Gemerské osvetové stredisko od apríla tohto roku, keď sa nasťahovalo do svojho vynoveného sídla, do Domu tradičnej kultúry Gemera, produkuje jedno zaujímavé podujatie za druhým. Hrnčiarsky kurz je určený pre dospelých záujemcov a je plánovaný v trvaní 30 hodín počas 10 výukových blokov. Je rozvrhnutý v termíne od 21. októbra do 23. decembra v pravidelných týždenných intervaloch, každú stredu od 16:30 do 19:30 hod. Cena kurzu, ktorá zahŕňa prácu lektorky, materiál, občerstvenie, pracovné pomôcky a samozrejme aj finálne produkty, čiže výrobky ktoré si účastník vyrobí a odnesie domov, je 105.- € na osobu, platí sa vopred za celý kurz.
„Účastníkom kurzu ponúkame naozaj zaujímavý program, ktorý je zameraný na tvorbu úžitkovej a dekoratívnej keramiky. Pod odborným vedením lektorky Amálie Holíkovej si budú môcť účastníci vlastnoručne vyrobiť napríklad hrnčeky, zvončeky, dózy, cukorničky či šperky, ale aj svietniky, keramické hračky, alebo misku či vázu vytočenú na hrnčiarskom kruhu. Vyrobené predmety sa povrchovo upravia rôznymi technikami a samozrejme vypália v elektrickej vypaľovacej peci, takže budú plne funkčné a zdravotne nezávadné,“ s radosťou vymenuje plánované aktivity kurzu H. Novotná a hneď aj dodá, „pretvoriť vlastnými rukami nevábnu gundžu studenej hliny v niečo, čo okrem estetickej hodnoty bude mať aj funkčné vlastnosti, je niečo úžasné, vrelo odporúčam vyskúšať si toto pradávne remeslo.“
Lektorkou kurzu je keramička, majiteľka Hájskeho hrnčiarstva pani Amália Holíková. Výrobe keramiky sa venuje od roku 1997. Hrnčiarstvo študovala v Českej republike, neskôr s kamarátkou v Smrečanoch na Liptove založila Starú školu – školu remesiel, v spolupráci so SNM zriadila a prevádzkuje pod Spišským hradom Hradné hrnčiarstvo, od roku 2012 lektorsky pôsobí v Regionálnom centre remesiel ÚĽUV v Košiciach, vedie kurzy a tvorivé dielne aj v spolupráci s kultúrnymi organizáciami a školami.
Kurz keramiky je určený pre malú skupinu dospelých záujemcov, maximálne pre osem účastníkov. Prihlášku na kurz záujemca obdrží na Gemerskom osvetovom stredisku (Rožňava, Betliarska 8), účasť na kurze je záväzná po zaplatení účastníckeho poplatku.
Uzávierka prihlášok: 19.10.2015.
Kontakt a ďalšie informácie:
Bc. Munková Valéria
Občianskym povolaním bol bankový úradník, pracoval ako prokurista Tatry banky, filiálky v Rimavskej Sobote, potom v Tatra banke v Hnúšti. V roku 1931 bol pri založení Kultúrneho a divadelného spolku Rimavan v Rimavskej Sobote, ktorý viedol a usporiadal niekoľko divadelných závodov, účinkoval v Slovenskom spevokole a ďalších ochotníckych súboroch. S krúžkom Rimavan vystupoval v košickom Rádiožurnále a zapojil sa aj do súťaže rozhlasových hier. V roku 1938 mesto sa stalo súčasťou Maďarska, a tak pokračoval vo svojej divadelnej práci v Hnúšti. Ako dlhoročný predseda MO Matice slovenskej v Hnúšti vyvíjal všestrannú kultúrnu činnosť. Aktívne sa zúčastnil na rozvoji hnúšťanskej turistiky. - MM- 
Do školy chodila v Dobšinej, diplom sólovej speváčky získala v roku 1911 na Hudobnej akadémii v Budapešti. Od tohto roku vystupovala v Ľudovej opere a od roku 1915 bola členkou Národnej opery v Budapešti. Popredná interpretka mnohých operných postáv vo svojom žánri (alt). Často hosťovala aj v zahraničí na všetkých významných európskych operných scénach. Ako stúpenkyňa pokrokového hnutia pravidelne vystupovala na kultúrnych podujatiach pre robotníkov. Bola vynikajúcou koncertnou speváčkou piesní a oratórií. V júni 2016 slávnostne odhalili pred budovou Mestského múzea v Jelšave plastiku, ktorá má pripomínať slávnu rodáčku mesta. V Jelšave sa do dnešných čias zachoval aj rodný dom umelkyne a na jelšavskom cintoríne sú pochovaní jej rodičia a súrodenci. 11. novembra 2016 pri príležitosti výročia jej narodenia si ju pripomenuli v Jelšave podujatím Spomienka na Basilides. - MM- 
Zvolene. V rokoch 1849 – 1860 prednášal na evanjelickej teologickej fakulte Univerzity vo Viedni, bol superintendant v Banskej Bystrici, od 1863 v Martine, kde bol zároveň i farárom a úradujúcim prvým podpredsedom Matice slovenskej. Výrazne prispel i k založeniu slovenského gymnázia v Martine. Písal poéziu, prózu, eseje, venoval sa náboženskej spisbe, pedagogicko-náučným otázkam i prekladateľskej činnosti, autor hymnickej piesne Kto za pravdu horí. Prispieval do mnohých časopisov, založil a redigoval časopis Hronka. - MM- 
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a Rožňave, medicínu v Budapešti. Pracoval na internej a pľúcnej klinike v Budapešti a pôsobil aj ako učiteľ internej medicíny na tamojšej univerzite. Venoval sa výskumu pľúcnych chorôb súvisiach s látkovou premenou, najmä problematike liečby diabetikov. Autor odborných článkov, ktoré publikoval v rôznych periodikách. Spoluautor príručky internej medicíny, zostavovateľ ročenky Spolku lekárov verejných nemocníc. Od roku 1894 bol hlavným lekárom Apponyiho polikliniky v Budapešti. V roku 1924 sa stal hlavným uhorským zdravotným poradcom. - MM- 
Študoval na evanjelickom patronátnom gymnáziu v Revúcej, potom kupecký učeň v Ružomberku, neskôr opäť gymnaziálny študent v Revúcej. Pôsobil ako učiteľ na evanjelickej ľud. škole v Ponikách, v Banskej Hodruši a v Cerove a ako pokladník filiálky Zvolenskej ľudovej banky v Banskej Bystrici. Agilný národný, ľudovýchovný a osvetový pracovník. V učiteľskej praxi realizoval výchovu v národnom duchu, organizoval ochotnícke divadlo, zriadil cirkevnú školskú knižnicu i verejnú knižnicu v Cerove, založil tu potravný spolok a mliekáreň. V miestach pôsobísk podporoval hospodársky pokrok, bol uznávaný ovocinár a včelár. Literárne a