Po básni sa opakovane prihovoril starosta obce, nasledoval krátky hudobný vstup so skladbou J. Kazameka. S vyčerpávajúcim príhovorom o živote, koncertovaní a pôsobení J. Kazameka sa prihovorila PhDr. V. Sedláková z Matice slovenskej v Martine. V jej príhovore boli zaujímavé najmä pasáže o pomerne čulej a málo známej korešpondencii J. Kazameka so zástupcami MS a vtedajšími významnými predstaviteľmi slovenského národného a kultúrneho života. Z nej vyplynulo, že J. Kazamek, o. i. napísal vlastný životopis v angličtine a žiadal o jeho preloženie do slovenčiny a vydanie v MS. Žiaľ, podnes sa tak nestalo. Bolo by určite nielen zaujímavé, ale určitým spôsobom aj splatením dlhu nášmu významnému rodákovi, keby sa rukopis našiel a vydal. J. Kazamek nikdy neprestal byť národne orientovaný a hrdo sa hlásil k svojmu slovenskému pôvodu. Známe sú jeho slová z pamätného rozhovoru v regionálnych novinách, ktorý s ním viedol G. Takáč, vtedajší notár v Betliari, že: „... svoj rodný kraj nosím v srdci, Gemer, aj po mnohých rokoch, ostal mojím domovom, za ktorým túžim a ani Amerika nevedela zo mňa urobiť iného ako som bol. Slovák som a ním aj ostanem...“ Z jeho rozhovoru tiež vyplynula nielen nostalgia za domovom a rodiskom, ale aj túžba vrátiť sa domov, keby sa taká možnosť naskytla. S poľutovaním musíme konštatovať, že taká možnosť sa v jeho vlasti nenašla a J. Kazamek, husľový virtuóz, dirigent, hudobný skladateľ a profesor hudby, ocenený vo svete a nedocenený doma, spí svoj večný sen ďaleko od domova v Koblenzi. Do programu prispel aj Mgr. Milan Šišmiš, zástupca SNK v Martine, ktorý priblížil prítomným J. Kazameka v jeho súkromnom živote. Tak sme sa dozvedeli, že J. Kazamek bol stúpencom a členom hnutia „Mazdaznan“, ktoré koncom 19. storočia v USA a v Európe malo svojich významných stúpencov. Zaoberalo sa novým životným štýlom, spojeným so zdravou vegetariánskou výživou, telesnými a duchovnými cvičeniami. Mnohé neznáme udalosti z jeho súkromného života podal prednášajúci zaujímavo a vtipne, boli nepochybne oživením odborných informácií o bohatom putovaní J. Kazameka po svete. Veď koncertoval a pôsobil okrem USA v Londýne, Paríži, Amsterdame, Berlíne, Prahe, Koblenzi, Rožňave, Betliari, Slavošovciach, v Topolčiankach pred prezidentom T. G. Masarykom, na jeho osobné pozvanie.

S hodnotným a zaujímavým pásmom „Rodný kraj“ prispeli členovia ZO Jednoty dôchodcov Slovenska v Betliari, v réžii Mgr. E. Jergovej. Texty básní, o. i. aj básnika M. Válka „Domov sú ruky, na ktorých smieš plakať....“, reprodukovaná hudba a vhodne vybrané pesničky, boli milým prekvapením programu. Kultúrny program uzatváralo vystúpenie folklórneho súboru Dolina z Gemerskej Polomy. Krásne spevy žien a mohutné hlasy mužských členov súboru ešte dlho po ich vystúpení zneli v ušiach účastníkov osláv. Ďakujeme, Dolina, že nesiete štafetu gemerského folklóru aj dnes, a svojím vystúpením robíte radosť vašim divákom a poslucháčom.

Potom sa už účastníkom osláv a rodákom rozdali pamätné plakety s reliéfom tváre J. Kazameka. Zaujímavosťou bolo, že osláv 135. výročia narodenia J. Kazameka sa zúčastnil aj pravnuk spriatelenej rodiny Šikúrovej s manželkou z Rožňavy. Patrí im poďakovanie za zapožičanie cenných fotografií a dokumentov zo spoločných stretnutí s J. Kazamekom.
Po 15 minútovom pohostení bolo už treba utekať do kaštieľa, kde o 17.00 hod. začínal koncert husľového virtuóza M. Starjaka za doprovodu klavíra D. Kačmárovej. Koncert hudobných umelcov bol skutočnou čerešničkou na torte bohatého kultúrneho programu osláv. Škoda len, že na rozhovory a spomienky rodákov neostal čas. Možno nabudúce.
Príkladným a sympatickým javom bola veľmi prospešná a vhodná spolupráca vedenia SNM Múzeum Betliar a vedenia obce Betliar. Symbióza účelného a obapolne prospešného prepojenia aktivít oboch inštitúcií je prísľubom pre ich úspešnú spoločenskú a kultúrnu prezentáciu.
Ľudovít Ján Šomšák

FOTOGALÉRIA OBECNÉHO ÚRADU