Najväčším prispievateľom je pre mňa pán Peter Poboček. Jemu neprekáža zájsť pre dobrú a zaujímavú akciu hocikde v Gemeri. Má síce už dôchodcovský vek, ťaží ho aj zdravie, ale aj napriek tomu sa so svojím koníčkom, ktorým je fotografovanie a filmovanie, ochotne prezentuje i na tejto stránke, za čo si ho nielen nesmierne vážim, ale aj úprimne obdivujem. Poznáme sa už niekoľko rokov, ale vždy ma poteší niečím zaujímavým. Možno ste si to všimli aj vy. Veď meno Poboček, rodák z Gemerčeka, žijúci v Revúcej, sa stalo už známe na celom Gemeri.
Nie raz mi potvrdil ako je aj pre neho prospešné zájsť na rôzne miesta nášho krásneho Gemera a predmetnú akciu zdokumentovať čo najlepšie. A veru sa mu darí, hoci si niekedy toho na svoje ramená naloží viac, ako je únosné.
Iste ste si všimli, že prednosť dáva nášmu folklóru, preto ho často vídať na rôznych podujatiach tohto typu. Potešil ma aj obrázkami z rôznych súťaží a zaujímavými osobnosťami, ktoré chvália náš Gemer široko ďaleko za jeho hranicami. Tak sa dostal napr. aj na súťaž vo varení držiek. Taká súťaž často býva v období leta, ale i neskôr na rôznych miestach. Pre organizátorov je to možnosť, ako priblížiť atmosféru obce, či dokonca i menších miest, ale aj šikovnosť i ochotu ich obyvateľov. Vždy, keď niekde zájde, opýta sa, či by sa fotografie mohli na stránku hodiť. Keď súhlasím pošle fotografie a občas doloží, že text k nim mi pošle niekto z obecného úradu, alebo z organizátorov, s ktorými to dohodol.
Čakanie na to podstatné trvá niekoľko dní, ale niekdy text neprichádza. Potom to obyčajne skončí buď v počítači, alebo v pamäti oslovených. Z počítača sa síce väčšinou nič nestratí, horšie je to s našou ľudskou pamäťou. Aj keď to nebýva vo väčšine prípadov, keď nás dotyčný „objednávateľ“ neosloví a neposúri, obyčajne na to zabudneme a fotografie osirejú a zostanú tam, kde sme si ich uložili.
Tak to skončilo i v tomto prípade a mne neostáva nič iné, len sa pokúsiť oživiť súťaž vo varení držiek zopár fotografiami pána Pobočeka aspoň v tomto prípade. Možno aj tieto niekoho oslovia a pripomenú, kde a kedy to bolo. Kto sa podujatia zúčastnil a pre koho to malo najväčší úspech.
Tak sa pokúsme pripomenúť miesto i chuť držiek na Burde zábermi spomínaného Petra Pobočeka.
Keďže som ani ja nikdy na Burde nebol a nepoznám ani organizátorov, odhodlal som sa sám objaviť hlavných hrdinov tejto udalosti. Najviac som očakával od fotografií, že mi to postupne pomôžu odhaliť tak, aby ste boli s touto fotoreportážou spokojní.
Priznám sa, že to bolo ako hľadať ihlu v kope sena. Na jednej z fotografií som si všimol tričko účastníkov súťaže. Dalo sa na ňom identifikovať, že tento súťažiaci zastupoval na súťaži obec České Brezovo. Základ, aby som mohol ísť ďalej. Zatelefonoval som starostovi obce a ten mi potvrdil, že áno, bolo aj ich družstvo na 1. ročníku vo varení držkových špecialít Držkobraní, ktoré ale usporiadali ich kamaráti z gemerskej obce Rovné a pozvali aj ich na veselé podujatie, ktoré sa uskutočnilo na futbalovom ihrisku Burda dňa 8. augusta 2020. Aj keď nie všetko bolo tak, ako si predstavovali Českobrezovčania, prezradil mi ešte, že súťaže sa zúčastnilo ďalších sedem družstiev z okolia, ale presné umiestnenie súťažiacich družstiev, žiaľ, nevie. Ale zrejme niekto vyhral, čo sa nám síce doteraz nepodarilo zistiť, ani sa nik z organizátorov neozval. Ale máme dokumenty, ako to tam bolo. Ako vidieť, Pobočekove fotografie sú plné veselosti, folklóru, farieb, zaujímavých ľudí, zrejme aj z iných častí Slovenska. Na fotografiách sme identifikovali aj nášho známeho kuchára Miloša Lachkoviča – ambasádora Slovenska v organizácii World Chefs Without Borders. Hádam sa niekto ešte nájde, kto si na toto zaujímavé podujatie spomenie a dá nám o ňom ešte vedieť.
Budem potom spokojný aj ja a bude to ďalší príklad, ako nezabudnúť na uverejnenie akéhokoľvek príspevku z nášho krásneho regiónu na stránke Maj Gemer. Stačí napísať o uskutočnenom podujatí aspoň 15 riadkov a poslať to internetovou poštou na adresu: . Nezabudnite pripojiť vami vybrané fotografie v rozlíšení aspoň 1200x750px.
MG – od
fotografie: Peter Poboček.

































Študoval na gymnáziu v Brezne, divadelnú vedu a estetiku na Univerzite Komenského v Bratislave, divadelnú réžiu na VŠMU a na moskovskom divadelnom učilišti. Potom bol krátko rozhlasovým hlásateľom. Vlastnou réžiou začínal v divadle vo Zvolene a v Nitre a hosťoval vo všetkých mimobratislavských súboroch. V roku 1966 nastúpil ako režisér do Československej televízie v Bratislave do hlavnej redakcie literárno-dramatického vysielania, kde sa venoval najmä príprave mnohých adaptácií slovenských, ale aj svetových autorov. Patril k tvorcom slávnych a divácky obľúbených „bratislavských pondelkov“. V r. 1998 – 2003 bol vedúci katedry réžie Fakulty dramatických umení Akadémie umení v Banskej Bystrici. Bol členom Federálnej rady pre rozhlasové a federálne vysielanie a členom Rady STV (1992 – 1993). V roku 2006 dostal prémiu Literárneho fondu za celoživotné dielo v oblasti televíznej tvorby. -MM-
Študoval na viedenskej akadémii, špecializoval sa na romanticky poňaté krajinárstvo. V roku 1843 sa usadil v Sibini, kde pôsobil ako učiteľ kreslenia na ev. gymnáziu. Tu si otvoril fotografický ateliér s partnerom Karolom Kollerom a venovali sa najmä etnografickej fotografii. Z jeho práce zostalo približne 200 fotografií, ktoré boli očíslované a majú vysvetlivky v nemčine a rumunčine. Na všetkých je možné vidieť krásu ľudového kroja, ale aj niektoré aspekty tradičného transylvánskeho spoločenského života. Ako vášnivý cestovateľ namaľoval sériu krajiniek Karpát, v rokoch 1840 – 1842 počas jeho ciest navštívil horný Gemer, pobýval v Muráni a vytvoril tu dokumentárne a výtvarne pozoruhodné diela – Železné hámre na Muráni, Zrúcaniny hradu Muráň, veduta Revúcej s okolím, Silická jaskyňa a i. -MM-
Základné vzdelanie, i hudobné, získal v Ratkovej. Pokračoval na Učiteľskom ústave v Banskej Štiavnici, ako učiteľ začínal v Budinej, kde bol aj primášom vo vtedajšej miestnej ľudovej hudbe, neskôr učil v baníckom učilišti v Sirku, v Ratkovskom Bystrom, Ratkovej, v roku 1961 sa usadil s rodinou v Revúcej. Toto putovanie bolo vždy spojené s muzikou a zbieraním ľudových piesní. V roku 1973 bol jedným zo zakladateľov FS Lykovec v Revúcej. Vypomáhal FS Vlachovčan z Vlachova a spolupracoval aj s ľudovou hudbou FS Vepor z Klenovca a FS Kokavan z Kokavy nad Rimavicou. V októbri 1985 stál pri zrode FS Sinec v Hnúšti. Jeho hudobný odkaz zaznamenáva nahrávka hudby a piesní pod názvom Koj v tom Sirku bubnovali. Bol aj výrobcom ľudových hudobných nástrojov – píšťaliek, fujár, ale aj cimbalov. V roku 1998 mu bolo in memoriam udelené najvyššie vyznamenanie mesta Revúca – Zlatý Quirin. K jeho nedožitým 80. narodeninám sa v marci 2008 v Hnúšti, Revúcej a v Klenovci konal na jeho počesť významný slávnostný program pod názvom Život ako pieseň. -MM-
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a na Čs. štátnej pedagogickej akadémii v Bratislave. V rokoch 1933 – 1943 pôsobil ako učiteľ v Tisovci a v Hnúšti, bol pracovník Matice slovenskej, spoluzakladateľ Osvetového ústredia v Bratislave, kde bol vedúcim prednáškového oddelenia a vydával Osvetový zborník. Bol zakladateľom a prvým vedúcim Katedry knihovedy a vedeckých informácií FF UK v Bratislave (1960 – 1981) a prodekanom FF UK pre štúdium popri zamestnaní. Venoval sa dejinám knihovníctva, osvety a vzdelávania dospelých. Z tejto oblasti vydal niekoľko monografií, čo úspešne zavŕšil spoluúčasťou na tvorbe encyklopedických diel Encyklopédia Slovenska (1977 – 1982), Pedagogická encyklopédia Slovenska (1985). Bol aktívny ako divadelný ochotník, režisér, prednášateľ, publicista a propagátor Gemera-Malohontu. Rekonštruoval knižné fondy poškodené vojnou. V Hnúšti je po ňom pomenovaná miestna knižnica. -MM-
Študoval na gymnáziách v Spišskej Novej Vsi a Rožňave, teológiu na evanjelickej teologickej akadémii v Prešove a na viedenskej univerzite. Pôsobil ako farár v Pribyline a v Pešti, kde kráčal v šľapajach svojho predchodcu Jána Kollára, na sklonku života sa stal biskupom banského dištriktu. Pričinil sa o oživenie Slovenského spolku v Budapešti, spoluzakladal časopis Dunaj (1874). Bol dlhoročným členom Zpěvníkovej základiny, obstarával nové vydania a viedol korektúry náboženských kníh a spisov a prispieval do novín a časopisov. Písal poéziu, prózu, humoresky, venoval sa aj dramatike, literárnej kritike i publicistike, v ktorej dominovala národná problematika s národno-výchovným poslaním. Široký výber zo svojej poézie a prózy vydal v troch zväzkoch pod názvom Nevädze. V Ratkovej má v areáli ev. kostola pomník s pamätnou tabuľou. -MM-
Po absolvovaní lýcea v Levoči učil v Revúckej Lehote, v Potoku, Ozdíne, v Turom Poli. Súkromne vyštudoval teológiu a ako kňaz pôsobil v Hornom Tisovníku. Ako skladateľ sa orientoval na hymnické zbory a klavírne kompozície. Zhudobnil asi 600 duchovných piesní a zostavil z nich zbierku. Venoval sa aj publicistickej činnosti a teórii hudby. Napísal knihu Náuka súhlasu, ako praktický návod k poznaniu harmónie v hudbe, ktorá bola prvým slovenským pokusom o učebnicu harmónie s terminológiou v slovenčine. Prispieval do rôznych časopisov, v ktorých komentoval súčasné hudobné udalosti, zaoberal sa otázkami národnej hudby, školstva, sociálneho postavenia učiteľov. Bol recenzentom hudobnín a hudobných udalostí. -MM-
Po absolvovaní Lekárskej fakulty UK v Bratislave pôsobil v nemocnici v Banskej Bystrici, neskôr v Ústave experimentálnej onkológie Slovenskej akadémie vied, kde bol v rokoch 1983 –1991 jeho riaditeľom. Od začiatku svojej vedeckej činnosti sa venoval experimentálnej a klinickej onkológiii a epidemiológii zhubných nádorov. Výsledky svojho výskumu v oblasti získanej rezistencie nádorov voči cytostatikám aplikoval v klinickej praxi, poznatky publikoval v domácich i zahraničných vedeckých časopisoch. Významná bola aj jeho medzinárodná spolupráca pri výskume rakoviny, absolvoval študijné pobyty v USA a v Anglicku. Od roku 1984 bol hlavným redaktorom medzinárodného časopisu o nádoroch Neoplasma. Bol členom viacerých vedeckých organizácií. Publikoval aj populárno-náučné články o rakovine a spolu s Jánom Siráckym napísal knihu O rakovine stručne, užitočne a pravdivo (1996). -MM-
Školské štúdiá absolvoval v Gemeri, Bratislave a v Kežmarku. Vyštudoval právo a v roku 1841 zložil advokátsku skúšku v Pešti. V rokoch 1842 – 1844 bol zástupcom prokurátora a tabulárnym sudcom Gemerskej župy. Od roku 1843 bol vedúcim medeného hámra a pražiarne v Štítniku. Podieľal sa aj na riadení papierenskej spoločnosti v Slavošovciach. Počas revolúcie 1848 – 1849 bol členom hornouhorského mimoriadneho súdu a neskôr kapitánom honvédov. Bol poslanec uhorského snemu vo volebnom okrsku Rožňava. Venoval sa podnikateľskej činnosti, bol podpredsedom Priemyselného spolku v Budapešti. Pracoval v administrácii luteránskeho cirkevného dištriktu Tisa, bol dozorcom štítnickej cirkvi, inšpektorom gemerského dekanátu a dozorcom luteránskej diakonie v Gemeri. Podieľal sa na novelizáciách vodného a banského zákona. -MM-
Do školy chodil v Ožďanoch, od 1843 na ev. lýceum v Levoči, kde bol aktívnym členom Jednoty mládeže slovenskej, zememeračské inžinierstvo študoval v Pešti. Počas štúdií praxoval u krajinského zememerača v katastri Oždian a Husinej. V r. 1856 – 1858 pracoval v Tisovci. Zapájal sa do národno-kultúrnych podujatí, bol zakladajúcim členom Matice slovenskej, členom jej literárneho odboru, patrónom slovenského gymnázia v Revúcej. Bol najvýraznejší predstaviteľ slovenského literárneho romantizmu, oživovateľ ľudových tradícií ako zdroja básnickej tvorby. V svojej básnickej tvorbe čerpal z ľudovej poézie, jej námetov, obraznosti a symboliky. Prekladal zo slovanskej poézie. Najväčší úspech dosiahol básňou Smrť Jánošikova. O ňom vyšli publikácie: Július Bolfík: Ján Botto. Život a dielo (1983), Pavol Vongrej: Ján Botto (1989) a i. -MM-