Slávnosti sa zúčastnil aj bývalý zborový pán farár Mgr. Peter Székely a administrátor zboru Mgr. Ján Gdovin. Spolu s domácou pani kaplánkou Mgr. Zuzanou Polákovou požehnali mladým ľuďom a prislúžená im bola po prvýkrát sviatosť Večere Pánovej. Kostol bol po dlhom čase plný, všetci mali radosť.
Druhá udalosť bola v 2. nedeľu po Svätej Trojici - 5. júna 2016, keď za hlaholu bystranských kostolných zvonov vchádzali do chrámu jubilujúci konfirmandi, ktorí sa zišli - jedni po 60 rokoch a mladší po 50 rokoch, tiež na slávnostých službách Božích. Slovom Božím poslúžil ThDr. Jerguš Olejár PhD., administrátor seniora Gemerského seniorátu. Stretnutie bolo radostné a úprimné, zišli sa takto spolu, aby si zaspomínali na svoje mladé letá, ale i na tých, ktorí už sú v milosti Božej. Kostol bol znova plný, lebo prišli aj ich rodinní príslušníci aj z okolitých obcí (z Rakovnice, Rudnej, Honiec, Rožňavy). Po skončení slávnosti sa konalo pohostenie - slávnostný obed a posedenie pri napečených domácich koláčoch a káve.

Konfirmadi, ktorí boli konfirmovaní v r. 1956: Ján Dávid u Grendu, Ján Dovec, Milan Padlák, Ján Stremeň, Ján Tomko, Martin Polomský, Ján Dávid, Ladislav Rudnay, Ondrej Kožár, Dušan Sekerka, Adela Račková, Zuzana Gajdošová, Mária Tomková, Žofia Gajdošová, Zuzana Dorkinová. Mária Gallová, Ján Benko, Ondrej Gallo, Ladislav Lindák, Ján Kožár, Mária Kravecová. Vtedy ich bolo ich spolu 21, ale teraz prišli iba 6-ti, lebo zdravotné problémy už majú viacerí.

Konfirmandi, ktorí boli konfirmovaní r. 1966: Jarmila Dobošová, Oľga Dobošová, Magda Molnárová, Ivan Čapo, Peter Gajdoš, Miroslav Pástor, Ondrej Uhrin, Peter Ujházy, Darina Bradáčová, Marta Dávidová, Zuzana Fábianová, Katarína Lindáková, Marta Prokopová, Vladimír Bradáč, Viliam Bradáč, Vladimír Genči, Ladislav Lorinc, Milan Pástor (18 konfirmandov). Pozvanie z nich prijali 12-ti.
Marta Lajčáková
Foto: autorka textu + Ing. Peter Urban


































Občianskym povolaním bol bankový úradník, pracoval ako prokurista Tatry banky, filiálky v Rimavskej Sobote, potom v Tatra banke v Hnúšti. V roku 1931 bol pri založení Kultúrneho a divadelného spolku Rimavan v Rimavskej Sobote, ktorý viedol a usporiadal niekoľko divadelných závodov, účinkoval v Slovenskom spevokole a ďalších ochotníckych súboroch. S krúžkom Rimavan vystupoval v košickom Rádiožurnále a zapojil sa aj do súťaže rozhlasových hier. V roku 1938 mesto sa stalo súčasťou Maďarska, a tak pokračoval vo svojej divadelnej práci v Hnúšti. Ako dlhoročný predseda MO Matice slovenskej v Hnúšti vyvíjal všestrannú kultúrnu činnosť. Aktívne sa zúčastnil na rozvoji hnúšťanskej turistiky. - MM-
Do školy chodila v Dobšinej, diplom sólovej speváčky získala v roku 1911 na Hudobnej akadémii v Budapešti. Od tohto roku vystupovala v Ľudovej opere a od roku 1915 bola členkou Národnej opery v Budapešti. Popredná interpretka mnohých operných postáv vo svojom žánri (alt). Často hosťovala aj v zahraničí na všetkých významných európskych operných scénach. Ako stúpenkyňa pokrokového hnutia pravidelne vystupovala na kultúrnych podujatiach pre robotníkov. Bola vynikajúcou koncertnou speváčkou piesní a oratórií. V júni 2016 slávnostne odhalili pred budovou Mestského múzea v Jelšave plastiku, ktorá má pripomínať slávnu rodáčku mesta. V Jelšave sa do dnešných čias zachoval aj rodný dom umelkyne a na jelšavskom cintoríne sú pochovaní jej rodičia a súrodenci. 11. novembra 2016 pri príležitosti výročia jej narodenia si ju pripomenuli v Jelšave podujatím Spomienka na Basilides. - MM-
Zvolene. V rokoch 1849 – 1860 prednášal na evanjelickej teologickej fakulte Univerzity vo Viedni, bol superintendant v Banskej Bystrici, od 1863 v Martine, kde bol zároveň i farárom a úradujúcim prvým podpredsedom Matice slovenskej. Výrazne prispel i k založeniu slovenského gymnázia v Martine. Písal poéziu, prózu, eseje, venoval sa náboženskej spisbe, pedagogicko-náučným otázkam i prekladateľskej činnosti, autor hymnickej piesne Kto za pravdu horí. Prispieval do mnohých časopisov, založil a redigoval časopis Hronka. - MM-
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a Rožňave, medicínu v Budapešti. Pracoval na internej a pľúcnej klinike v Budapešti a pôsobil aj ako učiteľ internej medicíny na tamojšej univerzite. Venoval sa výskumu pľúcnych chorôb súvisiach s látkovou premenou, najmä problematike liečby diabetikov. Autor odborných článkov, ktoré publikoval v rôznych periodikách. Spoluautor príručky internej medicíny, zostavovateľ ročenky Spolku lekárov verejných nemocníc. Od roku 1894 bol hlavným lekárom Apponyiho polikliniky v Budapešti. V roku 1924 sa stal hlavným uhorským zdravotným poradcom. - MM-
Študoval na evanjelickom patronátnom gymnáziu v Revúcej, potom kupecký učeň v Ružomberku, neskôr opäť gymnaziálny študent v Revúcej. Pôsobil ako učiteľ na evanjelickej ľud. škole v Ponikách, v Banskej Hodruši a v Cerove a ako pokladník filiálky Zvolenskej ľudovej banky v Banskej Bystrici. Agilný národný, ľudovýchovný a osvetový pracovník. V učiteľskej praxi realizoval výchovu v národnom duchu, organizoval ochotnícke divadlo, zriadil cirkevnú školskú knižnicu i verejnú knižnicu v Cerove, založil tu potravný spolok a mliekáreň. V miestach pôsobísk podporoval hospodársky pokrok, bol uznávaný ovocinár a včelár. Literárne a