Najväčším prispievateľom je pre mňa pán Peter Poboček. Jemu neprekáža zájsť pre dobrú a zaujímavú akciu hocikde v Gemeri. Má síce už dôchodcovský vek, ťaží ho aj zdravie, ale aj napriek tomu sa so svojím koníčkom, ktorým je fotografovanie a filmovanie, ochotne prezentuje i na tejto stránke, za čo si ho nielen nesmierne vážim, ale aj úprimne obdivujem. Poznáme sa už niekoľko rokov, ale vždy ma poteší niečím zaujímavým. Možno ste si to všimli aj vy. Veď meno Poboček, rodák z Gemerčeka, žijúci v Revúcej, sa stalo už známe na celom Gemeri.
Nie raz mi potvrdil ako je aj pre neho prospešné zájsť na rôzne miesta nášho krásneho Gemera a predmetnú akciu zdokumentovať čo najlepšie. A veru sa mu darí, hoci si niekedy toho na svoje ramená naloží viac, ako je únosné.
Iste ste si všimli, že prednosť dáva nášmu folklóru, preto ho často vídať na rôznych podujatiach tohto typu. Potešil ma aj obrázkami z rôznych súťaží a zaujímavými osobnosťami, ktoré chvália náš Gemer široko ďaleko za jeho hranicami. Tak sa dostal napr. aj na súťaž vo varení držiek. Taká súťaž často býva v období leta, ale i neskôr na rôznych miestach. Pre organizátorov je to možnosť, ako priblížiť atmosféru obce, či dokonca i menších miest, ale aj šikovnosť i ochotu ich obyvateľov. Vždy, keď niekde zájde, opýta sa, či by sa fotografie mohli na stránku hodiť. Keď súhlasím pošle fotografie a občas doloží, že text k nim mi pošle niekto z obecného úradu, alebo z organizátorov, s ktorými to dohodol.
Čakanie na to podstatné trvá niekoľko dní, ale niekdy text neprichádza. Potom to obyčajne skončí buď v počítači, alebo v pamäti oslovených. Z počítača sa síce väčšinou nič nestratí, horšie je to s našou ľudskou pamäťou. Aj keď to nebýva vo väčšine prípadov, keď nás dotyčný „objednávateľ“ neosloví a neposúri, obyčajne na to zabudneme a fotografie osirejú a zostanú tam, kde sme si ich uložili.
Tak to skončilo i v tomto prípade a mne neostáva nič iné, len sa pokúsiť oživiť súťaž vo varení držiek zopár fotografiami pána Pobočeka aspoň v tomto prípade. Možno aj tieto niekoho oslovia a pripomenú, kde a kedy to bolo. Kto sa podujatia zúčastnil a pre koho to malo najväčší úspech.
Tak sa pokúsme pripomenúť miesto i chuť držiek na Burde zábermi spomínaného Petra Pobočeka.
Keďže som ani ja nikdy na Burde nebol a nepoznám ani organizátorov, odhodlal som sa sám objaviť hlavných hrdinov tejto udalosti. Najviac som očakával od fotografií, že mi to postupne pomôžu odhaliť tak, aby ste boli s touto fotoreportážou spokojní.
Priznám sa, že to bolo ako hľadať ihlu v kope sena. Na jednej z fotografií som si všimol tričko účastníkov súťaže. Dalo sa na ňom identifikovať, že tento súťažiaci zastupoval na súťaži obec České Brezovo. Základ, aby som mohol ísť ďalej. Zatelefonoval som starostovi obce a ten mi potvrdil, že áno, bolo aj ich družstvo na 1. ročníku vo varení držkových špecialít Držkobraní, ktoré ale usporiadali ich kamaráti z gemerskej obce Rovné a pozvali aj ich na veselé podujatie, ktoré sa uskutočnilo na futbalovom ihrisku Burda dňa 8. augusta 2020. Aj keď nie všetko bolo tak, ako si predstavovali Českobrezovčania, prezradil mi ešte, že súťaže sa zúčastnilo ďalších sedem družstiev z okolia, ale presné umiestnenie súťažiacich družstiev, žiaľ, nevie. Ale zrejme niekto vyhral, čo sa nám síce doteraz nepodarilo zistiť, ani sa nik z organizátorov neozval. Ale máme dokumenty, ako to tam bolo. Ako vidieť, Pobočekove fotografie sú plné veselosti, folklóru, farieb, zaujímavých ľudí, zrejme aj z iných častí Slovenska. Na fotografiách sme identifikovali aj nášho známeho kuchára Miloša Lachkoviča – ambasádora Slovenska v organizácii World Chefs Without Borders. Hádam sa niekto ešte nájde, kto si na toto zaujímavé podujatie spomenie a dá nám o ňom ešte vedieť.
Budem potom spokojný aj ja a bude to ďalší príklad, ako nezabudnúť na uverejnenie akéhokoľvek príspevku z nášho krásneho regiónu na stránke Maj Gemer. Stačí napísať o uskutočnenom podujatí aspoň 15 riadkov a poslať to internetovou poštou na adresu: . Nezabudnite pripojiť vami vybrané fotografie v rozlíšení aspoň 1200x750px.
MG – od
fotografie: Peter Poboček.
Zmaturoval na Vyššej hospodárskej škole v Košiciach, pokračoval na Vojenskej akadémii v Hraniciach a na Vysokej vojenskej škole v Bratislave. Plnil vojenské rozkazy v Charkove, v Banskej Bystrici a v Bratislave. V r. 1944 sa stal vedúcim oddelenia na Vojenskom ústredí v Banskej Bystrici a pripravoval zapojenie slovenskej armády do SNP, bol vymenovaný za náčelníka štábu Veliteľstva 1. čs. armády na Slovensku. 
Študoval na gymnáziu v Banskej Bystrici a na Lekárskej fakulte Slovenskej univerzity. Ako lekár pôsobil v Košiciach, potom bol obvodným lekárom na rôznych miestach. Od r. 1965 bol obvodným lekárom v Lenartovciach. Bol činný aj literárne. Poviedky publikoval v periodikách Ľud, Svet, Život, Pravda, Práca, Roháč a v zborníku Zvítanie. Posmrtne mu vyšla zbierka sci-fi poviedok 
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a na ČVUT v Prahe. Do roku 1944 pracoval v Továrni na káble v Bratislave. Zapojil sa do ilegálneho protifašistického hnutia, podieľal sa na prípravách SNP v Tisovci, po jeho vypuknutí člen povstaleckej SNR, zástupca povereníka verejných prác, osvetový dôstojník 1. čs. armády na Slovensku. Po oslobodení pôsobil na Povereníctve priemyslu a obchodu v Košiciach, od r. 1963 bol ministrom priemyslu a stavebníctva. Bol vedúci kancelárie SNR a vedúci odboru Ústavu ekonomiky a organizácie stavebníctva v Bratislave. V Tisovci pomohol pri výstavbe novej budovy základnej školy a pamätníka Dr. Vladimíra Clementisa. Je autorom mnohých štúdií, prejavov a článkov z problematiky obnovy národného hospodárstva, industrializácie, stavebníctva a ekonomiky riadenia.
V rokoch 1826 – 1829 študoval na gymnáziu v Rožňave, potom študoval teológiu v Prešove, v Bratislave a vo Viedni. Pôsobilako farár v Liptovskom Mikuláši. Bol popredný reprezentant slovenského národného hnutia v 19. storočí, vedúca osobnosť generácie štúrovcov. Vyšiel s návrhom vydávať pre slovenský ľud poučné a náučné časopisy. Mal podstatný podiel na Prosbopise liptovského seniorátu o znovuzriadenie Katedry reči a literatúry českoslovanskej na lýceu v Bratislave. Bol najbližším spolupracovníkom Ľ. Štúra a J. M. Hurbana v snahách o organizovanosť slovenského národného hnutia. Podieľal sa na kodifikácii stredoslovenčiny ako celonárodného spisovného jazyka a na založení kultúrno-politického spolku Tatrín. Vydal brožúru Dobruo slovo Slovákom, súcim na slovo, proklamáciu Hlas k národu slovenskému a iné. Jeho hlavné literárne diela vznikli v porevolučných rokoch.
V Ratkovej prežil detstvo a v roku 1957 tu ukončil základné vzdelanie. Po maturite na JSŠ v Moldave nad Bodvou študoval v rokoch 1960 – 1965 ruský jazyk a históriu na Filozofickej fakulte Univerzity P. J. Šafárika v Prešove. Celý život pracoval v v Historickom ústave SAV v Bratislave, bol členom vo vedeckej organizácii Slovensko – maďarská komisia historikov. V práci sa orientoval na výskum obdobia druhej polovice 19. storočia, resp. prelomu 19. a 20. storočia, predovšetkým na politické a kultúrne dejiny Slovenska v uhorskom kontexte v epoche dualizmu. Rovnako ho zaujímali aj cirkevné dejiny slovenských evanjelikov. Jeho výskumná a publikačná činnosť je veľmi bohatá, napísal množstvo odborných a vedeckých článkov a štúdií v rôznych monografiách, zborníkoch, periodikách, venoval sa aj mnohým osobnostiam našich národných dejín.
Od r. 1926 pracoval ako stavbyvedúci na Slovensku, zúčastnil sa na rekonštrukcii mostov a ciest v okolí Brezna, Červenej Skaly, Tisovca a Revúcej, v r. 1949 – 1954 pôsobil v Dobšinej ako úsekový vedúci a hlavný inžinier stavby prečerpávacej vodnej elektrárne – hydrocentrály, potom riaditeľ Trate družby, od r. 1956 Inžinierskych stavieb v Košiciach. Spolupracovník ilegálneho protifašistického odboja v SNP, ako člen útvaru technickej pohotovosti povstaleckej armády viedol výstavbu vojenského letiska Rohozná pri Brezne. V r. 1955 bol vyznamenaný Radom práce.
Po maturite v Rožňave študoval na Filozofickej fakulte Slovenskej univerzity. Pôsobil na Gymnáziu v Revúcej, na Učiteľskej akadémii v Bratislave, na Telovýchovnom ústave Pedagogickej fakulty SU, kde vyučoval športové hry, participoval aj na výučbe korčuľovania a lyžovania a viedol semináre zo športovej psychológie. V r. 1960 sa stal vedúcim Katedry teórie a metodiky hier na ITVŠ UK v Bratislave (neskôr FTVŠ), kde vykonával tiež funkciu prodekana. Bol jedným zo zakladajúcich členov TJ Slávia UK a zakladateľom i trénerom jej volejbalového oddielu, s ktorým získal v r. 1966 prvý titul majstra ČSSR. Publikoval v športových časopisoch a je autor knižných publikácií a vysokoškolských učebníc – 
Do USA odišiel v roku 1909, kde neskoršie študoval teológiu. V júni 1921 bol inštalovaný za farára Slovenskej evanjelickej cirkvi v Akrone a Barbetone v štáte Ohio, neskôr pôsobil v Evanjelickom zväze v Johnstowne a v Michigane. V slovenských cirkevných zboroch zakladal rôzne spolky, skupiny a potom v nich pôsobil v národnom duchu: v nedeľnej škole, v ženskom i mužskom pomocnom spolku. Založil aj detský spevokol, pôsobil v divadelnom klube, v luteránskej lige, založil a dirigoval cirkevný orchester. Bol aktívny aj na poli občianskom, literárnom a politickom, bol plodným publicistom, písal i poéziu. V júni 1970 navštívil Maticu slovenskú v Martine. V evanjelickom kostole v Rejdovej sa konali v dňoch 24. – 26.8.2007 spomienkové slávnosti pri príležitosti jeho 111. výročia narodenia.
Od tohto roku vystupovala v Ľudovej opere a od roku 1915 bola členkou Štátnej opery v Budapešti. Bola poprednou interpretkou operných postáv vo svojom žánri (alt) a interpretkou piesní a oratórií. Často hosťovala v zahraničí na všetkých popredných európskych operných scénach. Ako stúpenkyňa pokrokového hnutia pravidelne vystupovala na kultúrnych podujatiach pre robotníkov. Zaslúžila sa o propagáciu diel B. Bartóka a Z. Kodálya. 
Krátko učila a od päťdesiatych rokov pôsobila v Okresnej knižnici v Rožňave, kde založila odbor regionálnej literatúry a spracovala bibliografiu osobností spätých s Rožňavou, ktorá vyšla i knižne. Od sedemdesiatych rokov pracovala v Štátnom okresnom archíve v Brzotíne. Tu spracovala stredoveké a časť novovekých archiválií o Rožňave, včítane katalógov. Zvýšenú pozornosť venovala remeselníctvu a dejinám lekárstva a lekárnictva, popísala aj históriu vzniku rožňavského dobrovoľného hasičského zboru.
Študoval na polytechnike v Grazi a v Karlsruhe, na Baníckej a lesníckej akadémii v Banskej Štiavnici. Banský a hutnícky odborník, autor početných posudkov pre súkromné banské spoločnosti o využití uhoľných a rudných ložísk. 26 rokov pôsobil ako banský a hutnícky správca v Brzotíne, neskôr v železničiarskej úč. spol. Union vo Zvolene. Písal o ložiskách železnej rudy v okolí Rožňavy, o mangánových rudách v Čučme a Betliari, o oloveno-zinkových ložiskách v Ardove, o výskyte chromitu v Tibe pri Plešivci, spracoval históriu antimónových a železorudných baní pri Rožňave a erárnych baní v Tisovci. Jeho najvýznamnejšim dielom je súpis lokalít s výskytmi železnej rudy, vypracovaný z poverenia Uhorskej prírodovednej spoločnosti (1880). Prispieval do odborných časopisov.
Po štúdiách na gymnáziu v Rimavskej Sobote a Levoči študoval teológiu a právo v Prešove. Po celý život pôsobil v Revúcej: ako profesor na Prvom slovenskom gymnáziu, po jeho zatvorení ako advokát, neskôr profesor a správca na Čs. štátnom reálnom gymnáziu, kde zriadil Spolok pre podporovanie nemajetných študentov, napokon ako verejný notár. Bol členom ústredia Slovenskej národnej strany a pracoval v evanjelickom cirkevnom zbore. Patril k tvorcom národnej koncepcie dejín Slovenska, bol zakladajúci člen Muzeálnej slovenskej spoločnosti a popredný predstaviteľ národného a kultúrneho života v Gemeri. Sústavne sa venoval štúdiu histórie, spracoval monografie významných osobností slovenského národného života, je autorom mnohých historických a miestopisných článkov o Gemeri. Vydal historické práce 
Študoval na gymnáziu a učiteľskom ústave v Revúcej. Pôsobil ako učiteľ v Drienčanoch, Kyjaticiach, Jelšave (tu z jeho triedy vyšla botanička Izabela Textorisová), vo Vyšnej Slanej, naposledy v Tisovci. Pracoval aj ako správca v tlačiarni Karola Salvu v Ružomberku a ako kustód v SNM Martine. Bol významným botanikom, kultúrnym a múzejným pracovníkom a redaktorem, venoval sa aj meteorológii a astronómii, bol zakladateľom organizovanej turistiky v Tisovci, bol aj členom spevokolu Tatran v Liptovskom Mikuláši. Najväčší úspech dosiahol v botanike. Objavil lokality viacerých rastlinných druhov v Tatrách a v okolí Tisovca. Písal odborné botanické články, zhotovil 200 botanických hesiel pre vtedy pripravovaný náučný slovník. Vytvoril vlastný herbár, ktorý daroval Národnému múzeu v Martine (vyše 5000 položiek) a menší herbár daroval meštianskej škole v Tisovci. Na vrchu Tŕstie je umiestnená jeho pamätná tabuľa (1930).