Každá jedna chvíľa strávená bez nároku na odmenu pomocou niekomu inému sa totiž veľmi ráta.
Slávnostné odovzdávanie ocenení v 13 kategóriách sa konalo v pondelok 4. februára 2019 o 16.00 hod. v Gloria Palace v Košiciach a realizovalo sa v spolupráci s Košickým samosprávnym krajom. Ako povedala organizátorka podujatia a predsedníčka centra Miroslava Langerová, cieľom slávnostného oceňovania je poďakovať sa a poukázať na množstvo práce, ktorú dobrovoľníci pre svoje okolie, spoločnosť či organizáciu pravidelne robia. Slávnostným programom hudobne sprevádzalo Duo Vega zo ZUŠ Márie Hemerkovej v Košiciach. Talentované dievčatá Edina Lilla Gablyasová hrajúca na priečnej flaute a Annamária Veres na gitare sa postarali o sprievodný program k jednotlivým kategóriám ocenených dobrovoľníkov.
Víťazmi 11. ročníka krajského oceňovania v jednotlivých kategóriách sa stali:
Dobrovoľníctvo v sociálnej a zdravotnej oblasti – Peter Miľko,
Dobrovoľníctvo v oblasti výchovy a vzdelávania – Monika Tódová
Ochrana životného prostredia – projekt komunitnej záhrady Zázemie,
Dobrovoľníctvo v oblasti kultúry a umenia – Peter Murko (Združenie príbuzných a priateľov Radosť),
Dobrovoľníctvo v oblasti rozvoja komunity a občianskej spoločnosti – Michal Keruľ,
Dobrovoľníctvo v oblasti ochrany ľudských práv – Lucia Komorníková,
Koordinátor/-ka dobrovoľníkov a dobrovoľníčok – Eva Bombová,
Mladý dobrovoľník/-čka do 30 rokov – Patrícia Albertová,
Seniorské dobrovoľníctvo – Ondrej Doboš,
Dlhodobá dobrovoľnícka pomoc organizácii – Michaela Šuľová,
Podpora dobrovoľníctva – Lenka Roman Juročková,
Dobrovoľníctvo v oblasti práce s deťmi a mládežou – Klub mladých Sobrance,
Dobrovoľnícky projekt roka – Danka Arvaiová, ktorá stojí za Malou farmou ako súkromným azylom pre zvieratá.
Kategória Obec/mesto priateľské k dobrovoľníctvu je jediná, ktorú jednotlivci nemôžu nominovať. Jej víťazom sa stala oblasť Tokaj, ocenenia si prevzali za Tokajskú vínnu cestu Michaela Maciková a za Hospic Harmónia Edita Takáčová.
Počas slávnostného krajského oceňovania boli okrem víťazov vyhlásené aj nominácie v jednotlivých kategóriách. Ďakovné listy si za prínos v oblasti dobrovoľníctva prevzalo spolu približne 20 jednotlivcov a združení.

Zriaďovateľom Dobrovoľníckeho centra Košického kraja je Košický samosprávny kraj. Ako uviedol jeho predseda Rastislav Trnka, v tomto roku má slovo dobrovoľníctvo obzvlášť inú dôležitosť. „Košice sa pýšia titulom Európske hlavné mesto dobrovoľníctva 2019. Michalovce vlani ako prvé získali ocenenie Mesto priateľské k dobrovoľníctvu. V Spišskej Novej Vsi je tento rok vyhlásený za Rok dobrovoľníctva. Všetky uvedené aktivity svedčia o tom, že v našom kraji máme množstvo inšpiratívnych ľudí so srdcom na dlani, ktorým patrí náš obdiv. Je šľachetné prispieť na charitu finančne, ale investovať do vecí svoj vlastný čas, to si žiada oveľa väčší vklad na úkor osobného života,“ povedal.
Keďže Košice sú oficiálne od slávnostného ceremoniálu 15.1.2019 v košickom Kulturparku Európskym hlavným mestom dobrovoľníctva 2019 (získali tento titul ako prvé mesto z krajín strednej a východnej Európy a ako šieste európske mesto v poradí), je preto ocenenie Srdce na dlani v tomto roku o to významnejšie.
Víťazom srdečne blahoželáme a obzvlášť pánovi Dr. Ondrejovi Dobošovi, rodákovi z gemerskej obce Rožňavské Bystré, ktorý cenu Srdce na dlani získal za dlhoročné novinárske pôsobenie, ktoré sa ani po jeho odchode do dôchodku, na radosť tisícok čitateľov jeho novinárskych kreácií, neskončilo. Plynulo, dobrovoľnícky, prešiel do pokračovania vytvorením unikátneho internetového priestoru regionovín Maj Gemer.
Už viac ako 15 rokov nachádzajú tisícky priaznivcov tejto výbornej novinárskej značky nielen z horného Gemera a celej Slovenskej republiky, ale i zo zahraničia v priestore MAJ GEMER denne čerstvé spravodajstvo i ďalšie informácie zo širokého spektra diania v Gemeri.
Dr. Ondrej Doboš sa pri tvorbe obsahu tohto média opiera o neveľký dobrovoľnícky kolektív obetavých spolupracovníkov a výsledným spoločným efektom je denne aktuálny, pestrý a kvalitný obsah v mnohých príspevkoch, ktoré prinášajú príbehy ľudí z tohto, v súčasnosti, žiaľ, marginalizovaného slovenského regiónu Gemera, pripomínajú niekdajšiu slávu z pozoruhodnej minulosti a verne, na profesionálnej úrovni ilustrujú súčasný život, úspechy i problémy občanov Gemera.
Na slovenskej regionálnej mediálnej scéne má MAJ GEMER zásluhou pána Doboša výnimočné postavenie: denná tvorba takéhoto obsahu a tematického rozsahu s nezmenenou kvalitou kreovaná dobrovoľníckym kolektívom je zriedkavosťou. Podobné médiá tvoria spravidla väčšie redakcie s náležitým profesionálnym personálnym obsadením a finančnou podporou, keď MAJ GEMER bez nároku na odmenu sa roky spolieha hlavne na morálnu podporu svojich fanúšikov.
V súčasnom veľmi zložitom sociálno-ekonomickom a ťažko marginalizovanom prostredí Gemera je toto dobrovoľnícke periodikum pre tisícky čitateľov doslova dopingom, za ktorým je iniciátor jeho vzniku i tvorca v jednej osobe Dr. Ondrej Doboš, ktorý mu denne venuje nielen svoj novinársky a organizačný talent, ale i svoje dobrovoľnícke srdce.
Marta Mikitová
































Pracoval na Mineralogickom ústave Prírodovedeckej fakulty UK v Prahe, ale svoju vedecko-výskumnú prácu z oblasti experimentálnej mineralógie a štruktúrno-kryštalografického výskumu orientoval hlavne na Slovensko. V Nižnej Slanej opísal novú lokalitu evansitu, v Rožňave výskyt rutilu a minerály niklu, v Dobšinej výskyt rýdzeho bizmutu. Autor prác o Dobšinskej ľadovej jaskyni. Zasahoval i do dalších geologických odborov, zvlášť do tektonickej geológie a do petrografie. Zúčastnil sa protifašistického odboja, pri zatýkání sa postavil na odpor a zahynul, čo pripomína aj pamätná tabuľa Padli za vlast v budove dekanátu PF UK v Prahe.
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a v Tisovci, kde v roku 1940 maturoval. Na FF UK v Bratislave vyštudoval slovenčinu a nemčinu. Aktívne sa zúčastnil protifašistického odboja v SNP. Na sklonku roka 1944 bol zatknutý a odvlečený do koncentračného tábora v Mauthausene a neskôr do Dachau. Po návrate bol tajomníkom slovenskej sekcie Zväzu čs. spisovateľov, redaktorom týždenníka Kultúrny život, vedúcim scenáristického oddelenia Čs. štátneho filmu, od roku 1955 šéfredaktorom Slovenských pohľadov. V rokoch 1956 – 1974 sa profesionálne venoval literárnej tvorbe. V roku 1974 sa stal predsedom Matice slovenskej a v tejto funkcii zotrval až do roku 1990
Ordinovaný bol v r. 1956 v Bratislave. V rokoch 1968 – 1970 pôsobil ako kaplán v Hnúšti, v rokoch 1982 – 1990 ako správca farnosti v Gemerskej Polome. Za administrátora rožňavskej diecézy bol Jánom Pavlom II. menovaný v r. 1990. Úradu sa ujal 18.2.1990 a na biskupa bol vysvätený 18.3.1990 v Rožňave Jozefom kardinálom Tomkom. V Konferencii biskupov Slovenska niekoľko rokov pracoval v Komisii pre školstvo a kultúru, napokon pracoval v Komisii pre klérus a výchovu povolaní. Je autorom knihy
Študoval na Akadémii výtvarných umení v Budapešti, absolvoval študijnú cestu do Tirolska a Talianska.
Pôvodným menom Štefan Bartušek. Študoval na VŠVU v Bratislave a na Karlovej univerzite v Prahe. Od roku 1961 žil a tvoril v Banskej Bystrici. Stál pri vzniku Katedry Výtvarnej tvorby Pedagogickej fakulty v Banskej Bystrici a aj pri zrode Katedry výtvarnej tvorby na Akadémii umení, kde bol prvým dekanom a v Banskej Bystrici založil aj Galériu výtvarného umenia. Namaľoval vyše desaťtisíc obrazov, vytvoril aj veľa drevorezov a leptov a známy je aj ako ilustrátor kníh. Vytváral obrazy skladané a usporiadané do filozofických príbehov, obsahom jeho maľby sú zložité vzťahy človeka a súčasnej civilizácie. Osobitným prínosom do svetového výtvarného umenia sú jeho cykly obrazov
Študoval na gymnáziu v Ožďanoch, Levoči a Prešove. Po vyštudovaní v Jene učil na gymnáziu v Ožďanoch a v Kežmarku. Od roku 1824 bol farárom v Brezne. Je zakladateľ slovenskej veselohry, významný satirik v období národného obrodenia. V roku 1830 bola v Liptovskom Mikuláši inscenovaná jeho najznámejšia veselohra
Študoval na Vysokej škole výtvarných umení. Od roku 1957 žil a tvoril v Bratislave. Pracoval v redakcii denníka Pravda ako výtvarný redaktor, bol členom Zväzu slovenských výtvarných umelcov, tvorivej skupiny Život, skupiny Kontinuita a Spolku výtvarníkov Slovenska. V jeho tvorbe dominuje figúra, ale aj krajinomaľba, motívy rodného Klenovca sa vinú jeho celým dielom. Jeho figurálne kompozície s poeticko-surrealistickým nábojom ho zaradili medzi najvýznamnejších slovenských výtvarných umelcov súčasnosti. Jeho diela boli vystavené na desiatkach expozícií doma a v celom rade renomovaných galérií vo svete. Je laureátom prestížnych domácich a zahraničných výtvarných ocenení. V roku 2001 v Slovarte vyšla publikácia
Po maturite na gymnáziu v Tisovci študoval na Vysokej škole poľnohospodárskeho a lesníckeho inžinierstva v Košiciach. Od roku 1950 pôsobil ako pedagóg na Ústave spoločenských náuk na Lekárskej fakulte UPJŠ, neskôr na VŠT v Košiciach, od roku 1971 bol podpredseda KNV v Košiciach. V roku 1975 prešiel pracovať do SAV v Bratislave, kde pracoval v mnohých riadiacich funkciách. Jeho vedecká a odborná činnosť bola orientovaná prevažne na filozofickú problematiku, ale zasiahla i oblasť sociológie a pedagogiky. Je autorom niekoľkých publikácií a takmer 300 štúdií, odborných i popularizačných článkov. Za vedeckú, odbornú a pedagogickú prácu bol odmenený viacerými medailami a vyznamenaniami.