O desiatej hodine sa konali v miestnom kostole ECAV Slávnostné služby Božie, kde sa stretli terajší občania obce s rodákmi z Čiernej Lehoty, ktorí prijali pozvanie starostky obce. Všetci zúčastnení rodáci i hostia sa o pol dvanástej zišli v sále kultúrneho domu, kde ich starostka obce, zástupkyňa starostky, členovia obecného zastupiteľstva i členovia ZPOZ privítali, pripravili pre nich program i malé suveníry pre spomienku na tento deň. Každý z nich sa predstavil a povedal o sebe pár slov, pretože mnohí sa už nepoznali, hlavne kde vekový rozdiel bol viac ako 10 rokov. Pozvaní rodáci mali viac ako 60 rokov. Mnohí boli zo vzdialenejších kútov Slovenska či Čiech a tak im iste dobre padlo malé pohostenie na pripravenej recepcii, kde okrem teraz zaužívaných dobrôt , boli pripravené gemerské guľky, bryndzové pirohy, výborný domáci syr a kopa dobrých zákuskov a pagáčov.
O pol druhej popoludní sa účastníkom stretnutia predstavila domáca folklórna skupina Lehoťanka a folklórna skupina Dubina z Rožňavy.
Večer bol venovaný zábave, do tanca hrala skupina Metalena z Revúcej a vraj hrala veľmi dobre, zábavajúci sa rozchádzali ráno. No krásny vydarený deň.
Všetky hodiny statočnej práce
starostky obce, obecného zastupiteľstva a ostatných obyvateľov obce, ktorí sa akýmkoľvek spôsobom pričinili o bezproblémový priebeh Dní obce, boli odmenené hodnotením zúčastnených rodákov, ktorí nešetrili slovami chvály. Podľa nich bolo všetko zorganizované tak, že oni sa cítili veľmi veľmi dobre. Dovoľte mi, aby som prv, ako napíšem so súhlasom opýtaných rodákov ich vyjadrenia ,poďakovala v mene občanov i v mene rodákov starostke obce Ing. Ivete Potočnej za pozvanie, obecnému zastupiteľstvu na čele so zástupkyňou starostky pani Máriou Jakobejovou nielen za celú organizáciu ale aj za priloženú ruku k dielu, Vladovi Oravcovi za pomoc a výborný guláš, Mgr. Michalovi Terraiovi za pomoc pri úprave pamätníkov a dokončenie brožúrky o Čiernej Lehote, ktorá vyšla s finančnou podporou Matice Slovenskej v Martine. Kvetoslave Gallovej za spoluorganizáciu pri realizácii Služieb Božích a večernej zábavy, za pomoc Lacovi Skokanovi a Mirovi Bubenčíkovi a všetkým, ktorí pomohli v piatok pri športovom popoludní, ktorí v sobotu priložili ruky k dielu pri upratovacích prácach. Veľká vďaka za pomoc patrí členkám FSk Lehoťanka a tiež ženám, ktoré piekli a varili miestne špeciality. Nech mi prepáčia tí, ktorých som nespomenula, ale mala som, tak zo srdca ďakujem aj tým. Tieto slová vďaky sú tu preto v takom veľkom rozsahu, lebo organizovanie takéhoto podujatia nie je záležitosťou jedného človeka, je to tímová práca a obec musí takouto udalosťou žiť. Toto sa nám naozaj podarilo.
Tiež sa chcem poďakovať za sponzorské príspevky nefinančnej formy (Ing. Ján Mráz, Csc.).
No a teraz sľúbené ohlasy rodákov:
![]() |
|
![]() |
|
|||
![]() |
|
![]() |
|
Všetci, ktorí mi dovolili napísať ich vyjadrenie, mi kládli na srdce: „VEĽMI VEĽKÉ ĎAKUJEM.“
Napísala: Darina Figúrová
Fotografie pripravil Michal Terrai
[cincopa A8NA10Mj9TZW]
{jcomments on}

































Človek je ako strom, zasadia ho do zeme a on si tam len tak rastie a zapustí korene. Ak človek odíde z rodnej zeme, ako keby vyťali strom, no korene zostanú. Kým zostanú korene, ostáva nádej, že sa možno, niekedy či raz, vrátime na miesto, kde sme korene zanechali. Takto nejako by som opísala stretnutie rodákov dňa 29.8.2015 v Čiernej Lehote. Ale pekne po poriadku. V dňoch 28.8. a 29.8. 2015 sme si v obci urobili z dní všedných dni sviatočné. Dni obce boli venované všetkým vekovým skupinám. Deti si prišli na svoje v piatok, na ihrisku sa mohli dosýta vyšantiť v nafukovacom hrade, zastrieľať si z luku, namaľovaním na tvár premeniť sa na svoje obľúbené zvieratko či rozprávkovú postavičku. Krik, detský džavot a hudba sa ozývali z chaty Pod Hájom celé popoludnie. Občania obce si položením vencov k miestnym pamätníkom uctili pamiatku tých, ktorí položili svoje životy za náš slobodný dnešok. Po tomto pietnom akte už z chaty rozvoniavali dva kotle výborného gulášu, občerstvenie a naozaj kopec dobrej nálady. Večer sa symbolicky rozhorela vatra, ktorá horela do neskorých nočných hodín. No pohodový to deň a večer, taký neformálny.



Študoval na gymnáziu v Brezne, divadelnú vedu a estetiku na Univerzite Komenského v Bratislave, divadelnú réžiu na VŠMU a na moskovskom divadelnom učilišti. Potom bol krátko rozhlasovým hlásateľom. Vlastnou réžiou začínal v divadle vo Zvolene a v Nitre a hosťoval vo všetkých mimobratislavských súboroch. V roku 1966 nastúpil ako režisér do Československej televízie v Bratislave do hlavnej redakcie literárno-dramatického vysielania, kde sa venoval najmä príprave mnohých adaptácií slovenských, ale aj svetových autorov. Patril k tvorcom slávnych a divácky obľúbených „bratislavských pondelkov“. V r. 1998 – 2003 bol vedúci katedry réžie Fakulty dramatických umení Akadémie umení v Banskej Bystrici. Bol členom Federálnej rady pre rozhlasové a federálne vysielanie a členom Rady STV (1992 – 1993). V roku 2006 dostal prémiu Literárneho fondu za celoživotné dielo v oblasti televíznej tvorby. -MM-
Študoval na viedenskej akadémii, špecializoval sa na romanticky poňaté krajinárstvo. V roku 1843 sa usadil v Sibini, kde pôsobil ako učiteľ kreslenia na ev. gymnáziu. Tu si otvoril fotografický ateliér s partnerom Karolom Kollerom a venovali sa najmä etnografickej fotografii. Z jeho práce zostalo približne 200 fotografií, ktoré boli očíslované a majú vysvetlivky v nemčine a rumunčine. Na všetkých je možné vidieť krásu ľudového kroja, ale aj niektoré aspekty tradičného transylvánskeho spoločenského života. Ako vášnivý cestovateľ namaľoval sériu krajiniek Karpát, v rokoch 1840 – 1842 počas jeho ciest navštívil horný Gemer, pobýval v Muráni a vytvoril tu dokumentárne a výtvarne pozoruhodné diela – Železné hámre na Muráni, Zrúcaniny hradu Muráň, veduta Revúcej s okolím, Silická jaskyňa a i. -MM-
Základné vzdelanie, i hudobné, získal v Ratkovej. Pokračoval na Učiteľskom ústave v Banskej Štiavnici, ako učiteľ začínal v Budinej, kde bol aj primášom vo vtedajšej miestnej ľudovej hudbe, neskôr učil v baníckom učilišti v Sirku, v Ratkovskom Bystrom, Ratkovej, v roku 1961 sa usadil s rodinou v Revúcej. Toto putovanie bolo vždy spojené s muzikou a zbieraním ľudových piesní. V roku 1973 bol jedným zo zakladateľov FS Lykovec v Revúcej. Vypomáhal FS Vlachovčan z Vlachova a spolupracoval aj s ľudovou hudbou FS Vepor z Klenovca a FS Kokavan z Kokavy nad Rimavicou. V októbri 1985 stál pri zrode FS Sinec v Hnúšti. Jeho hudobný odkaz zaznamenáva nahrávka hudby a piesní pod názvom Koj v tom Sirku bubnovali. Bol aj výrobcom ľudových hudobných nástrojov – píšťaliek, fujár, ale aj cimbalov. V roku 1998 mu bolo in memoriam udelené najvyššie vyznamenanie mesta Revúca – Zlatý Quirin. K jeho nedožitým 80. narodeninám sa v marci 2008 v Hnúšti, Revúcej a v Klenovci konal na jeho počesť významný slávnostný program pod názvom Život ako pieseň. -MM-
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a na Čs. štátnej pedagogickej akadémii v Bratislave. V rokoch 1933 – 1943 pôsobil ako učiteľ v Tisovci a v Hnúšti, bol pracovník Matice slovenskej, spoluzakladateľ Osvetového ústredia v Bratislave, kde bol vedúcim prednáškového oddelenia a vydával Osvetový zborník. Bol zakladateľom a prvým vedúcim Katedry knihovedy a vedeckých informácií FF UK v Bratislave (1960 – 1981) a prodekanom FF UK pre štúdium popri zamestnaní. Venoval sa dejinám knihovníctva, osvety a vzdelávania dospelých. Z tejto oblasti vydal niekoľko monografií, čo úspešne zavŕšil spoluúčasťou na tvorbe encyklopedických diel Encyklopédia Slovenska (1977 – 1982), Pedagogická encyklopédia Slovenska (1985). Bol aktívny ako divadelný ochotník, režisér, prednášateľ, publicista a propagátor Gemera-Malohontu. Rekonštruoval knižné fondy poškodené vojnou. V Hnúšti je po ňom pomenovaná miestna knižnica. -MM-
Študoval na gymnáziách v Spišskej Novej Vsi a Rožňave, teológiu na evanjelickej teologickej akadémii v Prešove a na viedenskej univerzite. Pôsobil ako farár v Pribyline a v Pešti, kde kráčal v šľapajach svojho predchodcu Jána Kollára, na sklonku života sa stal biskupom banského dištriktu. Pričinil sa o oživenie Slovenského spolku v Budapešti, spoluzakladal časopis Dunaj (1874). Bol dlhoročným členom Zpěvníkovej základiny, obstarával nové vydania a viedol korektúry náboženských kníh a spisov a prispieval do novín a časopisov. Písal poéziu, prózu, humoresky, venoval sa aj dramatike, literárnej kritike i publicistike, v ktorej dominovala národná problematika s národno-výchovným poslaním. Široký výber zo svojej poézie a prózy vydal v troch zväzkoch pod názvom Nevädze. V Ratkovej má v areáli ev. kostola pomník s pamätnou tabuľou. -MM-
Po absolvovaní lýcea v Levoči učil v Revúckej Lehote, v Potoku, Ozdíne, v Turom Poli. Súkromne vyštudoval teológiu a ako kňaz pôsobil v Hornom Tisovníku. Ako skladateľ sa orientoval na hymnické zbory a klavírne kompozície. Zhudobnil asi 600 duchovných piesní a zostavil z nich zbierku. Venoval sa aj publicistickej činnosti a teórii hudby. Napísal knihu Náuka súhlasu, ako praktický návod k poznaniu harmónie v hudbe, ktorá bola prvým slovenským pokusom o učebnicu harmónie s terminológiou v slovenčine. Prispieval do rôznych časopisov, v ktorých komentoval súčasné hudobné udalosti, zaoberal sa otázkami národnej hudby, školstva, sociálneho postavenia učiteľov. Bol recenzentom hudobnín a hudobných udalostí. -MM-
Po absolvovaní Lekárskej fakulty UK v Bratislave pôsobil v nemocnici v Banskej Bystrici, neskôr v Ústave experimentálnej onkológie Slovenskej akadémie vied, kde bol v rokoch 1983 –1991 jeho riaditeľom. Od začiatku svojej vedeckej činnosti sa venoval experimentálnej a klinickej onkológiii a epidemiológii zhubných nádorov. Výsledky svojho výskumu v oblasti získanej rezistencie nádorov voči cytostatikám aplikoval v klinickej praxi, poznatky publikoval v domácich i zahraničných vedeckých časopisoch. Významná bola aj jeho medzinárodná spolupráca pri výskume rakoviny, absolvoval študijné pobyty v USA a v Anglicku. Od roku 1984 bol hlavným redaktorom medzinárodného časopisu o nádoroch Neoplasma. Bol členom viacerých vedeckých organizácií. Publikoval aj populárno-náučné články o rakovine a spolu s Jánom Siráckym napísal knihu O rakovine stručne, užitočne a pravdivo (1996). -MM-
Školské štúdiá absolvoval v Gemeri, Bratislave a v Kežmarku. Vyštudoval právo a v roku 1841 zložil advokátsku skúšku v Pešti. V rokoch 1842 – 1844 bol zástupcom prokurátora a tabulárnym sudcom Gemerskej župy. Od roku 1843 bol vedúcim medeného hámra a pražiarne v Štítniku. Podieľal sa aj na riadení papierenskej spoločnosti v Slavošovciach. Počas revolúcie 1848 – 1849 bol členom hornouhorského mimoriadneho súdu a neskôr kapitánom honvédov. Bol poslanec uhorského snemu vo volebnom okrsku Rožňava. Venoval sa podnikateľskej činnosti, bol podpredsedom Priemyselného spolku v Budapešti. Pracoval v administrácii luteránskeho cirkevného dištriktu Tisa, bol dozorcom štítnickej cirkvi, inšpektorom gemerského dekanátu a dozorcom luteránskej diakonie v Gemeri. Podieľal sa na novelizáciách vodného a banského zákona. -MM-
Do školy chodil v Ožďanoch, od 1843 na ev. lýceum v Levoči, kde bol aktívnym členom Jednoty mládeže slovenskej, zememeračské inžinierstvo študoval v Pešti. Počas štúdií praxoval u krajinského zememerača v katastri Oždian a Husinej. V r. 1856 – 1858 pracoval v Tisovci. Zapájal sa do národno-kultúrnych podujatí, bol zakladajúcim členom Matice slovenskej, členom jej literárneho odboru, patrónom slovenského gymnázia v Revúcej. Bol najvýraznejší predstaviteľ slovenského literárneho romantizmu, oživovateľ ľudových tradícií ako zdroja básnickej tvorby. V svojej básnickej tvorbe čerpal z ľudovej poézie, jej námetov, obraznosti a symboliky. Prekladal zo slovanskej poézie. Najväčší úspech dosiahol básňou Smrť Jánošikova. O ňom vyšli publikácie: Július Bolfík: Ján Botto. Život a dielo (1983), Pavol Vongrej: Ján Botto (1989) a i. -MM-