Zákazníci Orangeu na festivale aj viac telefonovali, uskutočnili až 599 679 hovorov, a zaujímavé je, že takmer celá hlasová prevádzka prešla z 2G siete do 3G a 4G. V 4G sieti došlo k medziročnému nárastu hovorov až o 545 %. Technické zázemie pre dobitie telefónov funguje na festivale non-stop. Počas trvania festivalu sa v nabíjačkárňach Orangeu nabilo dokopy 9 531 zariadení, z ktorých 3 508 predstavovali telefóny značky IPhone. Aj tento údaj predstavuje z pohľadu festivalových štatistík rekordné číslo. O podstatné informácie a program pod kontrolou sa už tradične starala festivalová aplikácia Pohoda 2019 powered by Orange. Do svojho zariadenia si ju nainštalovalo 24 290 festivalových nadšencov, čo je deväť percentný nárast oproti minulému roku. Vtedy si ju nainštalovalo a aktívne používalo vyše 22 000 návštevníkov. Aplikáciu tento rok teda využilo takmer 80 % všetkých návštevníkov festivalu Pohoda.
Orange sa na festivale už dlhodobo snaží upriamovať pozornosť aj na spoločenské a ekologické témy. Myšlienku mobil dole #hlavahore, ktorú rozohral vo virálnej kampani spolu s niekoľkými slovenskými hudobníkmi ešte pred festivalovým letom, podporili na Pohode stovky ľudí odložením svojho mobilného telefónu do špeciálnej úschovne v Orange zóne. Okrem dátového bonusu či praktického darčeka za to získali displejom nerušený koncert obľúbených interpretov. Ak ste boli medzi tými, ktorí sa rozhodli počas festivalu používať mobil striedmejšie a nemáte tak zaznamenané videá vo vašej galérii, pripomenúť si atmosféru môžete týmto videom. Svoju dlhodobú iniciatívu Darujme starým mobilom nový život presunul Orange opäť z predajní aj na trenčianske letisko. Návštevníci festivalu tak mohli aj tento rok podporiť ekologickú likvidáciu elektro-odpadu, pretože vyzbierané nepotrebné mobilné telefóny poputujú na ekologické spracovanie, vďaka čomu našu planétu nebudeme zaťažovať ďalším nebezpečným odpadom. A aj v tomto čísle padol rekord, pretože priniesli až 707 starých mobilných telefónov. Ďakujeme.
Barbora Oberučová
Orange na Pohode 2019 TU KLIKNI!
Pracoval na Mineralogickom ústave Prírodovedeckej fakulty UK v Prahe, ale svoju vedecko-výskumnú prácu z oblasti experimentálnej mineralógie a štruktúrno-kryštalografického výskumu orientoval hlavne na Slovensko. V Nižnej Slanej opísal novú lokalitu evansitu, v Rožňave výskyt rutilu a minerály niklu, v Dobšinej výskyt rýdzeho bizmutu. Autor prác o Dobšinskej ľadovej jaskyni. Zasahoval i do dalších geologických odborov, zvlášť do tektonickej geológie a do petrografie. Zúčastnil sa protifašistického odboja, pri zatýkání sa postavil na odpor a zahynul, čo pripomína aj pamätná tabuľa Padli za vlast v budove dekanátu PF UK v Prahe.
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a v Tisovci, kde v roku 1940 maturoval. Na FF UK v Bratislave vyštudoval slovenčinu a nemčinu. Aktívne sa zúčastnil protifašistického odboja v SNP. Na sklonku roka 1944 bol zatknutý a odvlečený do koncentračného tábora v Mauthausene a neskôr do Dachau. Po návrate bol tajomníkom slovenskej sekcie Zväzu čs. spisovateľov, redaktorom týždenníka Kultúrny život, vedúcim scenáristického oddelenia Čs. štátneho filmu, od roku 1955 šéfredaktorom Slovenských pohľadov. V rokoch 1956 – 1974 sa profesionálne venoval literárnej tvorbe. V roku 1974 sa stal predsedom Matice slovenskej a v tejto funkcii zotrval až do roku 1990
Ordinovaný bol v r. 1956 v Bratislave. V rokoch 1968 – 1970 pôsobil ako kaplán v Hnúšti, v rokoch 1982 – 1990 ako správca farnosti v Gemerskej Polome. Za administrátora rožňavskej diecézy bol Jánom Pavlom II. menovaný v r. 1990. Úradu sa ujal 18.2.1990 a na biskupa bol vysvätený 18.3.1990 v Rožňave Jozefom kardinálom Tomkom. V Konferencii biskupov Slovenska niekoľko rokov pracoval v Komisii pre školstvo a kultúru, napokon pracoval v Komisii pre klérus a výchovu povolaní. Je autorom knihy 
Študoval na Akadémii výtvarných umení v Budapešti, absolvoval študijnú cestu do Tirolska a Talianska. 
Pôvodným menom Štefan Bartušek. Študoval na VŠVU v Bratislave a na Karlovej univerzite v Prahe. Od roku 1961 žil a tvoril v Banskej Bystrici. Stál pri vzniku Katedry Výtvarnej tvorby Pedagogickej fakulty v Banskej Bystrici a aj pri zrode Katedry výtvarnej tvorby na Akadémii umení, kde bol prvým dekanom a v Banskej Bystrici založil aj Galériu výtvarného umenia. Namaľoval vyše desaťtisíc obrazov, vytvoril aj veľa drevorezov a leptov a známy je aj ako ilustrátor kníh. Vytváral obrazy skladané a usporiadané do filozofických príbehov, obsahom jeho maľby sú zložité vzťahy človeka a súčasnej civilizácie. Osobitným prínosom do svetového výtvarného umenia sú jeho cykly obrazov 
Študoval na gymnáziu v Ožďanoch, Levoči a Prešove. Po vyštudovaní v Jene učil na gymnáziu v Ožďanoch a v Kežmarku. Od roku 1824 bol farárom v Brezne. Je zakladateľ slovenskej veselohry, významný satirik v období národného obrodenia. V roku 1830 bola v Liptovskom Mikuláši inscenovaná jeho najznámejšia veselohra 
Študoval na Vysokej škole výtvarných umení. Od roku 1957 žil a tvoril v Bratislave. Pracoval v redakcii denníka Pravda ako výtvarný redaktor, bol členom Zväzu slovenských výtvarných umelcov, tvorivej skupiny Život, skupiny Kontinuita a Spolku výtvarníkov Slovenska. V jeho tvorbe dominuje figúra, ale aj krajinomaľba, motívy rodného Klenovca sa vinú jeho celým dielom. Jeho figurálne kompozície s poeticko-surrealistickým nábojom ho zaradili medzi najvýznamnejších slovenských výtvarných umelcov súčasnosti. Jeho diela boli vystavené na desiatkach expozícií doma a v celom rade renomovaných galérií vo svete. Je laureátom prestížnych domácich a zahraničných výtvarných ocenení. V roku 2001 v Slovarte vyšla publikácia 
Po maturite na gymnáziu v Tisovci študoval na Vysokej škole poľnohospodárskeho a lesníckeho inžinierstva v Košiciach. Od roku 1950 pôsobil ako pedagóg na Ústave spoločenských náuk na Lekárskej fakulte UPJŠ, neskôr na VŠT v Košiciach, od roku 1971 bol podpredseda KNV v Košiciach. V roku 1975 prešiel pracovať do SAV v Bratislave, kde pracoval v mnohých riadiacich funkciách. Jeho vedecká a odborná činnosť bola orientovaná prevažne na filozofickú problematiku, ale zasiahla i oblasť sociológie a pedagogiky. Je autorom niekoľkých publikácií a takmer 300 štúdií, odborných i popularizačných článkov. Za vedeckú, odbornú a pedagogickú prácu bol odmenený viacerými medailami a vyznamenaniami.