Každá jedna chvíľa strávená bez nároku na odmenu pomocou niekomu inému sa totiž veľmi ráta.
Slávnostné odovzdávanie ocenení v 13 kategóriách sa konalo v pondelok 4. februára 2019 o 16.00 hod. v Gloria Palace v Košiciach a realizovalo sa v spolupráci s Košickým samosprávnym krajom. Ako povedala organizátorka podujatia a predsedníčka centra Miroslava Langerová, cieľom slávnostného oceňovania je poďakovať sa a poukázať na množstvo práce, ktorú dobrovoľníci pre svoje okolie, spoločnosť či organizáciu pravidelne robia. Slávnostným programom hudobne sprevádzalo Duo Vega zo ZUŠ Márie Hemerkovej v Košiciach. Talentované dievčatá Edina Lilla Gablyasová hrajúca na priečnej flaute a Annamária Veres na gitare sa postarali o sprievodný program k jednotlivým kategóriám ocenených dobrovoľníkov.
Víťazmi 11. ročníka krajského oceňovania v jednotlivých kategóriách sa stali:
Dobrovoľníctvo v sociálnej a zdravotnej oblasti – Peter Miľko,
Dobrovoľníctvo v oblasti výchovy a vzdelávania – Monika Tódová
Ochrana životného prostredia – projekt komunitnej záhrady Zázemie,
Dobrovoľníctvo v oblasti kultúry a umenia – Peter Murko (Združenie príbuzných a priateľov Radosť),
Dobrovoľníctvo v oblasti rozvoja komunity a občianskej spoločnosti – Michal Keruľ,
Dobrovoľníctvo v oblasti ochrany ľudských práv – Lucia Komorníková,
Koordinátor/-ka dobrovoľníkov a dobrovoľníčok – Eva Bombová,
Mladý dobrovoľník/-čka do 30 rokov – Patrícia Albertová,
Seniorské dobrovoľníctvo – Ondrej Doboš,
Dlhodobá dobrovoľnícka pomoc organizácii – Michaela Šuľová,
Podpora dobrovoľníctva – Lenka Roman Juročková,
Dobrovoľníctvo v oblasti práce s deťmi a mládežou – Klub mladých Sobrance,
Dobrovoľnícky projekt roka – Danka Arvaiová, ktorá stojí za Malou farmou ako súkromným azylom pre zvieratá.
Kategória Obec/mesto priateľské k dobrovoľníctvu je jediná, ktorú jednotlivci nemôžu nominovať. Jej víťazom sa stala oblasť Tokaj, ocenenia si prevzali za Tokajskú vínnu cestu Michaela Maciková a za Hospic Harmónia Edita Takáčová.
Počas slávnostného krajského oceňovania boli okrem víťazov vyhlásené aj nominácie v jednotlivých kategóriách. Ďakovné listy si za prínos v oblasti dobrovoľníctva prevzalo spolu približne 20 jednotlivcov a združení.

Zriaďovateľom Dobrovoľníckeho centra Košického kraja je Košický samosprávny kraj. Ako uviedol jeho predseda Rastislav Trnka, v tomto roku má slovo dobrovoľníctvo obzvlášť inú dôležitosť. „Košice sa pýšia titulom Európske hlavné mesto dobrovoľníctva 2019. Michalovce vlani ako prvé získali ocenenie Mesto priateľské k dobrovoľníctvu. V Spišskej Novej Vsi je tento rok vyhlásený za Rok dobrovoľníctva. Všetky uvedené aktivity svedčia o tom, že v našom kraji máme množstvo inšpiratívnych ľudí so srdcom na dlani, ktorým patrí náš obdiv. Je šľachetné prispieť na charitu finančne, ale investovať do vecí svoj vlastný čas, to si žiada oveľa väčší vklad na úkor osobného života,“ povedal.
Keďže Košice sú oficiálne od slávnostného ceremoniálu 15.1.2019 v košickom Kulturparku Európskym hlavným mestom dobrovoľníctva 2019 (získali tento titul ako prvé mesto z krajín strednej a východnej Európy a ako šieste európske mesto v poradí), je preto ocenenie Srdce na dlani v tomto roku o to významnejšie.
Víťazom srdečne blahoželáme a obzvlášť pánovi Dr. Ondrejovi Dobošovi, rodákovi z gemerskej obce Rožňavské Bystré, ktorý cenu Srdce na dlani získal za dlhoročné novinárske pôsobenie, ktoré sa ani po jeho odchode do dôchodku, na radosť tisícok čitateľov jeho novinárskych kreácií, neskončilo. Plynulo, dobrovoľnícky, prešiel do pokračovania vytvorením unikátneho internetového priestoru regionovín Maj Gemer.
Už viac ako 15 rokov nachádzajú tisícky priaznivcov tejto výbornej novinárskej značky nielen z horného Gemera a celej Slovenskej republiky, ale i zo zahraničia v priestore MAJ GEMER denne čerstvé spravodajstvo i ďalšie informácie zo širokého spektra diania v Gemeri.
Dr. Ondrej Doboš sa pri tvorbe obsahu tohto média opiera o neveľký dobrovoľnícky kolektív obetavých spolupracovníkov a výsledným spoločným efektom je denne aktuálny, pestrý a kvalitný obsah v mnohých príspevkoch, ktoré prinášajú príbehy ľudí z tohto, v súčasnosti, žiaľ, marginalizovaného slovenského regiónu Gemera, pripomínajú niekdajšiu slávu z pozoruhodnej minulosti a verne, na profesionálnej úrovni ilustrujú súčasný život, úspechy i problémy občanov Gemera.
Na slovenskej regionálnej mediálnej scéne má MAJ GEMER zásluhou pána Doboša výnimočné postavenie: denná tvorba takéhoto obsahu a tematického rozsahu s nezmenenou kvalitou kreovaná dobrovoľníckym kolektívom je zriedkavosťou. Podobné médiá tvoria spravidla väčšie redakcie s náležitým profesionálnym personálnym obsadením a finančnou podporou, keď MAJ GEMER bez nároku na odmenu sa roky spolieha hlavne na morálnu podporu svojich fanúšikov.
V súčasnom veľmi zložitom sociálno-ekonomickom a ťažko marginalizovanom prostredí Gemera je toto dobrovoľnícke periodikum pre tisícky čitateľov doslova dopingom, za ktorým je iniciátor jeho vzniku i tvorca v jednej osobe Dr. Ondrej Doboš, ktorý mu denne venuje nielen svoj novinársky a organizačný talent, ale i svoje dobrovoľnícke srdce.
Marta Mikitová
































Pracoval ako redaktor vo vydavateľstve Osveta v Martine a vydavateľstve Mladé letá a Slovenský spisovateľ v Bratislave. Napísal mnohé detské rozprávky, povesti, dobrodružno-historické romány, ale aj psychologické diela pre dospelých, televízne a rozhlasové scenáre. Rodnému kraju venoval nejednu svoju prácu, k Muráňu sa viaže televízny scenár Pieseň o Muráni (1974), povesť Tomáš a lúpežní rytieri, životným osudom P. Dobšinského je venovaná kniha Zlatá podkova, zlaté pero, zlatý vlas (1997) a Rozprávkar a rozprávnica (2006). .- MM-
Základné vzdelanie nadobudol v Tisovci. V rokoch 1853 – 1855 študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote, potom v Levoči a v Těšíne, teológiu a filozofiu vo Viedni, kde pracoval v študentskom spolku Tatran. V rokoch 1866 – 1871 pôsobil ako riadny profesor na Prvom slovenskom gymnáziu v Revúcej, kde vyučoval slovenčinu, nemčinu, latinčinu a gréčtinu, zároveň na Učiteľskom semenisku (ústave) vyučoval kreslenie. V Revúcej sa venoval ľudovýchovnej a osvetovej činnosti, pomáhal zakladať a rozvíjať ochotnícke divadlo. Jeho zásluhou v tomto období vzniklo aj divadelnícke hnutie v rodnom Tisovci, kde vybudoval aj javisko. Popri pedagogickej práci sa venoval aj literárnej tvorbe. Debutoval veršami Hlasy z cudziny, potom vyšla zbierky Spomienky a Zvuky gemerské. Rôznymi článkami prispieval tiež do viacerých časopisov a novín. - MM-
Študoval na Baníckej a lesníckej akadémii v Banskej Štiavnici. V roku 1884 pracoval ako praktikant na riaditeľstve Rimamuránsko-salgótarjánskej spoločnosti v Ózde. Od r. 1887 bol banským úradníkom, v rokoch 1879 – 1900 vedúcim banského závodu v Železníku, kde sa v podstatnej miere zaslúžil o dobudovanie ťažobného závodu výstavbou povrchových zariadení, o sprístupnenie ložísk úvodnými banskými dielami a i. V r. 1900 – 1905 bol banským správcom v Rožňave, od 1905 tajomníkom banského riaditeľstva v Ózde. V r. 1897 na zasadnutí Gemersko-borsodskej pobočky Krajinskej uhorskej baníckej a hutníckej spoločnosti predložil návrh na vybudovanie baníckeho múzea v Rožňave a v r. 1902 s A. Müllerom vypracovali projekt interiérov múzea. Bol členom Krajinskej maďarskej baníckej a hutníckej spoločnosti. Zúčastnil sa na vydaní baníckej a hutníckej monografie Gemerskej a Borsodskej župy (1907), na ktorej spracoval časť o baníctve, o. i. aj z národopisného hľadiska..- MM-
Prvé gymnaziálne triedy absolvoval v Gemeri, študoval na Evanjelickom lýceu v Levoči, člen družiny štúrovcov na Evanjelickom lýceu v Bratislave, filozofiu a históriu študoval na univerzite v Halle. Profesor a riaditeľ Evanjelického gymnázia v Modre, redaktor Orla. Pôsobil vo Vindšachte, Modre, Těšíne a Martine. Vrcholným jeho dielom je Reštavrácia – historické svedectvo o politických kortešačkách a živote slovenského zemianstva. Dej jeho povesti Knieža liptovské je umiestnený do Liptova, Gemera a Spiša, do miest, ktoré Kalinčiak dôverne poznal. Napísal viacero
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote, teológiu v Prešove a v Lipsku. 30 rokov pôsobil v Rimavskej Píle (dnes časť Tisovca). Potom žil v Banskej Bystrici, kde pomáhal manželke Terézii Vansovej pri redigovaní časopisu Slovenská žena. Bol vynikajúci kazateľ, autor kázní, príležitostných rečí a úvah, presadil sa najmä romantickými a historickými poviedkami. Bol aj ochotníckym hercom slovenského divadla v Tisovci. V roku 1893 inicioval vznik Píľansko-hačavského potravného a úverového družstva, zaoberal sa včelárstvom a pomológiou. O tejto problematike publikoval aj články. - MM-
Študoval v Kolíne a na gymnáziu v Prahe. Pôsobil ako daňový úradník a ako prednosta Berného úradu v Revúcej, krátko v Rimavskej Sobote a inde. Patril medzi významných faunistikov Slovenska. Zbieral chrobáky v okolí Revúcej, najmä na Muránskej a Silickej planine. Svoje zberateľské cesty podnikal aj do zahraničia. Zhromaždil zbierku s vyše 15 tisíc exemplármi, ktorá je uložená v Slovenskom národnom múzeu v Bratislave. Bol členom Československej entomologickej spoločnosti a Slovenskej entomologickej spoločnosti SAV. - MM-
Študoval na gymnáziu v Rožňave a v Dobšinej, na lýceu v Kežmarku a na univerzite v Jene. Pôsobil ako riaditeľ gymnázia v Novom Sade a od r. 1833 ako profesor v Prahe. Kliesnil cestu novým názorom na literatúru a presadzoval jej aktívny vzťah k životu, k ľudovej kultúre. Položil vedecké základy slavistiky a bol predstaviteľom úzkych vzťahov medzi Čechmi a Slovákmi. Zaslúžil sa o rozvoj vedeckého bádania, školskej reformy a budovanie slavistických katedier. Intenzívne sa venoval štúdiu prameňov a pamiatok slovanských literatúr, výsledky štúdia publikoval v dielach Dejiny slovanskej reči a literatúry podľa všetkých nárečí, Slovanské starožitnosti, Slovanský národopis a mnohé ďalšie. Jeho meno nesie univerzita v Košiciach.- MM-
V r. 1861 – 1864 študoval v Rožňave, právo vo Viedni a Budapešti. Trvalým poľom jeho verejného účinkovania sa stala politika. Na cirkevných i svetských fórach bojoval proti zatvoreniu slovenského gymnázia v Revúcej. Inicioval vznik Slovenskej národnej rady, ako najvyššieho zastupiteľského orgánu slovenského národa, ktorá sa oficiálne konštituovala 30. októbra 1918 na pamätnom deklaračnom zhromaždení v Martine a stal sa jej predsedom. V roku 1919 sa stal spolupredsedom Matice slovenskej a čestným predsedom Slovenskej národnej a roľníckej strany. Okrem národnostných politických otázok vo svojich článkoch venoval pozornosť aj hospodárskym a sociálnym problémom. - MM-
Po vyučení pracoval ako baník a elektrikár v Lubeníku. V r. 1955 sa presťahoval z Rožňavy do Šivetíc, kde sa až do vysokého veku realizoval ako umelecký keramikár. Vyrábal rôzne upomienkové predmety (reliéfy s motívom jaskýň, hrnčeky a pod.) pre Správu slovenských jaskýň, ktoré sa potom predávali pred jaskyňami ako suveníry. Zakladateľ a duša gemersko-licineckej jaskyniarskej skupiny (OS SSS Gemer-Licince). Ako prvý 18.7.1964 vnikol do útrob Krásnohorskej jaskyne v Slovenskom krase. Bol spoluobjaviteľ Novej Brzotínskej jaskyne na Plešiveckej planine (1954), Gemerskoteplickej jaskyne (1959) na planine Koniar. Patril k prvým prieskumníkom jaskyne Homoľa na Muránskej planine v Spišskogemerskom krase, Kamenianskom krase (jaskynná subsústava Jánová-Čurgov), v oblasti Striebornej lúky v najzápadnejšom cípe Koniarskej planiny a iné. Na jar 2018 mu Slovenská speleologická spoločnosť udelila čestné členstvo. - MM-