zborová farárka a konseniorka GES vo Vyšnej Slanej Mgr. Karmen Želinská, emeritný farár v Betliari Mgr. Ján Gdovin, bývalí zboroví farári v Gemerskej Polome Mgr. Janka Maťová, zborová farárka v Poprade-Matejovciach, Mgr. Martin Bobák, námestný farár v Nitrianskej Strede a Mgr. Miroslav Maťo, zborový farár v Batizovciach.
Prítomná bola aj starostka Gemerskej Polomy Lillian Bronďošová, poslanci Obecného zastupiteľstva, predstavitelia spoločenských organizácií, starosta Betliara Ľubomír Zatroch a dozorca CZ Betliar Viliam Grieger, zástupca seniorálneho dozorcu GES a primátor Jelšavy MVDr. Milan Kolesár a cirkevníci a obyvatelia Gemerskej Polomy a okolia, ktorí zaplnili priestor kostola do posledného miesta.
Slávnostnú kázeň Slova Božieho mal dôstojný brat biskup Východného dištriktu Mgr. Slavomír Sabol, v ktorej zdôraznil význam poznania našej minulosti a vlastných dejín ako nevyhnutnosť, ak si národ i jednotlivec má uchovať svoju idenditu. Vyzdvihol morálny odkaz ThDr. Júliusa Madarása, ktorý v ťažkých rokoch nedávnej minulosti bol za svoje presvedčenie nespravodlivo odsúdený a väznený a podal ho ako vzor pre jeho teologickú odbornú spôsobilosť, ale aj kvôli jeho pozitívnemu a ľudskému prístupu k svojmu okoliu.
Po pôsobivej piesni Svojho Pána sláviť chcem v podaní miestneho cirkevného spevokolu predstavil predchádzajúci dlhoročný starosta obce Ján Chanas pamätnú tabuľu venovanú bývalým farárom a Mgr. Marta Mikitová oboznámila s obsahom vydanej publikácie, ktorá podáva informácie o všetkých evanjelických farároch, ktorí pôsobili v CZ Gemerská Poloma od roku 1590 až do dnešných čias a zaznamenáva aj značnú časť polomských cirkevných dejín.
Sviatočnému zhromaždeniu sa prihovorili aj zástupca zborového dozorcu Ján Očkaík, domáci brat farár Mgr. Daniel Gdovin, zborový farár v Batizovciach Mgr. Miroslav Maťo a dcéra ThDr. Júliusa Madarása, Jela Chudíková, ktorá v krátkosti charakterizovala činnosť svojho otca a jeho životné postoje.
Po zaspievaní hymny Hrad prepevný je Pán Boh náš sa účastníci presunuli pred budovu ev. fary, na ktorej bola odhalená pamätná tabuľa bývalým farárom, ktorí v cirkvi a obci zanechali od roku 1784 kus svojej plodnej práce. Sú to Michal Hankóczy, Karol Kellner, Gustáv Kellner, Ľudovít Linczényi, Ján Paulov, Rastislav Tupý a Július Madarás.
Zaspievaním hymnickej piesne od Karola Kuzmányho Kto za pravdu horí bola slávnosť dôstojne ukončená. Následne si všetci v areáli kostola a fary mohli prezrieť výstavku fotografií, dokumentujúcu život Júliusa Madarása a ostatných farárov, fotografie z dávnych konfirmácií a z bývalého života zboru. Po priateľských rozhovoroch a spoločnom obede pozvaných hostí sa bratia farári rozišli do svojich zborov a ostatní účastníci do svojich domovov, naplnení duchom povznášajúcej slávnosti.
Spomienka na Júliusa Madarása, odhalenie pamätnej tabule i vydanie knihy sú vyjadrením uznania a rešpektu k výnimočným jednotlivcom, ktorí formovali a budovali náboženskú pamäť ako súčasť kolektívnej pamäti tunajšieho spoločenstva. Poznanie vlastných dejín a hrdosť na všetko čo naši predkovia vytvorili, a zároveň ocenenie toho, čo vytvárajú a zveľaďujú naši súčasníci, je jedným zo základných predpokladov úspešného života a nášho ďalšieho napredovania. Preto všetkým farárom účinkujúcim v Gemerskej Polome patrí veľké poďakovanie za vykonanú prácu v prospech evanjelickej a. v. cirkvi i v prospech rozvoja obce a jej obyvateľov.
Poprajme Evanjelickej cirkvi augsburského vyznania na Slovensku a jej cirkevnému zboru v Gemerskej Polome veľa požehnaných dní a rokov, nech je naďalej pre nás prameňom viery, obrazom nášho života a zdrojom rady, útechy a potešenia v každej životnej situácii.
Mgr. Marta Mikitová
Fotografie Ing. Stanislav Kejík
Pracoval na Mineralogickom ústave Prírodovedeckej fakulty UK v Prahe, ale svoju vedecko-výskumnú prácu z oblasti experimentálnej mineralógie a štruktúrno-kryštalografického výskumu orientoval hlavne na Slovensko. V Nižnej Slanej opísal novú lokalitu evansitu, v Rožňave výskyt rutilu a minerály niklu, v Dobšinej výskyt rýdzeho bizmutu. Autor prác o Dobšinskej ľadovej jaskyni. Zasahoval i do dalších geologických odborov, zvlášť do tektonickej geológie a do petrografie. Zúčastnil sa protifašistického odboja, pri zatýkání sa postavil na odpor a zahynul, čo pripomína aj pamätná tabuľa Padli za vlast v budove dekanátu PF UK v Prahe.
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a v Tisovci, kde v roku 1940 maturoval. Na FF UK v Bratislave vyštudoval slovenčinu a nemčinu. Aktívne sa zúčastnil protifašistického odboja v SNP. Na sklonku roka 1944 bol zatknutý a odvlečený do koncentračného tábora v Mauthausene a neskôr do Dachau. Po návrate bol tajomníkom slovenskej sekcie Zväzu čs. spisovateľov, redaktorom týždenníka Kultúrny život, vedúcim scenáristického oddelenia Čs. štátneho filmu, od roku 1955 šéfredaktorom Slovenských pohľadov. V rokoch 1956 – 1974 sa profesionálne venoval literárnej tvorbe. V roku 1974 sa stal predsedom Matice slovenskej a v tejto funkcii zotrval až do roku 1990
Ordinovaný bol v r. 1956 v Bratislave. V rokoch 1968 – 1970 pôsobil ako kaplán v Hnúšti, v rokoch 1982 – 1990 ako správca farnosti v Gemerskej Polome. Za administrátora rožňavskej diecézy bol Jánom Pavlom II. menovaný v r. 1990. Úradu sa ujal 18.2.1990 a na biskupa bol vysvätený 18.3.1990 v Rožňave Jozefom kardinálom Tomkom. V Konferencii biskupov Slovenska niekoľko rokov pracoval v Komisii pre školstvo a kultúru, napokon pracoval v Komisii pre klérus a výchovu povolaní. Je autorom knihy 
Študoval na Akadémii výtvarných umení v Budapešti, absolvoval študijnú cestu do Tirolska a Talianska. 
Pôvodným menom Štefan Bartušek. Študoval na VŠVU v Bratislave a na Karlovej univerzite v Prahe. Od roku 1961 žil a tvoril v Banskej Bystrici. Stál pri vzniku Katedry Výtvarnej tvorby Pedagogickej fakulty v Banskej Bystrici a aj pri zrode Katedry výtvarnej tvorby na Akadémii umení, kde bol prvým dekanom a v Banskej Bystrici založil aj Galériu výtvarného umenia. Namaľoval vyše desaťtisíc obrazov, vytvoril aj veľa drevorezov a leptov a známy je aj ako ilustrátor kníh. Vytváral obrazy skladané a usporiadané do filozofických príbehov, obsahom jeho maľby sú zložité vzťahy človeka a súčasnej civilizácie. Osobitným prínosom do svetového výtvarného umenia sú jeho cykly obrazov 
Študoval na gymnáziu v Ožďanoch, Levoči a Prešove. Po vyštudovaní v Jene učil na gymnáziu v Ožďanoch a v Kežmarku. Od roku 1824 bol farárom v Brezne. Je zakladateľ slovenskej veselohry, významný satirik v období národného obrodenia. V roku 1830 bola v Liptovskom Mikuláši inscenovaná jeho najznámejšia veselohra 
Študoval na Vysokej škole výtvarných umení. Od roku 1957 žil a tvoril v Bratislave. Pracoval v redakcii denníka Pravda ako výtvarný redaktor, bol členom Zväzu slovenských výtvarných umelcov, tvorivej skupiny Život, skupiny Kontinuita a Spolku výtvarníkov Slovenska. V jeho tvorbe dominuje figúra, ale aj krajinomaľba, motívy rodného Klenovca sa vinú jeho celým dielom. Jeho figurálne kompozície s poeticko-surrealistickým nábojom ho zaradili medzi najvýznamnejších slovenských výtvarných umelcov súčasnosti. Jeho diela boli vystavené na desiatkach expozícií doma a v celom rade renomovaných galérií vo svete. Je laureátom prestížnych domácich a zahraničných výtvarných ocenení. V roku 2001 v Slovarte vyšla publikácia 
Po maturite na gymnáziu v Tisovci študoval na Vysokej škole poľnohospodárskeho a lesníckeho inžinierstva v Košiciach. Od roku 1950 pôsobil ako pedagóg na Ústave spoločenských náuk na Lekárskej fakulte UPJŠ, neskôr na VŠT v Košiciach, od roku 1971 bol podpredseda KNV v Košiciach. V roku 1975 prešiel pracovať do SAV v Bratislave, kde pracoval v mnohých riadiacich funkciách. Jeho vedecká a odborná činnosť bola orientovaná prevažne na filozofickú problematiku, ale zasiahla i oblasť sociológie a pedagogiky. Je autorom niekoľkých publikácií a takmer 300 štúdií, odborných i popularizačných článkov. Za vedeckú, odbornú a pedagogickú prácu bol odmenený viacerými medailami a vyznamenaniami.