádiožurnále a zapojil sa aj do súťaže rozhlasových hier. V roku 1938 mesto sa stalo súčasťou Maďarska, a tak pokračoval vo svojej divadelnej práci v Hnúšti. Ako dlhoročný predseda MO Matice slovenskej v Hnúšti vyvíjal všestrannú kultúrnu činnosť. Aktívne sa zúčastnil na rozvoji hnúšťanskej turistiky. - MM- 
Do školy chodila v Dobšinej, diplom sólovej speváčky získala v roku 1911 na Hudobnej akadémii v Budapešti. Od tohto roku vystupovala v Ľudovej opere a od roku 1915 bola členkou Národnej opery v Budapešti. Popredná interpretka mnohých operných postáv vo svojom žánri (alt). Často hosťovala aj v zahraničí na všetkých významných európskych operných scénach. Ako stúpenkyňa pokrokového hnutia pravidelne vystupovala na kultúrnych podujatiach pre robotníkov. Bola vynikajúcou koncertnou speváčkou piesní a oratórií. V júni 2016 slávnostne odhalili pred budovou Mestského múzea v Jelšave plastiku, ktorá má pripomínať slávnu rodáčku mesta. V Jelšave sa do dnešných čias zachoval aj rodný dom umelkyne a na jelšavskom cintoríne sú pochovaní jej rodičia a súrodenci. 11. novembra 2016 pri príležitosti výročia jej narodenia si ju pripomenuli v Jelšave podujatím Spomienka na Basilides. - MM- 
Zvolene. V rokoch 1849 – 1860 prednášal na evanjelickej teologickej fakulte Univerzity vo Viedni, bol superintendant v Banskej Bystrici, od 1863 v Martine, kde bol zároveň i farárom a úradujúcim prvým podpredsedom Matice slovenskej. Výrazne prispel i k založeniu slovenského gymnázia v Martine. Písal poéziu, prózu, eseje, venoval sa náboženskej spisbe, pedagogicko-náučným otázkam i prekladateľskej činnosti, autor hymnickej piesne Kto za pravdu horí. Prispieval do mnohých časopisov, založil a redigoval časopis Hronka. - MM- 
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a Rožňave, medicínu v Budapešti. Pracoval na internej a pľúcnej klinike v Budapešti a pôsobil aj ako učiteľ internej medicíny na tamojšej univerzite. Venoval sa výskumu pľúcnych chorôb súvisiach s látkovou premenou, najmä problematike liečby diabetikov. Autor odborných článkov, ktoré publikoval v rôznych periodikách. Spoluautor príručky internej medicíny, zostavovateľ ročenky Spolku lekárov verejných nemocníc. Od roku 1894 bol hlavným lekárom Apponyiho polikliniky v Budapešti. V roku 1924 sa stal hlavným uhorským zdravotným poradcom. - MM- 
Študoval na evanjelickom patronátnom gymnáziu v Revúcej, potom kupecký učeň v Ružomberku, neskôr opäť gymnaziálny študent v Revúcej. Pôsobil ako učiteľ na evanjelickej ľud. škole v Ponikách, v Banskej Hodruši a v Cerove a ako pokladník filiálky Zvolenskej ľudovej banky v Banskej Bystrici. Agilný národný, ľudovýchovný a osvetový pracovník. V učiteľskej praxi realizoval výchovu v národnom duchu, organizoval ochotnícke divadlo, zriadil cirkevnú školskú knižnicu i verejnú knižnicu v Cerove, založil tu potravný spolok a mliekáreň. V miestach pôsobísk podporoval hospodársky pokrok, bol uznávaný ovocinár a včelár. Literárne a