Program konferencie:
15. november 2018 (štvrtok)
10.30 - 11.00: Prezetácia
11.00 – 11.20: Otvorenie odbornej aj vedeckej časti konferencie
Odborná časť konferencie:
11.20 - : Mgr. Natália Urblíková, Creative Europe Desk Slovakia: Workshop – projekt ako zmena
Vedecká časť konferencie:
I. Blok: chairman Mgr. Martin Braxatoris, PhD.
11.20 – 11.40: Mgr. Valéria Pulenová, PhD. : Kultúrny život v Rožňave v druhej polovici 19. storočia
11.40 - 12.00: Mgr. Sylvia Holečková, Banícke múzeum v Rožňave: Kálmán Tichy a muzeálna činnosť v Rožňave do roku 1945
12.00 – 12.20: Ing. Jana Špulerová, PhD., Mgr. Daniela Hutárová, PhD., Ústav krajinnej ekológie SAV: Historické štruktúry poľnohospodárskej krajiny v oblasti Gemera a Malohontu
12.20 – 12.30: diskusia
12.30 – 14.00: obed
14.00 – 15.00: komentovaná prehliadka rotundy v Šiveticiach
II. Blok: chairman Mgr. art. Andrej Štafura, PhD.
15.00 – 15.20: prof. PhDr. Júlia Dudášová, DrSc., Prešovská univerzita v Prešove: Významný príspevok gemerského rodáka prof. PhDr. Štefana Tóbika, CSc. K poznaniu gemerských nárečí
15.20 – 15.40: PhDr. Janka Petőczová, CSc., Ústav hudobnej vedy SAV: Hudobnoregionalistický výskum na Slovensku z aspektu historickej muzikológie
15.40 – 16.00: Mgr. Peter Ruščin, PhD., Ústav hudobnej vedy SAV: Edícia Cithary Sanctorum Daniela Sinapia-Horčičku z roku 1684 ako hudobný prameň
16.00 – 16.10: diskusia
16.10 – 17.30: prestávka
17.30: Vedecká kaviareň venovaná osobnosti Gustáva M. Reussa - budova Prvého slovenského gymnázia v Revúcej, organizuje MsKS Revúca
16. november 2018 (piatok)
9.30 – 10.00: prezentácia účastníkov
I. Blok: chairman Mgr. art. Andrej Štafura, PhD.
10.00 – 10.20: Stanislav Kršniak, Róbert Slíž: Revúcky zvon Quirin
10.20 – 10.40: Mgr. Petra Rusňáková, Ústav slovenskej literatúry SAV: Príležitosť ako motív cesty
10.40 – 11.00: Mgr. Timotea Vráblová, PhD., Ústav slovenskej literatúry SAV: „Príležitosťnosť“ v tvorbe Martina Laučeka
11.00 – 11.20: doc. Mgr. Erika Brtáňová, CSc. Filozofická fakulta Trnavskej univerzity v Trnave: Obraz panovníčky Márie Terézie v príležitostnej tvorbe Pavla Šramku
11.20 – 11.30: diskusia
11.30 – 11.40: prestávka
II. Blok: chairman Mgr. Peter Barta, PhD.
11.40 – 12.00: Mgr. Oľga Vaneková, PhD., Ústav slovenskej literatúry SAV: Pavol Jozef Štafárik: Ode festiva, 1814
12.00 – 12.20: Mgr. Lenka Rišková, PhD., Ústav slovenskej literatúry SAV: Obraz ženy v príležitostnej poézii z konca 18. storočia – Katarína Šramková
12.20 – 12.40: Mgr. Martin Braxatoris, PhD., Ústav slovenskej literatúry SAV: Československá gramatika (Liternice) Pavla Šramku a jazyk jeho príležitostnej tvorby
12.40 – 12.50: diskusia
12.50 – 14.00: obed
III. Blok: chairman Mgr. Martin Braxatoris, PhD.
14.00 – 14.20: Bc. Lucia Oravec Koreňová, Múzeum Prvého slovenského gymnázia v Revúcej: Gustáv Maurícius Reuss – revúcky žurnalista
14.20 – 14.40: RNDr. Judita Kochjarová, CSc.1, RNDr. Ján Kliment, CSc.2 , Mgr. Anna Bérešová-Guttová, PhD.,3 1 Katedra fytológie, TU Zvolen, 2 Botanická záhrada UK, 3 Botanický ústav SAV: Botanické dielo Gustáva Reussa v lokálnom národnom a európskom kontexte
14.40 – 15.00: doc. RNDr. Marcel Uhrin, PhD., Ústav biologických a ekologických vied, Pr. F UPJŠ Košice: Zoologické dielo Gustáva M. Reussa
15.00 – 15.10: diskusia
15.10 – 15.20: prestávka
IV. Blok: chairwoman PhDr. Janka Petőczová, CSc.,
15.20 – 15.40: Mgr. art. Andrej Štafura, PhD., Ústav hudobnej vedy SAV: Poznámky k historickým organom dolného Gemera
15.40 – 16.00: Ing. Martin Čulík, PhD., Katedra drevených stavieb Drevárskej fakulty TU Zvolen: Priestorová akustika sakrálnych stavieb
16.00 – 16.20: Mgr. Peter Barta, PhD., Katedra archeológie FF UK: Možnosti datovania neskorostredovekých parametrov na príklade epitrachilu
16.20 – 16.30: diskusia
16.30 – 17.00: prestávka
17.00: koncert zboru Quirin v Evanjelickom a. v. kostole v Jelšave
18.00: Recepcia pre prednášajúcich a pozvaných hostí
Konferencia je výstupom projektu APVV-17-0161 Zanedbané súvislosti. Príležitostné žánre v slovenskej literatúre v 16.–18. storočí. Konferencia je podporená z grantového systému VÚC BB a Creative Europe Desk Slovakia.

































Študoval na gymnáziu v Brezne, divadelnú vedu a estetiku na Univerzite Komenského v Bratislave, divadelnú réžiu na VŠMU a na moskovskom divadelnom učilišti. Potom bol krátko rozhlasovým hlásateľom. Vlastnou réžiou začínal v divadle vo Zvolene a v Nitre a hosťoval vo všetkých mimobratislavských súboroch. V roku 1966 nastúpil ako režisér do Československej televízie v Bratislave do hlavnej redakcie literárno-dramatického vysielania, kde sa venoval najmä príprave mnohých adaptácií slovenských, ale aj svetových autorov. Patril k tvorcom slávnych a divácky obľúbených „bratislavských pondelkov“. V r. 1998 – 2003 bol vedúci katedry réžie Fakulty dramatických umení Akadémie umení v Banskej Bystrici. Bol členom Federálnej rady pre rozhlasové a federálne vysielanie a členom Rady STV (1992 – 1993). V roku 2006 dostal prémiu Literárneho fondu za celoživotné dielo v oblasti televíznej tvorby. -MM-
Študoval na viedenskej akadémii, špecializoval sa na romanticky poňaté krajinárstvo. V roku 1843 sa usadil v Sibini, kde pôsobil ako učiteľ kreslenia na ev. gymnáziu. Tu si otvoril fotografický ateliér s partnerom Karolom Kollerom a venovali sa najmä etnografickej fotografii. Z jeho práce zostalo približne 200 fotografií, ktoré boli očíslované a majú vysvetlivky v nemčine a rumunčine. Na všetkých je možné vidieť krásu ľudového kroja, ale aj niektoré aspekty tradičného transylvánskeho spoločenského života. Ako vášnivý cestovateľ namaľoval sériu krajiniek Karpát, v rokoch 1840 – 1842 počas jeho ciest navštívil horný Gemer, pobýval v Muráni a vytvoril tu dokumentárne a výtvarne pozoruhodné diela – Železné hámre na Muráni, Zrúcaniny hradu Muráň, veduta Revúcej s okolím, Silická jaskyňa a i. -MM-
Základné vzdelanie, i hudobné, získal v Ratkovej. Pokračoval na Učiteľskom ústave v Banskej Štiavnici, ako učiteľ začínal v Budinej, kde bol aj primášom vo vtedajšej miestnej ľudovej hudbe, neskôr učil v baníckom učilišti v Sirku, v Ratkovskom Bystrom, Ratkovej, v roku 1961 sa usadil s rodinou v Revúcej. Toto putovanie bolo vždy spojené s muzikou a zbieraním ľudových piesní. V roku 1973 bol jedným zo zakladateľov FS Lykovec v Revúcej. Vypomáhal FS Vlachovčan z Vlachova a spolupracoval aj s ľudovou hudbou FS Vepor z Klenovca a FS Kokavan z Kokavy nad Rimavicou. V októbri 1985 stál pri zrode FS Sinec v Hnúšti. Jeho hudobný odkaz zaznamenáva nahrávka hudby a piesní pod názvom Koj v tom Sirku bubnovali. Bol aj výrobcom ľudových hudobných nástrojov – píšťaliek, fujár, ale aj cimbalov. V roku 1998 mu bolo in memoriam udelené najvyššie vyznamenanie mesta Revúca – Zlatý Quirin. K jeho nedožitým 80. narodeninám sa v marci 2008 v Hnúšti, Revúcej a v Klenovci konal na jeho počesť významný slávnostný program pod názvom Život ako pieseň. -MM-
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a na Čs. štátnej pedagogickej akadémii v Bratislave. V rokoch 1933 – 1943 pôsobil ako učiteľ v Tisovci a v Hnúšti, bol pracovník Matice slovenskej, spoluzakladateľ Osvetového ústredia v Bratislave, kde bol vedúcim prednáškového oddelenia a vydával Osvetový zborník. Bol zakladateľom a prvým vedúcim Katedry knihovedy a vedeckých informácií FF UK v Bratislave (1960 – 1981) a prodekanom FF UK pre štúdium popri zamestnaní. Venoval sa dejinám knihovníctva, osvety a vzdelávania dospelých. Z tejto oblasti vydal niekoľko monografií, čo úspešne zavŕšil spoluúčasťou na tvorbe encyklopedických diel Encyklopédia Slovenska (1977 – 1982), Pedagogická encyklopédia Slovenska (1985). Bol aktívny ako divadelný ochotník, režisér, prednášateľ, publicista a propagátor Gemera-Malohontu. Rekonštruoval knižné fondy poškodené vojnou. V Hnúšti je po ňom pomenovaná miestna knižnica. -MM-
Študoval na gymnáziách v Spišskej Novej Vsi a Rožňave, teológiu na evanjelickej teologickej akadémii v Prešove a na viedenskej univerzite. Pôsobil ako farár v Pribyline a v Pešti, kde kráčal v šľapajach svojho predchodcu Jána Kollára, na sklonku života sa stal biskupom banského dištriktu. Pričinil sa o oživenie Slovenského spolku v Budapešti, spoluzakladal časopis Dunaj (1874). Bol dlhoročným členom Zpěvníkovej základiny, obstarával nové vydania a viedol korektúry náboženských kníh a spisov a prispieval do novín a časopisov. Písal poéziu, prózu, humoresky, venoval sa aj dramatike, literárnej kritike i publicistike, v ktorej dominovala národná problematika s národno-výchovným poslaním. Široký výber zo svojej poézie a prózy vydal v troch zväzkoch pod názvom Nevädze. V Ratkovej má v areáli ev. kostola pomník s pamätnou tabuľou. -MM-
Po absolvovaní lýcea v Levoči učil v Revúckej Lehote, v Potoku, Ozdíne, v Turom Poli. Súkromne vyštudoval teológiu a ako kňaz pôsobil v Hornom Tisovníku. Ako skladateľ sa orientoval na hymnické zbory a klavírne kompozície. Zhudobnil asi 600 duchovných piesní a zostavil z nich zbierku. Venoval sa aj publicistickej činnosti a teórii hudby. Napísal knihu Náuka súhlasu, ako praktický návod k poznaniu harmónie v hudbe, ktorá bola prvým slovenským pokusom o učebnicu harmónie s terminológiou v slovenčine. Prispieval do rôznych časopisov, v ktorých komentoval súčasné hudobné udalosti, zaoberal sa otázkami národnej hudby, školstva, sociálneho postavenia učiteľov. Bol recenzentom hudobnín a hudobných udalostí. -MM-
Po absolvovaní Lekárskej fakulty UK v Bratislave pôsobil v nemocnici v Banskej Bystrici, neskôr v Ústave experimentálnej onkológie Slovenskej akadémie vied, kde bol v rokoch 1983 –1991 jeho riaditeľom. Od začiatku svojej vedeckej činnosti sa venoval experimentálnej a klinickej onkológiii a epidemiológii zhubných nádorov. Výsledky svojho výskumu v oblasti získanej rezistencie nádorov voči cytostatikám aplikoval v klinickej praxi, poznatky publikoval v domácich i zahraničných vedeckých časopisoch. Významná bola aj jeho medzinárodná spolupráca pri výskume rakoviny, absolvoval študijné pobyty v USA a v Anglicku. Od roku 1984 bol hlavným redaktorom medzinárodného časopisu o nádoroch Neoplasma. Bol členom viacerých vedeckých organizácií. Publikoval aj populárno-náučné články o rakovine a spolu s Jánom Siráckym napísal knihu O rakovine stručne, užitočne a pravdivo (1996). -MM-
Školské štúdiá absolvoval v Gemeri, Bratislave a v Kežmarku. Vyštudoval právo a v roku 1841 zložil advokátsku skúšku v Pešti. V rokoch 1842 – 1844 bol zástupcom prokurátora a tabulárnym sudcom Gemerskej župy. Od roku 1843 bol vedúcim medeného hámra a pražiarne v Štítniku. Podieľal sa aj na riadení papierenskej spoločnosti v Slavošovciach. Počas revolúcie 1848 – 1849 bol členom hornouhorského mimoriadneho súdu a neskôr kapitánom honvédov. Bol poslanec uhorského snemu vo volebnom okrsku Rožňava. Venoval sa podnikateľskej činnosti, bol podpredsedom Priemyselného spolku v Budapešti. Pracoval v administrácii luteránskeho cirkevného dištriktu Tisa, bol dozorcom štítnickej cirkvi, inšpektorom gemerského dekanátu a dozorcom luteránskej diakonie v Gemeri. Podieľal sa na novelizáciách vodného a banského zákona. -MM-
Do školy chodil v Ožďanoch, od 1843 na ev. lýceum v Levoči, kde bol aktívnym členom Jednoty mládeže slovenskej, zememeračské inžinierstvo študoval v Pešti. Počas štúdií praxoval u krajinského zememerača v katastri Oždian a Husinej. V r. 1856 – 1858 pracoval v Tisovci. Zapájal sa do národno-kultúrnych podujatí, bol zakladajúcim členom Matice slovenskej, členom jej literárneho odboru, patrónom slovenského gymnázia v Revúcej. Bol najvýraznejší predstaviteľ slovenského literárneho romantizmu, oživovateľ ľudových tradícií ako zdroja básnickej tvorby. V svojej básnickej tvorbe čerpal z ľudovej poézie, jej námetov, obraznosti a symboliky. Prekladal zo slovanskej poézie. Najväčší úspech dosiahol básňou Smrť Jánošikova. O ňom vyšli publikácie: Július Bolfík: Ján Botto. Život a dielo (1983), Pavol Vongrej: Ján Botto (1989) a i. -MM-