Zaujímavosť (40)
(Hnilčík 27. júl 2026) - OBRI V RAJI pozývajú na najväčšie podujatie leta 2026. Dvaja noví drevení obri v zážitkovom lome na Spiši dostanú oficiálne svoje mená Lomko a Strapko počas veľkého rodinného programu už v tento piatok 31. júla 2026. Tešiť sa od 12.00 do 18.00 hod. môžete na slávnostný KRST OBROV, bábkové divadlo HOKI POKI, hudobnú show EDO DREWO, country koncert kapely 13 CIEST, dobrodružnú hru s odmenami, zábavné atrakcie pre deti, chutný guláš, občerstvenie v kaviarni ROCK CAFÉ a niekoľko noviniek v areáli bývalého kameňolomu v horskej obci Hnilčík, kde vzniká rodinný prírodno-zážitkový areál a CESTA OBROV. Podujatia sa zúčastní aj predseda Košického samosprávneho kraja Ing. Rastislav Trnka.
Múzejný tábor 2026 Lovci múzejných tajomstiev – Posledné voľné miesta
Napísal(a) R. Šimko
Matriky – verejné knihy sú uložené v štátnych archívoch
Napísal(a) Bc. A. Ďuričeková
V článku vám chceme stručne priblížiť dôležitosť, podstatu a stručný vývoj matričných kníh – matrík, prvých štátnych matrík, ktoré sú uložené v štátnych archívoch. Našou snahou nie je popis podrobných dejinných udalostí ich vývoja. Z pohľadu štátneho archívu máme záujem čitateľa článku zaujať a oboznámiť o existencii, význame a obsahu týchto verejných listín, kníh. Predovšetkým poinformovať o udalostiach zachytených v dobových novinách a úradných aktoch z rokov 1894 a 1895, ktorý bol pre vedenie matrík zlomový. Obsahom článku vstupujeme do tohto medzníka s cieľom zachytiť udalosti v tejto časovej slučke.
Najskôr pár slov o tom, čo hovorí o matrikách súčasná legislatíva. Podľa zákona o matrikách č. 154/1994 Z. z. je matrika štátna evidencia o osobnom stave fyzických osôb, ktoré sa narodili, uzavreli manželstvo alebo zomreli na území Slovenskej republiky, a štátnych občanov Slovenskej republiky, ktorí sa narodili, uzavreli manželstvo alebo zomreli v cudzine. Do matriky sa teda zapisujú údaje o narodení, uzavretí manželstva, úmrtí a údaje o iných skutočnostiach, rozhodujúcich pre overenie osobného stavu, najmä o osvojení, určení rodičovstva a o rozvode manželstva.
Príspevok Šesťdesiat rokov Prečerpávacej vodnej elektrárne Dobšiná najviac zaujal návštevníkov stránky
Napísal(a) MG od
Za roky, počas ktorých existuje webová stránka Maj Gemer, niektoré príspevky, väčšinou od mojich spolupracovníkov, si získali pomerne slušnú obľubu dodnes. Vyplýva to nielen zo zaujímavosti, na ktorej si autor dal predovšetkým záležať, ale aj od jeho spracovania. Možno budete prekvapení, ale k dnešnému dňu (18.3.2021) najobľúbenejším príspevkom sa stal článok: Šesťdesiat rokov Prečerpávacej vodnej elektrárne Dobšiná. Čitatelia klikli naň 28 090 krát a prvýkrát bol uverejnený na stránke 5. decembra 2013. Jeho autorom bol náš známy autor RNDr. Ondrej Rozložník, ktorý sa dlhé roky venuje najmä geológii a baníctvu v Dobšinej a na okolí. Tento zaujímavý článok nevyniká ani tak svojou veľkosťou, ako skôr hutnosťou a fotografickými doplnkami, ktoré zvýrazňujú najmä myšlienkou vybudovať takýto druh elektrárne, ako prvej na Slovensku na okraji Slovenského raja. Boli to hlavne mimoriadne priaznivé podmienky spočívajúce vo využití 269 m (udáva sa i 277 m) výškového rozdielu medzi Hnileckou a Dobšinskou dolinou. Prevádzka elektrárne je vybudovaná tak, že môže prečerpávať vodu z nádrže pri elektrárni vo Vlčej doline späť do priehrady Palcmanská Maša.
Ján Valentík - O slovenskej ľudovej piesni a príbehy Báťu Jana
Napísal(a) Youtube
Československé štátne reálne gymnázium vo Veľkej Revúcej v rožňavskom Archíve
Napísal(a) Archív Rožňava
Československé štátne reálne gymnázium vo Veľkej Revúcej bolo založené rozhodnutím ministerstva školstva a národnej osvety zo dňa 19. septembra 1919 namiesto bývalej maďarskej štátnej meštianskej a vyššej obchodnej školy. Založenie gymnázia bolo zadosťučinením za zrušené slovenské evanjelické gymnázium, ktoré bolo v roku 1874 zrušené aj napriek tomu, že bolo v rokoch 1862 – 1874 jediným úplným slovenským gymnáziom na Slovensku.
Prvý zápis žiakov do reálneho gymnázia vykonal dňa 14. februára 1920 dočasný správca Ján Kardoš. Do I. triedy sa zapísalo 27 žiakov. Otvorenie školy sa oslávilo cirkevnými bohoslužbami. Vyučovanie začalo 16. februára 1920 a skončilo 30. júna 1920.
Vyučovalo sa v slovenskom jazyku 30 hodín týždenne, podľa osnov platných pre všetky reálne gymnáziá. V nasledujúcich rokoch sa gymnázium rozširovalo postupne o jednu triedu, takže v šk. roku 1922/23 malo I. až IV. triedu.
Na hornom Gemeri prvými novorodencami sa stali Dárius z Dobšinej a Attila z Rožňavy
Napísal(a) J. Fedáková + MG
Na začiatku roka sme vám sľúbili, že akonáhle budeme vedieť, kto bol prvým narodeným dieťaťom v rožňavskej nemocnici v roku 2021, dáme vám vedieť. Sľub sme dodržali aj vďaka pani Jane Fedákovej, komunikačnej špecialistke, ktorá nás po nástupe z dovolenky o tejto skutočnosti aj informovala.
Dnes už vieme, že prvým bábätkom narodeným tento rok v rožňavskej nemocnici sa stal chlapček Dárius. Na svet prišiel 1. januára 2021 o 19.00 h. Po narodení vážil 2560 gramov a meral 49 centimetrov. Jeho mamička Jana pochádza z Dobšinej a je to jej prvé dieťatko.
Zaujímavosťou je, že mamička prvého novorodenca v rožňavskej nemocnici v predošlom roku 2020 sa volala Janka, bola tiež prvorodičkou a mala dokonca aj totožné priezvisko s tohtoročnou mamičkou. Nejde však, samozrejme, o tú istú osobu.
Na začiatku nového roku sa obyčajne začína spomínať na rok, ktorý tak rýchlo pre nás skončil a hodnotia sa prežité udalosti. Pre niekoho to obyčajne býva tak, že niektoré sa skončili dobre a u iných je treba ešte popremýšľať ako ich v novom roku vylepšiť tak, aby sa z nich mohli poučiť i dorastajúce generácie a život bol lepším.
Uvažoval som o takom niečom aj ja. Aj v minulých rokoch som zvykol na stránke Maj Gemer vyhodnotiť uplynulý rok a popriať všetko najlepšie mojim spolupracovníkom, ktorí sa v predchádzajúcom období podelili so svojimi poznatkami, či informáciami aj na tejto stránke. Za tie roky, čo stránka Maj Gemer existuje sa na nej prezentovalo veľa zaujímavého, za čo prispievateľom aj teraz veľmi pekne ďakujem a želám si, aby tomu tak bolo i v tomto roku.
Priznám sa, že aj keď príspevkov od vás som dostával aj vlani v pomerne slušnom počte, nie všetky sa objavili na stránke, pretože v takýchto prípadoch sa nepodarilo predmetnú problematiku skompletizovať podľa pôvodného zámeru. Najviac mi bolo ľúto takých autorov, ktorí za rôznymi zaujímavosťami prešli niekoľko kilometrov od svojho bydliska, svoj podiel na spracovaní problematiky perfektne zabezpečili, avšak dohodnutý spolupracovník svoj sľub nesplnil a tak sa stalo, že takýto poloprodukt sa na stránku nedostal.
"Dnes predstavujem zberateľský odbor reklamné kamióny, ktoré sú v Nemecku celkom bežné," napísal nám v úvode svojho príspevku pán Ondrej Ragan z Revúcej. Ďalej pokračuje: "Na Slovensku som sa s nimi stretol na burze v Martine, kde som našiel jeden stôl s modelmi kamiónov. Najčastejšie sú ťahače značiek Mercedes a MAN, ale aj americké, ktoré však na cestách Európy vidíme len občas. Cena za model pivovarského kamióna sa pohybuje od 2 eur. Zbierka kamiónov vyžaduje veľa miesta, a tak si pre modely vyrábame rôzne presklené poličky, skrinky. Každý zberateľ si ale musí uvedomiť, že kamióny s reklamou nezodpovedajú skutočným vozidlám, ktoré pivovary používajú na rozvoz svojich výrobkov. Stále platí, proti gustu žiadny dišputát, a tak sa naďaľej budeme s modelmi reklamných ťahačov na burzách stretávať. Zberateľom modelov pivovarských kamiónov prajem veľa zberateľských úspechov v ich ďalšej činnosti."
Nitrania sú priekopníci vo výrobe suchých salám: Recept na Nitran k nám chodili obkukávať súdruhovia z RVHP!
Napísal(a) A. Gallisová
Kto by nepoznal naše najznámejšie salámy ako Nitran či Malokarpatská saláma. Málokto však vie, že v 70. rokoch minulého storočia ich vytvorili naši majstri mäsiari, ktorí prišli vôbec s prvými suchými salámami na Slovensku. V Mojmírovciach pri Nitre ich dodnes vyrábajú podľa Československej štátnej normy z roku 1988, ktorá je chránená aj v takzvanej červenej knihe, záväznej pre každého poctivého výrobcu. Recept na výrobu legendárneho Nitranu sa od nás snažili obkukať aj súdruhovia z RVHP (Rada vzájomnej hospodárskej pomoci).
Slovenské salámy vyrábané sušením a pomalým zrením určite môžeme povýšiť na najvyššiu úroveň mäsiarskeho remesla. Naši majstri mäsiari hľadali ten najvhodnejší recept celý rok. „Začali sme testovať každý jeden výrobný postup, mäso ochutnávať, voňať.
Viac...
Orange pripomína 8. február - Deň pre bezpečnejší internet
Napísal(a) B. Oberučová
Moderné technológie sú dnes neodmysliteľnou súčasťou našich životov a výrazne nám to uľahčujú v práci, v škole, ale aj v súkromnom živote. Internet aktívne používajú nielen dospelí, ale aj deti, na ktoré v digitálnom priestore striehnu mnohé hrozby či nevhodný obsah. Preto aj pri príležitosti Dňa pre bezpečnejší internet pripomína Orange možnosti, ako prispieť k informovanosti o efektívnom a bezpečnom využívaní mobilných technológií.
Trend sa potvrdzuje. Deti na internete už od útleho detstva trávia mnoho času hraním hier, sledovaním rôznych videí, chatovaním s priateľmi či vyhľadávaním informácií potrebných do školských úloh. Je potrebné s nimi hovoriť o rizikách mobilných technológií a chrániť ich pred hrozbami
Najlepší furman v Zimnej súťaži ťažných koní získal hriňovskú fujaru
Napísal(a) hrinova.sk
Nasledujúca informácia síce nepochádza z nášho regiónu, ale obdivovatelia ťažných koní zaiste privítajú obrázky i text zo zaujímavého podujatia, ktoré sa uskutočnilo v uplynulých dňoch blízko Gemera v Hriňovej. Veď chov koní je dobre známy najmä na Muránskej planine a v Došinskej Ľadovej Jaskyni. Oplatí sa preto oboznámiť s nasledujúcim textom, nachádzajúcim sa na portáli hrinova.sk. Fotografie nám poskytol Peter Poboček z Revúcej. Oboznámme sa s obidvoma zdrojmi:
"V sobotu 25. januára 2020 zorganizovalo Mesto Hriňová 17. ročník Zimnej furmanskej súťaže ťažných koní v miestnej časti Murínka. Súťaže sa zúčastnilo 20 furmanov z celého Slovenska, ktorí súperili v troch disciplínach: slalom na čas, sila v páre a sila v jednotke. Najlepší furman dňa s najlepším bodovým hodnotením získal hriňovskú fujaru.
Poďakovanie za pozornosť v uplynulom roku vám patrí aj od stránky Maj Gemer
Napísal(a) Ondrej Doboš - MAJ GEMER
Milí návštevníci stránky Maj Gemer,
Tak ako všetci, aj ja som sa po roku rozlúčil so starým rokom, plným rôznorodých prekvapení. Chcem vás všetkých pozdraviť na úplnom začiatku nového roka 2020, aj keď prešlo iba pár dní od môjho pobytu v nemocnici, kde som bol operovaný. Dokonca som využil príležitosť naživo vidieť moju operáciu na obrazovke. Bol to úžasný pohľad mať možnosť sledovať zručnosť skutočných profesionálov a spontánne som sa poďakoval všetkým prítomným na sále. Po týždni som sa vrátil do domáceho liečenia a každým dňom sa cítim lepšie. Moja vďaka patrí lekárom a sestričkám, s ďalším personálom na oddelení.
Plamienok svetla z Betlehema prevzali v Plešivci dobrovoľní hasiči z Jelšavy a Muráňa už šiestykrát
Napísal(a) Gabriela Jakubecová
Tento rok už po jubilejný tridsiaty raz zavítal na Slovensko plamienok zo samotného Betlehema. Betlehemské svetlo sa odpaľuje z plamienka horiaceho v Bazilike Narodenia Pána v Betleheme, odkiaľ osobným odovzdávaním zo sviečky na sviečku putuje medzi milióny ľudí po celom svete. Napĺňa tak svoje poslanie: byť symbolom jednoty, nádeje, lásky a radostnej predzvesti Vianoc. Chceli sme spolu s ním aj my odovzdať porozumenie do sŕdc ľudí v našom okolí. Potešilo nás, že sme mohli dotvárať aj u vás sviatočnú atmosféru a priniesť pokoj s radosťou. Prijali sme ho a šírili sme plamienok ďalej, čím sme pomohli rozžiariť a spojiť celé Slovensko. V sobotu 21. 12. 2019 už 6-ty krát sa vybrali jelšavskí dobrovoľní hasiči na vlakovú stanicu do Plešivca, kde spolu s dobrovoľnými hasičmi z Muráňa prevzali plamienok od skautov, aby ho mohli šíriť vo svojom okolí.
V O K T Ó B R I 2026
SI PRIPOMÍNAME
František Ulrich – 85. výročie úmrtia
20. október - František Ulrich (11.9.1899 Boharyně – 20.10.1941 Praha) – geológ, univerzitný profesor.
Pracoval na Mineralogickom ústave Prírodovedeckej fakulty UK v Prahe, ale svoju vedecko-výskumnú prácu z oblasti experimentálnej mineralógie a štruktúrno-kryštalografického výskumu orientoval hlavne na Slovensko. V Nižnej Slanej opísal novú lokalitu evansitu, v Rožňave výskyt rutilu a minerály niklu, v Dobšinej výskyt rýdzeho bizmutu. Autor prác o Dobšinskej ľadovej jaskyni. Zasahoval i do dalších geologických odborov, zvlášť do tektonickej geológie a do petrografie. Zúčastnil sa protifašistického odboja, pri zatýkání sa postavil na odpor a zahynul, čo pripomína aj pamätná tabuľa Padli za vlast v budove dekanátu PF UK v Prahe. - MM-
Július Celder – 130. výročie narodenia
24. október - Július Celder (pseudonym Gemerský) (24.10.1896 Rákoš – 27.4.1967 Rimavská Sobota) – pedagóg.
Základnú školu navštevoval v Ratkovej, učiteľský ústav absolvoval v Prešove. Pôsobil ako učiteľ v Pači, Sirku, Teplom Vrchu, od 1928 v Rimavskej Sobote. Autor učebníc prírodopisu a slovenského jazyka, odborných článkov o pedagogických otázkach. V Rimavskej Sobote redigoval učiteľský časopis Snahy. Bol predseda Zemského učiteľského spolku v Gemeri, pedagogický referent Zemského učiteľského spolku na Slovensku, tajomník Slovenskej ligy v Rimavskej Sobote, viedol ľudovýchovné kurzy, divadelné predstavenia a rôzne osvetové podujatia. - MM-
Vladimír Mináč – 30. výročie úmrtia
25. október - Vladimír Mináč (10. 8.1922 v Klenovec – 25. 10.1996 Bratislava) – prozaik, redaktor, literárny kritik, publicista, esejista, kultúrny a politický činiteľ.
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a v Tisovci, kde v roku 1940 maturoval. Na FF UK v Bratislave vyštudoval slovenčinu a nemčinu. Aktívne sa zúčastnil protifašistického odboja v SNP. Na sklonku roka 1944 bol zatknutý a odvlečený do koncentračného tábora v Mauthausene a neskôr do Dachau. Po návrate bol tajomníkom slovenskej sekcie Zväzu čs. spisovateľov, redaktorom týždenníka Kultúrny život, vedúcim scenáristického oddelenia Čs. štátneho filmu, od roku 1955 šéfredaktorom Slovenských pohľadov. V rokoch 1956 – 1974 sa profesionálne venoval literárnej tvorbe. V roku 1974 sa stal predsedom Matice slovenskej a v tejto funkcii zotrval až do roku 1990. Známe sú jeho romány Dlhý čas čakania, Živí a mŕtvi, Zvony zvonia na deň, Nikdy nie si sama, kniha esejí Dúchanie do pahrieb a ďalšie. Na rodnom dome v Klenovci má od r. 1997 pamätnú tabuľu, jeho menom je pomenovaná Základná škola v Klenovci. - MM-
Eduard Kojnok – 15. výročie úmrtia
27. október - Eduard Kojnok (14.8.1933 Veľká Suchá – 27.10.2011 Rožňava) – rožňavský diecézny biskup.
Ordinovaný bol v r. 1956 v Bratislave. V rokoch 1968 – 1970 pôsobil ako kaplán v Hnúšti, v rokoch 1982 – 1990 ako správca farnosti v Gemerskej Polome. Za administrátora rožňavskej diecézy bol Jánom Pavlom II. menovaný v r. 1990. Úradu sa ujal 18.2.1990 a na biskupa bol vysvätený 18.3.1990 v Rožňave Jozefom kardinálom Tomkom. V Konferencii biskupov Slovenska niekoľko rokov pracoval v Komisii pre školstvo a kultúru, napokon pracoval v Komisii pre klérus a výchovu povolaní. Je autorom knihy Cesta k trvalému šťastiu. - MM-
Eugen Mátrai-Makovits – 130. výročie narodenia
27. október - Eugen (Jenő) Mátrai-Makovits (27.10.1896 Rimavská Sobota – 26. 9.1967 Budapešť) – maliar, krajinár.
Študoval na Akadémii výtvarných umení v Budapešti, absolvoval študijnú cestu do Tirolska a Talianska. Po štúdiách sa usadil v Rimavskej Sobote a bol aktívnou súčasťou spoločenského života mesta. Bol členom múzejného spolku a správcom umeleckých zbierok múzea, usporadúval výstavy, režíroval divadelné predstavenia, vytváral kulisy, pôsobil v oblasti športu a iné. V r. 1945 sa presťahoval do Budapešti. Maľoval najmä portréty, krajiny a ľudové žánrové maľby, napr. Krajina pri Rimavskej Sobote, Rimavská dolina, Kaplnka, Portrét muža v čiapke, Portrét Mikuláša Holéczyho. Venoval sa aj sochárskej tvorbe. Je autorom pamätníka padlým hrdinom v prvej svetovej vojne na Hlavnom námestí v Rimavskej Sobote a sochy básnika Michala Tompu v Chanave. Gemersko-malohontské múzeum v Rimavskej Sobote vlastní 105 kusov predmetov z jeho pozostalosti. - MM-
Štefan Prukner – 95. výročie narodenia
28. október - Štefan Prukner (28.10.1931 Stratená – 24.5.2011 Banská Bystrica ) – akad. maliar, pedagóg.
Pôvodným menom Štefan Bartušek. Študoval na VŠVU v Bratislave a na Karlovej univerzite v Prahe. Od roku 1961 žil a tvoril v Banskej Bystrici. Stál pri vzniku Katedry Výtvarnej tvorby Pedagogickej fakulty v Banskej Bystrici a aj pri zrode Katedry výtvarnej tvorby na Akadémii umení, kde bol prvým dekanom a v Banskej Bystrici založil aj Galériu výtvarného umenia. Namaľoval vyše desaťtisíc obrazov, vytvoril aj veľa drevorezov a leptov a známy je aj ako ilustrátor kníh. Vytváral obrazy skladané a usporiadané do filozofických príbehov, obsahom jeho maľby sú zložité vzťahy človeka a súčasnej civilizácie. Osobitným prínosom do svetového výtvarného umenia sú jeho cykly obrazov Šamanské piesne a tance, Rímske modelky, séria Totalitní inkvizítori a Parížska škola. Jeho obrazy sa dnes nachádzajú na všetkých kontinentoch a umelecká kritika ich vysoko hodnotí. - MM-
Ján Chalupka – 235. výročie narodenia
28. október - Ján Chalupka (28.10.1791 Horná Mičiná – 14.7.1871 Brezno) – dramatik, ev. farár.
Študoval na gymnáziu v Ožďanoch, Levoči a Prešove. Po vyštudovaní v Jene učil na gymnáziu v Ožďanoch a v Kežmarku. Od roku 1824 bol farárom v Brezne. Je zakladateľ slovenskej veselohry, významný satirik v období národného obrodenia. V roku 1830 bola v Liptovskom Mikuláši inscenovaná jeho najznámejšia veselohra Kocúrkovo, na ktorú nadviazali ďalšie veselohry Všetko je naopak, Trasorítka, Trinásta hodina, Starúš Plesnivec. Jeho veselohry tvorili základ repertoáru slovenského ochotníckeho divadla. V nemčine vydal román Bendeguz, s podtitulom Donkichotiáda podľa najnovšej módy. Autor anonymne vydaných politických brožúr, v ktorých podáva satirický rozbor uhorských pomerov. Z náučných spisov sú známe 3 knižočky o poisťujúcom ústave, napísal aj štúdie z dejín generálnych synod oboch evanjelických vyznaní v Uhorsku. - MM-
Michal Jakabčic – 25. výročie úmrtia
29. október - Michal Jakabčic (14.9.1930 Klenovec – 29. 10. 2001 Bratislava) – maliar.
Študoval na Vysokej škole výtvarných umení. Od roku 1957 žil a tvoril v Bratislave. Pracoval v redakcii denníka Pravda ako výtvarný redaktor, bol členom Zväzu slovenských výtvarných umelcov, tvorivej skupiny Život, skupiny Kontinuita a Spolku výtvarníkov Slovenska. V jeho tvorbe dominuje figúra, ale aj krajinomaľba, motívy rodného Klenovca sa vinú jeho celým dielom. Jeho figurálne kompozície s poeticko-surrealistickým nábojom ho zaradili medzi najvýznamnejších slovenských výtvarných umelcov súčasnosti. Jeho diela boli vystavené na desiatkach expozícií doma a v celom rade renomovaných galérií vo svete. Je laureátom prestížnych domácich a zahraničných výtvarných ocenení. V roku 2001 v Slovarte vyšla publikácia Michal Jakabčic, ktorá predstavuje prierez umelcovou tvorbou a približuje diela, za ktoré získal medzinárodné uznania. - MM-
Vladimír Cirbes – 20. výročie úmrtia
29. október - Vladimír Cirbes (21. 9. 1926 Rybník, okr. Revúca – 29. 10. 2006) – filozof, sociológ, pedagóg.
Po maturite na gymnáziu v Tisovci študoval na Vysokej škole poľnohospodárskeho a lesníckeho inžinierstva v Košiciach. Od roku 1950 pôsobil ako pedagóg na Ústave spoločenských náuk na Lekárskej fakulte UPJŠ, neskôr na VŠT v Košiciach, od roku 1971 bol podpredseda KNV v Košiciach. V roku 1975 prešiel pracovať do SAV v Bratislave, kde pracoval v mnohých riadiacich funkciách. Jeho vedecká a odborná činnosť bola orientovaná prevažne na filozofickú problematiku, ale zasiahla i oblasť sociológie a pedagogiky. Je autorom niekoľkých publikácií a takmer 300 štúdií, odborných i popularizačných článkov. Za vedeckú, odbornú a pedagogickú prácu bol odmenený viacerými medailami a vyznamenaniami. - MM-
Jozef Gode – 220. výročie úmrtia
31. október - Jozef Gode (17.10.1743 Bratislava – 31.10.1806 Rožňava) – neskorobarokovo-klasicistický sochár a rezbár.
Syn významného sochára Ľudovíta Godeho, vyučil sa v otcovej dielni v Bratislave, od roku 1763 študoval na AVU vo Viedni. V 70. rokoch 18. storočia pracoval v Rožňave, kde vytvoril vlastnú dielňu. Pre Rožňavu renovoval gotický farský kostol, vytvoril pre kostol nový hlavný oltár, kazateľnicu s reliéfnou výzdobou a lavice, pre františkánsky kostol bočný baldachýnový oltár a pre evanjelický kostol monumentálny stĺpový oltár z umelého mramoru a štuky s obrovskými vázami v duchu nastupujúceho klasicizmu. Vytvoril tiež hlavný oltár kaplnky na Krásnej Hôrke. Dva reliéfy sv. Františka a sv. Terézie z patinovaného olova sa nachádzajú v drevenom vyrezávanom ráme v SNG v Bratislave. - MM-