dňa 22. augusta 2017 náhle navždy opustil vo veku 78 môj milovaný manžel, náš drahý otec, dedko, brat, svokor, švagor a ujo JUDr. Ondrej David. Posledná rozlúčka s naším zosnulým bude dňa 26. augusta 2017 o 11.00 hod. v Dome smútku v Poprade - Veľkej.
Fotografia, aj keď ste sa dlhšie navzájom nevideli, vám už iba potvrdí, že ide o človeka, ktorého ste dobre poznali, a o to viac je vám ľúto, že jeho životná cesta dospela do cieľa. A nedá vám, aby ste si nepripomenuli, že iba prednedávnom ste boli s ním v kontakte a veľmi rád sa s vami porozprával. Najmä, keď ste boli jeho rodákom. Rožňavské Bystré, kde sa narodil, mal veľmi rád. I ľudí, ktorí žili s ním a tvorili spoločne rodinu tejto bývalej baníckej obce. Pochádzal z nie veľmi bohatej rodiny. Preto ako najstarší z detí musel prežívať prvé starosti súvisiace s obživou a starosťami okolo hospodárstva. Svoje spomienky, už keď žil mimo obce a za svojimi povinnosťami prešiel východné Slovensko, aby nakoniec dožil v Poprade, napísal veľmi reálne a mne to nie raz dával vedieť hoci len po telefóne, ako to vlastne v našej dedine bolo, keď on rástol, až kým sa neodsťahoval za prácou a diaľkovo aj nadobudol právnické vzdelanie. Áno, aj on mal ťažké chvíle, ktoré súviseli s nečakaným skonom jednej z dcér. Silný človek sa len tak ľahko nevzdáva a stále hľadá spôsoby, ako to všetko ťažké a zlé prekonať. A on bol naozaj taký. Už od detstva sa musel vysporiadať z neprajnosťou osudu. Nerád spomínal na to, ale o každom svojom prípade sa vedel tak po našom, ľudsky porozprávať. Vždy ochotne vedel vysvetliť niektoré úseky diania v dedine, ktoré si nie každý pamätal. Vždy bol ku každému kamarátsky či priateľský. Po celý svoj život si zachoval sociálne cítenie i konanie.
V Rožňavskom Bystrom zaznela z obecného rozhlasu smutná melódia doplnená týmto smutným oznamom. Mnohí občania tejto malej obce sa v duchu lúčili s naším rodákom Ondrejom Davidom (30. 12. 1938 Rožňavské Bystré – 22. 8. 2017 Poprad). Odišiel nečakane, a o to bolestnejšie.
Nech Ti je zem slovenská ľahká, Ondrej!
































Pracoval na Mineralogickom ústave Prírodovedeckej fakulty UK v Prahe, ale svoju vedecko-výskumnú prácu z oblasti experimentálnej mineralógie a štruktúrno-kryštalografického výskumu orientoval hlavne na Slovensko. V Nižnej Slanej opísal novú lokalitu evansitu, v Rožňave výskyt rutilu a minerály niklu, v Dobšinej výskyt rýdzeho bizmutu. Autor prác o Dobšinskej ľadovej jaskyni. Zasahoval i do dalších geologických odborov, zvlášť do tektonickej geológie a do petrografie. Zúčastnil sa protifašistického odboja, pri zatýkání sa postavil na odpor a zahynul, čo pripomína aj pamätná tabuľa Padli za vlast v budove dekanátu PF UK v Prahe.
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a v Tisovci, kde v roku 1940 maturoval. Na FF UK v Bratislave vyštudoval slovenčinu a nemčinu. Aktívne sa zúčastnil protifašistického odboja v SNP. Na sklonku roka 1944 bol zatknutý a odvlečený do koncentračného tábora v Mauthausene a neskôr do Dachau. Po návrate bol tajomníkom slovenskej sekcie Zväzu čs. spisovateľov, redaktorom týždenníka Kultúrny život, vedúcim scenáristického oddelenia Čs. štátneho filmu, od roku 1955 šéfredaktorom Slovenských pohľadov. V rokoch 1956 – 1974 sa profesionálne venoval literárnej tvorbe. V roku 1974 sa stal predsedom Matice slovenskej a v tejto funkcii zotrval až do roku 1990
Ordinovaný bol v r. 1956 v Bratislave. V rokoch 1968 – 1970 pôsobil ako kaplán v Hnúšti, v rokoch 1982 – 1990 ako správca farnosti v Gemerskej Polome. Za administrátora rožňavskej diecézy bol Jánom Pavlom II. menovaný v r. 1990. Úradu sa ujal 18.2.1990 a na biskupa bol vysvätený 18.3.1990 v Rožňave Jozefom kardinálom Tomkom. V Konferencii biskupov Slovenska niekoľko rokov pracoval v Komisii pre školstvo a kultúru, napokon pracoval v Komisii pre klérus a výchovu povolaní. Je autorom knihy
Študoval na Akadémii výtvarných umení v Budapešti, absolvoval študijnú cestu do Tirolska a Talianska.
Pôvodným menom Štefan Bartušek. Študoval na VŠVU v Bratislave a na Karlovej univerzite v Prahe. Od roku 1961 žil a tvoril v Banskej Bystrici. Stál pri vzniku Katedry Výtvarnej tvorby Pedagogickej fakulty v Banskej Bystrici a aj pri zrode Katedry výtvarnej tvorby na Akadémii umení, kde bol prvým dekanom a v Banskej Bystrici založil aj Galériu výtvarného umenia. Namaľoval vyše desaťtisíc obrazov, vytvoril aj veľa drevorezov a leptov a známy je aj ako ilustrátor kníh. Vytváral obrazy skladané a usporiadané do filozofických príbehov, obsahom jeho maľby sú zložité vzťahy človeka a súčasnej civilizácie. Osobitným prínosom do svetového výtvarného umenia sú jeho cykly obrazov
Študoval na gymnáziu v Ožďanoch, Levoči a Prešove. Po vyštudovaní v Jene učil na gymnáziu v Ožďanoch a v Kežmarku. Od roku 1824 bol farárom v Brezne. Je zakladateľ slovenskej veselohry, významný satirik v období národného obrodenia. V roku 1830 bola v Liptovskom Mikuláši inscenovaná jeho najznámejšia veselohra
Študoval na Vysokej škole výtvarných umení. Od roku 1957 žil a tvoril v Bratislave. Pracoval v redakcii denníka Pravda ako výtvarný redaktor, bol členom Zväzu slovenských výtvarných umelcov, tvorivej skupiny Život, skupiny Kontinuita a Spolku výtvarníkov Slovenska. V jeho tvorbe dominuje figúra, ale aj krajinomaľba, motívy rodného Klenovca sa vinú jeho celým dielom. Jeho figurálne kompozície s poeticko-surrealistickým nábojom ho zaradili medzi najvýznamnejších slovenských výtvarných umelcov súčasnosti. Jeho diela boli vystavené na desiatkach expozícií doma a v celom rade renomovaných galérií vo svete. Je laureátom prestížnych domácich a zahraničných výtvarných ocenení. V roku 2001 v Slovarte vyšla publikácia
Po maturite na gymnáziu v Tisovci študoval na Vysokej škole poľnohospodárskeho a lesníckeho inžinierstva v Košiciach. Od roku 1950 pôsobil ako pedagóg na Ústave spoločenských náuk na Lekárskej fakulte UPJŠ, neskôr na VŠT v Košiciach, od roku 1971 bol podpredseda KNV v Košiciach. V roku 1975 prešiel pracovať do SAV v Bratislave, kde pracoval v mnohých riadiacich funkciách. Jeho vedecká a odborná činnosť bola orientovaná prevažne na filozofickú problematiku, ale zasiahla i oblasť sociológie a pedagogiky. Je autorom niekoľkých publikácií a takmer 300 štúdií, odborných i popularizačných článkov. Za vedeckú, odbornú a pedagogickú prácu bol odmenený viacerými medailami a vyznamenaniami.