Program konferencie:
15. november 2018 (štvrtok)
10.30 - 11.00: Prezetácia
11.00 – 11.20: Otvorenie odbornej aj vedeckej časti konferencie
Odborná časť konferencie:
11.20 - : Mgr. Natália Urblíková, Creative Europe Desk Slovakia: Workshop – projekt ako zmena
Vedecká časť konferencie:
I. Blok: chairman Mgr. Martin Braxatoris, PhD.
11.20 – 11.40: Mgr. Valéria Pulenová, PhD. : Kultúrny život v Rožňave v druhej polovici 19. storočia
11.40 - 12.00: Mgr. Sylvia Holečková, Banícke múzeum v Rožňave: Kálmán Tichy a muzeálna činnosť v Rožňave do roku 1945
12.00 – 12.20: Ing. Jana Špulerová, PhD., Mgr. Daniela Hutárová, PhD., Ústav krajinnej ekológie SAV: Historické štruktúry poľnohospodárskej krajiny v oblasti Gemera a Malohontu
12.20 – 12.30: diskusia
12.30 – 14.00: obed
14.00 – 15.00: komentovaná prehliadka rotundy v Šiveticiach
II. Blok: chairman Mgr. art. Andrej Štafura, PhD.
15.00 – 15.20: prof. PhDr. Júlia Dudášová, DrSc., Prešovská univerzita v Prešove: Významný príspevok gemerského rodáka prof. PhDr. Štefana Tóbika, CSc. K poznaniu gemerských nárečí
15.20 – 15.40: PhDr. Janka Petőczová, CSc., Ústav hudobnej vedy SAV: Hudobnoregionalistický výskum na Slovensku z aspektu historickej muzikológie
15.40 – 16.00: Mgr. Peter Ruščin, PhD., Ústav hudobnej vedy SAV: Edícia Cithary Sanctorum Daniela Sinapia-Horčičku z roku 1684 ako hudobný prameň
16.00 – 16.10: diskusia
16.10 – 17.30: prestávka
17.30: Vedecká kaviareň venovaná osobnosti Gustáva M. Reussa - budova Prvého slovenského gymnázia v Revúcej, organizuje MsKS Revúca
16. november 2018 (piatok)
9.30 – 10.00: prezentácia účastníkov
I. Blok: chairman Mgr. art. Andrej Štafura, PhD.
10.00 – 10.20: Stanislav Kršniak, Róbert Slíž: Revúcky zvon Quirin
10.20 – 10.40: Mgr. Petra Rusňáková, Ústav slovenskej literatúry SAV: Príležitosť ako motív cesty
10.40 – 11.00: Mgr. Timotea Vráblová, PhD., Ústav slovenskej literatúry SAV: „Príležitosťnosť“ v tvorbe Martina Laučeka
11.00 – 11.20: doc. Mgr. Erika Brtáňová, CSc. Filozofická fakulta Trnavskej univerzity v Trnave: Obraz panovníčky Márie Terézie v príležitostnej tvorbe Pavla Šramku
11.20 – 11.30: diskusia
11.30 – 11.40: prestávka
II. Blok: chairman Mgr. Peter Barta, PhD.
11.40 – 12.00: Mgr. Oľga Vaneková, PhD., Ústav slovenskej literatúry SAV: Pavol Jozef Štafárik: Ode festiva, 1814
12.00 – 12.20: Mgr. Lenka Rišková, PhD., Ústav slovenskej literatúry SAV: Obraz ženy v príležitostnej poézii z konca 18. storočia – Katarína Šramková
12.20 – 12.40: Mgr. Martin Braxatoris, PhD., Ústav slovenskej literatúry SAV: Československá gramatika (Liternice) Pavla Šramku a jazyk jeho príležitostnej tvorby
12.40 – 12.50: diskusia
12.50 – 14.00: obed
III. Blok: chairman Mgr. Martin Braxatoris, PhD.
14.00 – 14.20: Bc. Lucia Oravec Koreňová, Múzeum Prvého slovenského gymnázia v Revúcej: Gustáv Maurícius Reuss – revúcky žurnalista
14.20 – 14.40: RNDr. Judita Kochjarová, CSc.1, RNDr. Ján Kliment, CSc.2 , Mgr. Anna Bérešová-Guttová, PhD.,3 1 Katedra fytológie, TU Zvolen, 2 Botanická záhrada UK, 3 Botanický ústav SAV: Botanické dielo Gustáva Reussa v lokálnom národnom a európskom kontexte
14.40 – 15.00: doc. RNDr. Marcel Uhrin, PhD., Ústav biologických a ekologických vied, Pr. F UPJŠ Košice: Zoologické dielo Gustáva M. Reussa
15.00 – 15.10: diskusia
15.10 – 15.20: prestávka
IV. Blok: chairwoman PhDr. Janka Petőczová, CSc.,
15.20 – 15.40: Mgr. art. Andrej Štafura, PhD., Ústav hudobnej vedy SAV: Poznámky k historickým organom dolného Gemera
15.40 – 16.00: Ing. Martin Čulík, PhD., Katedra drevených stavieb Drevárskej fakulty TU Zvolen: Priestorová akustika sakrálnych stavieb
16.00 – 16.20: Mgr. Peter Barta, PhD., Katedra archeológie FF UK: Možnosti datovania neskorostredovekých parametrov na príklade epitrachilu
16.20 – 16.30: diskusia
16.30 – 17.00: prestávka
17.00: koncert zboru Quirin v Evanjelickom a. v. kostole v Jelšave
18.00: Recepcia pre prednášajúcich a pozvaných hostí
Konferencia je výstupom projektu APVV-17-0161 Zanedbané súvislosti. Príležitostné žánre v slovenskej literatúre v 16.–18. storočí. Konferencia je podporená z grantového systému VÚC BB a Creative Europe Desk Slovakia.
Zmaturoval na Vyššej hospodárskej škole v Košiciach, pokračoval na Vojenskej akadémii v Hraniciach a na Vysokej vojenskej škole v Bratislave. Plnil vojenské rozkazy v Charkove, v Banskej Bystrici a v Bratislave. V r. 1944 sa stal vedúcim oddelenia na Vojenskom ústredí v Banskej Bystrici a pripravoval zapojenie slovenskej armády do SNP, bol vymenovaný za náčelníka štábu Veliteľstva 1. čs. armády na Slovensku. 
Študoval na gymnáziu v Banskej Bystrici a na Lekárskej fakulte Slovenskej univerzity. Ako lekár pôsobil v Košiciach, potom bol obvodným lekárom na rôznych miestach. Od r. 1965 bol obvodným lekárom v Lenartovciach. Bol činný aj literárne. Poviedky publikoval v periodikách Ľud, Svet, Život, Pravda, Práca, Roháč a v zborníku Zvítanie. Posmrtne mu vyšla zbierka sci-fi poviedok 
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a na ČVUT v Prahe. Do roku 1944 pracoval v Továrni na káble v Bratislave. Zapojil sa do ilegálneho protifašistického hnutia, podieľal sa na prípravách SNP v Tisovci, po jeho vypuknutí člen povstaleckej SNR, zástupca povereníka verejných prác, osvetový dôstojník 1. čs. armády na Slovensku. Po oslobodení pôsobil na Povereníctve priemyslu a obchodu v Košiciach, od r. 1963 bol ministrom priemyslu a stavebníctva. Bol vedúci kancelárie SNR a vedúci odboru Ústavu ekonomiky a organizácie stavebníctva v Bratislave. V Tisovci pomohol pri výstavbe novej budovy základnej školy a pamätníka Dr. Vladimíra Clementisa. Je autorom mnohých štúdií, prejavov a článkov z problematiky obnovy národného hospodárstva, industrializácie, stavebníctva a ekonomiky riadenia.
V rokoch 1826 – 1829 študoval na gymnáziu v Rožňave, potom študoval teológiu v Prešove, v Bratislave a vo Viedni. Pôsobilako farár v Liptovskom Mikuláši. Bol popredný reprezentant slovenského národného hnutia v 19. storočí, vedúca osobnosť generácie štúrovcov. Vyšiel s návrhom vydávať pre slovenský ľud poučné a náučné časopisy. Mal podstatný podiel na Prosbopise liptovského seniorátu o znovuzriadenie Katedry reči a literatúry českoslovanskej na lýceu v Bratislave. Bol najbližším spolupracovníkom Ľ. Štúra a J. M. Hurbana v snahách o organizovanosť slovenského národného hnutia. Podieľal sa na kodifikácii stredoslovenčiny ako celonárodného spisovného jazyka a na založení kultúrno-politického spolku Tatrín. Vydal brožúru Dobruo slovo Slovákom, súcim na slovo, proklamáciu Hlas k národu slovenskému a iné. Jeho hlavné literárne diela vznikli v porevolučných rokoch.
V Ratkovej prežil detstvo a v roku 1957 tu ukončil základné vzdelanie. Po maturite na JSŠ v Moldave nad Bodvou študoval v rokoch 1960 – 1965 ruský jazyk a históriu na Filozofickej fakulte Univerzity P. J. Šafárika v Prešove. Celý život pracoval v v Historickom ústave SAV v Bratislave, bol členom vo vedeckej organizácii Slovensko – maďarská komisia historikov. V práci sa orientoval na výskum obdobia druhej polovice 19. storočia, resp. prelomu 19. a 20. storočia, predovšetkým na politické a kultúrne dejiny Slovenska v uhorskom kontexte v epoche dualizmu. Rovnako ho zaujímali aj cirkevné dejiny slovenských evanjelikov. Jeho výskumná a publikačná činnosť je veľmi bohatá, napísal množstvo odborných a vedeckých článkov a štúdií v rôznych monografiách, zborníkoch, periodikách, venoval sa aj mnohým osobnostiam našich národných dejín.
Od r. 1926 pracoval ako stavbyvedúci na Slovensku, zúčastnil sa na rekonštrukcii mostov a ciest v okolí Brezna, Červenej Skaly, Tisovca a Revúcej, v r. 1949 – 1954 pôsobil v Dobšinej ako úsekový vedúci a hlavný inžinier stavby prečerpávacej vodnej elektrárne – hydrocentrály, potom riaditeľ Trate družby, od r. 1956 Inžinierskych stavieb v Košiciach. Spolupracovník ilegálneho protifašistického odboja v SNP, ako člen útvaru technickej pohotovosti povstaleckej armády viedol výstavbu vojenského letiska Rohozná pri Brezne. V r. 1955 bol vyznamenaný Radom práce.
Po maturite v Rožňave študoval na Filozofickej fakulte Slovenskej univerzity. Pôsobil na Gymnáziu v Revúcej, na Učiteľskej akadémii v Bratislave, na Telovýchovnom ústave Pedagogickej fakulty SU, kde vyučoval športové hry, participoval aj na výučbe korčuľovania a lyžovania a viedol semináre zo športovej psychológie. V r. 1960 sa stal vedúcim Katedry teórie a metodiky hier na ITVŠ UK v Bratislave (neskôr FTVŠ), kde vykonával tiež funkciu prodekana. Bol jedným zo zakladajúcich členov TJ Slávia UK a zakladateľom i trénerom jej volejbalového oddielu, s ktorým získal v r. 1966 prvý titul majstra ČSSR. Publikoval v športových časopisoch a je autor knižných publikácií a vysokoškolských učebníc – 
Do USA odišiel v roku 1909, kde neskoršie študoval teológiu. V júni 1921 bol inštalovaný za farára Slovenskej evanjelickej cirkvi v Akrone a Barbetone v štáte Ohio, neskôr pôsobil v Evanjelickom zväze v Johnstowne a v Michigane. V slovenských cirkevných zboroch zakladal rôzne spolky, skupiny a potom v nich pôsobil v národnom duchu: v nedeľnej škole, v ženskom i mužskom pomocnom spolku. Založil aj detský spevokol, pôsobil v divadelnom klube, v luteránskej lige, založil a dirigoval cirkevný orchester. Bol aktívny aj na poli občianskom, literárnom a politickom, bol plodným publicistom, písal i poéziu. V júni 1970 navštívil Maticu slovenskú v Martine. V evanjelickom kostole v Rejdovej sa konali v dňoch 24. – 26.8.2007 spomienkové slávnosti pri príležitosti jeho 111. výročia narodenia.
Od tohto roku vystupovala v Ľudovej opere a od roku 1915 bola členkou Štátnej opery v Budapešti. Bola poprednou interpretkou operných postáv vo svojom žánri (alt) a interpretkou piesní a oratórií. Často hosťovala v zahraničí na všetkých popredných európskych operných scénach. Ako stúpenkyňa pokrokového hnutia pravidelne vystupovala na kultúrnych podujatiach pre robotníkov. Zaslúžila sa o propagáciu diel B. Bartóka a Z. Kodálya. 
Krátko učila a od päťdesiatych rokov pôsobila v Okresnej knižnici v Rožňave, kde založila odbor regionálnej literatúry a spracovala bibliografiu osobností spätých s Rožňavou, ktorá vyšla i knižne. Od sedemdesiatych rokov pracovala v Štátnom okresnom archíve v Brzotíne. Tu spracovala stredoveké a časť novovekých archiválií o Rožňave, včítane katalógov. Zvýšenú pozornosť venovala remeselníctvu a dejinám lekárstva a lekárnictva, popísala aj históriu vzniku rožňavského dobrovoľného hasičského zboru.
Študoval na polytechnike v Grazi a v Karlsruhe, na Baníckej a lesníckej akadémii v Banskej Štiavnici. Banský a hutnícky odborník, autor početných posudkov pre súkromné banské spoločnosti o využití uhoľných a rudných ložísk. 26 rokov pôsobil ako banský a hutnícky správca v Brzotíne, neskôr v železničiarskej úč. spol. Union vo Zvolene. Písal o ložiskách železnej rudy v okolí Rožňavy, o mangánových rudách v Čučme a Betliari, o oloveno-zinkových ložiskách v Ardove, o výskyte chromitu v Tibe pri Plešivci, spracoval históriu antimónových a železorudných baní pri Rožňave a erárnych baní v Tisovci. Jeho najvýznamnejšim dielom je súpis lokalít s výskytmi železnej rudy, vypracovaný z poverenia Uhorskej prírodovednej spoločnosti (1880). Prispieval do odborných časopisov.
Po štúdiách na gymnáziu v Rimavskej Sobote a Levoči študoval teológiu a právo v Prešove. Po celý život pôsobil v Revúcej: ako profesor na Prvom slovenskom gymnáziu, po jeho zatvorení ako advokát, neskôr profesor a správca na Čs. štátnom reálnom gymnáziu, kde zriadil Spolok pre podporovanie nemajetných študentov, napokon ako verejný notár. Bol členom ústredia Slovenskej národnej strany a pracoval v evanjelickom cirkevnom zbore. Patril k tvorcom národnej koncepcie dejín Slovenska, bol zakladajúci člen Muzeálnej slovenskej spoločnosti a popredný predstaviteľ národného a kultúrneho života v Gemeri. Sústavne sa venoval štúdiu histórie, spracoval monografie významných osobností slovenského národného života, je autorom mnohých historických a miestopisných článkov o Gemeri. Vydal historické práce 
Študoval na gymnáziu a učiteľskom ústave v Revúcej. Pôsobil ako učiteľ v Drienčanoch, Kyjaticiach, Jelšave (tu z jeho triedy vyšla botanička Izabela Textorisová), vo Vyšnej Slanej, naposledy v Tisovci. Pracoval aj ako správca v tlačiarni Karola Salvu v Ružomberku a ako kustód v SNM Martine. Bol významným botanikom, kultúrnym a múzejným pracovníkom a redaktorem, venoval sa aj meteorológii a astronómii, bol zakladateľom organizovanej turistiky v Tisovci, bol aj členom spevokolu Tatran v Liptovskom Mikuláši. Najväčší úspech dosiahol v botanike. Objavil lokality viacerých rastlinných druhov v Tatrách a v okolí Tisovca. Písal odborné botanické články, zhotovil 200 botanických hesiel pre vtedy pripravovaný náučný slovník. Vytvoril vlastný herbár, ktorý daroval Národnému múzeu v Martine (vyše 5000 položiek) a menší herbár daroval meštianskej škole v Tisovci. Na vrchu Tŕstie je umiestnená jeho pamätná tabuľa (1930).