zo slovenského a maďarského jazyka. Po jej skončení čakajú na účastníkov nadväzujúce sprievodné podujatia. O 14.00 hod. sa na Mestskom cintoríne uskutoční Pietna spomienka pri pamätnom mieste rodiny Tichyovcov spojená s kladením vencov. Po jej ukončení je pre prítomných v Galérii Baníckeho múzea v Rožňave pripravená komentovaná prehliadka aktuálnej výstavy Kálmán Tichy (1888-1968), ktorou bude oficiálne aj ukončený na kultúrne podujatia bohatý Rok Kálmána Tichyho 2018. Kálmán Tichy (31.10.1888, Rožňava – 23.10.1968, Budapešť) bol vzácnou osobnosťou Rožňavy. Takmer celý svoj život prežil v rodnom meste (1888-1948) a všetko svoje nadanie venoval rozvoju kultúry a vzdelávania. Bol činný v oblasti výskumu miestnych dejín, publikoval tak odbornú ako aj krásnu literatúru a poéziu, pôsobil ako fotograf, prispel rozhodujúcou mierou k založeniu a otvoreniu Mestského múzea, ako profesor evanjelického gymnázia a člen kultúrneho spolku svojimi prednáškami prispel ku vzdelávaniu mládeže a dospelých. Svoj talent zúročil vo výtvarnom umení a stal sa uznávaným maliarom a grafikom, známym doma aj v zahraničí. Zomrel v Budapešti na sklonku roka 1968 a je pochovaný na rožňavskom mestskom cintoríne.
Projekt, ktorý podporil z verejných zdrojov Fond na podporu umenia, zahŕňa aj vydanie propagačnej skladačky venovanej Kálmánovi Tichymu, ktorá bude voľne k dispozícii na konferencii a v priestoroch múzea.
PhDr. Erika Hermélyi Gecelovská


































Občianskym povolaním bol bankový úradník, pracoval ako prokurista Tatry banky, filiálky v Rimavskej Sobote, potom v Tatra banke v Hnúšti. V roku 1931 bol pri založení Kultúrneho a divadelného spolku Rimavan v Rimavskej Sobote, ktorý viedol a usporiadal niekoľko divadelných závodov, účinkoval v Slovenskom spevokole a ďalších ochotníckych súboroch. S krúžkom Rimavan vystupoval v košickom Rádiožurnále a zapojil sa aj do súťaže rozhlasových hier. V roku 1938 mesto sa stalo súčasťou Maďarska, a tak pokračoval vo svojej divadelnej práci v Hnúšti. Ako dlhoročný predseda MO Matice slovenskej v Hnúšti vyvíjal všestrannú kultúrnu činnosť. Aktívne sa zúčastnil na rozvoji hnúšťanskej turistiky. - MM-
Do školy chodila v Dobšinej, diplom sólovej speváčky získala v roku 1911 na Hudobnej akadémii v Budapešti. Od tohto roku vystupovala v Ľudovej opere a od roku 1915 bola členkou Národnej opery v Budapešti. Popredná interpretka mnohých operných postáv vo svojom žánri (alt). Často hosťovala aj v zahraničí na všetkých významných európskych operných scénach. Ako stúpenkyňa pokrokového hnutia pravidelne vystupovala na kultúrnych podujatiach pre robotníkov. Bola vynikajúcou koncertnou speváčkou piesní a oratórií. V júni 2016 slávnostne odhalili pred budovou Mestského múzea v Jelšave plastiku, ktorá má pripomínať slávnu rodáčku mesta. V Jelšave sa do dnešných čias zachoval aj rodný dom umelkyne a na jelšavskom cintoríne sú pochovaní jej rodičia a súrodenci. 11. novembra 2016 pri príležitosti výročia jej narodenia si ju pripomenuli v Jelšave podujatím Spomienka na Basilides. - MM-
Zvolene. V rokoch 1849 – 1860 prednášal na evanjelickej teologickej fakulte Univerzity vo Viedni, bol superintendant v Banskej Bystrici, od 1863 v Martine, kde bol zároveň i farárom a úradujúcim prvým podpredsedom Matice slovenskej. Výrazne prispel i k založeniu slovenského gymnázia v Martine. Písal poéziu, prózu, eseje, venoval sa náboženskej spisbe, pedagogicko-náučným otázkam i prekladateľskej činnosti, autor hymnickej piesne Kto za pravdu horí. Prispieval do mnohých časopisov, založil a redigoval časopis Hronka. - MM-
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a Rožňave, medicínu v Budapešti. Pracoval na internej a pľúcnej klinike v Budapešti a pôsobil aj ako učiteľ internej medicíny na tamojšej univerzite. Venoval sa výskumu pľúcnych chorôb súvisiach s látkovou premenou, najmä problematike liečby diabetikov. Autor odborných článkov, ktoré publikoval v rôznych periodikách. Spoluautor príručky internej medicíny, zostavovateľ ročenky Spolku lekárov verejných nemocníc. Od roku 1894 bol hlavným lekárom Apponyiho polikliniky v Budapešti. V roku 1924 sa stal hlavným uhorským zdravotným poradcom. - MM-
Študoval na evanjelickom patronátnom gymnáziu v Revúcej, potom kupecký učeň v Ružomberku, neskôr opäť gymnaziálny študent v Revúcej. Pôsobil ako učiteľ na evanjelickej ľud. škole v Ponikách, v Banskej Hodruši a v Cerove a ako pokladník filiálky Zvolenskej ľudovej banky v Banskej Bystrici. Agilný národný, ľudovýchovný a osvetový pracovník. V učiteľskej praxi realizoval výchovu v národnom duchu, organizoval ochotnícke divadlo, zriadil cirkevnú školskú knižnicu i verejnú knižnicu v Cerove, založil tu potravný spolok a mliekáreň. V miestach pôsobísk podporoval hospodársky pokrok, bol uznávaný ovocinár a včelár. Literárne a