Najväčším prispievateľom je pre mňa pán Peter Poboček. Jemu neprekáža zájsť pre dobrú a zaujímavú akciu hocikde v Gemeri. Má síce už dôchodcovský vek, ťaží ho aj zdravie, ale aj napriek tomu sa so svojím koníčkom, ktorým je fotografovanie a filmovanie, ochotne prezentuje i na tejto stránke, za čo si ho nielen nesmierne vážim, ale aj úprimne obdivujem. Poznáme sa už niekoľko rokov, ale vždy ma poteší niečím zaujímavým. Možno ste si to všimli aj vy. Veď meno Poboček, rodák z Gemerčeka, žijúci v Revúcej, sa stalo už známe na celom Gemeri.
Nie raz mi potvrdil ako je aj pre neho prospešné zájsť na rôzne miesta nášho krásneho Gemera a predmetnú akciu zdokumentovať čo najlepšie. A veru sa mu darí, hoci si niekedy toho na svoje ramená naloží viac, ako je únosné.
Iste ste si všimli, že prednosť dáva nášmu folklóru, preto ho často vídať na rôznych podujatiach tohto typu. Potešil ma aj obrázkami z rôznych súťaží a zaujímavými osobnosťami, ktoré chvália náš Gemer široko ďaleko za jeho hranicami. Tak sa dostal napr. aj na súťaž vo varení držiek. Taká súťaž často býva v období leta, ale i neskôr na rôznych miestach. Pre organizátorov je to možnosť, ako priblížiť atmosféru obce, či dokonca i menších miest, ale aj šikovnosť i ochotu ich obyvateľov. Vždy, keď niekde zájde, opýta sa, či by sa fotografie mohli na stránku hodiť. Keď súhlasím pošle fotografie a občas doloží, že text k nim mi pošle niekto z obecného úradu, alebo z organizátorov, s ktorými to dohodol.
Čakanie na to podstatné trvá niekoľko dní, ale niekdy text neprichádza. Potom to obyčajne skončí buď v počítači, alebo v pamäti oslovených. Z počítača sa síce väčšinou nič nestratí, horšie je to s našou ľudskou pamäťou. Aj keď to nebýva vo väčšine prípadov, keď nás dotyčný „objednávateľ“ neosloví a neposúri, obyčajne na to zabudneme a fotografie osirejú a zostanú tam, kde sme si ich uložili.
Tak to skončilo i v tomto prípade a mne neostáva nič iné, len sa pokúsiť oživiť súťaž vo varení držiek zopár fotografiami pána Pobočeka aspoň v tomto prípade. Možno aj tieto niekoho oslovia a pripomenú, kde a kedy to bolo. Kto sa podujatia zúčastnil a pre koho to malo najväčší úspech.
Tak sa pokúsme pripomenúť miesto i chuť držiek na Burde zábermi spomínaného Petra Pobočeka.
Keďže som ani ja nikdy na Burde nebol a nepoznám ani organizátorov, odhodlal som sa sám objaviť hlavných hrdinov tejto udalosti. Najviac som očakával od fotografií, že mi to postupne pomôžu odhaliť tak, aby ste boli s touto fotoreportážou spokojní.
Priznám sa, že to bolo ako hľadať ihlu v kope sena. Na jednej z fotografií som si všimol tričko účastníkov súťaže. Dalo sa na ňom identifikovať, že tento súťažiaci zastupoval na súťaži obec České Brezovo. Základ, aby som mohol ísť ďalej. Zatelefonoval som starostovi obce a ten mi potvrdil, že áno, bolo aj ich družstvo na 1. ročníku vo varení držkových špecialít Držkobraní, ktoré ale usporiadali ich kamaráti z gemerskej obce Rovné a pozvali aj ich na veselé podujatie, ktoré sa uskutočnilo na futbalovom ihrisku Burda dňa 8. augusta 2020. Aj keď nie všetko bolo tak, ako si predstavovali Českobrezovčania, prezradil mi ešte, že súťaže sa zúčastnilo ďalších sedem družstiev z okolia, ale presné umiestnenie súťažiacich družstiev, žiaľ, nevie. Ale zrejme niekto vyhral, čo sa nám síce doteraz nepodarilo zistiť, ani sa nik z organizátorov neozval. Ale máme dokumenty, ako to tam bolo. Ako vidieť, Pobočekove fotografie sú plné veselosti, folklóru, farieb, zaujímavých ľudí, zrejme aj z iných častí Slovenska. Na fotografiách sme identifikovali aj nášho známeho kuchára Miloša Lachkoviča – ambasádora Slovenska v organizácii World Chefs Without Borders. Hádam sa niekto ešte nájde, kto si na toto zaujímavé podujatie spomenie a dá nám o ňom ešte vedieť.
Budem potom spokojný aj ja a bude to ďalší príklad, ako nezabudnúť na uverejnenie akéhokoľvek príspevku z nášho krásneho regiónu na stránke Maj Gemer. Stačí napísať o uskutočnenom podujatí aspoň 15 riadkov a poslať to internetovou poštou na adresu: . Nezabudnite pripojiť vami vybrané fotografie v rozlíšení aspoň 1200x750px.
MG – od
fotografie: Peter Poboček.
































Pracoval na Mineralogickom ústave Prírodovedeckej fakulty UK v Prahe, ale svoju vedecko-výskumnú prácu z oblasti experimentálnej mineralógie a štruktúrno-kryštalografického výskumu orientoval hlavne na Slovensko. V Nižnej Slanej opísal novú lokalitu evansitu, v Rožňave výskyt rutilu a minerály niklu, v Dobšinej výskyt rýdzeho bizmutu. Autor prác o Dobšinskej ľadovej jaskyni. Zasahoval i do dalších geologických odborov, zvlášť do tektonickej geológie a do petrografie. Zúčastnil sa protifašistického odboja, pri zatýkání sa postavil na odpor a zahynul, čo pripomína aj pamätná tabuľa Padli za vlast v budove dekanátu PF UK v Prahe.
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a v Tisovci, kde v roku 1940 maturoval. Na FF UK v Bratislave vyštudoval slovenčinu a nemčinu. Aktívne sa zúčastnil protifašistického odboja v SNP. Na sklonku roka 1944 bol zatknutý a odvlečený do koncentračného tábora v Mauthausene a neskôr do Dachau. Po návrate bol tajomníkom slovenskej sekcie Zväzu čs. spisovateľov, redaktorom týždenníka Kultúrny život, vedúcim scenáristického oddelenia Čs. štátneho filmu, od roku 1955 šéfredaktorom Slovenských pohľadov. V rokoch 1956 – 1974 sa profesionálne venoval literárnej tvorbe. V roku 1974 sa stal predsedom Matice slovenskej a v tejto funkcii zotrval až do roku 1990
Ordinovaný bol v r. 1956 v Bratislave. V rokoch 1968 – 1970 pôsobil ako kaplán v Hnúšti, v rokoch 1982 – 1990 ako správca farnosti v Gemerskej Polome. Za administrátora rožňavskej diecézy bol Jánom Pavlom II. menovaný v r. 1990. Úradu sa ujal 18.2.1990 a na biskupa bol vysvätený 18.3.1990 v Rožňave Jozefom kardinálom Tomkom. V Konferencii biskupov Slovenska niekoľko rokov pracoval v Komisii pre školstvo a kultúru, napokon pracoval v Komisii pre klérus a výchovu povolaní. Je autorom knihy
Študoval na Akadémii výtvarných umení v Budapešti, absolvoval študijnú cestu do Tirolska a Talianska.
Pôvodným menom Štefan Bartušek. Študoval na VŠVU v Bratislave a na Karlovej univerzite v Prahe. Od roku 1961 žil a tvoril v Banskej Bystrici. Stál pri vzniku Katedry Výtvarnej tvorby Pedagogickej fakulty v Banskej Bystrici a aj pri zrode Katedry výtvarnej tvorby na Akadémii umení, kde bol prvým dekanom a v Banskej Bystrici založil aj Galériu výtvarného umenia. Namaľoval vyše desaťtisíc obrazov, vytvoril aj veľa drevorezov a leptov a známy je aj ako ilustrátor kníh. Vytváral obrazy skladané a usporiadané do filozofických príbehov, obsahom jeho maľby sú zložité vzťahy človeka a súčasnej civilizácie. Osobitným prínosom do svetového výtvarného umenia sú jeho cykly obrazov
Študoval na gymnáziu v Ožďanoch, Levoči a Prešove. Po vyštudovaní v Jene učil na gymnáziu v Ožďanoch a v Kežmarku. Od roku 1824 bol farárom v Brezne. Je zakladateľ slovenskej veselohry, významný satirik v období národného obrodenia. V roku 1830 bola v Liptovskom Mikuláši inscenovaná jeho najznámejšia veselohra
Študoval na Vysokej škole výtvarných umení. Od roku 1957 žil a tvoril v Bratislave. Pracoval v redakcii denníka Pravda ako výtvarný redaktor, bol členom Zväzu slovenských výtvarných umelcov, tvorivej skupiny Život, skupiny Kontinuita a Spolku výtvarníkov Slovenska. V jeho tvorbe dominuje figúra, ale aj krajinomaľba, motívy rodného Klenovca sa vinú jeho celým dielom. Jeho figurálne kompozície s poeticko-surrealistickým nábojom ho zaradili medzi najvýznamnejších slovenských výtvarných umelcov súčasnosti. Jeho diela boli vystavené na desiatkach expozícií doma a v celom rade renomovaných galérií vo svete. Je laureátom prestížnych domácich a zahraničných výtvarných ocenení. V roku 2001 v Slovarte vyšla publikácia
Po maturite na gymnáziu v Tisovci študoval na Vysokej škole poľnohospodárskeho a lesníckeho inžinierstva v Košiciach. Od roku 1950 pôsobil ako pedagóg na Ústave spoločenských náuk na Lekárskej fakulte UPJŠ, neskôr na VŠT v Košiciach, od roku 1971 bol podpredseda KNV v Košiciach. V roku 1975 prešiel pracovať do SAV v Bratislave, kde pracoval v mnohých riadiacich funkciách. Jeho vedecká a odborná činnosť bola orientovaná prevažne na filozofickú problematiku, ale zasiahla i oblasť sociológie a pedagogiky. Je autorom niekoľkých publikácií a takmer 300 štúdií, odborných i popularizačných článkov. Za vedeckú, odbornú a pedagogickú prácu bol odmenený viacerými medailami a vyznamenaniami.