Zážitkový areál OBRI V RAJI – zážitkový lom na Spiši pripravuje na 31. júla 2026 (piatok) svoje najväčšie podujatie tejto letnej sezóny. Popoludňajší KRST OBROV spojí slávnostné udelenie mien dvom novým dreveným obrom s bábkovým divadlom, detským hudobným vystúpením, country koncertom, dobrodružnou hrou s odmenami a atrakciami pre deti.
Podujatie sa uskutoční v areáli OBRI V RAJI v obci Hnilčík v čase od 12.00 do 18.00 hod.
Pozvanie na podujatie prijal aj predseda Košického samosprávneho kraja Ing. Rastislav Trnka, ktorý sa zúčastní slávnostného programu a oficiálneho predstavenia nových obrov návštevníkom. Aj vďaka podpore košickej župy pre projekt premeny starého kameňolomu Zlatník na zážitkový areál si môžu Spišiaci a ďalší návštevníci z celého Slovenska i zahraničia od minulej jesene užívať v Hnilčíku Cestu obrov, vyhliadku na okolitý spišský región a množstvo sprievodných atraktivít tohto jedinečného miesta v lone prírody blízkeho Slovenského raja.
Dvaja noví obyvatelia lesa: Lomko a Strapko
Hlavným bodom piatkového podujatia bude slávnostné udelenie mien dvom novým dreveným obrom, ktorí počas leta pribudli na Ceste obrov.
Lomko v rukách drží veľkú nádobu s kameňmi a svoje meno dostal ako pripomienku histórie bývalého hnilčíckeho kameňolomu. Strapko je najmladším prírastkom Cesty obrov a spoznáte ho vďaka jeho rozstrapateným vlasom, motýľovi a veľkej sieťke, do ktorej chytá zabudnuté sny. Návštevníci ich nájdu v lesnej časti trasy smerujúcej k vyhliadke.
Mená obrov boli vybrané v spolupráci s návštevníkmi a priaznivcami areálu prostredníctvom verejného hlasovania.
„Priestor OBRI V RAJI chceme tvoriť ako živé miesto, ktoré sa každý rok rozvíja a ponúka návštevníkom nový dôvod na návrat. Lomko a Strapko nie sú iba samostatné sochy. Stávajú sa súčasťou príbehu Cesty obrov a celého zážitkového sveta, ktorý v areáli postupne vytvárame,“ uviedol Mgr. Pavol Mlynár, autor myšlienky obnovy kameňolomu v Hnilčíku a prevádzkovateľ areálu.
Program podujatia
Návštevníkov čaká program pre deti aj dospelých:
- 12.00 – 18.00 hod.: Dobrodružná hra s odmenami
- 12.00 – 18.00 hod.: Drevený kolotoč, nafukovacie hrady a maľovanie na tvár
- 14.00 hod.: Bábkové divadlo HOKI POKI
- 15.00 hod.: Hudobná show EDO DREWO
- 16.00 hod.: Country koncert kapely 13 CIEST
- Slávnostné udelenie mien obrom Lomkovi a Strapkovi
- Guláš, pivko, nealko nápoje, káva a ďalšie občerstvenie v kaviarni Rock Café
- Infopultík OOCR Slovenský raj & Spiš o turistickej ponuke regiónu
Bližšie informácie o programe: www.obrivraji.com
Novinky, ktoré pribudli v lete 2026
KRST OBROV zároveň symbolicky predstaví rozšírenie ponuky areálu. OBRI V RAJI počas tejto letnej sezóny doplnili viacero nových zážitkov a služieb:
Dvaja noví drevení obri
Lomko a Strapko rozšírili Cestu obrov v lesnej časti areálu. Ich úlohou je zatraktívniť výstup k vyhliadke, podporiť príbeh celej trasy a vytvoriť nové miesta na fotografovanie a objavovanie.
Sovičky a zajačiky
Pri Rock Café pribudol priestor so sovičkami a zajačikmi. Zvieratká sú súčasťou návštevníckej ponuky od júla 2026 a ich návšteva je zahrnutá v cene vstupenky na Cestu obrov a vyhliadku.
Trávnatá plocha pre športové vyžitie, hry aj jogu
Pre aktívnych návštevníkov vznikla nová trávnatá plocha určená pre futbal, bedminton a ďalšie voľnočasové hry. Potrebné športové vybavenie si návštevníci môžu zapožičať v Rock Café. Počas leta sa každú nedeľu ráno táto plocha zároveň mení na ideálny priestor na príjemné naladenie sa s jemnými jogovými cvičeniami v kombinácii s liečivými tanečnými pohybmi a relaxáciou pod vedením skúsenej lektorky.
Kliknutím zväčšíte!
Kliknutím zväčšíte!
Kliknutím zväčšíte!
Kliknutím zväčšíte!
Kliknutím zväčšíte!
Kliknutím zväčšíte!
Kliknutím zväčšíte!
Kliknutím zväčšíte!
Kliknutím zväčšíte!
Kliknutím zväčšíte!
Kliknutím zväčšíte!
Kliknutím zväčšíte!
Kliknutím zväčšíte!
Kliknutím zväčšíte!
Kliknutím zväčšíte!
Kliknutím zväčšíte!
Kliknutím zväčšíte!
Kliknutím zväčšíte!
https://majgemer.sk/gemer/kultura/gos/425/zaujimavost/13334/obri-v-raji-pozyvaju-na-najvaecsie-podujatie-leta-2026#sigProGalleria9abd135b32
Nová relaxačná zóna
Areál doplnil oddychové miesto s ležadlami, ktoré návštevníkom umožňuje stráviť viac času pri jazierku a v prírodnom prostredí bývalého lomu.
Úpravy jazierka a oddychových miest
Počas leta pokračuje skrášľovanie areálu, brehov jazierka a tichších miest určených pre pokojný oddych návštevníkov.
Letné podujatia
Program areálu dopĺňajú letné nedeľné ranné jogové cvičenia (ranné naladenie najbližšie už v nedeľu 2. augusta 2026 o 8.00 hod.), letné kino pod hviezdami a ďalšie rodinné či kultúrne podujatia. Cieľom je, aby OBRI V RAJI neboli iba krátkou zastávkou, ale miestom na poldenný alebo celodenný výlet.
Vstupné a parkovanie
Vstupné na podujatie je nasledovné:
- Dospelý: 7 €
- Dieťa do 12 rokov: 3 €
- Senior: 3 €
V cene vstupného sú zahrnuté vstupné na Cestu obrov, návšteva vyhliadky, pripravený kultúrny program a voľný vstup na všetky atrakcie pre deti.
Parkovanie bude zabezpečené na vyznačených plochách podľa aktuálnej kapacity. Návštevníkov organizátori žiadajú, aby rešpektovali dočasné dopravné značenie a pokyny pracovníkov regulujúcich parkovanie. Vzhľadom na očakávanú vysokú návštevnosť sa odporúča prísť s časovou rezervou.
Navigácia: do Google Maps zadajte „OBRI V RAJI“
Z bývalého kameňolomu vzniká zážitkový areál
Projekt OBRI V RAJI vznikol premenou priestoru bývalého kameňolomu v Hnilčíku na rodinný prírodno-zážitkový areál. Postupne tu vzniklo jazierko, detské ihrisko, vyhliadka, Cesta obrov, drevené sochy, oddychové zóny a prevádzka Rock Café.
Zámerom projektu je zachovať charakter prírodného a industriálneho miesta, zároveň ho však sprístupniť rodinám, turistom, školským skupinám a návštevníkom Spiša, Slovenského raja a Volovských vrchov.
Rozvoj areálu pokračuje postupne. Časť prvotných investícií bola podporená prostredníctvom programu Terra Incognita, ktorý je rozvojovým programom Košického samosprávneho kraja v oblasti cestovného ruchu. Ďalšie prvky, nové atrakcie, údržbu a rozširovanie návštevníckej ponuky financuje prevádzkovateľ z vlastných zdrojov a z príjmov zo vstupného.
Partneri projektu a podujatia
Na vzniku, propagácii alebo ďalšom rozvoji projektu a podujatia sa podieľajú:
- Košický samosprávny kraj,
- Košice Región Turizmus,
- program Terra Incognita,
- Fond na podporu cestovného ruchu,
- Oblastná organizácia cestovného ruchu Slovenský raj & Spiš,
- obec Hnilčík,
- ďalší regionálni a súkromní partneri projektu.
Podpora partnerov pomáha prepájať novú atrakciu s ponukou cestovného ruchu Košického kraja a širšieho regiónu Spiša a Slovenska.
Aktuálny program a ponuka areálu OBRI V RAJI na:
www.obrivraji.com • www.facebook.com/obrivraji • www.instagram.com/obrivraji
Kontakt:
OBRI V RAJI, Hnilčík – kameňolom, Slovensko, e-mail: , tel.: +421 905 386 259
Prílohy tlačového oznamu:
- Plagát podujatia
- Ilustračné foto areálu OBRI V RAJI a nových obrov – zdroj: Obrivraji.com
Kontaktná osoba, bližšie informácie:
Do ľudovej školy chodil v rodisku, študoval na gymnáziu v Banskej Bystrici, Rimavskej Sobote a Tisovci, kde roku 1943 zmaturoval. Potom študoval na Evanjelickej bohosloveckej fakulte v Bratislave. Po skončení bol krátko kaplánom v Žiline, v Liptovskej Porúbke a Novom Meste nad Váhom a asistentom na Ev. bohosloveckej fakulte v Bratislave. Potom sa stal redaktorom vydavateľstva Slovenský spisovateľ, kde pracoval až do odchodu na dôchodok v roku 1985. V rokoch pôsobenia vo vydavateľstve Slovenský spisovateľ bol redaktorom viacerých edícií pôvodnej i preloženej poézie. Vydal 9 zbierok poézie, výbery z jeho básnickej tvorby vyšli v knihách Kroky (1961), Z lyriky (1975), Nálady (1979, 1983). Je tiež autorom knihy esejí Zábery (1980). Zostavil antológie a edície pôvodnej i prekladovej poézie. V roku 1995 vyrobila STV Bratislava dokumentárny film o ňom, pod názvom Milan Kraus. 
Základné vzdelanie získal v Revúcej, študoval na Učiteľskej akadémii v Banskej Štiavnici, potom na Pedagogickej fakulte UK v Bratislave. Pôsobil v Revúčke, Kopráši, Muráni, neskôr v Revúcej. Ako učiteľ základnej školy v Revúcej sa podieľal na vzdelávaní a výchove niekoľkých generácií detí, ktoré viedol aj k poznávaniu i ochrane prírody. Dlhé roky bol členom i funkcionárom poľovníckych združení v rodnej obci. Literárne pretvoril zážitky z prírody a potom ich uverejňoval v časopise Poľovníctvo a rybárstvo, v časopise pre mládež Domino i v mestských novinách Revúcke listy. 8 zbierok poľovníckych príbehov, záznamy priateľských stretnutí poľovníkov, rozprávanie zážitkov a opis krás a bohatstva prírody v okolí Mokrej Lúky, Revúcej, Sirku, Muránskej doliny vyšlo knižne s ilustráciami Vincenta Blanára z Revúcej. Niektoré jeho knihy vyšli aj vo forme zvukových kníh v Slovenskej knižnici pre nevidiacich Mateja Hrebendu v Levoči.
V rokoch 1922 – 1927 študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote, maturoval na Učiteľskom ústave v Banskej Bystrici. V rokoch 1929 – 1944 pôsobil ako učiteľ v Hrušove, Ostranoch, Liptovskej Kokave, v Striežovciach. Bol jedným z hlavných organizátorov ilegálneho protifašistického hnutia a ozbrojeného boja na Gemeri. Počas SNP predseda OV KSS a RNV v Hnúšti, neskôr predstaviteľ povstaleckej SNR pri štábe 2. ukrajinského frontu v Rimavskej Sobote. Po oslobodení pracoval vo vysokých politických a štátnych funkciách v oblasti školstva a kultúry ako predseda KNV v Banskej Bystrici, neskôr 1958 – 1968 bol šéfredaktorom Pravdy. V rokoch 1968 – 1975 bol predsedom Slovenskej národnej rady. Bol nositeľ viacerých vyznamenaní a medailí. 
V Jágri absolvoval štúdium filozofie a v Budapešti vyštudoval teológiu. Pôsobil v Sabinove, Prešove, potom na biskupskom úrade v Košiciach, v roku 1834 bol menovaný za kanonika – katedrálneho archidiakona košickej katedrály. Od roku 1850 biskup v Rožňave. Sústreďoval sa na úpravu cirkevných pomerov na biskupstve, utlmil aj maďarizačné snahy v rožňavskej diecéze, kde Slováci v cirkevnej hierarchii zaujímali rovnocenné postavenie. Mecén cirkevného školstva, rožňavské gymnázium rozšíril na 8-triedne, vybudoval ústav pre výchovu dievčat, podporoval chudobných študentov, založil nadáciu na zaistenie platov učiteľov, pracoval na založení nemocnice. Dal obnoviť a pretvoriť interiér rožňavskej katedrály. Jeho telesné pozostatky sú uložené v krypte rožňavskej katedrály. 
Študoval na reálnom gymnáziu v Revúcej. Po absolvovaní diaľkového odborného štúdia pracoval ako banský technik v Drnave, Rožňave a na Ústrednom riaditeľstve baní v Bratislave, ministerstve hutného priemyslu v Prahe a potom v Banských závodoch na Spiši. V roku 1962 sa vrátil na Gemer, kde sa stal vedúcim výstavby závodu SMZ Lubeník. Od roku 1967 býval v Revúcej. Publikoval stovky článkov a prác o Gemeri v odborných publikáciách, časopisoch Obzor Gemera, neskôr Obzor Gemera a Malohontu, v Zore Gemera, v Baníckom slove, Magnezite, v Revúckych listoch. Je autorom a spoluautorom mnohých publikácií, napr. Magnezit Lubeník, Baníctvo v Železníku, Záhadný zvon Quirin v Revúcej a i. V práci Historické knižnice v Gemeri-Malohonte podal náročnú sumarizáciu 70 historických knižníc od 16. storočia do konca roka 1918. Je držiteľom najvyššieho ocenenia mesta Revúca Zlatý Quirin. 
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a Rožňave, medicínu v Budapešti. Pracoval na internej a pľúcnej klinike v Budapešti a pôsobil aj ako učiteľ internej medicíny na tamojšej univerzite. Venoval sa výskumu pľúcnych chorôb súvisiacich s látkovou premenou, najmä problematike liečby diabetikov. Autor odborných článkov, ktoré publikoval v rôznych periodikách. Spoluautor príručky internej medicíny, zostavovateľ ročenky Spolku lekárov verejných nemocníc. Od roku 1894 bol hlavným lekárom Apponyiho polikliniky v Budapešti. V roku 1902 získal jednu z cien Maďarskej akadémie vied za svoju knižnú súťaž. V roku 1924 sa stal hlavným uhorským zdravotným poradcom. 
Študoval na Prvom slovenskom gymnáziu v Revúcej v rokoch 1871 – 1874, potom v Rimavskej Sobote a v Bratislave, od roku 1879 žil a študoval medicínu vo Viedni. Od roku 1894 pôsobil ako lekár v Hodoníne. V rokoch 1878 –1879 bol predseda študentského spolku Zora v Bratislave, v rokoch 1883 – 1885 predseda spolku Tatran vo Viedni. Svoje básne uverejňoval v Slovenskom almanachu, v Almanachu mládeže slovenskej a v Pamätnici Tatrana. Z jeho básní je najvýraznejší cyklus ľúbostnej poézie venovaný snúbenici Oľge Kohútovej. V Slovenských pohľadoch publikoval články o národnej a kultúrnej problematike a tu vyšiel aj jeho preklad Schillerovej Piesne o zvone. V roku 1982 vydal Michal Kocák v Martine monografiu o jeho živote a diele i s jeho literárnymi prácami pod názvom „Samo Kuchta: Dielo“. 
Študoval na gymnáziu v Košiciach a právo v Košiciach, Kluži a Budapešti. Pracoval ako predseda súdu v Rožňave, potom ako predseda súdu v Levoči a sudca v Košiciach. V roku 1911 na celouhorských pretekoch v Arade utvoril uhorský rekord v behu na 100 metrov. Na Olympijských hrách 1912 v Štokholme reprezentoval Slovensko v rámci Uhorska v behu na 100 m, v skoku do diaľky a v štafete 4x100 m, na ktorom štafeta postúpila do semifinále. Bol vedúcim atletického oddielu KAC v Košiciach, ako tréner pôsobil medzi robotníckymi športovcami. Po skončení kariéry pôsobil ako tréner materského košického klubu KAC, v rokoch 1920 – 1921 mu dokonca šéfoval.