Cirkev (37)
"Ja som vzkriesenie a život. Kto verí vo mňa, bude žiť, aj keď umrie."
(Ján, 11, 25)
S hlbokým zármutkom, ale s kresťanskou nádejou na vzkriesenie, oznamujeme, že dňa 3. augusta 2026 nás vo veku 85 rokov opustil náš milovaný manžel, otec, starý otec a brat Pavel Čapó.
Posledná rozlúčka sa uskutoční vo štvrtok 6. augusta 2026 o 16.00 hod. v dome smútku na miestnom cintoríne v Rožňavskom Bystrom. Namiesto kvetov a vencov môžete pamiatku zosnulého uctiť finančným milodarom pre miestny Evanjelický cirkevný zbor.
Slávnosť inštalácie zborového farára Petra Hlavatého v Rožňavskom Bystrom
Napísal(a) PCZ Rožňavské Bystré
V evanjelickom augsburského vyznania chráme Božom v Rožňavskom Bystrom dňa 12. októbra 2024 sa uskutočnila slávnosť inštalácie zborového farára Mgr. Petra Hlavatého. Pozvanie na slávnosť prijali mnohí bratia farári a sestry farárky nielen z Gemerského seniorátu, ale aj z iných seniorátov cirkvi. Slávnostným kazateľom bol brat farár Mgr. Ivan Mikuš, ktorý je toho času na dôchodku. Akt inštalácie odbavila vznešená sestra konseniorka Mgr. Karmen Želinská. Počas slávnosti s piesňou vystúpili a ucho i srdce potešili Mgr. Dominika Ďurská, Dis. Art. a Mgr. Stanislav Ďurský, Dis. Art. Prekvapením na slávnosti bolo vystúpenie spoluordinovaných oltárnych bratov i sestier, kolegov i priateľov, ktorí sa slovom i piesňou prihovorili inštalovanému bratovi farárovi. Vzácne slová zazneli aj od sestry zborovej dozorkyne Marty Lajčákovej, od zástupcu zborového dozorcu Ing. Viliama Volnu (z cirkevného zboru Turany), od starostu obce Rožňavské Bystré Ing. Jána Gonosa a od velebnej sestry farárky Mgr. Ľubice Štefanidesovej.
Jehovovi svedkovia sa v Revúcej stretávajú na novom mieste
Napísal(a) Zoltán Erdelyi
Revúca, 15.08.2024 – Tlačová správa. Jehovovi svedkovia nedávno dokončili stavbu novej sály Kráľovstva (ako nazývajú miesta, kde sa stretávajú) na Železničnej ulici č. 21B. V piatok 23. augusta 2024 v čase od 10:00 do 12:00 a od 14:00 do 16:00 môže široká verejnosť prísť na prehliadku tejto budovy počas dňa otvorených dverí.
Predchádzajúcu budovu využívali Jehovovi svedkovia v Revúcej od roku 1993 a pre ich potreby už nebola dostačujúca. Hovorca Jehovových svedkov Matúš Gablas dodal: „Miestni veriaci sa teraz sa veľmi tešia, že tieto nové kvalitné priestory budú môcť plne využívať. Okrem biblických prednášok v nich budú prebiehať aj ďalšie stretnutia, na ktorých sa rozoberajú praktické myšlienky z Biblie, ktoré môžu ľudia všetkých vekových kategórií využiť vo svojom živote.“
Navrátenie zreštaurovaného oltára v Evanjelickom a. v. kostole Rožňavské Bystré
Napísal(a) Marta Lajčáková
Obyvatelia obce Rožňavské Bystré sa od 7. júla 2024 tešia z nového vzhľadu oltára vo svojom evanjelickom kostole, ktorý bol postavený ako jednoloďová klasicistická stavba s predstavanou vežou v roku 1844. V jeho interiéri sa nachádza vzácny neskorobarokový oltár z polovice 18. storočia, uprostred ktorého je obraz Poslednej večere a po stranách plastiky a točité stľpiky, ktoré nesú nadstavec s reliéfom Svätej Trojice. Pretože sa na oltár postupne podpísal zub času, bolo ho potrebné opraviť a obnoviť.
Oltár bol v roku 2016 prevezený do Oblastného reštaurátorského ateliéru pri Pamiatkovom úrade SR Bratislava za účelom reštaurácie. Po ôsmich rokoch sa nám vrátil v plnej kráse. Reštaurátori odviedli kus náročnej práce, a oplatilo sa nám čakať takú dlhú dobu, lebo je nádherný. Vyniká ako dominanta a srdce kostola, z ktorého sa všetci tešíme.
Betlehemské svetlo aj tohto roku šíri predzvesť Vianoc medzi ľuďmi Gemera
Napísal(a) G. Jakubecová
Betlehemské svetlo sa odpaľuje z plamienka horiaceho v Bazilike Narodenia Pána v Betleheme, odkiaľ aj tohto roku krátko pred Vianocami osobným odovzdávaním zo sviečky na sviečku putuje aj medzi ľuďmi nášho Gemera. Napĺňa tak svoje poslanie byť symbolom jednoty, nádeje, lásky a radostnej predzvesti Vianoc. Chceme spolu s ním odovzdať porozumenie do sŕdc ľudí v našom okolí. Teší nás, že môžeme dotvárať sviatočnú atmosféru a s radosťou prinášať pokoj do príbytkov. Prijmime ho a šírme jeho plamienok ďalej, aby sme pomohli rozžiariť a spojiť celé Slovensko.
Jelšavskí dobrovoľní hasiči v tomto roku už 10-tykrát priniesli do vašich príbytkov Betlehemské svetlo. Sme radi, že z roka na rok sa rozširujú rady dobrovoľných hasičov, ktorí šíria tento plamienok lásky a nádeje.
V sobotu 16. 12. 23 rýchlik GEMERAN priviezol svetielko aj do železničnej stanice Plešivec. Skauti rozsvietili lampášiky dobrovoľným hasičom z Chyžného, Jelšavy, Muráňa, ale aj niekoľkým ďalším obyvateľom.
Gemerský seniorát (GES) ECAV bilancoval rok 2022 v Revúckej Lehote
Napísal(a) M. Terrai
Gemerský seniorát (GES) ECAV bilancoval rok 2022. Dňa 18.3.2023 sa v CZ Chyžné, filiálka Revúcka Lehota, v priestoroch Kultúrneho domu obce Revúcka Lehota, uskutočnil výročný konvent evanjelikov na Gemeri za rok 2022. Pozvanie Predsedníctva GES na konvent prijali delegáti z cirkevných zborov v GES, ktorí sa stretli o 9:00 hodine v sále KD Revúcka Lehota. Zaregistrovali sa a zapísali v prezenčných listinách, pri vstupe, u konseniora GES Mgr. Dušana Hrivnáka, ktorý tieto prípravy delegačiek má stále na starosti. Všetci si našli miesto a čakali na privítanie a otvorenie konventu.
O 9:00 hodine boli všetci pripravení na otvorenie konventu.
Dozorca GES PhDr. Michal Terrai, otvoril konvent a všetkých privítal. Privítal tiež aj hosťa, ktorým bol dištriktuálny dozorca VD ECAV Ing. Ľubomír Pankuch. Nasledovalo zriadenie konventu a všetkých procesných záležitostí.
Známa rožňavská kunsthistorička oboznámi verejnosť o histórii reformácie v Gemeri
Napísal(a) R. Šimko
Reformačné hnutie v Gemeri, osobitne v Rožňave je témou prednášky známej rožňavskej historičky umenia Edity Kušnierovej, ktorá sa uskutoční 16. marca 2022 v Baníckom múzeu v Rožňave, kultúrnom zariadení Košického samosprávneho kraja.
Prvé ohlasy Lutherovej reformácie v bývalej Gemerskej župe sa sústredili predovšetkým na významné sídla feudálov, ako bol hrad Muráň, Štítnik a mesto Rožňava, kde sa obyvateľstvo zoznamovalo s novými myšlienkami husitského hnutia už v 15. storočí, za prítomnosti bratríckych vojsk v tunajšej pevnosti. 16. storočie tu už bolo úplne pod vplyvom reformácie, ktorú sa v 17. storočí snažili utlmiť z Ríma prizvaní jezuiti. Počas nadvlády Turkov nastalo obdobie tvrdých náboženských bojov, ktoré znamenalo kruté prenasledovanie evanjelikov a veľa obetí. Situácia sa skonsolidovala až koncom 18. storočia po tolerančnom patente Jozefa II. a po príchode mierumilovných františkánov do Rožňavy.
Štedrovečerné služby Božie 2021 budú vysielané z CZ Muránska Dlhá Lúka
Napísal(a) PM
Po prvýkrát v doterajšej histórii stránky Maj Gemer Služby Božie na Štedrý večer 24.12.2021 budú odvysielané na kanáli YouTube Gemerského seniorátu ECAV na Slovensku. Pripravili ich duchovní Gemerského seniorátu vzhľadom na to, že z kapacitných a pandemických dôvodov sa nebudú služby Božie konať v každom cirkevnom zbore. O natáčanie a produkciu sa postaral evanjelický farár CZ ECAV v Rožňavskom Bystrom Mgr. Peter Hlavatý. Pripájame aj link na Youtube, ktorý bude aktívny 24.12.2021 o 16.00h.
O čo sa má veriaci kresťan usilovať, aby dokázal prežiť obdobie vianočných sviatkov bez straty zreteľa na ich skutočný význam
Napísal(a) Mgr. P. Hlavatý
Drahí čitatelia,
prihováram sa k vám z Farského úradu ECAV na Slovensku Rožňavské Bystré. Moje meno je Mgr. Peter Hlavatý a do tohto krásneho kraja som sa dostal na základe menovania vtedajšieho biskupa Východného dištriktu. Krátko teda po zložení kaplánskej skúšky a následnej ordinácii som započal moje pôsobenie ako zborový kaplán v cirkevnom zbore oficiálne od 01.10.2019. Niekoľko dní pred oficiálnym nástupom do úradu som z dôvodu sťahovania sa prvýkrát navštívil kňazskú stanicu v Rožňavskom Bystrom. Pochádzam z Turca, z malého mestečka Turany a okrem mojej návštevy kaštieľa v Betliari a zámku Krásna Hôrka v detskom veku som nemal inú skúsenosť v spojitosti s gemerským regiónom. Preto bola moja prvá návšteva nového pôsobiska spojená s veľkým očakávaním a istou dávkou obáv z úplne nového prostredia.
Anna Polcková, zborová farárka: Mala som krásne Vianoce
Napísal(a) Anna Polcková
Mala som krásne Vianoce. S porciou klasickej pred-štedrovečernej paniky, čo a ako zase poviem, a tentokrát aj prekvapivú trému "v priamom prenose". Keď som vo Veľkom kostole uvidela tie stovky ľudí, nebola som schopná spievať. Ale potom som začala dýchať a bolo.
Porciu adrenalínu, ale následne sérotonínu, ktorú som zažila počas služieb Božích, môžem prirovnať len k výstupu na Lomnický štít. Kázala som na prikázanie "Nezabiješ". Asi to neocenili úplne všetci, ale veď ešte mi napíšu.
Dostala som množstvo nádherných darčekov a ešte omnoho omnoho viac povzbudzujúcich slov. A objatí.
Viac...
Slávnostný večer v Evanjelickom kostole v Revúcej nás vystúpením speváckeho zboru Quirin úplne pohltil vianočnou atmosférou
Napísal(a) Janka Dorčáková
Milujem tieto chvíle, keď vôňa ihličia, perníkového korenia, ľudskej lásky a vianočného tepla zablúdi hádam do každého srdca. Pokojný slávnostný večer v Evanjelickom kostole v Revúcej nás 19. decembra 2019 úplne pohltil slávnostnou atmosférou. SZ Quirín pri Základnej umeleckej škole v Revúcej pod dirigentskými rukami Jarka Petra a Renátky Brezovskej v spolupráci s cirkevným zborom ECAV v Revúcej spríjemnil predvianočné chvíle svojimi skladbami a koledami. Dona nobis pacem, Láska opravdivá, Biele Vianoce, Daj BOH šťastia tejto zemi, O HOLY NIGHT a Tichá noc zneli počas koncertu celým chrámom. ĎAKUJEMe SZ Quirín, skvelému publiku a všetkým, ktorí pomohli toto slávnostné podujatie, uvedené aj p. primátorom Júliusom Buchtom, zrealizovať.
Vianočné Pastorále slávnostne zazneli tentoraz v slavošovskom kostole
Napísal(a) M. Terrai
Dňa 14.12.2019 sa uskutočnil koncert Vianočné pastorále, ktorý poriadajú obce Štítnickej doliny (Čierna Lehota, Slavošovce, Rochovce, Ochtiná, Štítnik). Tento rok sa konal práve v obci Slavošovce. Tieto slávnosti na oslavu Pána Boha, nášho Stvoriteľa, sa uskutočnili už po 17. krát. V chráme Božom v Slavošovciach na oslavu a k narodeniu Pána zaspievali: Spevokol pri ZPOZ Slavošovce, Spevokol pri CZ Štítnik, Spevokol pri CZ Ochtiná, Spevokol pri CZ Slavošovce Radostná zvesť, Spevokol pri CZ Rochovce, Folklórna skupina Lehoťanka z Čiernej Lehoty, Spevokol pri CZ Slavošovce. Všetky spevokoly si pripravili krásne oslavné piesne, a na záver zaznela spoločná magická pieseň Tichá noc. Programom sprevádzala domáca pani farárka ECAV Mgr. Viera Kmecová,
Slávnostné chvíle Cirkevného zboru ECAV v Gemerskej Polome
Napísal(a) Mgr. Marta Mikitová
Cirkevný zbor ECAV v Gemerskej Polome prežíval v sobotu 12.10.2019 slávnostné a nevšedné chvíle. Pri príležitosti 100. výročia narodenia ThDr. Júliusa Madarása, ktorý ako zborový farár pôsobil v Gemerskej Polome v rokoch 1968 – 1990, bola odhalená pamätná tabuľa bývalým farárom pôsobiacim v tunajšom cirkevnom zbore v rokoch 1784 – 1990 a prezentovaná bola vydaná kniha autorov Ján Chanas – Marta Mikitová: Gemerská Poloma – Ev. a v. cirkevný zbor a jeho farári 1590 – 2019.
Slávnostných služieb Božích sa zúčastnili dôstojný brat biskup Východného dištriktu ECAV Mgr. Slavomír Sabol, senior Gemerského seniorátu Mgr. Radovan Gdovin, emeritný biskup Východného dištriktu Mgr. Igor Mišina, zborový farár v Muránskej Dlhej Lúke a konsenior GES Mgr. Dušan Pavel Hrivnák,
V Dobšinej odhalia spomienkovú tabuľu Jozefovi Bedrichovi Kasanickému
Napísal(a) RG
Cirkevný zbor ECAV na Slovensku Dobšiná pozýva na slávnostné služby Božie pri príležitosti pamiatky posvätenia chrámu, počas ktorých bude odhalená spomienková tabuľa br. farárovi Jozefovi Bedrichovi Kasanickému pri príležitosti jeho nedožitých 100. narodenín.
Služby Božie sa uskutočnia 6. 10. 2019 (nedeľa) o 10.00 hod. Slávnostným kazateľom bude Mgr. Rado Gdovin, zborový farár v Dobšinej a senior Gemerského seniorátu.
Program bude pokračovať 6. 10. 2019 o 14.00 hod. v dobšinskom ev. a. v. chráme Božom koncertom hudobného telesa “Kredo – Viruju” a prednáškou sestry Violy Fronkovej na tému: “Evanjelickí kňazi väznení počas komunizmu”, zameranú na br. farára Kasanického.
Zmaturoval na Vyššej hospodárskej škole v Košiciach, pokračoval na Vojenskej akadémii v Hraniciach a na Vysokej vojenskej škole v Bratislave. Plnil vojenské rozkazy v Charkove, v Banskej Bystrici a v Bratislave. V r. 1944 sa stal vedúcim oddelenia na Vojenskom ústredí v Banskej Bystrici a pripravoval zapojenie slovenskej armády do SNP, bol vymenovaný za náčelníka štábu Veliteľstva 1. čs. armády na Slovensku. 
Študoval na gymnáziu v Banskej Bystrici a na Lekárskej fakulte Slovenskej univerzity. Ako lekár pôsobil v Košiciach, potom bol obvodným lekárom na rôznych miestach. Od r. 1965 bol obvodným lekárom v Lenartovciach. Bol činný aj literárne. Poviedky publikoval v periodikách Ľud, Svet, Život, Pravda, Práca, Roháč a v zborníku Zvítanie. Posmrtne mu vyšla zbierka sci-fi poviedok 
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a na ČVUT v Prahe. Do roku 1944 pracoval v Továrni na káble v Bratislave. Zapojil sa do ilegálneho protifašistického hnutia, podieľal sa na prípravách SNP v Tisovci, po jeho vypuknutí člen povstaleckej SNR, zástupca povereníka verejných prác, osvetový dôstojník 1. čs. armády na Slovensku. Po oslobodení pôsobil na Povereníctve priemyslu a obchodu v Košiciach, od r. 1963 bol ministrom priemyslu a stavebníctva. Bol vedúci kancelárie SNR a vedúci odboru Ústavu ekonomiky a organizácie stavebníctva v Bratislave. V Tisovci pomohol pri výstavbe novej budovy základnej školy a pamätníka Dr. Vladimíra Clementisa. Je autorom mnohých štúdií, prejavov a článkov z problematiky obnovy národného hospodárstva, industrializácie, stavebníctva a ekonomiky riadenia.
V rokoch 1826 – 1829 študoval na gymnáziu v Rožňave, potom študoval teológiu v Prešove, v Bratislave a vo Viedni. Pôsobilako farár v Liptovskom Mikuláši. Bol popredný reprezentant slovenského národného hnutia v 19. storočí, vedúca osobnosť generácie štúrovcov. Vyšiel s návrhom vydávať pre slovenský ľud poučné a náučné časopisy. Mal podstatný podiel na Prosbopise liptovského seniorátu o znovuzriadenie Katedry reči a literatúry českoslovanskej na lýceu v Bratislave. Bol najbližším spolupracovníkom Ľ. Štúra a J. M. Hurbana v snahách o organizovanosť slovenského národného hnutia. Podieľal sa na kodifikácii stredoslovenčiny ako celonárodného spisovného jazyka a na založení kultúrno-politického spolku Tatrín. Vydal brožúru Dobruo slovo Slovákom, súcim na slovo, proklamáciu Hlas k národu slovenskému a iné. Jeho hlavné literárne diela vznikli v porevolučných rokoch.
V Ratkovej prežil detstvo a v roku 1957 tu ukončil základné vzdelanie. Po maturite na JSŠ v Moldave nad Bodvou študoval v rokoch 1960 – 1965 ruský jazyk a históriu na Filozofickej fakulte Univerzity P. J. Šafárika v Prešove. Celý život pracoval v v Historickom ústave SAV v Bratislave, bol členom vo vedeckej organizácii Slovensko – maďarská komisia historikov. V práci sa orientoval na výskum obdobia druhej polovice 19. storočia, resp. prelomu 19. a 20. storočia, predovšetkým na politické a kultúrne dejiny Slovenska v uhorskom kontexte v epoche dualizmu. Rovnako ho zaujímali aj cirkevné dejiny slovenských evanjelikov. Jeho výskumná a publikačná činnosť je veľmi bohatá, napísal množstvo odborných a vedeckých článkov a štúdií v rôznych monografiách, zborníkoch, periodikách, venoval sa aj mnohým osobnostiam našich národných dejín.
Od r. 1926 pracoval ako stavbyvedúci na Slovensku, zúčastnil sa na rekonštrukcii mostov a ciest v okolí Brezna, Červenej Skaly, Tisovca a Revúcej, v r. 1949 – 1954 pôsobil v Dobšinej ako úsekový vedúci a hlavný inžinier stavby prečerpávacej vodnej elektrárne – hydrocentrály, potom riaditeľ Trate družby, od r. 1956 Inžinierskych stavieb v Košiciach. Spolupracovník ilegálneho protifašistického odboja v SNP, ako člen útvaru technickej pohotovosti povstaleckej armády viedol výstavbu vojenského letiska Rohozná pri Brezne. V r. 1955 bol vyznamenaný Radom práce.
Po maturite v Rožňave študoval na Filozofickej fakulte Slovenskej univerzity. Pôsobil na Gymnáziu v Revúcej, na Učiteľskej akadémii v Bratislave, na Telovýchovnom ústave Pedagogickej fakulty SU, kde vyučoval športové hry, participoval aj na výučbe korčuľovania a lyžovania a viedol semináre zo športovej psychológie. V r. 1960 sa stal vedúcim Katedry teórie a metodiky hier na ITVŠ UK v Bratislave (neskôr FTVŠ), kde vykonával tiež funkciu prodekana. Bol jedným zo zakladajúcich členov TJ Slávia UK a zakladateľom i trénerom jej volejbalového oddielu, s ktorým získal v r. 1966 prvý titul majstra ČSSR. Publikoval v športových časopisoch a je autor knižných publikácií a vysokoškolských učebníc – 
Do USA odišiel v roku 1909, kde neskoršie študoval teológiu. V júni 1921 bol inštalovaný za farára Slovenskej evanjelickej cirkvi v Akrone a Barbetone v štáte Ohio, neskôr pôsobil v Evanjelickom zväze v Johnstowne a v Michigane. V slovenských cirkevných zboroch zakladal rôzne spolky, skupiny a potom v nich pôsobil v národnom duchu: v nedeľnej škole, v ženskom i mužskom pomocnom spolku. Založil aj detský spevokol, pôsobil v divadelnom klube, v luteránskej lige, založil a dirigoval cirkevný orchester. Bol aktívny aj na poli občianskom, literárnom a politickom, bol plodným publicistom, písal i poéziu. V júni 1970 navštívil Maticu slovenskú v Martine. V evanjelickom kostole v Rejdovej sa konali v dňoch 24. – 26.8.2007 spomienkové slávnosti pri príležitosti jeho 111. výročia narodenia.
Od tohto roku vystupovala v Ľudovej opere a od roku 1915 bola členkou Štátnej opery v Budapešti. Bola poprednou interpretkou operných postáv vo svojom žánri (alt) a interpretkou piesní a oratórií. Často hosťovala v zahraničí na všetkých popredných európskych operných scénach. Ako stúpenkyňa pokrokového hnutia pravidelne vystupovala na kultúrnych podujatiach pre robotníkov. Zaslúžila sa o propagáciu diel B. Bartóka a Z. Kodálya. 
Krátko učila a od päťdesiatych rokov pôsobila v Okresnej knižnici v Rožňave, kde založila odbor regionálnej literatúry a spracovala bibliografiu osobností spätých s Rožňavou, ktorá vyšla i knižne. Od sedemdesiatych rokov pracovala v Štátnom okresnom archíve v Brzotíne. Tu spracovala stredoveké a časť novovekých archiválií o Rožňave, včítane katalógov. Zvýšenú pozornosť venovala remeselníctvu a dejinám lekárstva a lekárnictva, popísala aj históriu vzniku rožňavského dobrovoľného hasičského zboru.
Študoval na polytechnike v Grazi a v Karlsruhe, na Baníckej a lesníckej akadémii v Banskej Štiavnici. Banský a hutnícky odborník, autor početných posudkov pre súkromné banské spoločnosti o využití uhoľných a rudných ložísk. 26 rokov pôsobil ako banský a hutnícky správca v Brzotíne, neskôr v železničiarskej úč. spol. Union vo Zvolene. Písal o ložiskách železnej rudy v okolí Rožňavy, o mangánových rudách v Čučme a Betliari, o oloveno-zinkových ložiskách v Ardove, o výskyte chromitu v Tibe pri Plešivci, spracoval históriu antimónových a železorudných baní pri Rožňave a erárnych baní v Tisovci. Jeho najvýznamnejšim dielom je súpis lokalít s výskytmi železnej rudy, vypracovaný z poverenia Uhorskej prírodovednej spoločnosti (1880). Prispieval do odborných časopisov.
Po štúdiách na gymnáziu v Rimavskej Sobote a Levoči študoval teológiu a právo v Prešove. Po celý život pôsobil v Revúcej: ako profesor na Prvom slovenskom gymnáziu, po jeho zatvorení ako advokát, neskôr profesor a správca na Čs. štátnom reálnom gymnáziu, kde zriadil Spolok pre podporovanie nemajetných študentov, napokon ako verejný notár. Bol členom ústredia Slovenskej národnej strany a pracoval v evanjelickom cirkevnom zbore. Patril k tvorcom národnej koncepcie dejín Slovenska, bol zakladajúci člen Muzeálnej slovenskej spoločnosti a popredný predstaviteľ národného a kultúrneho života v Gemeri. Sústavne sa venoval štúdiu histórie, spracoval monografie významných osobností slovenského národného života, je autorom mnohých historických a miestopisných článkov o Gemeri. Vydal historické práce 
Študoval na gymnáziu a učiteľskom ústave v Revúcej. Pôsobil ako učiteľ v Drienčanoch, Kyjaticiach, Jelšave (tu z jeho triedy vyšla botanička Izabela Textorisová), vo Vyšnej Slanej, naposledy v Tisovci. Pracoval aj ako správca v tlačiarni Karola Salvu v Ružomberku a ako kustód v SNM Martine. Bol významným botanikom, kultúrnym a múzejným pracovníkom a redaktorem, venoval sa aj meteorológii a astronómii, bol zakladateľom organizovanej turistiky v Tisovci, bol aj členom spevokolu Tatran v Liptovskom Mikuláši. Najväčší úspech dosiahol v botanike. Objavil lokality viacerých rastlinných druhov v Tatrách a v okolí Tisovca. Písal odborné botanické články, zhotovil 200 botanických hesiel pre vtedy pripravovaný náučný slovník. Vytvoril vlastný herbár, ktorý daroval Národnému múzeu v Martine (vyše 5000 položiek) a menší herbár daroval meštianskej škole v Tisovci. Na vrchu Tŕstie je umiestnená jeho pamätná tabuľa (1930).