konferencia (21)
Vzdelávacia konferencia na Salaši Zbojská o tom, ako žiť a prežiť v gastronómii s láskou
Napísal(a) B. Očkaik
REVÚCA, 13. október 2023 – Oblastná organizácia cestovného ruchu GEMER (OOCR Gemer) v spolupráci s kolektívom z magazínu Kávičkári.sk usporiadali vzdelávaciu konferenciu s názvom “Mini (ne)konferencia Gastrolove Gemer". Podujatie sa nieslo v duchu o tom, ako žiť a prežiť v gastronómii s láskou. Organizátori privítali nielen hostí z regiónu Gemer a Malohont, na konferenciu sa prišli obohatiť aj Horehronci, či Bystričania. Podujatie, ktoré sa uskutočnilo v priestoroch Salaša Zbojská v NP Muránska planina, malo edukačný a povzbudzujúci charakter. Subjekty pôsobiace v cestovnom ruchu si teda vedeli cenné rady aplikovateľné do praxe premietnuť do svojho života.
RegioFórum Gemer 2022 – Kultúrne dedičstvo Gemera a Malohontu a jeho sprístupňovanie X
Napísal(a) A. Š.
Občianske združenie Quirinus v priestoroch Gymnázia Martina Kukučína v Revúcej organizuje v dňoch 13. a 14. septembra 2022 interdisciplinárnu vedeckú konferenciu RegioFórum Gemer 2022 – Kultúrne dedičstvo Gemera a Malohontu a jeho sprístupňovanie X.
Súčasťou podujatia je koncert medzinárodne uznávaného len 15-ročného slovenského klaviristu Ryana Martina Bradshawa, ktorý odohrá pod taktovkou Pawela Kotla (Poľsko) spolu so Štátnym komorným orchestrom Žilina Koncert č. 1 b moll, op. 23 pre klavír a orchester Petra Iljiča Čajkovského. Koncert sa uskutoční pri príležitosti 70. výročia založenia Základnej umeleckej školy v Revúcej a pri príležitosti 160. výročia založenia Prvého slovenského gymnázia v Revúcej.
Krajskí remeselníci sa po druhýkrát stretnú na konferencii RINK-u
Napísal(a) A. Kleinová
Konferencia remeselníkov Tradícia a poctivá výroba predstaví možnosti ako za remeselný produkt možno získať ocenenie či značku kvality.
Pod záštitou predsedu Košického samosprávneho kraja Rastislava Trnku sa 22. júna v Dome tradičnej kultúry Gemera v Rožňave uskutoční v poradí už druhá krajská konferencia remeselníkov a ľudovoumeleckých výrobcov.
Remeselnícky inkubátor (RINK), v zriaďovateľskej pôsobnosti Košického samosprávneho kraja, je unikátnym projektom Košickej župy, ktorý združuje vyše štyristo zručných majstrov. Svojou aktívnou činnosťou a prezentáciou svojich produktov podporuje rozvoj tradičnej ľudovej kultúry a napomáha k prehĺbeniu regionálnej identity.
Kultúrne dedičstvo Gemera a Malohontu a jeho sprístupňovanie
Napísal(a) A. Štafura
Kultúrne dedičstvo Gemera a Malohontu a jeho sprístupňovanie je názov už ôsmej pravidelne organizovanej vedeckej konferencie, ktorá sa uskutoční 8. a 9. septembra 2020 v priestoroch Mestského kultúrneho strediska v Revúcej a Základnej umeleckej školy v Revúcej. Konferenciu na strednom Gemeri tento rok organizuje Quirinus, o. z. v spolupráci s projektom Kreatívna Európa. Konferencia je zameraná na kultúrnu pamäť regiónu z hľadiska rôznych vedeckých disciplín. Na konferencii odznejú zaujímavé prednášky z literárnej vedy, muzikológie, histórie či biológie. Veríme, že sa nám týmto podarí stimulovať súčasný výskum regionálnej kultúry Gemera a Malohontu ako regiónov Slovenska s bohatými kultúrnymi tradíciami, a tak pomôcť pretaviť získavané poznatky aj do aplikačnej sféry.
Prvá konferencia ľudových remeselníkov Košického kraja pomôže spropagovať tradičné remeslá
Napísal(a) AK
Tradičné ľudové remeslo, jeho miesto, podpora a rozvoj v podmienkach Košického samosprávneho kraja (KSK) sú nosnými témami konferencie s názvom Tradičné ľudové remeslo v Košickom kraji. Konferencia je primárne určená pre ľudových remeselníkov a ľudovo-umeleckých výrobcov. V roku 2019 pod gesciou KSK začal svoju činnosť Remeselnícky inkubátor Gemer (RINK). Ten sa postupne stáva unikátnym vzdelávacím centrom pre ľudových remeselníkov. Jedným z hlavných bodov konferencie bude predstavenie doterajších, aj pripravovaných aktivít remeselníckeho inkubátora.
„Remeselnícky inkubátor Gemer sme v Gemerskom osvetovom stredisku otvárali
Kultúrne dedičstvo Gemera a Malohontu a jeho sprístupňovanie - interdisciplinárna konferencia v Jelšave
Napísal(a) MG od
Kultúrne dedičstvo Gemera a Malohontu a jeho sprístupňovanie je názov interdisciplinárnej konferencie, ktorá sa uskutoční v dňoch 15. - 16. novembra 2018 v priestoroch Osvetového centra vyšehradskej kultúry v Jelšave. Konferenciu organizuje Ústav hudobnej vedy, Ústav slovenskej literatúry Slovenskej akadémie vied a Slovenská botanická spoločnosť pri SAV v spolupráci s Osvetovým centrom vyšehradskej kultúry Jelšava, Creative Europe Desk Slovakia, Katedrou zoológie UPJŠ Košice, Mestom Jelšava a Quirirtinus, o. z. Program konferencie začína vo štvrtok 15. novembra o 11. hodine otvorením odbornej aj vedeckej časti.
V ďalšej časti textu uvádzame podrobnejší program spomínanej konferencie aj s prednášajúcimi a ich témami:
Konferencia bola výstižným ukončením Roka Kálmána Tichyho
Napísal(a) Erika Hermélyi Gecelovská
Banícke múzeum v Rožňave, zariadenie Košického samosprávneho kraja, v spolupráci s Mestom Rožňava, OZ Pre partnerské mestá Rožňavy, Gemerským osvetovým strediskom a OZ Drázus, medzinárodnou odbornou konferenciou zavŕšilo Rok Kálmána Tichyho 2018. Konferencia s názvom Kálmán Tichy – významná osobnosť Rožňavy sa konala 24. októbra 2018 so začiatkom o 9,00 hod. v priestoroch Gemerského osvetového strediska. V jej úvode riaditeľ Baníckeho múzea v Rožňave, Mgr. Pavol Lackanič, privítal takmer šesťdesiatku zúčastnených a predstavil oficiálny program podujatia. Následne sa už slova ujalo postupne osem prednášajúcich vrátane maďarských hostí. Sled prednášok bol plynulý aj vďaka zabezpečenému simultánnemu prekladu.
Odborná konferencia s medzinárodnou účasťou Kálmán Tichy – významná osobnosť Rožňavy
Napísal(a) PhDr. Erika Hermélyi Gecelovská
V rámci série kultúrnych podujatí Roka Kálmána Tichyho 2018 sa uskutoční odborná konferencia s medzinárodnou účasťou Kálmán Tichy – významná osobnosť Rožňavy. Podujatie sa uskutoční dňa 24.10.2018 od 9.00 hod. v Gemerskom osvetovom stredisku a pripravilo ho prostredníctvom projektu Banícke múzeum v Rožňave a ostatní partneri: Mesto Rožňava, OZ Pre partnerské mestá Rožňavy, Gemerské osvetové stredisko a OZ Drázus. Konferencia je venovaná širokému okruhu ako odborníkov, tak aj laikov, ktorí sa zaujímajú o život a dielo významného rožňavského rodáka. Aktívne sa na nej formou vlastnej prednášky zúčastní 9 odborníkov, vrátane 4 zahraničných (Maďarsko). Pre návštevníkov podujatia bude zabezpečené simultánne tlmočenie
Sto rokov od prvého oficiálneho vyhlásenia slovenského jazyka ako vyučovacieho jazyka na Slovensku
Napísal(a) Školský servis
Mesto Revúca bolo dejiskom konferencie, ktorú zorganizovalo v dňoch 14. a 15. februára 2018 Metodicko-pedagogické centrum pod záštitou Ministerstva školstva, vedy, výskumu a športu (MŠVVŠ) SR a Ministerstva kultúry (MK) SR. Zúčastnilo sa jej takmer 170 účastníkov z celého Slovenska. Slovenský jazyk rezonoval v rôznych historických obdobiach. "Prostredníctvom slovenského jazyka sa dorozumievame, je naším komunikačným jazykom aj vyučovacím predmetom," povedala generálna riaditeľka Metodicko-pedagogického centra Kamila Jandzíková v úvode odbornej konferencie pod názvom Sto rokov od prvého oficiálneho vyhlásenia slovenského jazyka ako vyučovacieho jazyka na Slovensku.
V Jelšave sa uskutoční ďalšia interdisciplinárna konferencia Kultúrne dedičstvo Gemera a Malohontu a jeho sprístupňovanie
Napísal(a) MG od
Vedecký časopis o kultúre regiónov na Slovensku v aktualitách na svojom portáli csr.sk uverejnil informáciu o tom, že v dňoch 30. novembra a 1. decembra 2017 sa uskutoční v Jelšave ďalšia interdisciplinárna konferencia Kultúrne dedičstvo Gemera a Malohontu a jeho sprístupňovanie V. Konferencia je zameraná na prezentáciu výsledkov výskumu kultúrnej pamäte regiónu z hľadiska rôznych vedných disciplín. Organizátori vkladajú do nej nádej, že sa im touto cestou podarí stimulovať súčasný výskum regionálnej kultúry Gemera a Malohontu
Viac...
Odborníci z oblasti baníctva a jeho prezentácie sa stretnú na vedeckej konferencii v Rožňave
Napísal(a) Mgr. Pavol Horváth
Zväz múzeí Slovenska v spolupráci s Baníckym múzeum v Rožňave, Etnologickou komisiou Zväzu múzeí Slovenska a Mestom Rožňava organizujú v priestoroch Historickej radnice, na Námestí baníkov 32 v Rožňave, odbornú konferenciu pre odborných pracovníkov múzeí, vedeckých pracovísk, univerzít, vysokých škôl a ostatných záujemcov. V dňoch 19.09.- 20.09.2017 tu v rámci XXI. ročníka konferencie „Etnológ a múzeum. Baníctvo v našich múzeách a jeho prezentácia“ vystúpi s odborným príspevkom viac ako 20 účastníkov.
Vedecká konferencia k 155. výročiu vzniku Prvého slovenského gymnázia
Napísal(a) Mgr. Ľuboslava Lacjaková
Mám dojem, akoby ešte ani neuschli posledné lístky spomienok na oslavy 150. výročia vzniku prvej slovenskej strednej školy, ktorú si ľud privlastnil a nazval Prvé slovenské gymnázium. Napriek tomu prešlo päť rokov a my si pripomíname 155. výročie vzniku tejto jedinečnej vzdelávacej ustanovizne.
Ako ho osláviť? A tak vznikla plodná spolupráca Múzea Prvého slovenského gymnázia s Prvým slovenským literárnym gymnáziom s láskavým prispením Mesta Revúca a Matice slovenskej v Martine.
K 155. výročiu založenia Slovenského evanjelického a. v. gymnázia v Revúcej pripravili vedeckú konferenciu
Napísal(a) L. K.
Múzeum Prvého slovenského gymnázia v spolupráci s Mestom Revúca a Prvé slovenské literárne gymnázium v Revúcej v spolupráci s Maticou slovenskou organizujú tento rok dňa 11. septembra vedeckú konferenciu konanú pri príležitosti 155. výročia založenia Slovenského evanjelického a. v. gymnázia v Revúcej, známeho aj ako Prvé slovenské gymnázium. Cieľom konferencie je získať vedecky hodnotný materiál, prispieť k lepšiemu poznaniu našej minulosti a formovaniu národného povedomia.
Vedecká konferencia venovaná kultúrnemu dedičstvu Gemera a Malohontu a jeho sprístupňovaniu bola v Jelšave
Napísal(a) teraz.sk
Vedecká konferencia venovaná kultúrnemu dedičstvu Gemera a Malohontu a jeho sprístupňovaniu, o ktorej sme Vás v uplynulých dňoch informovali, sa uskutočnila 2. decembru 2016 v Osvetovom centre vyšehradskej kultúry v Jelšave. Konferencie sa zúčastnili odborníci z rôznych vedeckých oblastí, majúce regionálny, ale i celoslovenský význam. Konferencia mala tri tematické okruhy:
Zmaturoval na Vyššej hospodárskej škole v Košiciach, pokračoval na Vojenskej akadémii v Hraniciach a na Vysokej vojenskej škole v Bratislave. Plnil vojenské rozkazy v Charkove, v Banskej Bystrici a v Bratislave. V r. 1944 sa stal vedúcim oddelenia na Vojenskom ústredí v Banskej Bystrici a pripravoval zapojenie slovenskej armády do SNP, bol vymenovaný za náčelníka štábu Veliteľstva 1. čs. armády na Slovensku. 
Študoval na gymnáziu v Banskej Bystrici a na Lekárskej fakulte Slovenskej univerzity. Ako lekár pôsobil v Košiciach, potom bol obvodným lekárom na rôznych miestach. Od r. 1965 bol obvodným lekárom v Lenartovciach. Bol činný aj literárne. Poviedky publikoval v periodikách Ľud, Svet, Život, Pravda, Práca, Roháč a v zborníku Zvítanie. Posmrtne mu vyšla zbierka sci-fi poviedok 
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a na ČVUT v Prahe. Do roku 1944 pracoval v Továrni na káble v Bratislave. Zapojil sa do ilegálneho protifašistického hnutia, podieľal sa na prípravách SNP v Tisovci, po jeho vypuknutí člen povstaleckej SNR, zástupca povereníka verejných prác, osvetový dôstojník 1. čs. armády na Slovensku. Po oslobodení pôsobil na Povereníctve priemyslu a obchodu v Košiciach, od r. 1963 bol ministrom priemyslu a stavebníctva. Bol vedúci kancelárie SNR a vedúci odboru Ústavu ekonomiky a organizácie stavebníctva v Bratislave. V Tisovci pomohol pri výstavbe novej budovy základnej školy a pamätníka Dr. Vladimíra Clementisa. Je autorom mnohých štúdií, prejavov a článkov z problematiky obnovy národného hospodárstva, industrializácie, stavebníctva a ekonomiky riadenia.
V rokoch 1826 – 1829 študoval na gymnáziu v Rožňave, potom študoval teológiu v Prešove, v Bratislave a vo Viedni. Pôsobilako farár v Liptovskom Mikuláši. Bol popredný reprezentant slovenského národného hnutia v 19. storočí, vedúca osobnosť generácie štúrovcov. Vyšiel s návrhom vydávať pre slovenský ľud poučné a náučné časopisy. Mal podstatný podiel na Prosbopise liptovského seniorátu o znovuzriadenie Katedry reči a literatúry českoslovanskej na lýceu v Bratislave. Bol najbližším spolupracovníkom Ľ. Štúra a J. M. Hurbana v snahách o organizovanosť slovenského národného hnutia. Podieľal sa na kodifikácii stredoslovenčiny ako celonárodného spisovného jazyka a na založení kultúrno-politického spolku Tatrín. Vydal brožúru Dobruo slovo Slovákom, súcim na slovo, proklamáciu Hlas k národu slovenskému a iné. Jeho hlavné literárne diela vznikli v porevolučných rokoch.
V Ratkovej prežil detstvo a v roku 1957 tu ukončil základné vzdelanie. Po maturite na JSŠ v Moldave nad Bodvou študoval v rokoch 1960 – 1965 ruský jazyk a históriu na Filozofickej fakulte Univerzity P. J. Šafárika v Prešove. Celý život pracoval v v Historickom ústave SAV v Bratislave, bol členom vo vedeckej organizácii Slovensko – maďarská komisia historikov. V práci sa orientoval na výskum obdobia druhej polovice 19. storočia, resp. prelomu 19. a 20. storočia, predovšetkým na politické a kultúrne dejiny Slovenska v uhorskom kontexte v epoche dualizmu. Rovnako ho zaujímali aj cirkevné dejiny slovenských evanjelikov. Jeho výskumná a publikačná činnosť je veľmi bohatá, napísal množstvo odborných a vedeckých článkov a štúdií v rôznych monografiách, zborníkoch, periodikách, venoval sa aj mnohým osobnostiam našich národných dejín.
Od r. 1926 pracoval ako stavbyvedúci na Slovensku, zúčastnil sa na rekonštrukcii mostov a ciest v okolí Brezna, Červenej Skaly, Tisovca a Revúcej, v r. 1949 – 1954 pôsobil v Dobšinej ako úsekový vedúci a hlavný inžinier stavby prečerpávacej vodnej elektrárne – hydrocentrály, potom riaditeľ Trate družby, od r. 1956 Inžinierskych stavieb v Košiciach. Spolupracovník ilegálneho protifašistického odboja v SNP, ako člen útvaru technickej pohotovosti povstaleckej armády viedol výstavbu vojenského letiska Rohozná pri Brezne. V r. 1955 bol vyznamenaný Radom práce.
Po maturite v Rožňave študoval na Filozofickej fakulte Slovenskej univerzity. Pôsobil na Gymnáziu v Revúcej, na Učiteľskej akadémii v Bratislave, na Telovýchovnom ústave Pedagogickej fakulty SU, kde vyučoval športové hry, participoval aj na výučbe korčuľovania a lyžovania a viedol semináre zo športovej psychológie. V r. 1960 sa stal vedúcim Katedry teórie a metodiky hier na ITVŠ UK v Bratislave (neskôr FTVŠ), kde vykonával tiež funkciu prodekana. Bol jedným zo zakladajúcich členov TJ Slávia UK a zakladateľom i trénerom jej volejbalového oddielu, s ktorým získal v r. 1966 prvý titul majstra ČSSR. Publikoval v športových časopisoch a je autor knižných publikácií a vysokoškolských učebníc – 
Do USA odišiel v roku 1909, kde neskoršie študoval teológiu. V júni 1921 bol inštalovaný za farára Slovenskej evanjelickej cirkvi v Akrone a Barbetone v štáte Ohio, neskôr pôsobil v Evanjelickom zväze v Johnstowne a v Michigane. V slovenských cirkevných zboroch zakladal rôzne spolky, skupiny a potom v nich pôsobil v národnom duchu: v nedeľnej škole, v ženskom i mužskom pomocnom spolku. Založil aj detský spevokol, pôsobil v divadelnom klube, v luteránskej lige, založil a dirigoval cirkevný orchester. Bol aktívny aj na poli občianskom, literárnom a politickom, bol plodným publicistom, písal i poéziu. V júni 1970 navštívil Maticu slovenskú v Martine. V evanjelickom kostole v Rejdovej sa konali v dňoch 24. – 26.8.2007 spomienkové slávnosti pri príležitosti jeho 111. výročia narodenia.
Od tohto roku vystupovala v Ľudovej opere a od roku 1915 bola členkou Štátnej opery v Budapešti. Bola poprednou interpretkou operných postáv vo svojom žánri (alt) a interpretkou piesní a oratórií. Často hosťovala v zahraničí na všetkých popredných európskych operných scénach. Ako stúpenkyňa pokrokového hnutia pravidelne vystupovala na kultúrnych podujatiach pre robotníkov. Zaslúžila sa o propagáciu diel B. Bartóka a Z. Kodálya. 
Krátko učila a od päťdesiatych rokov pôsobila v Okresnej knižnici v Rožňave, kde založila odbor regionálnej literatúry a spracovala bibliografiu osobností spätých s Rožňavou, ktorá vyšla i knižne. Od sedemdesiatych rokov pracovala v Štátnom okresnom archíve v Brzotíne. Tu spracovala stredoveké a časť novovekých archiválií o Rožňave, včítane katalógov. Zvýšenú pozornosť venovala remeselníctvu a dejinám lekárstva a lekárnictva, popísala aj históriu vzniku rožňavského dobrovoľného hasičského zboru.
Študoval na polytechnike v Grazi a v Karlsruhe, na Baníckej a lesníckej akadémii v Banskej Štiavnici. Banský a hutnícky odborník, autor početných posudkov pre súkromné banské spoločnosti o využití uhoľných a rudných ložísk. 26 rokov pôsobil ako banský a hutnícky správca v Brzotíne, neskôr v železničiarskej úč. spol. Union vo Zvolene. Písal o ložiskách železnej rudy v okolí Rožňavy, o mangánových rudách v Čučme a Betliari, o oloveno-zinkových ložiskách v Ardove, o výskyte chromitu v Tibe pri Plešivci, spracoval históriu antimónových a železorudných baní pri Rožňave a erárnych baní v Tisovci. Jeho najvýznamnejšim dielom je súpis lokalít s výskytmi železnej rudy, vypracovaný z poverenia Uhorskej prírodovednej spoločnosti (1880). Prispieval do odborných časopisov.
Po štúdiách na gymnáziu v Rimavskej Sobote a Levoči študoval teológiu a právo v Prešove. Po celý život pôsobil v Revúcej: ako profesor na Prvom slovenskom gymnáziu, po jeho zatvorení ako advokát, neskôr profesor a správca na Čs. štátnom reálnom gymnáziu, kde zriadil Spolok pre podporovanie nemajetných študentov, napokon ako verejný notár. Bol členom ústredia Slovenskej národnej strany a pracoval v evanjelickom cirkevnom zbore. Patril k tvorcom národnej koncepcie dejín Slovenska, bol zakladajúci člen Muzeálnej slovenskej spoločnosti a popredný predstaviteľ národného a kultúrneho života v Gemeri. Sústavne sa venoval štúdiu histórie, spracoval monografie významných osobností slovenského národného života, je autorom mnohých historických a miestopisných článkov o Gemeri. Vydal historické práce 
Študoval na gymnáziu a učiteľskom ústave v Revúcej. Pôsobil ako učiteľ v Drienčanoch, Kyjaticiach, Jelšave (tu z jeho triedy vyšla botanička Izabela Textorisová), vo Vyšnej Slanej, naposledy v Tisovci. Pracoval aj ako správca v tlačiarni Karola Salvu v Ružomberku a ako kustód v SNM Martine. Bol významným botanikom, kultúrnym a múzejným pracovníkom a redaktorem, venoval sa aj meteorológii a astronómii, bol zakladateľom organizovanej turistiky v Tisovci, bol aj členom spevokolu Tatran v Liptovskom Mikuláši. Najväčší úspech dosiahol v botanike. Objavil lokality viacerých rastlinných druhov v Tatrách a v okolí Tisovca. Písal odborné botanické články, zhotovil 200 botanických hesiel pre vtedy pripravovaný náučný slovník. Vytvoril vlastný herbár, ktorý daroval Národnému múzeu v Martine (vyše 5000 položiek) a menší herbár daroval meštianskej škole v Tisovci. Na vrchu Tŕstie je umiestnená jeho pamätná tabuľa (1930).