Program konferencie:
15. november 2018 (štvrtok)
10.30 - 11.00: Prezetácia
11.00 – 11.20: Otvorenie odbornej aj vedeckej časti konferencie
Odborná časť konferencie:
11.20 - : Mgr. Natália Urblíková, Creative Europe Desk Slovakia: Workshop – projekt ako zmena
Vedecká časť konferencie:
I. Blok: chairman Mgr. Martin Braxatoris, PhD.
11.20 – 11.40: Mgr. Valéria Pulenová, PhD. : Kultúrny život v Rožňave v druhej polovici 19. storočia
11.40 - 12.00: Mgr. Sylvia Holečková, Banícke múzeum v Rožňave: Kálmán Tichy a muzeálna činnosť v Rožňave do roku 1945
12.00 – 12.20: Ing. Jana Špulerová, PhD., Mgr. Daniela Hutárová, PhD., Ústav krajinnej ekológie SAV: Historické štruktúry poľnohospodárskej krajiny v oblasti Gemera a Malohontu
12.20 – 12.30: diskusia
12.30 – 14.00: obed
14.00 – 15.00: komentovaná prehliadka rotundy v Šiveticiach
II. Blok: chairman Mgr. art. Andrej Štafura, PhD.
15.00 – 15.20: prof. PhDr. Júlia Dudášová, DrSc., Prešovská univerzita v Prešove: Významný príspevok gemerského rodáka prof. PhDr. Štefana Tóbika, CSc. K poznaniu gemerských nárečí
15.20 – 15.40: PhDr. Janka Petőczová, CSc., Ústav hudobnej vedy SAV: Hudobnoregionalistický výskum na Slovensku z aspektu historickej muzikológie
15.40 – 16.00: Mgr. Peter Ruščin, PhD., Ústav hudobnej vedy SAV: Edícia Cithary Sanctorum Daniela Sinapia-Horčičku z roku 1684 ako hudobný prameň
16.00 – 16.10: diskusia
16.10 – 17.30: prestávka
17.30: Vedecká kaviareň venovaná osobnosti Gustáva M. Reussa - budova Prvého slovenského gymnázia v Revúcej, organizuje MsKS Revúca
16. november 2018 (piatok)
9.30 – 10.00: prezentácia účastníkov
I. Blok: chairman Mgr. art. Andrej Štafura, PhD.
10.00 – 10.20: Stanislav Kršniak, Róbert Slíž: Revúcky zvon Quirin
10.20 – 10.40: Mgr. Petra Rusňáková, Ústav slovenskej literatúry SAV: Príležitosť ako motív cesty
10.40 – 11.00: Mgr. Timotea Vráblová, PhD., Ústav slovenskej literatúry SAV: „Príležitosťnosť“ v tvorbe Martina Laučeka
11.00 – 11.20: doc. Mgr. Erika Brtáňová, CSc. Filozofická fakulta Trnavskej univerzity v Trnave: Obraz panovníčky Márie Terézie v príležitostnej tvorbe Pavla Šramku
11.20 – 11.30: diskusia
11.30 – 11.40: prestávka
II. Blok: chairman Mgr. Peter Barta, PhD.
11.40 – 12.00: Mgr. Oľga Vaneková, PhD., Ústav slovenskej literatúry SAV: Pavol Jozef Štafárik: Ode festiva, 1814
12.00 – 12.20: Mgr. Lenka Rišková, PhD., Ústav slovenskej literatúry SAV: Obraz ženy v príležitostnej poézii z konca 18. storočia – Katarína Šramková
12.20 – 12.40: Mgr. Martin Braxatoris, PhD., Ústav slovenskej literatúry SAV: Československá gramatika (Liternice) Pavla Šramku a jazyk jeho príležitostnej tvorby
12.40 – 12.50: diskusia
12.50 – 14.00: obed
III. Blok: chairman Mgr. Martin Braxatoris, PhD.
14.00 – 14.20: Bc. Lucia Oravec Koreňová, Múzeum Prvého slovenského gymnázia v Revúcej: Gustáv Maurícius Reuss – revúcky žurnalista
14.20 – 14.40: RNDr. Judita Kochjarová, CSc.1, RNDr. Ján Kliment, CSc.2 , Mgr. Anna Bérešová-Guttová, PhD.,3 1 Katedra fytológie, TU Zvolen, 2 Botanická záhrada UK, 3 Botanický ústav SAV: Botanické dielo Gustáva Reussa v lokálnom národnom a európskom kontexte
14.40 – 15.00: doc. RNDr. Marcel Uhrin, PhD., Ústav biologických a ekologických vied, Pr. F UPJŠ Košice: Zoologické dielo Gustáva M. Reussa
15.00 – 15.10: diskusia
15.10 – 15.20: prestávka
IV. Blok: chairwoman PhDr. Janka Petőczová, CSc.,
15.20 – 15.40: Mgr. art. Andrej Štafura, PhD., Ústav hudobnej vedy SAV: Poznámky k historickým organom dolného Gemera
15.40 – 16.00: Ing. Martin Čulík, PhD., Katedra drevených stavieb Drevárskej fakulty TU Zvolen: Priestorová akustika sakrálnych stavieb
16.00 – 16.20: Mgr. Peter Barta, PhD., Katedra archeológie FF UK: Možnosti datovania neskorostredovekých parametrov na príklade epitrachilu
16.20 – 16.30: diskusia
16.30 – 17.00: prestávka
17.00: koncert zboru Quirin v Evanjelickom a. v. kostole v Jelšave
18.00: Recepcia pre prednášajúcich a pozvaných hostí
Konferencia je výstupom projektu APVV-17-0161 Zanedbané súvislosti. Príležitostné žánre v slovenskej literatúre v 16.–18. storočí. Konferencia je podporená z grantového systému VÚC BB a Creative Europe Desk Slovakia.

































Ľudovú školu vychodil v Tisovci, gymnázium v Revúcej. Právo študoval v Budapešti. Potom hospodáril na svojom majetku v Tisovci a vykonával tu advokátsku prax. Ako advokát obraňoval slovenských národovcov. V roku 1918 patril k signatárom martinskej Deklarácie slovenského národa. V rokoch 1919 – 1922 bol gemersko-malohontským županom, v rokoch 1922 – 1925 senátorom Národného zhromaždenia. V Tisovci založil hasičský spolok, slovenský spevokol, organizoval večierky, koncerty, divadelné predstavenia a opery, viedol čitateľský spolok, šachový klub. Bol režisérom a dramaturgom ochotníckeho divadla. Zbieral a harmonizoval slovenské ľudové piesne, prispieval svojimi článkami do rôznych periodík. V roku 1881 vydal prvý slovenský Hasičský cvičebník. Aktivity vyvíjal aj ako činovník evanjelickej cirkvi. - MM-
V rokoch 1863 – 1870 študoval na gymnáziu v Revúcej, kde sa zapájal do literárneho a národného života, tu začal aj svoju literárnu činnosť a bol prispievateľom do rukopisného časopisu Svit. V rokoch 1870 – 1874 študoval teológiu na univerzite vo Viedni, Erlangene a Lipsku. Pôsobil na rôznych miestach, bol evanjelickým kaplánom, učiteľom, vojenským kňazom, v r. 1890 sa usadil v Krakove. Publikoval básne v časopisoch, almanachoch a kalendároch, najsústavnejšie v Slovenských pohľadoch, neskôr v Dennici. V roku 1880 mu vyšla zbierka Piesne Ondreja Bellu, v r. 1923 v Martine zbierka Výber z básní. Opieral sa o rytmus, melódiu a výrazové bohatstvo ľudových piesní, o čom svedčia jeho ponášky, ľúbostné verše, popevky, dumy, krakovianky a básne s prírodnými a vlasteneckými motívmi. Prekladal literatúru z viacerých jazykov.. - MM-
Študoval na lesníckom učilišti, potom na polytechnike vo Viedni. Následne bol lesný taxátor na Ukrajine, správca lesného majetku Greinberg v Rakúsku. V rokoch 1828 – 1874 bol riaditeľ koburgovských lesných majetkov v Jelšave, spravoval 69 tisíc ha lesa. Zaoberal sa najmä hospodárskou úpravou lesov, zriadil viaceré lesné úrady, usmerňoval ťažobné postupy, zakladal lesné škôlky, zlepšil techniku ťažby a zvozu dreva a pod. V r. 1852 – 1857 podpredseda Uhorského lesníckeho spolku. Autor rastových (výnosových) tabuliek pre oblasť Karpát a tzv. Greinerovho výškomeru na meranie stromov. Odmeral výšky viacerých tatranských štítov a niektorých vrchov na Horehroní (v r. 1837 ako prvý označil Gerlachovský štít za najvyšší vrch Vysokých Tatier). Hlavné dielo: Príspevky k poznaniu a zlepšeniu lesníctva v Uhorsku a lesníctva vo všeobecnosti (1839). V budove Lesov OV SR OZ Revúca bola v r. 2006 otvorená Pamätná miestnosť Ľ. Greinera. - MM-
Po maturite na gymnáziu v Rožňave študoval matematiku a fyziku na univerzite v Kluži, na Karlovej univerzite v Prahe, zúčastnil sa mnohých zahraničných študijných pobytov. Má veľké zásluhy na rozvoji a vysokej úrovni matematiky u nás. Vedeckú činnosť zameral predovšetkým na diferenciálne rovnice. Má významnú zásluhu na vzniku a rozvoji technických a prírodovedných vysokých škôl na Slovensku. Je spolutvorcom slovenského matematického názvoslovia a autorom značného počtu vedeckých prác, publikácií a vysokoškolských učebníc. V r. 1962 mu bola udelená in memoriam zlatá medaila J. A. Komenského. V jeho rodnom dome sa nachádza pamätná izba a tabuľa s bustou od sochára J. Kostku (1971). V r. 1981 bola odhalená plaketa na budove Matematického pavilónu UK v Bratislave. Je po ňom pomenované gymnázium v Bratislave a Základná škola v Rožňave. - MM-
V rokoch 1835 – 1837 študoval na evanjelickom gymnáziu v Gemeri, potom na lýceách v Kežmarku, Levoči, Bratislave. V marci roku 1848 aktívne veršami i so zbraňou v ruke spolu s príbelským učiteľom Jánom Rotaridesom burcoval poddaný ľud do povstania proti feudálom a bol väznený v Šahách. Pracoval na rôznych miestach v štátnych službách, naposledy v Zlatých Moravciach ako prísediaci na súde. Patrí medzi najvýznamnejších básnikov slovenského romantizmu, je považovaný za najrevolučnejšieho básnika svojej generácie. Básne uverejňoval časopisecky vo viacerých časopisoch. Z jeho bohatej tvorby spomeňme Duma bratislavská, Zakliata panna vo Váhu a divný Janko, Jarná pieseň, K Slovenom, Tri vŕšky. Venoval sa aj prekladom poézie. - MM-
Rané roky života trávil v hájovniach v Stožkách na Muránskej planine, maturoval na gymnáziu v Brezne, študoval na Vysokej škole výtvarných umení v Bratislave. Od roku 1961 pracoval 10 rokov ako pedagóg na Katedre výtvarnej výchovy Pedagogickej fakulty v Banskej Bystrici, od roku 1971 ako slobodný umelec v Banskej Štiavnici, neskôr opäť pôsobil na Fakulte výtvarných umení Akadémie umení v Banskej Bystrici. Člen Umeleckej besedy slovenskej. Zameriaval sa na maliarsku, grafickú (drevorezy, lepty) a ilustrátorskú tvorbu, zúčastňoval sa výstav doma i v zahraničí. Za viac ako päťdesiat rokov maliarskej aktivity vytvoril úžasné množstvo diel. Okrem grafík a ilustrácií je to viac ako desaťtisíc malieb. Celú jeho tvorbu umelecká kritika vysoko hodnotí, najmä súbor malieb Šamanské piesne a tance, medzi najznámejšie jeho práce sa radí aj Škola bláznovstiev. Jeho obrazy sa nachádzajú na všetkých kontinentoch. - MM-
Študoval na obchodnej akadémii v Rožňave. Pôsobil ako učiteľ v Rožňave a ako riaditeľ školy v Bôrke. Skúmateľ Slovenského krasu, spoluobjaviteľ viacerých jaskýň a priepastí v Bôrčanskej, Silickej a Plešivskej planine. Systematická práca viedla 21.11.1951 k objavu Gombaseckej jaskyne, ktorej sa stal správcom. Bol zakladajúcim členom Rožňavskej skupiny jaskyniarov v roku 1948 (dnes Speleo Rožňava) a bol jej hybnou silou v prieskume, kde pracoval aj ako streľmajster. Má neobyčajnú zásluhu na objave Krásnohorskej jaskyne a do konca svojho života sa zúčastňovsl na prieskume vyvieračky Hučiaca v Kunovej Teplici. Autor odborných článkov v slovenskej tlači, najmä v časopise Krásy Slovenska. Brčková sieň v Gombaseckej jaskyni nesie jeho meno. V roku 1973 mu bolo in memoriam udelené najvyššie ocenenie speleologického kongresu 1973 za objav Gombaseckej jaskyne. - MM-
Študoval na VŠT v Bratislave. Do Tisovca prišiel v roku 1951, kde bol pedagógom a v r. 1954 – 1970 riaditeľom tamojšej hutníckej priemyslovky, potom pracoval v ZŤS v Tisovci. V r. 1951 bol zakladateľ Oblastnej jaskyniarskej skupiny č. 6 v Tisovci, ktorú viedol 41 rokov. Táto skupina objavila najväčšie jaskyne na Muránskej planine a v Tisovskom krase. Súbežne s prieskumom krasu a jaskýň prebiehala aj dokumentačná činnosť, pod jeho vedením sa vyhotovovali Katastre krasových javov, neskôr Identifikačné karty jaskýň, fotodokumentácia a mapová dokumentácia. V rámci propagácie a ochrany krasu uskutočňoval prednášky a exkurzie pre miestne školy, záujmové krúžky a verejnosť. Významná je tiež jeho publikačná činnosť v odborných časopisoch a periodikách, ako aj v iných médiách (rozhlas, televízia). Bol aj autorom kníh s tematikou ochrany prírody a jaskyniarstva – Rimavskou a Muránskou dolinou – Gemerské a Veporské rudohorie (1956) a Za svetlom karbidky (1969). - MM-
Venovala sa osvetovej práci, zdôrazňovala potrebu vzdelávania slovenských žien, propagovala slovenskú tlač a spisbu, bojovala proti alkoholizmu, podporovala slovenské vzdelávacie ústavy. Vydala sa za Tisovčana advokáta Juraja Daxnera (1811 – 1880), ktorý spravoval daxnerovský majetok v Tisovci a spoločne sa venovali hospodáreniu na rodinnom statku v Tisovci. Mali dvoch synov Samuela (1856), budúceho významného advokáta a politika, a Jána (1860). Patrónka gymnázia v Revúcej, poočas celých 12 rokov jeho existencie pravidelne z ich kúrie odchádzali vozy naplnené potravinami pre alumneum. V časopisoch Dennica, Slovenský domový kalendár, Slovenské listy, Obzor, Priateľ dietok publikovala mravoučné poviedky a osvetové články. Jej články, týkajúce sa vedenia domácnosti a chodu kuchyne pravidelne zaraďovala Terézia Vansová do Dennice. V literárnej tvorbe ju ovplyvnila najmä Božena Němcová, s ktorou udržiavala písomné i osobné styky. - MM-