Úvodné príhovory – prítomným sa prihovorila a úvodnú modlitbu a pobožnosť mala domáca zborová farárka Chyžné – fília Revúcka Lehota, Mgr. Emília Völgyiová, zaspievaná bola spoločná pieseň z ES: číslo 103. Ďalej svojím príhovorom a privítaním nasledovala pani starostka obce Revúcka Lehota Lucia Benediktyová, a sestra zborová kurátorka Ing. Iveta Pavláková, ktorá oboznámila prítomných aj s históriou cirkevného zboru v Revúckej Lehote.
Po schválení programu nasledovala kontrola uznesení a schválenie zápisnice z minuloročného konventu (konaného v Rožňavskom Bystrom, v roku 2022), ktoré vykonala Bc. Alica Kubajdová (zapisovateľka a presbyterka GES ECAV). Ďalej nasledovali voľby na uprázdnené miesta v Dištriktuálnom súde VD ECAV – zvolenými boli za ordinovaných Mgr. Peter Hlavatý (farár CZ Rožňavské Bystré) a Mgr. Jana Hrivniaková (farárka CZ Štítnik). Za neordinovaných GES v Dištriktuálnom súde VD ECAV zvoleného nebude mať nikoho.
Postupne sa prešlo k bodu správy – svoju Správu seniora GES ECAV prečítal celú brat senior GES ECAV Mgr. Radovan Gdovin, ktorý zhodnotil všetko, ako sa dalo a mohlo v roku 2022 uskutočniť v GES, a prispel svojím okienkom – nahliadnutím do činností jednotlivých cirkevných zborov v GES. Boli to slová správne, možno časťami aj kritické, aj nie celkom dobre počúvateľné, ale takto sa to udialo v roku 2022. Treba, aby sme sa všetci nad svojou činnosťou na vinici Pánovej zamysleli, či to robíme správne a podľa potreby dostatočne, tiež nad samotnými našimi činnosťami v GES, nad všetkým, čo je z našich pozícii potrebné. Aby sme sa zamysleli a robili možno viac a lepšie. Ďalej všetky ostatné správy boli prístupné na webovej stránke GES, tiež pre delegátov zasielané mailom, preto sa už postupne nečítali. Prečítané bola iba účtovná uzávierka za rok 2022, ktorú prečítala Mgr. Adriana Hrivnáková, Správa Revíznej komisie GES, ktorú prečítal člen komisie Ing. Ľubomír Zatroch a Rozpočet na rok 2023 GES, ktorý navrhla a prečítala Bc. Alica Kubajdová.
Všetky správy boli prijaté a schválené. Uzávierka a rozpočet schválené. Konventom sa od roku 2023 zvýšil seniorátny príspevok, a to 0,60 € na člena evidovaného v GES.
Postupne sa prešlo až k bodu rozprava, diskusia. Prítomným sa prihovoril hosť, brat dištriktuálny dozorca Ing. Ľubomír Pankuch. Zhodnotil svoje poznatky z GES ECAV, poukázal na to, ako by to mohlo a malo fungovať. Pripomenul, že cirkevné zbory si niekedy svojich duchovných platili a zabezpečovali samé. Teraz na základe príspevkov štátu, ktoré nie sú dostatočné, je potrebné na základe cirkevného zákona o FFZ (Fond finančného zabezpečenia) prispievať, ako je zborom vypočítané z GBU (generálny biskupský úrad), aj na člena cirkevných zborov. Žiaľ, niektoré CZ na to už nemajú financie, a pravdepodobne ani v budúcnosti mať nebudú. V taktom prípade je jedna z možností, že sa pristúpi k zlučovaniu CZ. Je to aj na základe nízkych počtov cirkevníkov v cirkevných zboroch.
Po všetkých diskusných príspevkoch, sa pristúpilo za pomoci návrhovej komisie k prečítaniu prijatých uznesení. Záverečný bod poďakovanie, kde brat seniorátny dozorca Dr. Michal Terrai, všetkým poďakoval za účasť, disciplinovaný prístup a poprial šťastný návrat domov. Záverečnou modlitbou poslúžila sestra farárka CZ ECAV Mokrá Lúka Mgr. Marta Klátiková.
Domáci CZ a Obec Revúcka Lehota pre všetkých účastníkov pripravili chutné pohostenie a výborný obed. Za všetko im ďakujeme.
Text a foto: PhDr. Michal Terrai, MBA.,
seniorátny dozorca GES
Pracoval na Mineralogickom ústave Prírodovedeckej fakulty UK v Prahe, ale svoju vedecko-výskumnú prácu z oblasti experimentálnej mineralógie a štruktúrno-kryštalografického výskumu orientoval hlavne na Slovensko. V Nižnej Slanej opísal novú lokalitu evansitu, v Rožňave výskyt rutilu a minerály niklu, v Dobšinej výskyt rýdzeho bizmutu. Autor prác o Dobšinskej ľadovej jaskyni. Zasahoval i do dalších geologických odborov, zvlášť do tektonickej geológie a do petrografie. Zúčastnil sa protifašistického odboja, pri zatýkání sa postavil na odpor a zahynul, čo pripomína aj pamätná tabuľa Padli za vlast v budove dekanátu PF UK v Prahe.
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a v Tisovci, kde v roku 1940 maturoval. Na FF UK v Bratislave vyštudoval slovenčinu a nemčinu. Aktívne sa zúčastnil protifašistického odboja v SNP. Na sklonku roka 1944 bol zatknutý a odvlečený do koncentračného tábora v Mauthausene a neskôr do Dachau. Po návrate bol tajomníkom slovenskej sekcie Zväzu čs. spisovateľov, redaktorom týždenníka Kultúrny život, vedúcim scenáristického oddelenia Čs. štátneho filmu, od roku 1955 šéfredaktorom Slovenských pohľadov. V rokoch 1956 – 1974 sa profesionálne venoval literárnej tvorbe. V roku 1974 sa stal predsedom Matice slovenskej a v tejto funkcii zotrval až do roku 1990
Ordinovaný bol v r. 1956 v Bratislave. V rokoch 1968 – 1970 pôsobil ako kaplán v Hnúšti, v rokoch 1982 – 1990 ako správca farnosti v Gemerskej Polome. Za administrátora rožňavskej diecézy bol Jánom Pavlom II. menovaný v r. 1990. Úradu sa ujal 18.2.1990 a na biskupa bol vysvätený 18.3.1990 v Rožňave Jozefom kardinálom Tomkom. V Konferencii biskupov Slovenska niekoľko rokov pracoval v Komisii pre školstvo a kultúru, napokon pracoval v Komisii pre klérus a výchovu povolaní. Je autorom knihy 
Študoval na Akadémii výtvarných umení v Budapešti, absolvoval študijnú cestu do Tirolska a Talianska. 
Pôvodným menom Štefan Bartušek. Študoval na VŠVU v Bratislave a na Karlovej univerzite v Prahe. Od roku 1961 žil a tvoril v Banskej Bystrici. Stál pri vzniku Katedry Výtvarnej tvorby Pedagogickej fakulty v Banskej Bystrici a aj pri zrode Katedry výtvarnej tvorby na Akadémii umení, kde bol prvým dekanom a v Banskej Bystrici založil aj Galériu výtvarného umenia. Namaľoval vyše desaťtisíc obrazov, vytvoril aj veľa drevorezov a leptov a známy je aj ako ilustrátor kníh. Vytváral obrazy skladané a usporiadané do filozofických príbehov, obsahom jeho maľby sú zložité vzťahy človeka a súčasnej civilizácie. Osobitným prínosom do svetového výtvarného umenia sú jeho cykly obrazov 
Študoval na gymnáziu v Ožďanoch, Levoči a Prešove. Po vyštudovaní v Jene učil na gymnáziu v Ožďanoch a v Kežmarku. Od roku 1824 bol farárom v Brezne. Je zakladateľ slovenskej veselohry, významný satirik v období národného obrodenia. V roku 1830 bola v Liptovskom Mikuláši inscenovaná jeho najznámejšia veselohra 
Študoval na Vysokej škole výtvarných umení. Od roku 1957 žil a tvoril v Bratislave. Pracoval v redakcii denníka Pravda ako výtvarný redaktor, bol členom Zväzu slovenských výtvarných umelcov, tvorivej skupiny Život, skupiny Kontinuita a Spolku výtvarníkov Slovenska. V jeho tvorbe dominuje figúra, ale aj krajinomaľba, motívy rodného Klenovca sa vinú jeho celým dielom. Jeho figurálne kompozície s poeticko-surrealistickým nábojom ho zaradili medzi najvýznamnejších slovenských výtvarných umelcov súčasnosti. Jeho diela boli vystavené na desiatkach expozícií doma a v celom rade renomovaných galérií vo svete. Je laureátom prestížnych domácich a zahraničných výtvarných ocenení. V roku 2001 v Slovarte vyšla publikácia 
Po maturite na gymnáziu v Tisovci študoval na Vysokej škole poľnohospodárskeho a lesníckeho inžinierstva v Košiciach. Od roku 1950 pôsobil ako pedagóg na Ústave spoločenských náuk na Lekárskej fakulte UPJŠ, neskôr na VŠT v Košiciach, od roku 1971 bol podpredseda KNV v Košiciach. V roku 1975 prešiel pracovať do SAV v Bratislave, kde pracoval v mnohých riadiacich funkciách. Jeho vedecká a odborná činnosť bola orientovaná prevažne na filozofickú problematiku, ale zasiahla i oblasť sociológie a pedagogiky. Je autorom niekoľkých publikácií a takmer 300 štúdií, odborných i popularizačných článkov. Za vedeckú, odbornú a pedagogickú prácu bol odmenený viacerými medailami a vyznamenaniami.