Prerušenie vývoja nastalo v šk. roku 1923/24 a 1926/27, kedy nebola otvorená piata trieda z dôvodu nedostatočného počtu žiakov v piatej triede, ktoré bolo podmienené počtom 25 žiakov. Ak by sa každý rok otvorila postupne vždy vyššia trieda, tak by sa vybudovanie gymnázia ukončilo v šk. roku 1927/28 na úplné osemtriedne reálne gymnázium. Ministerstvo školstva a národnej osvety dňa 25. februára 1927 nariadilo, aby sa gymnázium v rokoch 1927 až 1929 postupne zrušilo a nižšie triedy sa premenili na štátnu meštiansku školu. V dôsledku toho malo gymnázium v šk. roku 1927/28 triedy II. až IV., VII. a VIII. a v šk. roku 1928/29 triedy III., IV. a VIII. Prvé písomné maturity sa konali v dňoch 14. – 16. mája 1928 a ústne 8. a 9. júna 1928. Maturovalo 11 žiakov a 1 žiačka. Gymnázium počas svojho trvania malo troch riaditeľov: v šk. roku 1919/20 dočasného správcu Jána Kardoša; od 14. októbra 1920 dočasného správcu Júliusa Botta a od 1. novembra 1922 bol riaditeľom Karol Littloch. Profesorský zbor sa menil v každom školskom roku.
Československé štátne reálne gymnázium vo Veľkej Revúcej zaniklo koncom šk. roka 1928/29. Dôvodov na zrušenie gymnázia bolo niekoľko: malý počet žiakov na gymnáziu, veľký počet stredných škôl na Slovensku, v neďalekom susedstve boli 2 reálne gymnázia (Rožňava, Rimavská Sobota), potreba novej vyhovujúcej budovy, nového vnútorného zariadenia a potreba rozšírenia zbierok učebných pomôcok. Riaditeľstvo zrušeného gymnázia úradovalo ešte do 31. júla 1929. Úradné práce týkajúce sa zrušeného gymnázia od 1. augusta 1929 vykonávalo riaditeľstvo Československého štátneho reálneho gymnázia v Rožňave, ktorému boli odovzdané klasifikačné katalógy, úradné knihy a archív. Majetok prešiel do vlastníctva štátnej meštianskej školy v Revúcej.
Zdroj: Štátny archív v Košiciach, pracovisko Archív Rožňava, (Ročné správy Československého
štátneho reálneho gymnázia vo Veľkej Revúcej; archívny fond: Magistrát mesta Revúca).
Občianskym povolaním bol bankový úradník, pracoval ako prokurista Tatry banky, filiálky v Rimavskej Sobote, potom v Tatra banke v Hnúšti. V roku 1931 bol pri založení Kultúrneho a divadelného spolku Rimavan v Rimavskej Sobote, ktorý viedol a usporiadal niekoľko divadelných závodov, účinkoval v Slovenskom spevokole a ďalších ochotníckych súboroch. S krúžkom Rimavan vystupoval v košickom Rádiožurnále a zapojil sa aj do súťaže rozhlasových hier. V roku 1938 mesto sa stalo súčasťou Maďarska, a tak pokračoval vo svojej divadelnej práci v Hnúšti. Ako dlhoročný predseda MO Matice slovenskej v Hnúšti vyvíjal všestrannú kultúrnu činnosť. Aktívne sa zúčastnil na rozvoji hnúšťanskej turistiky. - MM- 
Do školy chodila v Dobšinej, diplom sólovej speváčky získala v roku 1911 na Hudobnej akadémii v Budapešti. Od tohto roku vystupovala v Ľudovej opere a od roku 1915 bola členkou Národnej opery v Budapešti. Popredná interpretka mnohých operných postáv vo svojom žánri (alt). Často hosťovala aj v zahraničí na všetkých významných európskych operných scénach. Ako stúpenkyňa pokrokového hnutia pravidelne vystupovala na kultúrnych podujatiach pre robotníkov. Bola vynikajúcou koncertnou speváčkou piesní a oratórií. V júni 2016 slávnostne odhalili pred budovou Mestského múzea v Jelšave plastiku, ktorá má pripomínať slávnu rodáčku mesta. V Jelšave sa do dnešných čias zachoval aj rodný dom umelkyne a na jelšavskom cintoríne sú pochovaní jej rodičia a súrodenci. 11. novembra 2016 pri príležitosti výročia jej narodenia si ju pripomenuli v Jelšave podujatím Spomienka na Basilides. - MM- 
Zvolene. V rokoch 1849 – 1860 prednášal na evanjelickej teologickej fakulte Univerzity vo Viedni, bol superintendant v Banskej Bystrici, od 1863 v Martine, kde bol zároveň i farárom a úradujúcim prvým podpredsedom Matice slovenskej. Výrazne prispel i k založeniu slovenského gymnázia v Martine. Písal poéziu, prózu, eseje, venoval sa náboženskej spisbe, pedagogicko-náučným otázkam i prekladateľskej činnosti, autor hymnickej piesne Kto za pravdu horí. Prispieval do mnohých časopisov, založil a redigoval časopis Hronka. - MM- 
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a Rožňave, medicínu v Budapešti. Pracoval na internej a pľúcnej klinike v Budapešti a pôsobil aj ako učiteľ internej medicíny na tamojšej univerzite. Venoval sa výskumu pľúcnych chorôb súvisiach s látkovou premenou, najmä problematike liečby diabetikov. Autor odborných článkov, ktoré publikoval v rôznych periodikách. Spoluautor príručky internej medicíny, zostavovateľ ročenky Spolku lekárov verejných nemocníc. Od roku 1894 bol hlavným lekárom Apponyiho polikliniky v Budapešti. V roku 1924 sa stal hlavným uhorským zdravotným poradcom. - MM- 
Študoval na evanjelickom patronátnom gymnáziu v Revúcej, potom kupecký učeň v Ružomberku, neskôr opäť gymnaziálny študent v Revúcej. Pôsobil ako učiteľ na evanjelickej ľud. škole v Ponikách, v Banskej Hodruši a v Cerove a ako pokladník filiálky Zvolenskej ľudovej banky v Banskej Bystrici. Agilný národný, ľudovýchovný a osvetový pracovník. V učiteľskej praxi realizoval výchovu v národnom duchu, organizoval ochotnícke divadlo, zriadil cirkevnú školskú knižnicu i verejnú knižnicu v Cerove, založil tu potravný spolok a mliekáreň. V miestach pôsobísk podporoval hospodársky pokrok, bol uznávaný ovocinár a včelár. Literárne a