Po básni sa opakovane prihovoril starosta obce, nasledoval krátky hudobný vstup so skladbou J. Kazameka. S vyčerpávajúcim príhovorom o živote, koncertovaní a pôsobení J. Kazameka sa prihovorila PhDr. V. Sedláková z Matice slovenskej v Martine. V jej príhovore boli zaujímavé najmä pasáže o pomerne čulej a málo známej korešpondencii J. Kazameka so zástupcami
MS a vtedajšími významnými predstaviteľmi slovenského národného a kultúrneho života. Z nej vyplynulo, že J. Kazamek, o. i. napísal vlastný životopis v angličtine a žiadal o jeho preloženie do slovenčiny a vydanie v MS. Žiaľ, podnes sa tak nestalo. Bolo by určite nielen zaujímavé, ale určitým spôsobom aj splatením dlhu nášmu významnému rodákovi, keby sa rukopis našiel a vydal. J. Kazamek nikdy neprestal byť národne orientovaný a hrdo sa hlásil k svojmu slovenskému pôvodu. Známe sú jeho slová z pamätného rozhovoru v regionálnych novinách, ktorý s ním viedol G. Takáč, vtedajší notár v Betliari, že: „... svoj rodný kraj nosím v srdci, Gemer, aj po mnohých rokoch, ostal mojím domovom, za ktorým túžim a ani Amerika nevedela zo mňa urobiť iného ako som bol. Slovák som a ním aj ostanem...“ Z jeho rozhovoru tiež vyplynula nielen nostalgia za domovom a rodiskom, ale aj túžba vrátiť sa domov, keby sa taká možnosť naskytla. S poľutovaním musíme konštatovať, že taká možnosť sa v jeho vlasti nenašla a J. Kazamek, husľový virtuóz, dirigent, hudobný skladateľ a profesor hudby, ocenený vo svete a nedocenený doma, spí svoj večný sen ďaleko od domova v Koblenzi. Do programu prispel aj Mgr. Milan Šišmiš, zástupca SNK v Martine, ktorý priblížil prítomným J. Kazameka v jeho súkromnom živote. Tak sme sa dozvedeli, že J. Kazamek bol stúpencom a členom hnutia „Mazdaznan“, ktoré koncom 19. storočia v USA a v Európe malo svojich významných stúpencov. Zaoberalo sa novým životným štýlom, spojeným so zdravou vegetariánskou výživou, telesnými a duchovnými cvičeniami. Mnohé neznáme udalosti z jeho súkromného života podal prednášajúci zaujímavo a vtipne, boli nepochybne oživením odborných informácií o bohatom putovaní J. Kazameka po svete. Veď koncertoval a pôsobil okrem USA v Londýne, Paríži, Amsterdame, Berlíne, Prahe, Koblenzi, Rožňave, Betliari, Slavošovciach, v Topolčiankach pred prezidentom T. G. Masarykom, na jeho osobné pozvanie.
S hodnotným a zaujímavým pásmom „Rodný kraj“ prispeli členovia ZO Jednoty dôchodcov Slovenska v Betliari, v réžii Mgr. E. Jergovej. Texty básní, o. i. aj básnika M. Válka „Domov sú ruky, na ktorých smieš plakať....“, reprodukovaná hudba a vhodne vybrané pesničky, boli milým prekvapením programu. Kultúrny program uzatváralo vystúpenie folklórneho súboru Dolina z Gemerskej Polomy. Krásne spevy žien a mohutné hlasy mužských členov súboru ešte dlho po ich vystúpení zneli v ušiach účastníkov osláv. Ďakujeme, Dolina, že nesiete štafetu gemerského folklóru aj dnes, a svojím vystúpením robíte radosť vašim divákom a poslucháčom.
Potom sa už účastníkom osláv a rodákom rozdali pamätné plakety s reliéfom tváre J. Kazameka. Zaujímavosťou bolo, že osláv 135. výročia narodenia J. Kazameka sa zúčastnil aj pravnuk spriatelenej rodiny Šikúrovej s manželkou z Rožňavy. Patrí im poďakovanie za zapožičanie cenných fotografií a dokumentov zo spoločných stretnutí s J. Kazamekom.
Po 15 minútovom pohostení bolo už treba utekať do kaštieľa, kde o 17.00 hod. začínal koncert husľového virtuóza M. Starjaka za doprovodu klavíra D. Kačmárovej. Koncert hudobných umelcov bol skutočnou čerešničkou na torte bohatého kultúrneho programu osláv. Škoda len, že na rozhovory a spomienky rodákov neostal čas. Možno nabudúce.
Príkladným a sympatickým javom bola veľmi prospešná a vhodná spolupráca vedenia SNM Múzeum Betliar a vedenia obce Betliar. Symbióza účelného a obapolne prospešného prepojenia aktivít oboch inštitúcií je prísľubom pre ich úspešnú spoločenskú a kultúrnu prezentáciu.
Ľudovít Ján Šomšák
FOTOGALÉRIA OBECNÉHO ÚRADU































Pracoval na Mineralogickom ústave Prírodovedeckej fakulty UK v Prahe, ale svoju vedecko-výskumnú prácu z oblasti experimentálnej mineralógie a štruktúrno-kryštalografického výskumu orientoval hlavne na Slovensko. V Nižnej Slanej opísal novú lokalitu evansitu, v Rožňave výskyt rutilu a minerály niklu, v Dobšinej výskyt rýdzeho bizmutu. Autor prác o Dobšinskej ľadovej jaskyni. Zasahoval i do dalších geologických odborov, zvlášť do tektonickej geológie a do petrografie. Zúčastnil sa protifašistického odboja, pri zatýkání sa postavil na odpor a zahynul, čo pripomína aj pamätná tabuľa Padli za vlast v budove dekanátu PF UK v Prahe.
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a v Tisovci, kde v roku 1940 maturoval. Na FF UK v Bratislave vyštudoval slovenčinu a nemčinu. Aktívne sa zúčastnil protifašistického odboja v SNP. Na sklonku roka 1944 bol zatknutý a odvlečený do koncentračného tábora v Mauthausene a neskôr do Dachau. Po návrate bol tajomníkom slovenskej sekcie Zväzu čs. spisovateľov, redaktorom týždenníka Kultúrny život, vedúcim scenáristického oddelenia Čs. štátneho filmu, od roku 1955 šéfredaktorom Slovenských pohľadov. V rokoch 1956 – 1974 sa profesionálne venoval literárnej tvorbe. V roku 1974 sa stal predsedom Matice slovenskej a v tejto funkcii zotrval až do roku 1990
Ordinovaný bol v r. 1956 v Bratislave. V rokoch 1968 – 1970 pôsobil ako kaplán v Hnúšti, v rokoch 1982 – 1990 ako správca farnosti v Gemerskej Polome. Za administrátora rožňavskej diecézy bol Jánom Pavlom II. menovaný v r. 1990. Úradu sa ujal 18.2.1990 a na biskupa bol vysvätený 18.3.1990 v Rožňave Jozefom kardinálom Tomkom. V Konferencii biskupov Slovenska niekoľko rokov pracoval v Komisii pre školstvo a kultúru, napokon pracoval v Komisii pre klérus a výchovu povolaní. Je autorom knihy
Študoval na Akadémii výtvarných umení v Budapešti, absolvoval študijnú cestu do Tirolska a Talianska.
Pôvodným menom Štefan Bartušek. Študoval na VŠVU v Bratislave a na Karlovej univerzite v Prahe. Od roku 1961 žil a tvoril v Banskej Bystrici. Stál pri vzniku Katedry Výtvarnej tvorby Pedagogickej fakulty v Banskej Bystrici a aj pri zrode Katedry výtvarnej tvorby na Akadémii umení, kde bol prvým dekanom a v Banskej Bystrici založil aj Galériu výtvarného umenia. Namaľoval vyše desaťtisíc obrazov, vytvoril aj veľa drevorezov a leptov a známy je aj ako ilustrátor kníh. Vytváral obrazy skladané a usporiadané do filozofických príbehov, obsahom jeho maľby sú zložité vzťahy človeka a súčasnej civilizácie. Osobitným prínosom do svetového výtvarného umenia sú jeho cykly obrazov
Študoval na gymnáziu v Ožďanoch, Levoči a Prešove. Po vyštudovaní v Jene učil na gymnáziu v Ožďanoch a v Kežmarku. Od roku 1824 bol farárom v Brezne. Je zakladateľ slovenskej veselohry, významný satirik v období národného obrodenia. V roku 1830 bola v Liptovskom Mikuláši inscenovaná jeho najznámejšia veselohra
Študoval na Vysokej škole výtvarných umení. Od roku 1957 žil a tvoril v Bratislave. Pracoval v redakcii denníka Pravda ako výtvarný redaktor, bol členom Zväzu slovenských výtvarných umelcov, tvorivej skupiny Život, skupiny Kontinuita a Spolku výtvarníkov Slovenska. V jeho tvorbe dominuje figúra, ale aj krajinomaľba, motívy rodného Klenovca sa vinú jeho celým dielom. Jeho figurálne kompozície s poeticko-surrealistickým nábojom ho zaradili medzi najvýznamnejších slovenských výtvarných umelcov súčasnosti. Jeho diela boli vystavené na desiatkach expozícií doma a v celom rade renomovaných galérií vo svete. Je laureátom prestížnych domácich a zahraničných výtvarných ocenení. V roku 2001 v Slovarte vyšla publikácia
Po maturite na gymnáziu v Tisovci študoval na Vysokej škole poľnohospodárskeho a lesníckeho inžinierstva v Košiciach. Od roku 1950 pôsobil ako pedagóg na Ústave spoločenských náuk na Lekárskej fakulte UPJŠ, neskôr na VŠT v Košiciach, od roku 1971 bol podpredseda KNV v Košiciach. V roku 1975 prešiel pracovať do SAV v Bratislave, kde pracoval v mnohých riadiacich funkciách. Jeho vedecká a odborná činnosť bola orientovaná prevažne na filozofickú problematiku, ale zasiahla i oblasť sociológie a pedagogiky. Je autorom niekoľkých publikácií a takmer 300 štúdií, odborných i popularizačných článkov. Za vedeckú, odbornú a pedagogickú prácu bol odmenený viacerými medailami a vyznamenaniami.