Zaujímavosť (40)
(Hnilčík 27. júl 2026) - OBRI V RAJI pozývajú na najväčšie podujatie leta 2026. Dvaja noví drevení obri v zážitkovom lome na Spiši dostanú oficiálne svoje mená Lomko a Strapko počas veľkého rodinného programu už v tento piatok 31. júla 2026. Tešiť sa od 12.00 do 18.00 hod. môžete na slávnostný KRST OBROV, bábkové divadlo HOKI POKI, hudobnú show EDO DREWO, country koncert kapely 13 CIEST, dobrodružnú hru s odmenami, zábavné atrakcie pre deti, chutný guláš, občerstvenie v kaviarni ROCK CAFÉ a niekoľko noviniek v areáli bývalého kameňolomu v horskej obci Hnilčík, kde vzniká rodinný prírodno-zážitkový areál a CESTA OBROV. Podujatia sa zúčastní aj predseda Košického samosprávneho kraja Ing. Rastislav Trnka.
Múzejný tábor 2026 Lovci múzejných tajomstiev – Posledné voľné miesta
Napísal(a) R. Šimko
Matriky – verejné knihy sú uložené v štátnych archívoch
Napísal(a) Bc. A. Ďuričeková
V článku vám chceme stručne priblížiť dôležitosť, podstatu a stručný vývoj matričných kníh – matrík, prvých štátnych matrík, ktoré sú uložené v štátnych archívoch. Našou snahou nie je popis podrobných dejinných udalostí ich vývoja. Z pohľadu štátneho archívu máme záujem čitateľa článku zaujať a oboznámiť o existencii, význame a obsahu týchto verejných listín, kníh. Predovšetkým poinformovať o udalostiach zachytených v dobových novinách a úradných aktoch z rokov 1894 a 1895, ktorý bol pre vedenie matrík zlomový. Obsahom článku vstupujeme do tohto medzníka s cieľom zachytiť udalosti v tejto časovej slučke.
Najskôr pár slov o tom, čo hovorí o matrikách súčasná legislatíva. Podľa zákona o matrikách č. 154/1994 Z. z. je matrika štátna evidencia o osobnom stave fyzických osôb, ktoré sa narodili, uzavreli manželstvo alebo zomreli na území Slovenskej republiky, a štátnych občanov Slovenskej republiky, ktorí sa narodili, uzavreli manželstvo alebo zomreli v cudzine. Do matriky sa teda zapisujú údaje o narodení, uzavretí manželstva, úmrtí a údaje o iných skutočnostiach, rozhodujúcich pre overenie osobného stavu, najmä o osvojení, určení rodičovstva a o rozvode manželstva.
Príspevok Šesťdesiat rokov Prečerpávacej vodnej elektrárne Dobšiná najviac zaujal návštevníkov stránky
Napísal(a) MG od
Za roky, počas ktorých existuje webová stránka Maj Gemer, niektoré príspevky, väčšinou od mojich spolupracovníkov, si získali pomerne slušnú obľubu dodnes. Vyplýva to nielen zo zaujímavosti, na ktorej si autor dal predovšetkým záležať, ale aj od jeho spracovania. Možno budete prekvapení, ale k dnešnému dňu (18.3.2021) najobľúbenejším príspevkom sa stal článok: Šesťdesiat rokov Prečerpávacej vodnej elektrárne Dobšiná. Čitatelia klikli naň 28 090 krát a prvýkrát bol uverejnený na stránke 5. decembra 2013. Jeho autorom bol náš známy autor RNDr. Ondrej Rozložník, ktorý sa dlhé roky venuje najmä geológii a baníctvu v Dobšinej a na okolí. Tento zaujímavý článok nevyniká ani tak svojou veľkosťou, ako skôr hutnosťou a fotografickými doplnkami, ktoré zvýrazňujú najmä myšlienkou vybudovať takýto druh elektrárne, ako prvej na Slovensku na okraji Slovenského raja. Boli to hlavne mimoriadne priaznivé podmienky spočívajúce vo využití 269 m (udáva sa i 277 m) výškového rozdielu medzi Hnileckou a Dobšinskou dolinou. Prevádzka elektrárne je vybudovaná tak, že môže prečerpávať vodu z nádrže pri elektrárni vo Vlčej doline späť do priehrady Palcmanská Maša.
Ján Valentík - O slovenskej ľudovej piesni a príbehy Báťu Jana
Napísal(a) Youtube
Československé štátne reálne gymnázium vo Veľkej Revúcej v rožňavskom Archíve
Napísal(a) Archív Rožňava
Československé štátne reálne gymnázium vo Veľkej Revúcej bolo založené rozhodnutím ministerstva školstva a národnej osvety zo dňa 19. septembra 1919 namiesto bývalej maďarskej štátnej meštianskej a vyššej obchodnej školy. Založenie gymnázia bolo zadosťučinením za zrušené slovenské evanjelické gymnázium, ktoré bolo v roku 1874 zrušené aj napriek tomu, že bolo v rokoch 1862 – 1874 jediným úplným slovenským gymnáziom na Slovensku.
Prvý zápis žiakov do reálneho gymnázia vykonal dňa 14. februára 1920 dočasný správca Ján Kardoš. Do I. triedy sa zapísalo 27 žiakov. Otvorenie školy sa oslávilo cirkevnými bohoslužbami. Vyučovanie začalo 16. februára 1920 a skončilo 30. júna 1920.
Vyučovalo sa v slovenskom jazyku 30 hodín týždenne, podľa osnov platných pre všetky reálne gymnáziá. V nasledujúcich rokoch sa gymnázium rozširovalo postupne o jednu triedu, takže v šk. roku 1922/23 malo I. až IV. triedu.
Na hornom Gemeri prvými novorodencami sa stali Dárius z Dobšinej a Attila z Rožňavy
Napísal(a) J. Fedáková + MG
Na začiatku roka sme vám sľúbili, že akonáhle budeme vedieť, kto bol prvým narodeným dieťaťom v rožňavskej nemocnici v roku 2021, dáme vám vedieť. Sľub sme dodržali aj vďaka pani Jane Fedákovej, komunikačnej špecialistke, ktorá nás po nástupe z dovolenky o tejto skutočnosti aj informovala.
Dnes už vieme, že prvým bábätkom narodeným tento rok v rožňavskej nemocnici sa stal chlapček Dárius. Na svet prišiel 1. januára 2021 o 19.00 h. Po narodení vážil 2560 gramov a meral 49 centimetrov. Jeho mamička Jana pochádza z Dobšinej a je to jej prvé dieťatko.
Zaujímavosťou je, že mamička prvého novorodenca v rožňavskej nemocnici v predošlom roku 2020 sa volala Janka, bola tiež prvorodičkou a mala dokonca aj totožné priezvisko s tohtoročnou mamičkou. Nejde však, samozrejme, o tú istú osobu.
Na začiatku nového roku sa obyčajne začína spomínať na rok, ktorý tak rýchlo pre nás skončil a hodnotia sa prežité udalosti. Pre niekoho to obyčajne býva tak, že niektoré sa skončili dobre a u iných je treba ešte popremýšľať ako ich v novom roku vylepšiť tak, aby sa z nich mohli poučiť i dorastajúce generácie a život bol lepším.
Uvažoval som o takom niečom aj ja. Aj v minulých rokoch som zvykol na stránke Maj Gemer vyhodnotiť uplynulý rok a popriať všetko najlepšie mojim spolupracovníkom, ktorí sa v predchádzajúcom období podelili so svojimi poznatkami, či informáciami aj na tejto stránke. Za tie roky, čo stránka Maj Gemer existuje sa na nej prezentovalo veľa zaujímavého, za čo prispievateľom aj teraz veľmi pekne ďakujem a želám si, aby tomu tak bolo i v tomto roku.
Priznám sa, že aj keď príspevkov od vás som dostával aj vlani v pomerne slušnom počte, nie všetky sa objavili na stránke, pretože v takýchto prípadoch sa nepodarilo predmetnú problematiku skompletizovať podľa pôvodného zámeru. Najviac mi bolo ľúto takých autorov, ktorí za rôznymi zaujímavosťami prešli niekoľko kilometrov od svojho bydliska, svoj podiel na spracovaní problematiky perfektne zabezpečili, avšak dohodnutý spolupracovník svoj sľub nesplnil a tak sa stalo, že takýto poloprodukt sa na stránku nedostal.
"Dnes predstavujem zberateľský odbor reklamné kamióny, ktoré sú v Nemecku celkom bežné," napísal nám v úvode svojho príspevku pán Ondrej Ragan z Revúcej. Ďalej pokračuje: "Na Slovensku som sa s nimi stretol na burze v Martine, kde som našiel jeden stôl s modelmi kamiónov. Najčastejšie sú ťahače značiek Mercedes a MAN, ale aj americké, ktoré však na cestách Európy vidíme len občas. Cena za model pivovarského kamióna sa pohybuje od 2 eur. Zbierka kamiónov vyžaduje veľa miesta, a tak si pre modely vyrábame rôzne presklené poličky, skrinky. Každý zberateľ si ale musí uvedomiť, že kamióny s reklamou nezodpovedajú skutočným vozidlám, ktoré pivovary používajú na rozvoz svojich výrobkov. Stále platí, proti gustu žiadny dišputát, a tak sa naďaľej budeme s modelmi reklamných ťahačov na burzách stretávať. Zberateľom modelov pivovarských kamiónov prajem veľa zberateľských úspechov v ich ďalšej činnosti."
Nitrania sú priekopníci vo výrobe suchých salám: Recept na Nitran k nám chodili obkukávať súdruhovia z RVHP!
Napísal(a) A. Gallisová
Kto by nepoznal naše najznámejšie salámy ako Nitran či Malokarpatská saláma. Málokto však vie, že v 70. rokoch minulého storočia ich vytvorili naši majstri mäsiari, ktorí prišli vôbec s prvými suchými salámami na Slovensku. V Mojmírovciach pri Nitre ich dodnes vyrábajú podľa Československej štátnej normy z roku 1988, ktorá je chránená aj v takzvanej červenej knihe, záväznej pre každého poctivého výrobcu. Recept na výrobu legendárneho Nitranu sa od nás snažili obkukať aj súdruhovia z RVHP (Rada vzájomnej hospodárskej pomoci).
Slovenské salámy vyrábané sušením a pomalým zrením určite môžeme povýšiť na najvyššiu úroveň mäsiarskeho remesla. Naši majstri mäsiari hľadali ten najvhodnejší recept celý rok. „Začali sme testovať každý jeden výrobný postup, mäso ochutnávať, voňať.
Viac...
Orange pripomína 8. február - Deň pre bezpečnejší internet
Napísal(a) B. Oberučová
Moderné technológie sú dnes neodmysliteľnou súčasťou našich životov a výrazne nám to uľahčujú v práci, v škole, ale aj v súkromnom živote. Internet aktívne používajú nielen dospelí, ale aj deti, na ktoré v digitálnom priestore striehnu mnohé hrozby či nevhodný obsah. Preto aj pri príležitosti Dňa pre bezpečnejší internet pripomína Orange možnosti, ako prispieť k informovanosti o efektívnom a bezpečnom využívaní mobilných technológií.
Trend sa potvrdzuje. Deti na internete už od útleho detstva trávia mnoho času hraním hier, sledovaním rôznych videí, chatovaním s priateľmi či vyhľadávaním informácií potrebných do školských úloh. Je potrebné s nimi hovoriť o rizikách mobilných technológií a chrániť ich pred hrozbami
Najlepší furman v Zimnej súťaži ťažných koní získal hriňovskú fujaru
Napísal(a) hrinova.sk
Nasledujúca informácia síce nepochádza z nášho regiónu, ale obdivovatelia ťažných koní zaiste privítajú obrázky i text zo zaujímavého podujatia, ktoré sa uskutočnilo v uplynulých dňoch blízko Gemera v Hriňovej. Veď chov koní je dobre známy najmä na Muránskej planine a v Došinskej Ľadovej Jaskyni. Oplatí sa preto oboznámiť s nasledujúcim textom, nachádzajúcim sa na portáli hrinova.sk. Fotografie nám poskytol Peter Poboček z Revúcej. Oboznámme sa s obidvoma zdrojmi:
"V sobotu 25. januára 2020 zorganizovalo Mesto Hriňová 17. ročník Zimnej furmanskej súťaže ťažných koní v miestnej časti Murínka. Súťaže sa zúčastnilo 20 furmanov z celého Slovenska, ktorí súperili v troch disciplínach: slalom na čas, sila v páre a sila v jednotke. Najlepší furman dňa s najlepším bodovým hodnotením získal hriňovskú fujaru.
Poďakovanie za pozornosť v uplynulom roku vám patrí aj od stránky Maj Gemer
Napísal(a) Ondrej Doboš - MAJ GEMER
Milí návštevníci stránky Maj Gemer,
Tak ako všetci, aj ja som sa po roku rozlúčil so starým rokom, plným rôznorodých prekvapení. Chcem vás všetkých pozdraviť na úplnom začiatku nového roka 2020, aj keď prešlo iba pár dní od môjho pobytu v nemocnici, kde som bol operovaný. Dokonca som využil príležitosť naživo vidieť moju operáciu na obrazovke. Bol to úžasný pohľad mať možnosť sledovať zručnosť skutočných profesionálov a spontánne som sa poďakoval všetkým prítomným na sále. Po týždni som sa vrátil do domáceho liečenia a každým dňom sa cítim lepšie. Moja vďaka patrí lekárom a sestričkám, s ďalším personálom na oddelení.
Plamienok svetla z Betlehema prevzali v Plešivci dobrovoľní hasiči z Jelšavy a Muráňa už šiestykrát
Napísal(a) Gabriela Jakubecová
Tento rok už po jubilejný tridsiaty raz zavítal na Slovensko plamienok zo samotného Betlehema. Betlehemské svetlo sa odpaľuje z plamienka horiaceho v Bazilike Narodenia Pána v Betleheme, odkiaľ osobným odovzdávaním zo sviečky na sviečku putuje medzi milióny ľudí po celom svete. Napĺňa tak svoje poslanie: byť symbolom jednoty, nádeje, lásky a radostnej predzvesti Vianoc. Chceli sme spolu s ním aj my odovzdať porozumenie do sŕdc ľudí v našom okolí. Potešilo nás, že sme mohli dotvárať aj u vás sviatočnú atmosféru a priniesť pokoj s radosťou. Prijali sme ho a šírili sme plamienok ďalej, čím sme pomohli rozžiariť a spojiť celé Slovensko. V sobotu 21. 12. 2019 už 6-ty krát sa vybrali jelšavskí dobrovoľní hasiči na vlakovú stanicu do Plešivca, kde spolu s dobrovoľnými hasičmi z Muráňa prevzali plamienok od skautov, aby ho mohli šíriť vo svojom okolí.
V NOVEMBRI 2026
SI PRIPOMÍNAME
Gustáv Staník – 85. výročie úmrtia
Študoval na učiteľskom ústave v Trnave a na konzervatóriu v Prahe. Spočiatku pôsobil ako učiteľ v Púchove, potom prešiel za organistu do Bardejova, neskôr do Banskej Bystrice. Od r. 1902 prežil v Rožňave skoro 40 rokov, kde bol organistom a učiteľom hudby na vtedajšom katolíckom gymnáziu. V rokoch 1902 – 1935 pôsobil ako regenschori. Tvoril menšie inštrumentálne avokálne skladby pre organ a klavír, mužské a miešané zbory, piesne so sprievodom organu a huslí, skladby pre dychový orchester, ale i diela salónneho charakteru. 22. apríla 2007 sa v katedrále Nanebovzatia Panny Márie v Rožňave konal spomienkový koncert z príležitosti 150. výročia jeho narodenia, ktorý organizoval MO Matice slovenskej v Rožňave spolu s Gemerským osvetovým strediskom, Katolíckou ZŠ J. Nepomuckého a ZUŠ v Rožňave. Účinkovali učitelia a žiaci oboch základných umeleckých škôl a katedrálny zbor. - MM-
Marína Maliaková – 165. výročie narodenia
Základné vzdelanie získala v Revúcej vo Vychovávacom dievčenskom ústave, ktorý založil jej otec. Za krajčírku sa učila v Banskej Bystrici, absolvovala krajčírske kurzy vo Viedni a v Prahe. V r. 1876 – 1884 žila v Tisovci, kde viedla krajčírske kurzy. V r. 1889 – 1899 majiteľka krajčírskej dielne v Revúcej. Potom žila v chorvátskom Iloku, naposledy vo Zvolene. Krajčírske kurzy dopĺňala vlasteneckou výchovou, zbierala ľudové kroje a výšivky, bola ochotnícka herečka, činná aj v Slovenskom spevokole v Martine. Aktivistka slovenského národného a ženského hnutia, autorka autobiografických čŕt, cestopisných článkov a beletristických úvah, ktoré uverejňovala v rôznych slovenských časopisoch. V roku 1979 vydalo Vydavateľstvo Osveta v Martine autobiografickú publikáciu: Ormisová M. – Ormis JánVladimír: Marína Ormisová spomína. - MM- Belo Cajchan - 35. výročie úmrtia
Občianskym povolaním bol bankový úradník, pracoval ako prokurista Tatry banky, filiálky v Rimavskej Sobote, potom v Tatra banke v Hnúšti. V roku 1931 bol pri založení Kultúrneho a divadelného spolku Rimavan v Rimavskej Sobote, ktorý viedol a usporiadal niekoľko divadelných závodov, účinkoval v Slovenskom spevokole a ďalších ochotníckych súboroch. S krúžkom Rimavan vystupoval v košickom Rádiožurnále a zapojil sa aj do súťaže rozhlasových hier. V roku 1938 mesto sa stalo súčasťou Maďarska, a tak pokračoval vo svojej divadelnej práci v Hnúšti. Ako dlhoročný predseda MO Matice slovenskej v Hnúšti vyvíjal všestrannú kultúrnu činnosť. Aktívne sa zúčastnil na rozvoji hnúšťanskej turistiky. - MM- Mária Basilidesová – 140. výročie narodenia
Do školy chodila v Dobšinej, diplom sólovej speváčky získala v roku 1911 na Hudobnej akadémii v Budapešti. Od tohto roku vystupovala v Ľudovej opere a od roku 1915 bola členkou Národnej opery v Budapešti. Popredná interpretka mnohých operných postáv vo svojom žánri (alt). Často hosťovala aj v zahraničí na všetkých významných európskych operných scénach. Ako stúpenkyňa pokrokového hnutia pravidelne vystupovala na kultúrnych podujatiach pre robotníkov. Bola vynikajúcou koncertnou speváčkou piesní a oratórií. V júni 2016 slávnostne odhalili pred budovou Mestského múzea v Jelšave plastiku, ktorá má pripomínať slávnu rodáčku mesta. V Jelšave sa do dnešných čias zachoval aj rodný dom umelkyne a na jelšavskom cintoríne sú pochovaní jej rodičia a súrodenci. 11. novembra 2016 pri príležitosti výročia jej narodenia si ju pripomenuli v Jelšave podujatím Spomienka na Basilides. - MM- Karol Kuzmány – 220. výročie narodenia
Študoval na gymnáziu v Dobšinej a v Gemeri, na lýceu v Bratislave a na univerzite v Jene. Bol profesorom kežmarského gymnázia, pôsobil ako evanjelický farár vo
Zvolene. V rokoch 1849 – 1860 prednášal na evanjelickej teologickej fakulte Univerzity vo Viedni, bol superintendant v Banskej Bystrici, od 1863 v Martine, kde bol zároveň i farárom a úradujúcim prvým podpredsedom Matice slovenskej. Výrazne prispel i k založeniu slovenského gymnázia v Martine. Písal poéziu, prózu, eseje, venoval sa náboženskej spisbe, pedagogicko-náučným otázkam i prekladateľskej činnosti, autor hymnickej piesne Kto za pravdu horí. Prispieval do mnohých časopisov, založil a redigoval časopis Hronka. - MM- Rebeka Lešková – 170. výročie úmrtia
Narodila sa v rodine slovenského barokového náboženského spisovateľa Martina Laučeka. Vzdelanie získala v Skalici, kde sa formoval jej literárny rozhľad. Žila vo Vyšnej Slanej, neskôr so svojím manželom spisovateľom, redaktorom a filológom Štefanom Leškom na rôznych miestach, od roku 1810 v Kiskőrösi. Bola jednou z prvých slovenských poetiek. Stala sa členkou básnického združenia Puchmajerovej družiny a spolupracovala s českým filológom, historikom a zakladateľom vedeckej slavistiky Jozefom Dobrovským, taktiež zbierala ľudové piesne. Jej najznámejšia publikovaná báseň: Výstraha před svůdci všem pannám (1798) – uverejnená v Puchmajerovom almanachu Nové básne – zhudobnená českým hudobným skladateľom Jakubom Janom Rybom. Dnes je považovaná za kľúčovú priekopníčku ženského autorského hlasu v slovenskej literatúre. - MM-
Samuel Hojč – 220. výročie narodenia
Študoval teológiu na univerzite v Tubingene. Pôsobil ako kaplán v Tisovci, Banskej Štiavnici, ako farár v Hornej Mičinej. Potom sa usadil v Peštianskej stolici (1859), na pustatine Vatya, kde spravoval svoj veľkostatok a spolu s bratom obhospodaroval pôdu. Vystupoval ako národne oduševnený slovenský vlastenec. Patril medzi najaktívnejších odporcov maďarizácie, na ktorú reagoval dvoma obrannými spismi vydanými anonymne v Nemecku (Máme sa stať Maďarmi? a Apológia uhorského slovanstva, ktorá mala veľký ohlas nielen na Slovensku, v Uhorsku, ale aj v zahraničí. Venoval sa aj duchovnej poézii, cirkevno historickým štúdiám, publikoval v Hronke. Bol predseda Zpěvníkového výboru, do nového Zpěvníka evanjelického (1842) prispel tromi piesňami, vydal katechizmus (1858) a napísal štúdie zprávnych dejín protestantských cirkví a organizácie evanjelickej cirkvi v Uhorsku. - MM-
Jozef Karol Mayer – 200. výročie úmrtia
Pracoval v Levoči, kde si v r. 1802 zriadil vlastnú tlačiareň, v ktorej vytlačil 96 kníh, z toho 42 latinských, 39 nemeckých, 12 slovenských a 3 maďarské, o i. aj diela Ladislava Bartholomeidesa (napr. Inclyti superioris Ungariae comitatus Gömöriensis notitia historico-geographico statistica... – Historický, zemepisný a štatistický opis slávnej Gemerskej stolice v Hornom Uhorsku), Jozefa Forneta, Jána Krmana, Pavla Jozefa Šafárika, Juraja Marikovského (napr. Physische und analytische Beschreibung... – Fyzikálny a analytický opis všetkých minerálnych prameňov v chvályhodných stoliciach Gemer a Malohont.) a iných. V roku 1815 odišiel do Rožňavy, kde sa kníhtlačiarstvu venoval do konca života. V rožňavskom období tlačil drobné a príležitostné tlače. - MM-
Pavol Terray – 100. výročie úmrtia
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a Rožňave, medicínu v Budapešti. Pracoval na internej a pľúcnej klinike v Budapešti a pôsobil aj ako učiteľ internej medicíny na tamojšej univerzite. Venoval sa výskumu pľúcnych chorôb súvisiach s látkovou premenou, najmä problematike liečby diabetikov. Autor odborných článkov, ktoré publikoval v rôznych periodikách. Spoluautor príručky internej medicíny, zostavovateľ ročenky Spolku lekárov verejných nemocníc. Od roku 1894 bol hlavným lekárom Apponyiho polikliniky v Budapešti. V roku 1924 sa stal hlavným uhorským zdravotným poradcom. - MM- Stanislav Zoch – 115. výročie úmrtia
Študoval na evanjelickom patronátnom gymnáziu v Revúcej, potom kupecký učeň v Ružomberku, neskôr opäť gymnaziálny študent v Revúcej. Pôsobil ako učiteľ na evanjelickej ľud. škole v Ponikách, v Banskej Hodruši a v Cerove a ako pokladník filiálky Zvolenskej ľudovej banky v Banskej Bystrici. Agilný národný, ľudovýchovný a osvetový pracovník. V učiteľskej praxi realizoval výchovu v národnom duchu, organizoval ochotnícke divadlo, zriadil cirkevnú školskú knižnicu i verejnú knižnicu v Cerove, založil tu potravný spolok a mliekáreň. V miestach pôsobísk podporoval hospodársky pokrok, bol uznávaný ovocinár a včelár. Literárne apublicisticky činný, skladal pohrebné verše, písal pedagogické príspevky, propagoval školské knižnice, upozorňoval na staré tlače a archeologické pamiatky. Autor početných hospodárskych článkov. - MM-
Vladimír Mikulaj – 90. výročie narodenia
Študoval rádiochémiu na Chemickej fakulte Moskovskej štátnej univerzity. Pracoval na Katedre jadrovej chémie Prírodovedeckej fakulty UK v Bratislave. Podieľal sa na výskume radiačných procesov, metód na dekontamináciu podzemných a odpadových vôd, zemín, odpadového materiálu, vzduchu, zaoberal sa aj rádiochémiou. Publikoval v odborných a vedeckých časopisoch našich i zahraničných, zborníkoch z vedeckých konferencií, v monografiách. Vydal príručku jadrovej chémie pre učiteľov a viaceré vysokoškolské učebné texty. Ako spoluator sa podieľal na významnej publikácii Jaderná chemie, ktorá vyšla v Prahe (1985) a v reedícii v New Yorku (1991). - MM-