OOCR Gemer ostala aktívna aj na jeseň a v spolupráci s tímom z inšpiratívneho konceptu magazínu Kávičkári.sk organizovali mini (ne)konferenciu po vzore jej väčšej sestry, Gastrolove v Piešťanoch, kde tento rok usporiadali kávičkári už 4. ročník. Nápad sa zrodil ešte v roku 2022 a tento štvrtok sa to stalo realitou – priniesť Gastrolove na Gemer. “Konferencia bola venovaná najmä poskytovateľom reštauračných a ubytovacích služieb, regionálnych producentov, podnikateľov v pridružených službách cestovného ruchu, no svoje si našli aj žiaci hotelovej akadémie, ktorí onedlho vstúpia do sveta služieb, a mohli sa inšpirovať, možno rozhodnúť, ako (ne)podnikať,” priblížil Jaroslav Hric, výkonný riaditeľ OOCR. Aj vďaka podpore Banskobystrického samosprávneho kraja a financiám z projektu Plánu obnovy a odolnosti Ministerstva životného prostredia sa podarilo priniesť podujatie tohto typu medzi širšiu podnikateľskú komunitu na Gemeri.
Kávičkári, ako si vravia už desať rokov, vznikli na základe zapálenia pre a pôžitku z čierneho zlata – kávy. Začali písať o zážitkoch a tipoch z kaviarní po celom Slovensku. Dnes tvoria jedinečný obsah bohatý na gastronomické zážitky a pravidelne sprostredkúvajú svojim čitateľom najzaujímavejšie tipy zo sveta najlepších kaviarní, hotelov a reštaurácií. Ich cieľovou skupinou sú ľudia, ktorí si jednoducho radi užívajú život, pretože aj oni sami, Kávičkári, si ho užívajú do sýtosti. Počas života na cestách však stihli vydať aj knihu (ne)učebnicu Gastrolove pre študentov, podnikateľov a milovníkov gastronómie, či rôzne bulletiny a bedekre pre cestovateľov. V nadväznosti na knihu vznikla práve (ne)konferencia Gastrolove.
Na konferencii vystúpili odborníci vo svojej oblasti. Začiatok bol venovaný inšpiratívnemu príbehu Michala Heusera, muža, ktorý sa vrátil so skúsenosťami zo Švajčiarska späť do Lučenca. Úspešne sa mu darí rozvíjať koncept “fine dining” – zážitková gastronómia v reštaurácii Origin. Hostia si mohli následne vypočuť o webových stránkach, čo im nesmie chýbať a zároveň čo tam nepatrí. Cenné rady priniesol tandem Katarína Ďurčová zo spoločnosti AXIM, kde dávajú značkám osobnosť, a Imrich Kováľ z Merinea, čo je e-biznis inkubátor. Problematiku výnosového manažmentu v ubytovacom zariadení a jeho využitie v praxi so skutočnými výsledkami priniesla Lucia Oslanec, ako zástupca spoločnosti ZAR Invest na tomto podujatí.
Dôležitosť značky regionálneho produktu Horehronie a jeho existenciu nám priblížili zástupkyne susediacej OOCR Horehronie. Podujatie poskytlo účastníkom získať cenné informácie a rady od odborníkov z gastro biznisu ale aj z oblastí ako je marketing a manažment, branding či business development. Spojenie ľudí z rôznych regiónov a okresov pôsobiacich v cestovnom ruchu podporuje spoluprácu a môže pozitívne ovplyvniť gastronomickú či cestovateľskú ponuku. Konferencia však podporila aj mladé talenty formou inšpirácie a vedomostí, ako začať v tomto
biznise podnikať správne a inovatívne. V neposlednom rade táto konferencia priniesla priestor pre regionálnych producentov certifikovaných značkou Regionálny produkt Gemer-Malohont na stretnutie a inšpiráciu pre ich remeslo či mikro-podniky. “Sme veľmi radi, že sme mohli prísť s konferenciou Gastrolove na Gemer. Stretli sme sa so záujmom podnikateľov, výrobcov a hotelierov, ktorých zaujali témy, ako rozvíjať cestovný ruch. Veľmi ma teší aj účasť strednej hotelovej školy, s ktorou priamo na mieste prevádzky nadviazali rozhovory o spolupráci,” konštatuje Simona Budinská, zakladateľka magazínu Kávičkári.sk.
Gastrolove Gemer poskytol cenné informácie, povzdbudenie a podporu pre tých, ktorí sa o gastronómiu a cestovný ruch zaujímajú, či už na Gemeri alebo aj v iných regiónoch. “Verím, že sa stretneme na Gemeri aj o rok a bolo by krásne, ak by sme boli ešte aj v hojnejšom počte,” vyslovila na záver s nadšením Budinská.
Ing. Branislav Očkaik
destinačný koordinátor OOCR Gemer
































Pracoval ako redaktor vo vydavateľstve Osveta v Martine a vydavateľstve Mladé letá a Slovenský spisovateľ v Bratislave. Napísal mnohé detské rozprávky, povesti, dobrodružno-historické romány, ale aj psychologické diela pre dospelých, televízne a rozhlasové scenáre. Rodnému kraju venoval nejednu svoju prácu, k Muráňu sa viaže televízny scenár Pieseň o Muráni (1974), povesť Tomáš a lúpežní rytieri, životným osudom P. Dobšinského je venovaná kniha Zlatá podkova, zlaté pero, zlatý vlas (1997) a Rozprávkar a rozprávnica (2006). .- MM-
Základné vzdelanie nadobudol v Tisovci. V rokoch 1853 – 1855 študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote, potom v Levoči a v Těšíne, teológiu a filozofiu vo Viedni, kde pracoval v študentskom spolku Tatran. V rokoch 1866 – 1871 pôsobil ako riadny profesor na Prvom slovenskom gymnáziu v Revúcej, kde vyučoval slovenčinu, nemčinu, latinčinu a gréčtinu, zároveň na Učiteľskom semenisku (ústave) vyučoval kreslenie. V Revúcej sa venoval ľudovýchovnej a osvetovej činnosti, pomáhal zakladať a rozvíjať ochotnícke divadlo. Jeho zásluhou v tomto období vzniklo aj divadelnícke hnutie v rodnom Tisovci, kde vybudoval aj javisko. Popri pedagogickej práci sa venoval aj literárnej tvorbe. Debutoval veršami Hlasy z cudziny, potom vyšla zbierky Spomienky a Zvuky gemerské. Rôznymi článkami prispieval tiež do viacerých časopisov a novín. - MM-
Študoval na Baníckej a lesníckej akadémii v Banskej Štiavnici. V roku 1884 pracoval ako praktikant na riaditeľstve Rimamuránsko-salgótarjánskej spoločnosti v Ózde. Od r. 1887 bol banským úradníkom, v rokoch 1879 – 1900 vedúcim banského závodu v Železníku, kde sa v podstatnej miere zaslúžil o dobudovanie ťažobného závodu výstavbou povrchových zariadení, o sprístupnenie ložísk úvodnými banskými dielami a i. V r. 1900 – 1905 bol banským správcom v Rožňave, od 1905 tajomníkom banského riaditeľstva v Ózde. V r. 1897 na zasadnutí Gemersko-borsodskej pobočky Krajinskej uhorskej baníckej a hutníckej spoločnosti predložil návrh na vybudovanie baníckeho múzea v Rožňave a v r. 1902 s A. Müllerom vypracovali projekt interiérov múzea. Bol členom Krajinskej maďarskej baníckej a hutníckej spoločnosti. Zúčastnil sa na vydaní baníckej a hutníckej monografie Gemerskej a Borsodskej župy (1907), na ktorej spracoval časť o baníctve, o. i. aj z národopisného hľadiska..- MM-
Prvé gymnaziálne triedy absolvoval v Gemeri, študoval na Evanjelickom lýceu v Levoči, člen družiny štúrovcov na Evanjelickom lýceu v Bratislave, filozofiu a históriu študoval na univerzite v Halle. Profesor a riaditeľ Evanjelického gymnázia v Modre, redaktor Orla. Pôsobil vo Vindšachte, Modre, Těšíne a Martine. Vrcholným jeho dielom je Reštavrácia – historické svedectvo o politických kortešačkách a živote slovenského zemianstva. Dej jeho povesti Knieža liptovské je umiestnený do Liptova, Gemera a Spiša, do miest, ktoré Kalinčiak dôverne poznal. Napísal viacero
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote, teológiu v Prešove a v Lipsku. 30 rokov pôsobil v Rimavskej Píle (dnes časť Tisovca). Potom žil v Banskej Bystrici, kde pomáhal manželke Terézii Vansovej pri redigovaní časopisu Slovenská žena. Bol vynikajúci kazateľ, autor kázní, príležitostných rečí a úvah, presadil sa najmä romantickými a historickými poviedkami. Bol aj ochotníckym hercom slovenského divadla v Tisovci. V roku 1893 inicioval vznik Píľansko-hačavského potravného a úverového družstva, zaoberal sa včelárstvom a pomológiou. O tejto problematike publikoval aj články. - MM-
Študoval v Kolíne a na gymnáziu v Prahe. Pôsobil ako daňový úradník a ako prednosta Berného úradu v Revúcej, krátko v Rimavskej Sobote a inde. Patril medzi významných faunistikov Slovenska. Zbieral chrobáky v okolí Revúcej, najmä na Muránskej a Silickej planine. Svoje zberateľské cesty podnikal aj do zahraničia. Zhromaždil zbierku s vyše 15 tisíc exemplármi, ktorá je uložená v Slovenskom národnom múzeu v Bratislave. Bol členom Československej entomologickej spoločnosti a Slovenskej entomologickej spoločnosti SAV. - MM-
Študoval na gymnáziu v Rožňave a v Dobšinej, na lýceu v Kežmarku a na univerzite v Jene. Pôsobil ako riaditeľ gymnázia v Novom Sade a od r. 1833 ako profesor v Prahe. Kliesnil cestu novým názorom na literatúru a presadzoval jej aktívny vzťah k životu, k ľudovej kultúre. Položil vedecké základy slavistiky a bol predstaviteľom úzkych vzťahov medzi Čechmi a Slovákmi. Zaslúžil sa o rozvoj vedeckého bádania, školskej reformy a budovanie slavistických katedier. Intenzívne sa venoval štúdiu prameňov a pamiatok slovanských literatúr, výsledky štúdia publikoval v dielach Dejiny slovanskej reči a literatúry podľa všetkých nárečí, Slovanské starožitnosti, Slovanský národopis a mnohé ďalšie. Jeho meno nesie univerzita v Košiciach.- MM-
V r. 1861 – 1864 študoval v Rožňave, právo vo Viedni a Budapešti. Trvalým poľom jeho verejného účinkovania sa stala politika. Na cirkevných i svetských fórach bojoval proti zatvoreniu slovenského gymnázia v Revúcej. Inicioval vznik Slovenskej národnej rady, ako najvyššieho zastupiteľského orgánu slovenského národa, ktorá sa oficiálne konštituovala 30. októbra 1918 na pamätnom deklaračnom zhromaždení v Martine a stal sa jej predsedom. V roku 1919 sa stal spolupredsedom Matice slovenskej a čestným predsedom Slovenskej národnej a roľníckej strany. Okrem národnostných politických otázok vo svojich článkoch venoval pozornosť aj hospodárskym a sociálnym problémom. - MM-
Po vyučení pracoval ako baník a elektrikár v Lubeníku. V r. 1955 sa presťahoval z Rožňavy do Šivetíc, kde sa až do vysokého veku realizoval ako umelecký keramikár. Vyrábal rôzne upomienkové predmety (reliéfy s motívom jaskýň, hrnčeky a pod.) pre Správu slovenských jaskýň, ktoré sa potom predávali pred jaskyňami ako suveníry. Zakladateľ a duša gemersko-licineckej jaskyniarskej skupiny (OS SSS Gemer-Licince). Ako prvý 18.7.1964 vnikol do útrob Krásnohorskej jaskyne v Slovenskom krase. Bol spoluobjaviteľ Novej Brzotínskej jaskyne na Plešiveckej planine (1954), Gemerskoteplickej jaskyne (1959) na planine Koniar. Patril k prvým prieskumníkom jaskyne Homoľa na Muránskej planine v Spišskogemerskom krase, Kamenianskom krase (jaskynná subsústava Jánová-Čurgov), v oblasti Striebornej lúky v najzápadnejšom cípe Koniarskej planiny a iné. Na jar 2018 mu Slovenská speleologická spoločnosť udelila čestné členstvo. - MM-