Gájer. Zišli sa v reštaurácii Istropolis na Trnavskom mýte v Bratislave ešte koncom novembra uplynulého roka. Aj keď podujatie uskutočnili v rámci Mikulášskeho večierka, najdôležitejším bodom stretnutia bolo uvedenie knihy Almanach spomienok na Tisovec. Prispelo doň 21 autorov, ktorými sú: Julo Farkaš, Štefan Homoľa, František Hortenský, Vladimír Húska, Vierka Jajcajová rod. Hennelová, Božena Kopečná, rod. Weisenpacherová, Zuzana Krajčušková rod. Molnárová, Cyril Kraus, Milan Kriška, Rudo Krivoš, Ondrej Laciak, Milina Laudárová rod. Zmijová, Viera Lukáčová rod. Donovalová, Danuša Martincová rod. Hortenská, Jolana Mazáková rod. Mihóková, Ján Pašiak, Adela Sláviková rod. Zalcerová, Jaroslav Urban, Ján Valentík, Vladimír Zmija a Mojmír Zúrik. Knihu zdobí viac ako 80 dobových fotografií a pohľadníc, ktoré poskytli Luboš Baník, Marína Daxnerová, rod. Vencľová, Ivan Dianiška,
Ria Jahnová, rod. Dianišková, Božena Kopečná, rod. Weinsenpacherová, Ján Pašiak. Pre úplnosť dodajme, že táto kniha je venovaná pamiatke Sama Gájera a krstili ju členovia jeho rodiny.
Pán František Bábela z Tisovca uverejnil v januárovom čísle Tisovského mesačníka recenziu tejto knihy. Vyberám z nej niekoľko údajov:
I narodila sa vytúžená knižočka,
hoci zdĺhavý a bolestivý pôrod mala.
Chvála, chvála, chvála!
Chvála jej,
chvála i všetkým tým, pričinením ktorých
sa z túžby a vidiny realitou –
vzácnym artefaktom stala!
A pritom zrodená, uhnetená
z chudobného mála.
„Prológom k tomuto edičnému činu a zároveň aj objasnením motivácie vydať Almanach spomienok na Tisovec môže byť úvodná výzva Jána Pašiaka, inak hlavného aktéra celého tohto podujatia, z ktorého citujem: „Prosbopis obracajúci sa na všetkých členov nášho Spolku rodákov a priateľov mesta Tisovec a nimi oslovených ďalších rodákov a priateľou malého veľkého mesta Tisovec, ktorí by boli ochotní napísať svoje spomienky na Tisovec. Spomienky nemajú určený obsah a ani rozsah, ale sa snažia vystihnúť jeho genius loci, jeho hodnoty a naše vzťahy k nim. Chceli by sme zachovať tieto spomienky, aby sa nestratili vo víre času." Do almanachu prispelo 21 autorov rôznych profesií, prevažne z oblasti kultúry, umenia, ale aj inak spoločensky exponovaných (príspevkami motivačne i tematicky rôzne zameranými, dlhšími i kratšími jednoproblémovými, rôznej štylistickej úrovne, od brilantného štýlu renomovaných publicistov, umelcov, až po jednoduché, ale vždy zaujímavé a najmä precítené rozprávanie).
Týka sa to najmä autorov rodákov z Tisovca, ktorí doma, v náručí rodného kraja od detstva až do dospelosti nasávali do seba pestrú zmes farieb, vôní, citových vzruchov jeho prírodného i spoločensko-kultúrneho koloritu z bohatej studnice tradícií vo všetkých fázach svojho dospievania. Lebo rodný kraj, domov, detstvo, mladé roky - to sú priestorové, časové i duchovné súradnice nášho života, ktoré vymedzujú to najkrajšie, najvzácnejšie i najdôležitejšie z neho. Najmä detstvo. Detstvo mi pripadá ako krátkodobá recidíva a nádherná expozitúra biblického raja na zemi pre každú generáciu maličkých. Väčšinou všetko, čo sme v detstve prežili, má pre nás punc euforickej sviatočnosti, napodiv aj v prípade, že sme mali detstvo zakalené biedou, či iným príkorím. Svetlá prevládajú nad tieňmi. Všetky štyri uvedené duchovné hodnoty: citová zakotvenosť človeka v rodnom kraji, v domove, v našom srdci doživotne rezonujúce šantivé hlasy detstva i reminiscencie na mladé roky nás po celý život vitalizujú, zásobujú nás novou energiou tak, ako korene zásobujú potrebnými živinami na svoj strom. A ako svätojánske mušky nám potom útechovo nostalgicky blikajú v prítmí staroby.
I narodila sa vytúžená knižočka...
A ja zdôrazniť chcem,
že nie je to ozaj strohá
suchopárna memoárová próza.
Je to nevšedná báseň
prítulnosti, lásky vďačných detí
rodnému domovu.
Pričom domov
je mnohoobsahový pojem
a má dve základné podoby:
reálne priestorové vyčlenenie
v prírodnom habite
i jeho stále zrkadlenie
v našej duši
hlboko v srdci ukryté.
František Bábela"
Pripravil O.D.
Fotografie sú použité z Almanachu spomienok na Tisovec za pomoci Mestskej knižnice AHS v Tisovci.
{jcomments on}



































Koniec roka býva obyčajne aj akousi retrospektívou toho, čo sme počas neho dosiahli, či nedosiahli, ale aj prezentáciou niečoho nového, čo sme mnohí ani nečakali. Obyčajne nás to potom zvykne potešiť a dlho na to spomíname.
Ľudovú školu vychodil v Tisovci, gymnázium v Revúcej. Právo študoval v Budapešti. Potom hospodáril na svojom majetku v Tisovci a vykonával tu advokátsku prax. Ako advokát obraňoval slovenských národovcov. V roku 1918 patril k signatárom martinskej Deklarácie slovenského národa. V rokoch 1919 – 1922 bol gemersko-malohontským županom, v rokoch 1922 – 1925 senátorom Národného zhromaždenia. V Tisovci založil hasičský spolok, slovenský spevokol, organizoval večierky, koncerty, divadelné predstavenia a opery, viedol čitateľský spolok, šachový klub. Bol režisérom a dramaturgom ochotníckeho divadla. Zbieral a harmonizoval slovenské ľudové piesne, prispieval svojimi článkami do rôznych periodík. V roku 1881 vydal prvý slovenský Hasičský cvičebník. Aktivity vyvíjal aj ako činovník evanjelickej cirkvi. - MM-
V rokoch 1863 – 1870 študoval na gymnáziu v Revúcej, kde sa zapájal do literárneho a národného života, tu začal aj svoju literárnu činnosť a bol prispievateľom do rukopisného časopisu Svit. V rokoch 1870 – 1874 študoval teológiu na univerzite vo Viedni, Erlangene a Lipsku. Pôsobil na rôznych miestach, bol evanjelickým kaplánom, učiteľom, vojenským kňazom, v r. 1890 sa usadil v Krakove. Publikoval básne v časopisoch, almanachoch a kalendároch, najsústavnejšie v Slovenských pohľadoch, neskôr v Dennici. V roku 1880 mu vyšla zbierka Piesne Ondreja Bellu, v r. 1923 v Martine zbierka Výber z básní. Opieral sa o rytmus, melódiu a výrazové bohatstvo ľudových piesní, o čom svedčia jeho ponášky, ľúbostné verše, popevky, dumy, krakovianky a básne s prírodnými a vlasteneckými motívmi. Prekladal literatúru z viacerých jazykov.. - MM-
Študoval na lesníckom učilišti, potom na polytechnike vo Viedni. Následne bol lesný taxátor na Ukrajine, správca lesného majetku Greinberg v Rakúsku. V rokoch 1828 – 1874 bol riaditeľ koburgovských lesných majetkov v Jelšave, spravoval 69 tisíc ha lesa. Zaoberal sa najmä hospodárskou úpravou lesov, zriadil viaceré lesné úrady, usmerňoval ťažobné postupy, zakladal lesné škôlky, zlepšil techniku ťažby a zvozu dreva a pod. V r. 1852 – 1857 podpredseda Uhorského lesníckeho spolku. Autor rastových (výnosových) tabuliek pre oblasť Karpát a tzv. Greinerovho výškomeru na meranie stromov. Odmeral výšky viacerých tatranských štítov a niektorých vrchov na Horehroní (v r. 1837 ako prvý označil Gerlachovský štít za najvyšší vrch Vysokých Tatier). Hlavné dielo: Príspevky k poznaniu a zlepšeniu lesníctva v Uhorsku a lesníctva vo všeobecnosti (1839). V budove Lesov OV SR OZ Revúca bola v r. 2006 otvorená Pamätná miestnosť Ľ. Greinera. - MM-
Po maturite na gymnáziu v Rožňave študoval matematiku a fyziku na univerzite v Kluži, na Karlovej univerzite v Prahe, zúčastnil sa mnohých zahraničných študijných pobytov. Má veľké zásluhy na rozvoji a vysokej úrovni matematiky u nás. Vedeckú činnosť zameral predovšetkým na diferenciálne rovnice. Má významnú zásluhu na vzniku a rozvoji technických a prírodovedných vysokých škôl na Slovensku. Je spolutvorcom slovenského matematického názvoslovia a autorom značného počtu vedeckých prác, publikácií a vysokoškolských učebníc. V r. 1962 mu bola udelená in memoriam zlatá medaila J. A. Komenského. V jeho rodnom dome sa nachádza pamätná izba a tabuľa s bustou od sochára J. Kostku (1971). V r. 1981 bola odhalená plaketa na budove Matematického pavilónu UK v Bratislave. Je po ňom pomenované gymnázium v Bratislave a Základná škola v Rožňave. - MM-
V rokoch 1835 – 1837 študoval na evanjelickom gymnáziu v Gemeri, potom na lýceách v Kežmarku, Levoči, Bratislave. V marci roku 1848 aktívne veršami i so zbraňou v ruke spolu s príbelským učiteľom Jánom Rotaridesom burcoval poddaný ľud do povstania proti feudálom a bol väznený v Šahách. Pracoval na rôznych miestach v štátnych službách, naposledy v Zlatých Moravciach ako prísediaci na súde. Patrí medzi najvýznamnejších básnikov slovenského romantizmu, je považovaný za najrevolučnejšieho básnika svojej generácie. Básne uverejňoval časopisecky vo viacerých časopisoch. Z jeho bohatej tvorby spomeňme Duma bratislavská, Zakliata panna vo Váhu a divný Janko, Jarná pieseň, K Slovenom, Tri vŕšky. Venoval sa aj prekladom poézie. - MM-
Rané roky života trávil v hájovniach v Stožkách na Muránskej planine, maturoval na gymnáziu v Brezne, študoval na Vysokej škole výtvarných umení v Bratislave. Od roku 1961 pracoval 10 rokov ako pedagóg na Katedre výtvarnej výchovy Pedagogickej fakulty v Banskej Bystrici, od roku 1971 ako slobodný umelec v Banskej Štiavnici, neskôr opäť pôsobil na Fakulte výtvarných umení Akadémie umení v Banskej Bystrici. Člen Umeleckej besedy slovenskej. Zameriaval sa na maliarsku, grafickú (drevorezy, lepty) a ilustrátorskú tvorbu, zúčastňoval sa výstav doma i v zahraničí. Za viac ako päťdesiat rokov maliarskej aktivity vytvoril úžasné množstvo diel. Okrem grafík a ilustrácií je to viac ako desaťtisíc malieb. Celú jeho tvorbu umelecká kritika vysoko hodnotí, najmä súbor malieb Šamanské piesne a tance, medzi najznámejšie jeho práce sa radí aj Škola bláznovstiev. Jeho obrazy sa nachádzajú na všetkých kontinentoch. - MM-
Študoval na obchodnej akadémii v Rožňave. Pôsobil ako učiteľ v Rožňave a ako riaditeľ školy v Bôrke. Skúmateľ Slovenského krasu, spoluobjaviteľ viacerých jaskýň a priepastí v Bôrčanskej, Silickej a Plešivskej planine. Systematická práca viedla 21.11.1951 k objavu Gombaseckej jaskyne, ktorej sa stal správcom. Bol zakladajúcim členom Rožňavskej skupiny jaskyniarov v roku 1948 (dnes Speleo Rožňava) a bol jej hybnou silou v prieskume, kde pracoval aj ako streľmajster. Má neobyčajnú zásluhu na objave Krásnohorskej jaskyne a do konca svojho života sa zúčastňovsl na prieskume vyvieračky Hučiaca v Kunovej Teplici. Autor odborných článkov v slovenskej tlači, najmä v časopise Krásy Slovenska. Brčková sieň v Gombaseckej jaskyni nesie jeho meno. V roku 1973 mu bolo in memoriam udelené najvyššie ocenenie speleologického kongresu 1973 za objav Gombaseckej jaskyne. - MM-
Študoval na VŠT v Bratislave. Do Tisovca prišiel v roku 1951, kde bol pedagógom a v r. 1954 – 1970 riaditeľom tamojšej hutníckej priemyslovky, potom pracoval v ZŤS v Tisovci. V r. 1951 bol zakladateľ Oblastnej jaskyniarskej skupiny č. 6 v Tisovci, ktorú viedol 41 rokov. Táto skupina objavila najväčšie jaskyne na Muránskej planine a v Tisovskom krase. Súbežne s prieskumom krasu a jaskýň prebiehala aj dokumentačná činnosť, pod jeho vedením sa vyhotovovali Katastre krasových javov, neskôr Identifikačné karty jaskýň, fotodokumentácia a mapová dokumentácia. V rámci propagácie a ochrany krasu uskutočňoval prednášky a exkurzie pre miestne školy, záujmové krúžky a verejnosť. Významná je tiež jeho publikačná činnosť v odborných časopisoch a periodikách, ako aj v iných médiách (rozhlas, televízia). Bol aj autorom kníh s tematikou ochrany prírody a jaskyniarstva – Rimavskou a Muránskou dolinou – Gemerské a Veporské rudohorie (1956) a Za svetlom karbidky (1969). - MM-
Venovala sa osvetovej práci, zdôrazňovala potrebu vzdelávania slovenských žien, propagovala slovenskú tlač a spisbu, bojovala proti alkoholizmu, podporovala slovenské vzdelávacie ústavy. Vydala sa za Tisovčana advokáta Juraja Daxnera (1811 – 1880), ktorý spravoval daxnerovský majetok v Tisovci a spoločne sa venovali hospodáreniu na rodinnom statku v Tisovci. Mali dvoch synov Samuela (1856), budúceho významného advokáta a politika, a Jána (1860). Patrónka gymnázia v Revúcej, poočas celých 12 rokov jeho existencie pravidelne z ich kúrie odchádzali vozy naplnené potravinami pre alumneum. V časopisoch Dennica, Slovenský domový kalendár, Slovenské listy, Obzor, Priateľ dietok publikovala mravoučné poviedky a osvetové články. Jej články, týkajúce sa vedenia domácnosti a chodu kuchyne pravidelne zaraďovala Terézia Vansová do Dennice. V literárnej tvorbe ju ovplyvnila najmä Božena Němcová, s ktorou udržiavala písomné i osobné styky. - MM-