Po básni sa opakovane prihovoril starosta obce, nasledoval krátky hudobný vstup so skladbou J. Kazameka. S vyčerpávajúcim príhovorom o živote, koncertovaní a pôsobení J. Kazameka sa prihovorila PhDr. V. Sedláková z Matice slovenskej v Martine. V jej príhovore boli zaujímavé najmä pasáže o pomerne čulej a málo známej korešpondencii J. Kazameka so zástupcami
MS a vtedajšími významnými predstaviteľmi slovenského národného a kultúrneho života. Z nej vyplynulo, že J. Kazamek, o. i. napísal vlastný životopis v angličtine a žiadal o jeho preloženie do slovenčiny a vydanie v MS. Žiaľ, podnes sa tak nestalo. Bolo by určite nielen zaujímavé, ale určitým spôsobom aj splatením dlhu nášmu významnému rodákovi, keby sa rukopis našiel a vydal. J. Kazamek nikdy neprestal byť národne orientovaný a hrdo sa hlásil k svojmu slovenskému pôvodu. Známe sú jeho slová z pamätného rozhovoru v regionálnych novinách, ktorý s ním viedol G. Takáč, vtedajší notár v Betliari, že: „... svoj rodný kraj nosím v srdci, Gemer, aj po mnohých rokoch, ostal mojím domovom, za ktorým túžim a ani Amerika nevedela zo mňa urobiť iného ako som bol. Slovák som a ním aj ostanem...“ Z jeho rozhovoru tiež vyplynula nielen nostalgia za domovom a rodiskom, ale aj túžba vrátiť sa domov, keby sa taká možnosť naskytla. S poľutovaním musíme konštatovať, že taká možnosť sa v jeho vlasti nenašla a J. Kazamek, husľový virtuóz, dirigent, hudobný skladateľ a profesor hudby, ocenený vo svete a nedocenený doma, spí svoj večný sen ďaleko od domova v Koblenzi. Do programu prispel aj Mgr. Milan Šišmiš, zástupca SNK v Martine, ktorý priblížil prítomným J. Kazameka v jeho súkromnom živote. Tak sme sa dozvedeli, že J. Kazamek bol stúpencom a členom hnutia „Mazdaznan“, ktoré koncom 19. storočia v USA a v Európe malo svojich významných stúpencov. Zaoberalo sa novým životným štýlom, spojeným so zdravou vegetariánskou výživou, telesnými a duchovnými cvičeniami. Mnohé neznáme udalosti z jeho súkromného života podal prednášajúci zaujímavo a vtipne, boli nepochybne oživením odborných informácií o bohatom putovaní J. Kazameka po svete. Veď koncertoval a pôsobil okrem USA v Londýne, Paríži, Amsterdame, Berlíne, Prahe, Koblenzi, Rožňave, Betliari, Slavošovciach, v Topolčiankach pred prezidentom T. G. Masarykom, na jeho osobné pozvanie.
S hodnotným a zaujímavým pásmom „Rodný kraj“ prispeli členovia ZO Jednoty dôchodcov Slovenska v Betliari, v réžii Mgr. E. Jergovej. Texty básní, o. i. aj básnika M. Válka „Domov sú ruky, na ktorých smieš plakať....“, reprodukovaná hudba a vhodne vybrané pesničky, boli milým prekvapením programu. Kultúrny program uzatváralo vystúpenie folklórneho súboru Dolina z Gemerskej Polomy. Krásne spevy žien a mohutné hlasy mužských členov súboru ešte dlho po ich vystúpení zneli v ušiach účastníkov osláv. Ďakujeme, Dolina, že nesiete štafetu gemerského folklóru aj dnes, a svojím vystúpením robíte radosť vašim divákom a poslucháčom.
Potom sa už účastníkom osláv a rodákom rozdali pamätné plakety s reliéfom tváre J. Kazameka. Zaujímavosťou bolo, že osláv 135. výročia narodenia J. Kazameka sa zúčastnil aj pravnuk spriatelenej rodiny Šikúrovej s manželkou z Rožňavy. Patrí im poďakovanie za zapožičanie cenných fotografií a dokumentov zo spoločných stretnutí s J. Kazamekom.
Po 15 minútovom pohostení bolo už treba utekať do kaštieľa, kde o 17.00 hod. začínal koncert husľového virtuóza M. Starjaka za doprovodu klavíra D. Kačmárovej. Koncert hudobných umelcov bol skutočnou čerešničkou na torte bohatého kultúrneho programu osláv. Škoda len, že na rozhovory a spomienky rodákov neostal čas. Možno nabudúce.
Príkladným a sympatickým javom bola veľmi prospešná a vhodná spolupráca vedenia SNM Múzeum Betliar a vedenia obce Betliar. Symbióza účelného a obapolne prospešného prepojenia aktivít oboch inštitúcií je prísľubom pre ich úspešnú spoločenskú a kultúrnu prezentáciu.
Ľudovít Ján Šomšák
FOTOGALÉRIA OBECNÉHO ÚRADU
































Zmaturoval na Vyššej hospodárskej škole v Košiciach, pokračoval na Vojenskej akadémii v Hraniciach a na Vysokej vojenskej škole v Bratislave. Plnil vojenské rozkazy v Charkove, v Banskej Bystrici a v Bratislave. V r. 1944 sa stal vedúcim oddelenia na Vojenskom ústredí v Banskej Bystrici a pripravoval zapojenie slovenskej armády do SNP, bol vymenovaný za náčelníka štábu Veliteľstva 1. čs. armády na Slovensku.
Študoval na gymnáziu v Banskej Bystrici a na Lekárskej fakulte Slovenskej univerzity. Ako lekár pôsobil v Košiciach, potom bol obvodným lekárom na rôznych miestach. Od r. 1965 bol obvodným lekárom v Lenartovciach. Bol činný aj literárne. Poviedky publikoval v periodikách Ľud, Svet, Život, Pravda, Práca, Roháč a v zborníku Zvítanie. Posmrtne mu vyšla zbierka sci-fi poviedok 
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a na ČVUT v Prahe. Do roku 1944 pracoval v Továrni na káble v Bratislave. Zapojil sa do ilegálneho protifašistického hnutia, podieľal sa na prípravách SNP v Tisovci, po jeho vypuknutí člen povstaleckej SNR, zástupca povereníka verejných prác, osvetový dôstojník 1. čs. armády na Slovensku. Po oslobodení pôsobil na Povereníctve priemyslu a obchodu v Košiciach, od r. 1963 bol ministrom priemyslu a stavebníctva. Bol vedúci kancelárie SNR a vedúci odboru Ústavu ekonomiky a organizácie stavebníctva v Bratislave. V Tisovci pomohol pri výstavbe novej budovy základnej školy a pamätníka Dr. Vladimíra Clementisa. Je autorom mnohých štúdií, prejavov a článkov z problematiky obnovy národného hospodárstva, industrializácie, stavebníctva a ekonomiky riadenia.
V rokoch 1826 – 1829 študoval na gymnáziu v Rožňave, potom študoval teológiu v Prešove, v Bratislave a vo Viedni. Pôsobilako farár v Liptovskom Mikuláši. Bol popredný reprezentant slovenského národného hnutia v 19. storočí, vedúca osobnosť generácie štúrovcov. Vyšiel s návrhom vydávať pre slovenský ľud poučné a náučné časopisy. Mal podstatný podiel na Prosbopise liptovského seniorátu o znovuzriadenie Katedry reči a literatúry českoslovanskej na lýceu v Bratislave. Bol najbližším spolupracovníkom Ľ. Štúra a J. M. Hurbana v snahách o organizovanosť slovenského národného hnutia. Podieľal sa na kodifikácii stredoslovenčiny ako celonárodného spisovného jazyka a na založení kultúrno-politického spolku Tatrín. Vydal brožúru Dobruo slovo Slovákom, súcim na slovo, proklamáciu Hlas k národu slovenskému a iné. Jeho hlavné literárne diela vznikli v porevolučných rokoch.
V Ratkovej prežil detstvo a v roku 1957 tu ukončil základné vzdelanie. Po maturite na JSŠ v Moldave nad Bodvou študoval v rokoch 1960 – 1965 ruský jazyk a históriu na Filozofickej fakulte Univerzity P. J. Šafárika v Prešove. Celý život pracoval v v Historickom ústave SAV v Bratislave, bol členom vo vedeckej organizácii Slovensko – maďarská komisia historikov. V práci sa orientoval na výskum obdobia druhej polovice 19. storočia, resp. prelomu 19. a 20. storočia, predovšetkým na politické a kultúrne dejiny Slovenska v uhorskom kontexte v epoche dualizmu. Rovnako ho zaujímali aj cirkevné dejiny slovenských evanjelikov. Jeho výskumná a publikačná činnosť je veľmi bohatá, napísal množstvo odborných a vedeckých článkov a štúdií v rôznych monografiách, zborníkoch, periodikách, venoval sa aj mnohým osobnostiam našich národných dejín.
Od r. 1926 pracoval ako stavbyvedúci na Slovensku, zúčastnil sa na rekonštrukcii mostov a ciest v okolí Brezna, Červenej Skaly, Tisovca a Revúcej, v r. 1949 – 1954 pôsobil v Dobšinej ako úsekový vedúci a hlavný inžinier stavby prečerpávacej vodnej elektrárne – hydrocentrály, potom riaditeľ Trate družby, od r. 1956 Inžinierskych stavieb v Košiciach. Spolupracovník ilegálneho protifašistického odboja v SNP, ako člen útvaru technickej pohotovosti povstaleckej armády viedol výstavbu vojenského letiska Rohozná pri Brezne. V r. 1955 bol vyznamenaný Radom práce.
Po maturite v Rožňave študoval na Filozofickej fakulte Slovenskej univerzity. Pôsobil na Gymnáziu v Revúcej, na Učiteľskej akadémii v Bratislave, na Telovýchovnom ústave Pedagogickej fakulty SU, kde vyučoval športové hry, participoval aj na výučbe korčuľovania a lyžovania a viedol semináre zo športovej psychológie. V r. 1960 sa stal vedúcim Katedry teórie a metodiky hier na ITVŠ UK v Bratislave (neskôr FTVŠ), kde vykonával tiež funkciu prodekana. Bol jedným zo zakladajúcich členov TJ Slávia UK a zakladateľom i trénerom jej volejbalového oddielu, s ktorým získal v r. 1966 prvý titul majstra ČSSR. Publikoval v športových časopisoch a je autor knižných publikácií a vysokoškolských učebníc –
Do USA odišiel v roku 1909, kde neskoršie študoval teológiu. V júni 1921 bol inštalovaný za farára Slovenskej evanjelickej cirkvi v Akrone a Barbetone v štáte Ohio, neskôr pôsobil v Evanjelickom zväze v Johnstowne a v Michigane. V slovenských cirkevných zboroch zakladal rôzne spolky, skupiny a potom v nich pôsobil v národnom duchu: v nedeľnej škole, v ženskom i mužskom pomocnom spolku. Založil aj detský spevokol, pôsobil v divadelnom klube, v luteránskej lige, založil a dirigoval cirkevný orchester. Bol aktívny aj na poli občianskom, literárnom a politickom, bol plodným publicistom, písal i poéziu. V júni 1970 navštívil Maticu slovenskú v Martine. V evanjelickom kostole v Rejdovej sa konali v dňoch 24. – 26.8.2007 spomienkové slávnosti pri príležitosti jeho 111. výročia narodenia.
Od tohto roku vystupovala v Ľudovej opere a od roku 1915 bola členkou Štátnej opery v Budapešti. Bola poprednou interpretkou operných postáv vo svojom žánri (alt) a interpretkou piesní a oratórií. Často hosťovala v zahraničí na všetkých popredných európskych operných scénach. Ako stúpenkyňa pokrokového hnutia pravidelne vystupovala na kultúrnych podujatiach pre robotníkov. Zaslúžila sa o propagáciu diel B. Bartóka a Z. Kodálya.
Krátko učila a od päťdesiatych rokov pôsobila v Okresnej knižnici v Rožňave, kde založila odbor regionálnej literatúry a spracovala bibliografiu osobností spätých s Rožňavou, ktorá vyšla i knižne. Od sedemdesiatych rokov pracovala v Štátnom okresnom archíve v Brzotíne. Tu spracovala stredoveké a časť novovekých archiválií o Rožňave, včítane katalógov. Zvýšenú pozornosť venovala remeselníctvu a dejinám lekárstva a lekárnictva, popísala aj históriu vzniku rožňavského dobrovoľného hasičského zboru.
Študoval na polytechnike v Grazi a v Karlsruhe, na Baníckej a lesníckej akadémii v Banskej Štiavnici. Banský a hutnícky odborník, autor početných posudkov pre súkromné banské spoločnosti o využití uhoľných a rudných ložísk. 26 rokov pôsobil ako banský a hutnícky správca v Brzotíne, neskôr v železničiarskej úč. spol. Union vo Zvolene. Písal o ložiskách železnej rudy v okolí Rožňavy, o mangánových rudách v Čučme a Betliari, o oloveno-zinkových ložiskách v Ardove, o výskyte chromitu v Tibe pri Plešivci, spracoval históriu antimónových a železorudných baní pri Rožňave a erárnych baní v Tisovci. Jeho najvýznamnejšim dielom je súpis lokalít s výskytmi železnej rudy, vypracovaný z poverenia Uhorskej prírodovednej spoločnosti (1880). Prispieval do odborných časopisov.
Po štúdiách na gymnáziu v Rimavskej Sobote a Levoči študoval teológiu a právo v Prešove. Po celý život pôsobil v Revúcej: ako profesor na Prvom slovenskom gymnáziu, po jeho zatvorení ako advokát, neskôr profesor a správca na Čs. štátnom reálnom gymnáziu, kde zriadil Spolok pre podporovanie nemajetných študentov, napokon ako verejný notár. Bol členom ústredia Slovenskej národnej strany a pracoval v evanjelickom cirkevnom zbore. Patril k tvorcom národnej koncepcie dejín Slovenska, bol zakladajúci člen Muzeálnej slovenskej spoločnosti a popredný predstaviteľ národného a kultúrneho života v Gemeri. Sústavne sa venoval štúdiu histórie, spracoval monografie významných osobností slovenského národného života, je autorom mnohých historických a miestopisných článkov o Gemeri. Vydal historické práce
Študoval na gymnáziu a učiteľskom ústave v Revúcej. Pôsobil ako učiteľ v Drienčanoch, Kyjaticiach, Jelšave (tu z jeho triedy vyšla botanička Izabela Textorisová), vo Vyšnej Slanej, naposledy v Tisovci. Pracoval aj ako správca v tlačiarni Karola Salvu v Ružomberku a ako kustód v SNM Martine. Bol významným botanikom, kultúrnym a múzejným pracovníkom a redaktorem, venoval sa aj meteorológii a astronómii, bol zakladateľom organizovanej turistiky v Tisovci, bol aj členom spevokolu Tatran v Liptovskom Mikuláši. Najväčší úspech dosiahol v botanike. Objavil lokality viacerých rastlinných druhov v Tatrách a v okolí Tisovca. Písal odborné botanické články, zhotovil 200 botanických hesiel pre vtedy pripravovaný náučný slovník. Vytvoril vlastný herbár, ktorý daroval Národnému múzeu v Martine (vyše 5000 položiek) a menší herbár daroval meštianskej škole v Tisovci. Na vrchu Tŕstie je umiestnená jeho pamätná tabuľa (1930).